Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. júl 2010

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 32C/151/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1506210174
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Želmíra Šebová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2010:1506210174.9

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľa:
Ľ. V., nar. XX.XX.XXXX,. bytom B., H. XX,. zastúpený advokátskou kanceláriou V., M. P., s.r.o., so sídlom
P. X,. B., proti odporcovi: R. Š., nar. XX.XX.XXXX,. trvalo bytom B., K. X,. zast. advokátom: M.. T. S., so
sídlom R. XX, B., o zaplatenie 1.560.650,- Sk (51.804,09 eur) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 51.804.09,- eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 6% ročne z dlžnej sumy od 1.1.2006 až do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku úroku z omeškania súd návrh z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi na náhrade trov konania sumu 8.342,74 eur na
účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený v Č., a.s. B., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX. do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 18.05.2006, navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť mu sumu 1.560.650,- Sk titulom pôžičky, ktorú mu poskytol dňa 17.02.2004 prevodom
na účet odporcu v amerických dolároch, avšak požičanú sumu v dohodnutej lehote splatnosti do
31.05.2005 nevrátil. Návrh bol odôvodňovaný tým, že vo februári r. 2004 odporca telefonicky požiadal

navrhovateľa, aby mu na 3 mesiace požičal sumu 50.000,- USD. Odporca bol v čase poskytnutia
pôžičky rodinný priateľ navrhovateľa. Z uvedených dôvodov všetka komunikácia medzi navrhovateľom a
odporcom prebiehala ústne, resp. telefonicky. Vzhľadom na to, že boli priatelia nepovažovali za potrebné
vypracovávať dohody písomne, keďže ich vzťah bol založený na dôvere. Nakoľko odporca nebol
schopný v dohodnutej lehote splatnosti do 31.05.2004 požičané finančné prostriedky vrátiť, požiadal
navrhovateľa o predĺženie lehoty splatnosti, k čomu navrhovateľ pristúpil a to do 31.05.2005 s tým, že

si opätovne ústne dohodli úrok z pôžičky vo výške 100.000,- Sk. Keďže odporca peniaze nevrátil ani v
dodatočne stanovenej lehote, navrhovateľ odporcu viackrát urgoval, pričom pri jednom z rozhovorov ho
odporca odbil s tým, že má peňazí dosť.

Keďže pri doručovaní návrhu odporcovi bolo zistené, že sa zdržuje na neznámom mieste, súd mu
ustanovil opatrovníčku pre konanie v osobe pracovníčky tunajšieho súdu a po vykonanom dokazovaním

výsluchom právnej zástupkyne navrhovateľa, svedkyne N. V., rod. N., potvrdením banky M. L., B.,
M. zo dňa 05.01.2006, potvrdením S. S. a.s., kurzovým lístkom NBS platným od 31.05.2005 návrhu,
ktorého dôvodnosť mal za v plnom rozsahu preukázanú, vyhovel rozsudkom č.k. 32C 151/06-66 zo dňa
21.02.2008.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co 183/09-163 zo dňa 22.06.2009 bol vyššie citovaný

rozsudok súdu prvého súdu na odvolanie odporcu zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie
s odôvodnením, že odporcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd konal s jehoopatrovníčkou,hocivčasevyhláseniarozsudkumalprehlásenúadresutrvaléhopobytua presnúadresu
odporcu mal súd zistiť dopytom u vypočutej svedkyne I.. N. N..

Odporca vo svojom odvolaní ako aj v následných vyjadreniach prostredníctvom svojho právneho
zástupcu potvrdil, že mu navrhovateľ poskytol pôžičku vo výške 50.000 USD. Na svoju obranu však
okrem iného predovšetkým uviedol, že pôžička od navrhovateľa zanikla v máji 2004 na základe dohody
o odpustení si vzájomných pohľadávok medzi navrhovateľom, odporcom a jeho priateľkou A. M.,
ktorá spočívala v tom, že menovaná nebude požadovať od odporcu odmenu za sprostredkovanie

kúpy nehnuteľnosti vo výške 1.500.000,- Sk a zároveň navrhovateľ nebude požadovať od odporcu
vrátenie pôžičky vo výške 50.000,- USD. Nárok na odmenu za sprostredkovanie nehnuteľnosti bol na
základe dohody o postúpení pohľadávky zo dňa 05.11.2009 postúpený z A. M. na odporcu a úhradu
tejto sumy si odporca uplatnil v predmetnom konaní vzájomným návrhom zo dňa 06.11.2009 a teda
je nárok odporcu potrebné započítať ako kompenzačnú námietku na žalovanú sumu. V prípade, ak
by sa súdu takto dohodnutá odmena javila ako neprimerane vysoká, žiadal ju započítať minimálne

vo výške, akú vzhľadom na svoju rozhodovaciu právomoc a obvyklú prax určí súd. Ďalej poprel, že
medzi navrhovateľom a odporcom bola dohodnutá lehota splatnosti žalobou uplatnenej pôžičky, ktorá
skutočnosť má vplyv na uplatňovaný úrok z omeškania a tiež uviedol, že sa s navrhovateľom nikdy
nedohodli v inej mene, než bola poskytnutá (t.j. v USD) a teda aj jej vrátenia sa mohol domáhať iba v
tejto mene.

