Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. január 2010

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/291/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4605210336
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: Ing. R. O., bydlisko : T., K. XXXX/XX,. zastúpený advokátom :
JUDr. J. D., so sídlom v T., Š. XXXX/X,. proti žalovaným: 1/ M. I., bydlisko : T., B. XXXX/XX,. 2/ R.-I. R.,
s.r.o., so sídlom v T., O. XXX/XX,. 3/ V. G. „G.", so sídlom v T., O. XXX,. žalovaný v 2. a 3. rade zastúpení
advokátom : JUDr. P. M., so sídlom v T., B. XX,. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o
odvolaní odporcov v 1., 2. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu v Topoľčanoch zo dňa 10. apríla

2007 č. k. 11C/ 67/2005-194, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. území T., ktoré boli pôvodne zapísané v pozemkovej knihe pre katastrálne
územie T. vo vložke č. 2 pod parcelou číslo 92/4 - dom č. 59 a dvor vo výmere 1708 m2 a v súčasnosti sú

zapísané v katastri nehnuteľnosti Katastrálneho úradu v N., Správy katastra T. pre katastrálne územie
T. na LV č. 530 ako parcela č. 581/1 - ostatné plochy vo výmere 5904 m2, parcelné číslo 586/8 - ostatné
plochy vo výmere 969 m2 na LV č. 764 ako parcelné číslo 586/2 zastavané plochy a nádvoria vo výmere
3051 m2, parcelné číslo 586/14 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 128 m2, parcelné číslo 586/22
- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 148 m2, a to v rozsahu novovytvorených parciel geometrickým
plánom č. 41313381-155/05 zo dňa 8. 9. 2005, úradne overeným správou katastra T. dňa 22. 9. 2005

pod č. 548/2005, ktorý geometrický plán je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, ako parc. č. 586/25 -
ostatná plocha vo výmere 552 m2, parc. č. 586/26 - zastavaná plocha vo výmere 51 m2, parc. č. 586/27
- zastavaná plocha vo výmere 56 m2, parc. č. 586/28 - ostatná plocha vo výmere 274 m2, parcelné číslo
586/29 - zastavaná plocha vo výmere 580 m2, parc. č. 586/30 - zastavaná plocha vo výmere 67 m2.
Žalovaných v prvom až treťom rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu
trov konania v sume 44 355,50 Sk.

Na základe odvolania žalovaných v prvom až treťom rade, Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací,
rozsudkom zo dňa 27. novembra 2007 č.k. 6Co 126/2007-249 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil tak, že žalobu zamietol a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej v prvom rade náhradu trov konania
v sume 55 115,- Sk a žalovaným v druhom a treťom rade náhradu trov konania v sume 76 141,- Sk. Na
rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že Výmer o vlastníctve pôdy z 8. mája 1948, na základe
ktorého bola právnym predchodcom žalobcu pridelená aj nehnuteľnosť kat. úz. T. označená vo výmere

ako vložka č. 2, parc. č. 92/4, B-16, dom číslo 59 a dvor 0,1708 ha je neplatný, lebo nehnuteľnosť,
ktorej sa týka, nie je identická. Parcela č. 92/4 totiž nie je uvedená a ani vyznačená v žiadnom doklade
nachádzajúcom sa v spise, z čoho usúdil, že nikdy právne neexistovala. Žalobca teda nepreukázal,
že parcela, ku ktorej sa domáha určenia vlastníctva, je situovaná na mieste označenom znaleckým
posudkom, o ktorý opiera svoj návrh. Aj v prípade platnosti výmeru, bolo treba vziať do úvahy, že zoznam
výmerov je vyhotovený bez dátumu, je v ňom uvedený i R. O., ale jeho podpis na uvedenom zozname

nie je. Navyše, podľa odvolacieho súdu, z výsledkov vykonaného dokazovania bez pochýb vyplýva,že právni predchodcovia žalobcu sa vzdali svojho prídelu v prospech JRD. V tejto súvislosti poukázal
na zápisnicu napísanú na MNV T. z 21. 4. 1953, na zápisnicu spísanú na JRD T. z 30. 9. 1953 a tiež
na zápisnicu napísanú na MNV T. z 25. 1. 1958. Skutočnosť, že právni predchodcovia žalobcu urobili

tento jednostranný právny úkon, potvrdzuje i to, že im (aj ďalším prídelcom, ktorí sa prídelu vzdali), bol
pridelený náhradný pozemok parc. č. 1274/36 a vyplýva to aj z konania právnych predchodcov žalobcu,
resp. samotného žalobcu. Tým, že právni predchodcovia žalobcu sa vzdali prídelu v prospech JRD,
stratili k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, vlastnícke právo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozhodujúc o dovolaní žalobcu, uznesením zo dňa 28. októbra 2009

zrušil vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Nitre a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nestotožnil sa
so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého Výmer o vlastníctve pôdy z 8. mája 1948 je neplatný, lebo
nehnuteľnosť, ktorej sa týka nie je identická a tiež sa nestotožnil so záverom, že právni predchodcovia
žalobcu sa prídelu vzdali v prospech JRD. V posudzovanej veci Výmer o vlastníctve pôdy z 8. mája
1948 spĺňal tak po formálnej, ako aj po obsahovej stránke všetky zákonné podmienky a náležitosti.
Bol vydaný orgánom k tomu kompetentným, je v ňom uvedené kto ho vydal, označenie právneho

