Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. máj 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/46/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110207532
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľky K. T., štátnej

občianky Slovenskej republiky, bytom N., S. XXX/X,. v konaní zastúpenej JUDr. J. K., advokátom, so
sídlom T., L. X proti odporcovi R. T., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom Č. R., O. V., K.. N.
XXX. o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100 eur mesačne, s účinnosťou
od 02.03.2010 naďalej, vždy do 15. dňa v mesiaci, k rukám navrhovateľky.

II. Vo zvyšnej časti s a návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného z a m i e t a.

III. Týmto s a z m e ň u j e výška výživného odporcu na navrhovateľku dohodnutá naposledy na
sumu 2.000,-Sk mesačne v dohode o úprave práv a povinností k maloletým deťom, uzatvorená matkou
navrhovateľky Z. T. a odporcom dňa 11.08.2005.

IV. Odporca j e p o v i n n ý dlh na takto zvýšenom výživnom pre navrhovateľku za obdobie od
02.03.2010do30.06.2010vcelkovejsume133,36eurzaplatiťnavrhovateľkedo30dníodprávoplatnosti
tohto rozsudku.

V. Odporcovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného, ktoré je jej odporca povinný
poskytovať z doterajších 2.000,- Sk mesačne na 250,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu,
t.j. od 02.03.2010. Uviedla, že výživné odporcu, jej otca, na ňu bolo naposledy upravené v čase jej
maloletosti dohodou rodičov zo dňa 11.08.2005 na sumu 2.000,- Sk mesačne a rovnakou dohodou
bola aj naposledy upravené výživné odporcu na jej maloletého brata M. na sumu 1.500,- Sk mesačne.

Od uvedenej doby došlo na jej strane k zmene pomerov, keď bola navrhovateľka prijatá na vysokú
školu mimo miesta svojho bydliska a jej náklady sa tak z dôvodu štúdia podstatne zvýšili. Odporca jej
okrem výživného ničím neprispieva a za ostatné tri roky sa s ním stretla si trikrát na niekoľko hodín.
Popri zvýšení výživného na navrhovateľku požaduje matka navrhovateľky ako zákonná zástupkyňa
maloletého M. od odporcu i zvýšenie výživného na syna M., brata navrhovateľky.Odporca súhlasil so zvýšením výživného na navrhovateľku, avšak najviac do sumy 200,- Eur na obe
deti, teda na navrhovateľku i maloletého M., spolu. Uviedol, že Poukázal na svoje výdavky i skutočnosť,
že v dôsledku hospodárskej krízy má nižší príjem zo zamestnania.

Súd vykonal dokazovania výsluchom účastníkov, svedkyne Z. T., oboznámením obsahu spisov
tunajšieho súdu sp. zn. 4C/1168/1997 a 32P/83/2010 a obsahu nižšie uvedených listín a zistil tento
skutkový stav:

Z rodného listu navrhovateľky a z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4C/1168/1997 bolo zistené,
že navrhovateľka je dcérou odporcu a manželstvo odporcu a matky navrhovateľky bolo rozvedené
rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4C/1168/1997-24 zo dňa 25.8.1998, ktorým boli vtedy maloleté deti

pochádzajúce z manželstva, navrhovateľka a jej brat M., zverené do výchovy matky a odporcovi bola
uložená povinnosť platiť na maloletú navrhovateľku výživné v sume 800,- Sk mesačne a na maloletého
M. v sume 600,- Sk mesačne. Podľa predložených rodičovských dohôd zo dňa 30. januára 2002 a 11.
augusta2005sarodičianavrhovateľkydohodlinazvýšenívýživnéhoodporcunamaloletúnavrhovateľku
a jej maloletého brata M. tak, že s účinnosťou od januára 2002 toto výživné upravili na 1.200,- Sk

mesačne na navrhovateľku a na 800,- Sk mesačne na M. a potom od septembra 2005 na sumu 2.000,-
Sk mesačne na navrhovateľku a na sumu 1.500,- Sk na M..

Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že od 01.09.2009 začala študovať na Ž. U., F. R. a informatiky,
čo bolo preukázané potvrdením tejto vysokej školy. Býva na internáte, kde platí mesačne 40,- eur .
V škole si platí internet v sume 25 eur za semester, čo doložila ústrižkom poštovej poukážky zo dňa

13.10.2009, ďalej telocvik v sume 7 eur za semester, čo doložila príjmový pokladničným dokladom
vydaným menovanou vysokou školou dňa 2.11.2009. Na internáte si platí elektrinu v sume 12,96 eur za
trimesiace,čopreukázalapríjmovýmpokladničnýmdokladomvydanýmmenovanouvysokouškoloudňa
26.10.2009. Pre potreby štúdia si navrhovateľka podľa svojej výpovede zakúpila notebook, o čom súdu
predložilalistodspoločnostiC.S.a.s.zodňa02.10.2009,zktoréhovyplynulo,žecenunotebooku362,97

eur matka navrhovateľky spláca ako úver po 40,33 eur mesačne. Ďalej má navrhovateľky výdavky na
telefón a školské pomôcky. Navrhovateľka má podľa svojej výpovede zvýšené výdavky v súvislosti so
svojím zdravotným stavom, keď trpí kožnými ekzémami, pre ktoré si nakupuje kozmetiku v cene asi 10
eur mesačne.