Súd prvého stupňa pri opätovnom prejednaní veci okrem zopakovania výsledkov predchádzajúceho
dokazovania doplnil dokazovanie o výsluch účastníkov konania, svedkyne A. M., doplnením výsluchu
I.. N. H. (predtým V., rod. N.), konfrontáciou tak účastníkov konania, ako aj navrhovateľa a svedkyne
M., čestným vyhlásením A. S. zo dňa 31.07.2008, oboznámením sa s LV č. 3883 pre kat. územie V.,

Dohodou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi odporcom a A. M. dňa 05.11.2009, oboznámením
sa s rozsudkom tunajšieho súdu 39C 291/2008, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým
materiálom a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Na základe ústne telefonicky uzatvorenej zmluvy o pôžičke zo dňa 10.02.2004 poukázal navrhovateľ

dňa 17.02.2004 o 15.58 hod zo svojho účtu vedeného v banke M. L., B., M. na účet odporcu vedený
v S. S., a.s., č. účtu č.XXXXXXXXX/XXXX. finančné prostriedky vo výške 50.000,- USD. Pôžička sa
poskytovala bezúročne.

Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že odporcu niekoľkokrát vyzýval na dobrovoľnú úhradu záväzku

vyplývajúceho z uzatvorenej zmluvy o pôžičke. Na návrh odporcu uzatvoril koncom mája 2004 opätovne
ústne dodatok k zmluve o pôžičke, ktorou sa predĺžila lehota splatnosti do 31.05.2005 s tým, že odporca
sa zaviazal vyplatiť navrhovateľovi spolu s istinou aj úrok vo výške 100.000,- Sk. Ani po uplynutí
dodatočne dohodnutej lehoty splatnosti odporca navrhovateľovi dlžnú sumu, ktorá ku dňu splatnosti v
prepočte kurzom NBS platným k 31.05.2005 predstavovala sumu 1.560.650,- Sk, neuhradil.

Vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že peniaze požičal odporcovi na jeho žiadosť, pravdepodobne
na byt. V tom čase bol odporca jeden z jeho najlepších priateľov a aj predtým mu už požičal 100.000,-
Sk, ktoré mu síce neskôr, než boli dohodnutí, ale riadne vrátil. Úrok si nedohodli, ale odporca mu navrhol,
že je mu schopný vrátiť viac. Na vrátení pôžičky sa dohodli ústne buď ešte v to leto, alebo o rok, keď

sa mal po sezóne vracať na leto na Slovensko, čo malo byť na prelome apríla - mája. Nehovorili o tom,
v akej mene má byť vrátená. Na jar v r. 2005, na prelome apríla a mája peniaze potreboval na kúpu
auta. Nechcel prevádzať peniaze z účtu v Amerike a preto začal volať odporcovi, že chce späť pôžičku.
Keďže nebral telefóny a zatajoval sa, napísal mu ostrejšiu SMS na čo mu odporca odpísal, že keď sa s
ním mieni baviť takým spôsobom, nedá mu nič. Odvtedy v podstate s odporcom prestali komunikovať.

Bývalej manželke ale volal a povedal jej, ako sa voči nej odporca zachoval. Pôvodne nechcela, aby ju
do toho zaťahoval. Bolo to krátko po rozvode a vzťahy medzi nimi boli v tom čase ešte napäté. Neskôr ju
vyzval, aby si tieto peniaze vyžiadala od odporcu sama na čiastočnú úhradu záväzku z ich majetkového
vyporiadania. Napokon si však pohľadávku bývala manželka uspokojila výberom z ich spoločného účtu
a potom to už nikdy neriešili. Od začiatku vedela, že odporca mu je dlžný žalované peniaze. Čo sa týka

kúpy pozemku na K., pred A. M. spomenul, že by chcel kúpiť pozemok, keďže sa spolu so svojim otcom
zaoberala realitami. O provízii určite nič nehovorili. Boli veľmi dobrí kamaráti. Ona sama nechcela nič,
hoci jej otec mal iný prístup. Či jej za sprostredkovanie dal nejaké peniaze si nepamätal. Pamätal si
ale na situáciu, keď spolu cestovali v aute a jej otec mu vytkol, že to takto nejde. Po kúpe a ani neskôrnebolo nikdy spomenuté, že by jej mal za sprostredkovanie čokoľvek platiť. Keď sa jej aj neskôr pýtal, čo
by za sprostredkovanie chcela, nikdy konkrétne nič nepovedala, vždy to nechala na nich. Kompenzovali
to tým, že keď boli spolu na dovolenke, zaplatil lepšiu izbu. Boli spolu na dvoch až troch dovolenkách.

Z kúpnej ceny bola možno dohodnutá nejaká zľava, ale jednalo sa možno o sto až dvesto tisíc korún.
Pán S. bol ako predávajúci veľmi zásadový. Manželka vedela, že pozemok kupuje. Hoci mali BSM,
pred kúpou pozemku, alebo po, podpísali papier, že pozemok je iba jeho, čo v zásade akceptovala.
O tom, že A. M. od neho vyžaduje províziu sa dozvedel až v rámci tohto konania. Jej pôsobenie ako
sprostredkovateľky pri kúpe pozemku bral v rámci ich kamarátskych vzťahov. Podľa jeho názoru sa mala

vyrovnať s tým, kto pozemok predal.