predpisu, podľa ktorého sa vydáva, akej veci sa týka, je datované, opatrené odtlačkom okrúhlej pečiatky
a podpisom povereníka, obsahuje mená a priezviská bývalých vlastníkov, označenie osôb, v prospech
ktorý sa vydáva, presné označenie nehnuteľností, ktorých sa týka a ďalšie podmienky, za ktorých sa
uskutočňujeprideleniektamuvedenýmnehnuteľnostiam.Idepretonepochybneoprídelovúlistinu,ktorú
treba považovať za perfektnú a ktorá má povahu verejnej listiny spôsobilej vlastnícke právo prídelcov

k nehnuteľnostiam tam označeným, včítane tých, ktoré sú predmetom sporu, preukázať. K otázke
identity pozemku uviedol, že podkladom výmeru bol Návrh prídelového plánu z 8. 5. 1948, potvrdený
Konečným prídelovým plánom z 9. 10. 1953, v ktorých boli, okrem iných, uvedené aj žalobcom pridelené
nehnuteľnosti z pozemkovoknižnej vložky č. 2 označené ako parc. č. 92/4, B-16 dom č. 59 a dvor o
výmere 1708 m2. v pozemkovoknižnej vložke č. 2 boli nehnuteľnosti zapísané ako parc. č. 92 o výmere

662 siah (2381 m2) a v konečnom prídelovom pláne bol tento pozemok ako dom a dvor s rovnakou
výmerou uvedený aj ako parc. č. 92/1, parc. č. 92/2 a parc. č. 92/3. Z uvedeného vyplýva, že zrejme
týmto parcelným označením nedošlo k vzniku nových parciel rozdelením pôvodnej pozemkovoknižnej
parcely č. 92, ale že tá istá parcela bola pridelená viacerým osobám a nie je možné mať za to, že týmto
parcelným číslom označená nehnuteľnosť nikdy právne neexistovala. V spise sa nenachádza žiaden

dôkazoprávnomúkoneurobenomprávnymipredchodcamižalobcuvpísomnejforme,obsahomktorého
by bol ich prejav vôle smerujúci k vzdaniu sa vlastníctva k nehnuteľnostiam prideleným citovaným
výmerom a za takýto dôkaz nie je možné považovať zápisnice, nakoľko tieto túto skutočnosť iba v
texte konštatujú a zápisnica napísaná na MNV T. dňa 25. 1. 1958 sa týka usporiadania pohľadávky
tamuvedenéhopôdohospodárskehomajetku,ktorýnadobudliprávnipredchodcoviažalobcupridelením.

Zápisnica neobsahovala prejav vôle právnych predchodcov žalobcu smerujúci k vzdaniu sa vlastníctva
k nehnuteľnostiam v prospech JRD.

S poukazom na vyššie uvedené závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, odvolací súd konštatuje,
že nemá podmienky na zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a ani na jeho potvrdenie
a preto bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) zrušil napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa predovšetkým rozhodne o návrhu navrhovateľa na zámenu
účastníkov, ktorý návrh bol odvolaciemu súdu predložený v rámci odvolacieho konania dňa 21. 1.
2010 (č.l. 277 spisu), v ďalšom konaní sa bude zaoberať tým, akým spôsobom a na základe akých
skutočností prešlo vlastnícke právo z pôvodných vlastníkov na štát a zo štátu na súkromné osoby.

V tejto súvislosti sa následne bude zaoberať aj naliehavým právnym záujmom navrhovateľa podľa §
80 písm. c/ OSP na určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, predovšetkým v tom
smere, či nehnuteľnosti neprešli na štát niektorým zo spôsobov uvedených v zákone č. 87/1991 Zb. o
mimosúdnych rehabilitáciách alebo podľa zákona číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k
pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (napr. bez právneho dôvodu). Ak totiž nárok bolo možné

uplatniť podľa reštitučných predpisov a oprávnená osoba tak neurobila, spravidla možno konštatovať, že
nemá naliehavý právny záujem na ochrane vlastníckeho práva podľa všeobecného právneho predpisu
- Občianskeho zákonníka a to ani formou žaloby o určenie v zmysle § 80 písm. c/ OSP. V opačnom
prípade, ak súd prvého stupňa bude považovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení zapreukázaný, bude potrebné zaoberať sa vecou aj z hľadiska, či žalovaní nenadobudli vlastníctvo k
pozemku (resp. jeho častiam) vydržaním podľa § 134 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Na základe takto doplneného dokazovania súd prvého stupňa vyhodnotí všetky vykonané dôkazy tak

jednotlivo ako aj v ich súhrne, vo veci opätovne rozhodne a rozhodnutie riadnym spôsobom odôvodní
podľa § 157 ods. 2 OSP tak, aby v prípade odvolacieho konania bolo rozhodnutie preskúmateľné
odvolacím súdom. V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov tak prvostupňového, odvolacieho,
ako aj dovolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.