Svedkyňa Z. T., matka navrhovateľky, uviedla, že podniká ako živnostníčka v odbore zlatník. Na

zariadenieživnosti,asipredtromirokmi,simuselaodmamyaznámychpožičaťspolusumuasi600.000,-
Sk, ktoré pôžičky doposiaľ spláca. Zostáva jej splatiť ešte asi 350.000,- Sk. Dielňu má v bytovom dome,
v ktorom býva a platí za ňu nájomné 1.000,- Sk mesačne, tiež elektrinu a plyn. Pre potrebu seba a
svojej rodiny má zo živnosti mesačne asi 650,- eur. Podľa predloženého daňového priznania za rok 2009
mala svedkyňa v uvedenom daňovom období príjmy 49.492,95 eur, výdavky 47.817,23 eur, základ dane

1.675,72 eur. Podľa výkazu o majetku a záväzkoch za uvedené daňové obdobie mala svedkyňa ako
živnostníčka v roku 2009 majetok 51.538,- eur a záväzky 24.116,- eur.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že je zamestnaný v trvalom pracovnom pomere v spoločnosti A. V.
v Č. R. a od decembra 2009 pracuje u zamestnávateľa z dôvodu hospodárskej krízy v tzv. pracovnom
konte, kedy dostáva mzdu len do výšky 85 % a zvyšok by mu mal byť doplatený. Z dôvodu poklesu

svojho príjmu mal záujem zlepšiť svoje zárobkové pomery brigádami, avšak ako brigádnik pri pokladni
v obchodnom reťazci vydržal len jeden deň a v druhej spoločnosti, v ktorej sa zaujímal o brigádu mali
záujem len na uzatvorení pracovnej zmluvy, čo on z dôvodu už existujúceho zamestnania v pracovnom
pomere odmietol. Na dôkaz týchto tvrdení odporca doložil súdu Dohodu o pracovnej činnosti, ktorú
uzatvoril dňa 14.8.2009 so spoločnosťou A. C. R., a.s., ktorou si dojednal prácu na pokladni ako aj

mailovú správu do spoločnosti P., ktorou sa odporca zaujímal o brigádu. Okrem príjmu zo zamestnania
odporca podľa svojej výpovede iný príjem nemá. Má priateľku, s ktorou žije v prenajatej garsónke, kde
mesačne platí za nájom 4.500,- Kč mesačne, elektrinu 680,- Kč. Výška nájomného za garsónku bola
preukázaná Podnájemní smlouvou zo dňa 1.3.2010, ktorú odporca uzatvoril na prenájom garsónky v
O. V.. Ohľadne ďalších výdavkov odporca uviedol, že spláca dve pôžičky od Č. S. a.s. v celkovej sume

250.000,- Kč. Popri splácaní týchto pôžičiek v splátkach 3.675,- Kč mesačne a 890,- Kč mesačne platíodporca i poistenie 500,- Kč a 224,- Kč mesačne. Uvedené tvrdenia boli preukázané Smlouvou o úvěru
č. 3779062873, ktorú odporca uzatvoril dňa 9.4.2008 na úver 200.000,- Kč, výpisom z úverového účtu
k tejto zmluve za rok 2009, Smlouvou o úvěru č. 3782776893, ktorú odporca uzatvoril dňa 06.06.2008

na úver 50.000,- Kč, poistnou zmluvou na flexibilné životné poistenie, ktorú zmluvu uzatvoril odporca
dňa 6.6.2008 s P. Č. S., a.s.. Odporca vo výpovedi ďalej uviedol, že nevlastní žiadne úspory, cenné
papiere, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Má len automobil Škoda Favorit r.v. 1992. podľa potvrdenia
zamestnávateľa zo dňa 24. marca 2010 bol zárobok odporcu v zamestnaní v období od 3/2009 do
2/2010 v priemere 15.864,- Kč mesačne v čistom. Podľa potvrdenia zamestnávateľa odporcu zo dňa

27.4.2010 a výplatnej pásky odporcu za marec 2010 bol čistý zárobok odporcu za mesiac marec 2010
15.667,-Kč.Zamestnávateľpritomoznámil,ževyúčtovaniepracovnéhokonta,vktoromodporcapracuje
od 30.11.2009 do 4.4.2010 bude vykonané v aprílovej výplate.

Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov.

15C/46/2010

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných ustanovení Zákona o rodine dospel
súd k záveru že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný.