Odporca vo svojej výpovedi okrem iného uviedol, že vo februári 2004 požiadal telefonicky o poskytnutie
bezúročnej pôžičky vo výške 50.000 USD a to na rozbehnutie podnikania. Konkrétny termín, kedy má
pôžičku vrátiť si nedohodli. V apríli 2004 zakladal firmu - kúpeľňové štúdiu so svojim spoločníkom M.
P., ktorému poskytol z uvedenej pôžičky 1.000.000,- Sk s tým, že on mal zabezpečiť kúpu materiálu,

priestory atp. O vrátenie pôžičky ho navrhovateľ nikdy nepožiadal, pretože o tri mesiace na to, ju zrušil.
V ten istý rok boli spolu na dovolenke v D.. Oslovil tam jeho priateľku A. M., že má záujem o konkrétny
pozemok. Hoci v tom čase už pozemok nebol na predaj, jeho priateľka to začala riešiť. Dohodli sa
pôvodne na provízii 1.000.000,- Sk s podmienkou, že A. skúsi stiahnuť cenu. Zľavu sa jej podarilo
zjednať, ale súčasne si vypýtala zvýšenie provízie o 500.000,- Sk, keďže aj tak mal na tom navrhovateľ

ešte1.000.000,-Sk ušetriť.Sámnavrhovateľnavrhoval,čitonemôžuurobiťtak,žeA.nevyplatíprovíziu,
ale zruší pôžičku. Odporcovi to nevyhovovalo, pretože pôvodne mal na vrátenie peňazí 1 - 2 roky a vtedy
podnikanie ledva rozbiehal. Bolo to niekedy v máji alebo júni 2004 u navrhovateľa doma. Jeho vtedajšia
manželka doma nebola. Na tom trval navrhovateľ, pretože nechcel, aby pozemok nadobudli spoločne. A
tiež nechcel, aby vedela o provízii, ktorú mal vyplatiť A., s ktorou sa kamarátili. Zrušenie pôžičky navrhol

na druhom stretnutí. Ani priateľke sa to nepáčilo, na koniec však k tomu pristúpili. Na papier túto dohodu
nedali, boli priatelia, nebol na to dôvod. Ďalej to považoval za vybavené. Navrhovateľ si od neho peniaze
nepýtal. Pri konfrontácii s navrhovateľom neskôr poprel, že by mu bol niekedy na prelome apríla a mája
2005 poslal SMS, v ktorej žiadal o vrátenie peňazí. Spomenul si však na stretnutie s N. v reštaurácii.
Bolo to už po ich rozvode niekedy v zime r. 2005. Vtedy ona od neho pýtala vrátenie peňazí. Povedal

jej, že peniaze nemá a nevráti ich. Nechcel zhodiť navrhovateľa a svoju priateľku, keďže N. o provízii nič
nevedela a predtým sa dohodli, že jej o provízii nič hovoriť nebudú. Bral to tak, že navrhovateľ iba bývalú
manželkunaťahujespeniazmiporozvode.Pretoaninavrhovateľapostretnutísjehobývaloumanželkou
nekontaktoval. V tom čase sa už tak intenzívne nekamarátili, keďže ich vzťahy ochladli koncom r. 2004,
keď nastala kríza v manželstve navrhovateľa. O provízii a vzájomnej dohode medzi navrhovateľom, ním

a jeho priateľkou nevedel nikto iný, okrem nich troch. Dohodnutá provízia sa mu nezdala byť vysoká.
A. vychádzala z toho, že pozemok rýchlo stúpol na hodnote, keďže oproti času, keď sa oň navrhovateľ
zaujímal prvýkrát, stúpla jeho hodnota zo 6 na 12 miliónov korún a nakoniec mal pri vyporiadaní BSM
navrhovateľa hodnotu až 20 miliónov korún.
Vo svojej neskoršej výpovedi uviedol, že sa na vrátení pôžičky dohodli tak, že peniaze vráti, keď ich bude

mať. Peniaze mal vrátiť v USD a o úroku nehovorili. Na to, že by ho navrhovateľ žiadal o vrátenie peňazí
cez SMS si nespomínal a do telefónu mu nikdy ich dohodu o zrušení pôžičky nespomínal, pretože to
bral tak, že je pri ňom vždy jeho manželka. Pri neskoršej konfrontácii s navrhovateľom a svedkyňou
M., ktorá potvrdila, že peniaze z pôžičky mali byť použité na podnikanie, čo sa však nerealizovalo a
známy, ktorý mal rozbeh podnikania zabezpečiť, mu peniaze nevrátil, odporca na otázku navrhovateľa,

či si peniaze od tohto človeka vymáha uviedol, že ich žiadal, ale nevymáha, pretože dotyčný má veľké
dlhy a nemá žiaden majetok.

Svedkyňa A. M. vo svojej výpovedi uviedla, že na spoločnej dovolenke v D. na prelome apríla a mája
2004 sa jej navrhovateľ pýtal, či nemá na predaj nejaký dobrý pozemok. Ona podniká ako živnostníčka

v oblasti realít a a navrhovateľ vtedy chcel investovať peniaze. Sám si spomenul na pozemok a hoci už
nebol v ponuke, požiadal ju, aby oslovila vlastníka. To aj po návrate z dovolenky urobila, pričom pán S. ho
chcel predať za 12 miliónov, čo mala byť čistá cena bez provízie. Ešte v D. sa s navrhovateľom dohodli
tak, že províziu uhradí sám a že bude veľmi spokojná. Po tom, čo sa dozvedel o cene pozemku, sám
jej navrhol províziu 1 milión ale s tým, aby sa pokúsila zjednať zľavu. Cenu napokon zjednala na 10,5

milióna, na čo však navrhovateľovi povedala, že by si zaslúžila vyššiu províziu a vypýtala si 1,5 milióna,
s čím bol navrhovateľ spokojný, pretože mal aj tak 1 milión ušetriť. Peniaze za províziu jej však nechcel
vyplatiť. Odvolal sa na to, že mu odporca dlží pôžičku a že sa vzájomne vyrovnajú. Hoci sa na peniaze z
provízietešila,súhlasilistým.Okolnosti,zaktorýchmalokdohodeoprovíziiakvzájomnejdohodemedziňou, navrhovateľom a odporcom opísala v zásade zhodne ako odporca vo svojej výpovedi. Zvyčajná
výška provízie za obchody, ktoré vybavuje sa pohybuje od 3 do 10 % z kúpnej ceny. V tomto prípade
jej vyššiu províziu navrhol sám navrhovateľ. Predtým už mali nejaké spoločné obchody, konkrétne pre

neho veľmi lacno sprostredkovala kúpu garáže, za čo províziu nebrala, ale navrhovateľ za ňu a odporcu
doplatil časť ceny dovolenky. Navrhovateľa o vyplatenie provízie za pozemok nežiadala. Celú záležitosť
považovala za uzavretú a navyše vzťahy medzi nim ochladli po jeho rozvode s N. N., ktorá bola skôr jej
priateľkou. O tom, kedy mala byť provízia vyplatená, sa nebavili. Hovorili iba o jej výške. K vzájomnej
dohode došlo ešte skôr, ako začali riešiť splatnosť. Nebolo to ako s obyčajnými klientmi. Kamarátili sa.

Odporca jej povedal, že ho N. N. z podnetu navrhovateľa, ktorý jej volal požiadala, aby mu vrátil peniaze.
Bolo to v posledných mesiacoch r. 2005. S odporcom to vôbec nebrali vážne. Chápali to tak, že to bolo v
rámciichvzájomnéhodoťahovaniasapriporozvodovomvyporiadanímajetkuaženanejakúpožiadavku
bývalej manželky navrhovateľ reagoval tak, že peniaze nemá, aby si vypýtala od odporcu. Preto sa nad
tým s odporcom iba pousmiali.

Svedkyňa I.. N. H., predtým V., rod. N., bývalá manželka navrhovateľa vo svojej prvej výpovedi uviedla,
že niekedy pred 4 - 5 rokmi, presný čas si nepamätala, volal odporca v tom čase jej manželovi do
Spojených štátov, kde vtedy spolu bývali. Požiadal ho o poskytnutie pôžičky asi v sume 1,5 milióna
Slovenských korún za účelom rozbehnutia podnikania. V čase telefonátu bola v byte spolu s manželom
a bezprostredne po zložení telefónu jej bývalý manžel povedal o obsahu rozhovoru a spýtal sa jej, čo si o

tom myslí. Majetkové záležitosti bežne spolu konzultovali. Pamätala si, že sa k tomu postavila neutrálne
a povedala mu, aby si to zvážil a rozhodol sa sám. S odporcom mali v tom čase veľmi dobré vzťahy.
Ona sa priatelila s jeho priateľkou a spoločne vo štvorici chodili spolu aj na dovolenky. Preto verili, že
odporca peniaze bezprostredne vráti. Už po rozvode jej manželstva s navrhovateľom (rozviedli sa v apríli
2005) ju bývalý manžel požiadal, aby sa s odporcom stretla a požiadala ho aj ona o vrátenie peňazí.

S odporcom sa skutočne stretla v reštaurácii v centre mesta a požiadala ho, aby peniaze exmanželovi
vrátil s tým, že to čo spravil od neho nebolo pekné. Pri stretnutí jej odporca povedal, že tie peniaze
nemá a tým považoval celú vec za vybavenú. Úrok dohodnutý asi nebol. Na doplnenie svojej výpovede
v priebehu neskoršieho konania uviedla, že peniaze si odporca požičiaval asi na byt. Rozpor medzi
predchádzajúcou výpoveďou, kedy tvrdila, že to bolo na podnikanie vysvetliť nevedela, uviedla, že si

presne nepamätá a že A. M. podnikala s bytmi. O kúpe pozemku na K. navrhovateľom vedela. Pred
jeho kúpou o majetkovom usporiadaní pozemku nehovorili. Po kúpe jej predložil na podpis vyhlásenie.
Bola prekvapená, že sa to takto robí, ale žiadne nároky vo vzťahu k pozemku si nerobila. Vedela o tom,
že pozemok pre navrhovateľa zháňala A. M.. O žiadnej dohode o provízii nevedela. Všetci vzájomne
boli kamaráti. O tom, že by si pýtala p. M. od navrhovateľa odmenu nevedela. Len neskôr jej spomínala,