Výživné odporcu na navrhovateľku bolo naposledy upravované dohodou rodičov navrhovateľky zo

dňa 11. augusta 2005 na sumu 2.000,- Sk /v prepočte konverzným kurzom 66,39 eur/ mesačne od
1.9.2005. Od tej doby došlo nepochybne na strane navrhovateľky k zmene pomerov. Navrhovateľky
dosiahla plnoletosť, začala v septembri 2009 študovať na vysokej škole mimo miesta svojho bydliska.
So samotným štúdium a bývaním internáte navrhovateľke preukázateľne vzrástli životné náklady. Musí
si platiť stravu, internát, rôzne poplatky v škole, platí za pripojenie na internet, ktoré je v súčasnosti

nevyhnutnou potrebou pri vysokoškolskom štúdiu, platí si cestovné a podobne. Okrem toho od ostatnej
úpravy výšky výživného odporcu na navrhovateľku už uplynuli viac ako 4 roky a v dôsledku inflácie v
spoločnosti vzrástli ceny tovarov a služieb, čo sa muselo prejaviť na zvýšení nákladov na uspokojovanie
nevyhnutných potrieb navrhovateľky.

Pri vednej zmene pomerov na strane navrhovateľky je dôvodné, aby výživné, ktoré jej odporca poskytuje

bolo podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine zvýšené. Pri úvahe súdu do akej miery možno vyhovieť návrhu
navrhovateľky na zvýšenie výživného od odporcu súd okrem pomerov navrhovateľky posudzoval i
pomery na strane odporcu, jej otca. Tento je zamestnaný a jeho príjem, ktorý bol od decembra 2009 do
4.4.2010 nižší z dôvodu práce v tzv. pracovnom konte, je v priemere takmer 15.900,- Kč. Zníženie mzdy,
podľa odporcu asi 15 % zo mzdy, malo byť odporcovi v mesiaci apríl doplatené. Okrem tohto príjmu

odporca iný príjem nemá a z vykonaného dokazovania vyplýva, že nemá ani žiadny majetok vyššejceny. Okrem navrhovateľky má odporca vyživovaciu povinnosť aj na maloletého brata navrhovateľky,
ktoré výživné bolo tiež upravené dohodou rodičov od septembra 2005 na sumu 1.500,- Sk mesačne /v
prepočte konverzným kurzom 49,79 eur/ a v súčasnosti je vedené súdne konanie vo veci zvýšenia tohto

výživného. Z takéhoto príjmu okrem výživného na navrhovateľku a jej brata musí odporca vynakladať
nevyhnutné výdavky na bývanie, stravu hygienu a podobne. Ďalšie výdavky na splácanie úverov a
poistení, ktorých platenie odporca preukázal, však súd v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine nebral do
úvahy, pretože tieto nie je nevyhnutné vynakladať a výživné na navrhovateľku má pred nimi prednosť.

Posúdiac zistené pomery účastníkov podľa citovaných ustanovení § 62 a § 75 Zákona o rodine a

prihliadnuc pritom na skutočnosť, že aj matka navrhovateľky, ktorej pomery boli v konaní zistené, má voči
svoje dcére vyživovaciu povinnosť, dospel súd k záveru, že doterajšie výživné odporcu na navrhovateľku
v sume 66,39 eur možno od podania návrhu, 2.3.2010 zvýšiť maximálne na sumu 100,- eur mesačne.
Takto zvýšené výživné spolu s výživným od matky bude navrhovateľke postačovať na uspokojovanie je
nevyhnutných potrieb a je v najväčšej prípustnej miere zodpovedá schopnostiam a možnostiam odporcu
platiť výživné s prihliadnutím na existujúci ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa. Preto súd

s účinnosťou od 2.3.2010 zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľku na sumu 100,- eur
mesačne a vo zvyšnej časti, keď navrhovateľky požadovala zvýšenie až na sumu 250,- eur mesačne,
súd návrh navrhovateľky zamietol.

Keďže došlo ku zvýšeniu výživného odporcu na navrhovateľku spätne, od podania návrhu, súd vyčíslil
ku dňu rozhodnutia aj dlh na takto zvýšenom výživnom, čo je obdobie od 2.3.2010 do 30.6.2010 na sumu

133,36 eur, ktorú sumu uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Suma dlhu na výživnom bola súdom vyrátaná nasledovne: zvýšenie výživného zo 66,39 eur na 100
eur mesačne je 33,61 eur mesačne a teda za mesiace 4,5 a 6/2010 to predstavuje dlh na zvýšenom
výživnom 100,83 eur a za dobu od 2.3.2010 do 31.3.2010 je dlh na zvýšenom výživnom 66,39 eur/31
dní x 30 dní = 32,53 eur; spolu je tak dlh na zvýšenom výživnom 100,83 + 32,53 = 133,36 eur.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. V danej veci navrhovateľka požadoval zvýšenie výživného o 183,61
eur /250-66,39/ a súd výživné zvýšil o 33,61 eur. Pomerne úspešnejší je preto nepochybne odporca,
ktoré mu by tak podľa citovaného ustanovenia O.s.p. patrila aj pomerná náhrada trov konania. Keďže

však súd podľa § 151 ods. 1 O.s.p. rozhoduje o náhrade trov konania na návrh a odporca náhradu trov
konania nepožadoval, rozhodol súd, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si odporca nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím , môže sa navrhovateľ domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.