že jej otec bol nahnevaný, pretože odmena, ktorú za to dostala sa mu nezdala dostatočná. Od A. sa
dozvedela, že požaduje províziu až v novembri 2009, keď s ňou bola podpísať čestné vyhlásenie, že ku
kúpe pozemku na K. došlo jej pričinením. Že provízia mala byť dohodnutá až na 1,5 milióna sa dozvedela
až na pojednávaní pri jej výpovedi. O tom, že sa chce s odporcom stretnúť, aby ho požiadala o vrátenie
peňazí navrhovateľovi, hovorila s A. ešte skôr než sa stretli s jej priateľom. Navrhovateľ ju kvôli tomu,

aby o vrátenie peňazí odporcu požiadala ona oslovil najskôr s tým, že mali v tom čase medzi sebou
lepšie vzťahy a jednak v súvislosti s tým, že jej sám dlhoval nejaké peniaze.

Z potvrdenia banky M. L., B., M. zo dňa 05.01.2006 bolo zistené, že dňa 17.02.2004 o 15.58 bol
uskutočnený z účtu navrhovateľa prevod 50.000,- USD na účet č. XXXXXXXXX/XXXX. s uvedeným

príjemcu R. Š..

Z potvrdenia S. S., a.s. zo dňa 24.10.2007 bolo zistené, že majiteľom SPOROžíra v cudzej mene USD, č.
XXXXXXXXXX/XXXX. je R. Š., nar. XX.XX.XXXX,. s rodným číslom zhodným s rodným číslom odporcu.

Čestným vyhlásením zo dňa 31.07.2008 A. S., nar. XX.XX.XXXX. potvrdil, že v r. 2004 predal
navrhovateľovi pozemky parc. č. 4905, parc. č. 4906/1 a 4906/2, zapísané na LV č. 3883, vedenom
Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, okres B., obec B. - m.č. N. M., katastrálne úz. V..
Predaj pozemkov sprostredkovala A. M., ktorá ho oslovila ako záujemcu o predaj pozemkov s ponukou,
aby ich predal navrhovateľovi, ktorý jej prostredníctvom prejavil záujem o kúpu týchto pozemkov.

Pôvodná ponuková cena bola 12.000.000,- Sk, pričom na základe dodatočných rokovaní so sl. M.
došlo z jeho strany k zníženiu kúpnej ceny na 10.500.000,- Sk, za ktorú sa predaj uskutočnil. Sl. M.
za sprostredkovanie predaja pozemkov nevyplatil žiadnu províziu, nakoľko si u neho žiadnu províziu
nenárokovala.Z výpisu z katastra nehnuteľností vytvoreného cez katastrálny portál, výpisu z LV č. 3883, vedenom
Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, okres B., obec B. - m.č. N. M., katastrálne úz. V. súd

zistil, že vklad vlastníckeho práva navrhovateľa k pozemkom parc. č. 4905, parc. č. 4906/1 a 4906/2,
zapísaných na uvedenom LV, bol povolený dňom 30.07.2004.

Dohodou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi A. M. ako postupcom a odporcom ako postupníkom
zo dňa 05.11.2009 sa účastníci zmluvy dohodli na postúpení pohľadávky postupcu voči navrhovateľovi

akodlžníkovivovýške49.791eur(1.500.000,-Sk)spolusozákonnýmúrokomzomeškania.Včl.I,bod2
uvedenej zmluvy sa uvádza, že postupca ako sprostredkovateľ sprostredkoval na základe ústnej dohody
o sprostredkovaní v zmysle § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka kúpu nehnuteľností, pozemkov parc.
č. 4905, parc. č. 4906/1 a 4906/2, katastrálne úz. V. pre dlžníka Ľ. V. ako kupujúceho za kúpnu cenu
vo výške 348.536 eru (10.500.000,- Sk), vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 30.04.2004. Dlžník
ako kupujúci sa zaviazal za sprostredkovanie kúpy predmetných nehnuteľností zaplatiť postupcovi ako

sprostredkovateľovi odmenu vo výške 49.791 eur (1.500.000 Sk), a to po prevode vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam v prospech dlžníka ako kupujúceho, ktorú dohodnutú odmenu dlžník
postupcovi do dňa uzavretia zmluvy neuhradil ani z časti.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi

veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 580 OZ ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav

smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa § 581 ods 2 OZ započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno
domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

Podľa § 774 OZ sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za
odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol
výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Podľa § 775 OZ sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

Podľa § 517 ods.1 a 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o

deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. V znení účinnom v rozhodnom čase je výška úrokov z
omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že medzi navrhovateľom

a odporcom existoval záväzkový vzťah, nakoľko medzi účastníkmi konania bola platne v ústnej forme
uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ žalovanú sumu v dohodnutej výške poukázal
na účet odporcu. Túto skutočnosť mal súd za preukázanú tak potvrdeniami peňažných ústavov, medzi
ktorými prebehla peňažná transakcia, keď navyše ani nebola v konaní sporná, vzhľadom na zhodnétvrdenia oboch účastníkov konania. Súd mal za to, že pôžička bola poskytnutá bezúročne, pričom
navrhovateľom tvrdené dodatočné dohodnutie úroku nebolo preukázané, avšak vzhľadom na túto
skutočnosť si navrhovateľ voči odporcovi tento úrok ani neuplatňoval. Čo sa týka splatnosti pôžičky,

navrhovateľ nepreukázal v návrhu tvrdenú splatnosť do 31.05.2004, resp. po dohodnutom predĺžení
lehoty splatnosti do 31.05.2005. Hoci odporca vo svojej výpovedi tvrdil, že peniaze mal vrátiť vtedy, keď
bude mať, z čoho by sa dalo usudzovať, že plnenie bolo ponechané na vôľu dlžníka, súd takéto tvrdenie
vyhodnotil ako účelové, keď bolo spochybnené rozpormi v jeho výpovedi, v ktorej pôvodne uviedol, že
pôžička bola stanovená bez dohody o jej vrátení, resp. bez dohody o konkrétnom dátume, kedy ju má

vrátiť a odporca si peniaze nepýtal späť, pretože medzičasom došlo k zrušeniu pôžičky. Vzhľadom na
uvedené súd v súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka vychádzal zo skutočnosti, že odporca bol
povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Súd sa však zaoberal obranou odporcu, ktorá bola založená pôvodne na zániku pohľadávky
navrhovateľa vzájomnou trojstrannou dohodou medzi účastníkmi konania a družkou odporcu, ktorej

malovočinavrhovateľovivzniknúťprávonaprovíziuzasprostredkovaniekúpynehnuteľnosti.Vpriebehu
neskoršieho konania bola súdu predložená Dohoda o postúpení pohľadávky uzavretá medzi odporcom
ako postupníkom a A. M. ako postupcom zo dňa 05.11.2009, na základe ktorej mala byť pohľadávka
postupcu voči navrhovateľovi vo výške 49.791 eur (1.500.000,- Sk) postúpená na odporcu. Na základe
uvedenej dohody si odporca v konaní voči navrhovateľovi uplatnil zaplatenie uvedenej sumy, ktorý návrh

súd v súlade s ust. § 98 O.s.p. posudzoval ako obranu odporcu proti návrhu. Na základe vykonaného
dokazovania však súd dospel k záveru, že takáto obrana nie je dôvodná. Predovšetkým mal súd za to,
že odporca neuniesol dôkazné bremene ohľadom existencie samotnej postúpenej pohľadávky.

Aby mohol byť odporca vo svojej obrane úspešný, musel by ohľadom skutkových tvrdení, ktoré vzniesol

v rámci svojej obrany voči návrhu, resp. ktoré odôvodňovali ním uplatnenú kompenzačnú námietku,
poskytnúť tzv. plný dôkaz, t. z. v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností preukázať svoje skutkové
tvrdenia. V danom prípade súd vzájomne sa potvrdzujúce výpovede odporcu a jeho družky - svedkyne
A. M. vyhodnotil ako nevierohodné a zjavne účelové. Hoci ich výpovede boli vnútorne konzistentné,
zostali pri hodnotení ich pravdivosti závažné pochybnosti, predovšetkým vzhľadom na rozpor ich častí so

zásadami logiky. Súd považoval za rozporné s bežnou logikou predovšetkým tvrdenie o výške provízie,
keď podľa výpovedí tak účastníkov konania, ako aj vypočutých svedkýň, ich vzájomné vzťahy v tom čase
boli veľmi blízke, priateľské. Často sa stretávali, trávili spolu dovolenky a vzájomne sa zverovali. Podľa
tvrdenia odporcu a jeho družky mala byť provízia za sprostredkovanie kúpy nehnuteľnosti dohodnutá
na 14,29 % z kúpnej ceny, hoci podľa tvrdenia svedkyne výška jej provízie pri bežných klientoch

predstavovala od 3 do 10 % z kúpnej ceny (vo výpovedi v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
39C 291/2008 dokonca uviedla maximálnu výšku provízie 7 %). Za takýchto okolností sa javí dohoda
tak výrazne vyššej provízie za sprostredkovanie kúpy nehnuteľnosti ako nepravdepodobná, a to aj v
kontexte s ich predchádzajúcimi vzťahmi, keď sa svedkyňa M. v rámci priateľskej výpomoci pričinila aj
o nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľa k iným nehnuteľnostiam a to bez nároku na províziu,

t.z. nie na základe formálnej zmluvy o sprostredkovaní, ale v rámci recipročných priateľských vzťahov.
Výška provízie vo výške 1.500.000,- Sk vyznieva nepravdepodobne tiež vzhľadom na skutočnosť,
že predávajúci, podľa výpovede odporcu a jeho priateľky, pôvodne požadoval dvojnásobnú cenu v
porovnaní s cenou v čase, kedy sa o pozemok navrhovateľ prvýkrát zaujímal, pričom však obaja potvrdili,
ženavrhovateľmalzáujemočonajnižšiucenu,keďžežiadalsvedkyňuozjednaniezľavy.Skutočnosť,že

predaj pozemkov zapísaných na LV č. 3883 pre kat. úz. V. sprostredkovala A. M., ktorá súčasne zjednala
aj zľavu z kúpnej ceny z 12.000.000,- Sk na 10.500.000,- Sk bez vyplatenia provízie predávajúcim,
ktorú skutočnosť preukazovala žalovaná strana aj potvrdením - čestným vyhlásením predávajúceho
založeným do spisu, ešte nedokazuje, že medzi navrhovateľom a A. M. došlo k riadnemu uzavretiu
sprostredkovateľskej zmluvy podľa § 774 OZ, ktorej pojmovým znakom je práve odplatnosť. Okrem

podpornej výpovede svojej družky nevedel odporca svoju obranu podložiť žiadnym iným relevantným
dôkazom, či už písomným alebo hoci aj nepriamo objektívnejšou výpoveďou nestranného svedka.
O takejto dohode nemal podľa ich zhodného tvrdenia vedieť nikto, okrem zúčastnených strán, ktorá
skutočnosť rovnako spochybňuje jej existenciu, tým skôr keď napríklad otec svedkyne mal mať údajne
námietky práve ohľadom absencie odmeny. Rovnako súd za nelogické považoval zdôvodnenie, prečo o

existenciiavýškeprovízienemalavedieťmanželkanavrhovateľa,keďoprebiehajúcejkúpeinformovaná
bola. Súd rovnako vyhodnotil ako pochybnú odporcom prezentovanú lojalita voči navrhovateľovi v čase,
keďoúdajnomzánikujehozáväzkuvočinavrhovateľovijehobývalejmanželkenepovedalanivtedy,kedy
ho výslovne o ich vrátenie požiadala a to predovšetkým s poukazom na v tom čase už ročné ochladnutiepriateľských vzťahov medzi ním a navrhovateľom. Navyše je potrebné zdôrazniť, že v čase, kedy o
vrátenie peňazí N. V. odporcu žiadala, už bola s navrhovateľom rozvedená, pričom ich vzájomné vzťahy
boli po rozvode do istej miery napäté, o čom odporca a jeho družka, vzhľadom na ich pretrvávajúce

blízke priateľstvo, vedeli.

Avšak aj v prípade, že by sa odporcovi podarilo preukázať vznik záväzku navrhovateľa voči jeho družke
A. M., ktorá pohľadávka mala byť na odporcu postúpená dohodou zo dňa 05.11.2009, nemožno takúto
pohľadávkupoužiťvrámcikompenzačnejnámietkynazapočítaniespoukazomnaznenieust.§580ods.

2 Občianskeho zákonníka, na ktorú skutočnosť súd prihliada ex lege, bez ohľadu na vznesenú námietku
premlčania a teda ani takáto obrana odporcu by nemohla byť v rámci tohto konania úspešná. Odporca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu argumentoval, že pohľadávka p. M. nemôže byť premlčaná
vzhľadom k tomu, že odporca si mohol svoje právo na zaplatenie odmeny za sprostredkovanie voči
navrhovateľovi uplatniť prvý raz až potom, čo sa dozvedel, že navrhovateľ popiera uzavretie dohody o
„vynulovaní“,resp.odpustenísivzájomnýchpohľadávok.Aždouvedenejdobymaltotižodporcazato,že

jehopohľadávkavočinavrhovateľovizaniklavzájomnoudohodousnavrhovateľomorecipročnomzániku
navrhovateľovej pohľadávky voči odporcovi na vrátenie požičanej peňažnej sumy. Podľa vyjadrenia
odporcu sa mal o tom, že navrhovateľ takúto dohodu popiera a teda o existencii svojej pohľadávky,
dozvedieť až dňom doručenia čestného vyhlásenia navrhovateľa, ktoré bolo založené do súdneho spisu
pred jeho vypočutím na pojednávaní a doručené odporcovi dňa 19.06.2009. Súd sa s touto právnou

argumentáciou zásadne nestotožňuje, keďže pre beh premlčacej doby by bola podľa názoru súdu
uvedená skutočnosť irelevantná. Ak by totiž aj pohľadávka odporcu, resp. jeho družky ako jeho právnej
predchodkyne voči navrhovateľovi vznikla za okolností opísaných odporcom (čo však ako už bolo vyššie
uvedené súd nemal za preukázané), nebol by čas splnenia dohodnutý a teda i v tomto prípade by
doba plnenia vyplývala z ust. § 563 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o začiatok behu premlčacej

doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, vychádza sa v zásade z toho, že možnosť uplatniť nárok
na súde nastáva splatnosťou dlhu, avšak v prípade, že splatnosť nebola dohodnutá ani inak určená,
začína premlčacia doba bežať dňom nasledujúcim po tom, kedy dlh vznikol. Vyplýva to z toho, že
veriteľ môže už nasledujúceho dňa po vzniku dlhu vyvolať jeho splatnosť a teda svoje právo vykonať.
Preto rozhodujúcim dňom pre počiatok behu premlčacej doby je deň, ktorý nasleduje po vzniku takto

zjednaného právneho vzťahu a nie deň, kedy nastala splatnosť dlhu (prvý deň po požiadaní veriteľom). V
danom prípade by sa za deň vzniku dlhu mal považovať deň jeho dojednania, od ktorého by mala začať
plynúť premlčacia doba. Vychádzajúc z vyjadrení žalovanej strany ako aj zo znenia Dohody o postúpení
pohľadávky po prevode vlastníckeho práva navrhovateľa k pozemkom na K., zapísaných na LV č. 3883
pre kat. úz. V., v ktorom bol predsa len deň splatnosti provízie naviazaný na vklad vlastníckeho práva

k týmto nehnuteľnostiam, ktorý bol povolený 30.07.2004, a teda pohľadávka p. M. voči navrhovateľovi
sa mala stať splatnou dňa 31.07.2004, s poukazom na vyššie uvedené premlčacia doba uplynula
najneskôr 31.07.2007. V čase uplatnenia kompenzačnej námietky na súde (06.11.2009) by už teda táto
pohľadávkazapredpokladujejexistenciebolapremlčanáatedanespôsobilánazapočítaniespoukazom
na ustanovenie § 580 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Podľa názoru súdu je však aj ostatne spomínané tvrdenie odporcu, že nevedel o tom, že navrhovateľ
neuznáva existenciu vzájomnej dohody medzi nimi a A. M., účelové a špekulatívne. Hoci v konaní
nebolo jednoznačne preukázané, že by navrhovateľ odporcu žiadal o vrátenie pôžičky skôr, najneskôr
koncom r. 2005, podľa zhodných tvrdení tak účastníkov konania, ako aj vypočutých svedkýň, sa o tom,

že sa vrátenia pôžičky domáha, dozvedeli tak odporca, ako aj jeho družka. Obaja zhodne tvrdili, že
výzvu uskutočnenú prostredníctvom bývalej manželky navrhovateľa nebrali vážne, ale na druhej strane
vyjadrili predpoklad, že z peňazí, o vrátenie ktorých bývalá manželka navrhovateľa odporcu z jeho
poverenia žiadala, mali byť podľa úmyslu navrhovateľa pôvodne kompenzované finančné nároky jeho
bývalej manželky vyplývajúce z vyporiadania ich BSM (ktorá skutočnosť bola napokon aj potvrdená v

konaní). Aj v tejto súvislosti sa teda javí ako nepochopiteľné a v rozpore s bežnou logikou, aby ani
za týchto okolností bývalú manželku navrhovateľa, s ktorou sa naďalej priatelili, neinformovali o nimi
prezentovanom predchádzajúcom zániku pohľadávky navrhovateľa, ak by k nemu skutočne došlo.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že teda najneskôr ku koncu r. 2005 bol odporca

vyzvaný na vrátenie poskytnutého peňažného plnenia. Vzhľadom na skutočnosť, že sa nepodarilo
zistiť konkrétny dátum výzvy, súd vychádzal zo skutočnosti, že splatnosť pohľadávky navrhovateľa
nastala najneskôr dňom 31.12.2005. Po márnom uplynutí takto stanovenej lehoty na plnenie sa odporca
nezaplatením dlžnej sumy dostal do omeškania, v dôsledku čoho navrhovateľovi vznikol voči odporcovinárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6 %, určenej v súlade s vyššie cit. vykonávacím
predpisom k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, za ktorý súd považoval 01.01.2006 .

Na základe vykonaných dôkazov súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok na zaplatenie žalovanej sumy
ako oprávnený. Pri prepočte dlžnej sumy, ktorá bola odporcovi poukázaná v amerických dolároch,
vychádzal navrhovateľ z kurzu USD 31,213 podľa kurzového lístka NBS platného od 31.05.2005.
Nakoľko k vyššie uvedenému neskoršiemu dátumu splatnosti bol kurz USD vyšší (k 31.12.2005
predstavoval 31,703), ktorá skutočnosť vyznieva v prospech odporcu, súd navrhovateľovi žalovanú

sumu priznal v uplatnenej výške, po prepočte platným konverzným kurzom na menu euro, pričom však
návrh zamietol v časti žalovaného úroku z omeškania, vzhľadom na nepreukázanie skoršej splatnosti
dlhu odporcu. V tejto súvislosti je vo vzťahu k námietke odporcu, podľa ktorej mohol navrhovateľ
požadovať zaplatenie dlhu jedine v mene, v ktorej bola poskytnutá, t.j. v USD, potrebné poukázať na
znenie § 155 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého sa výrok rozsudku o plnení v peniazoch môže vyjadriť v
cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam prípadu a ak predmet konania je vyjadrený v cudzej mene a

účastník, ktorý má plniť, je devízovým tuzemcom a má účet v cudzej mene, alebo niektorý z účastníkov
je devízovým cudzozemcom. Z vyššie uvedeného argumentum a contrario vyplýva, že a priori majú
rozsudky znieť na menu platnú na území Slovenskej republiky. Podľa názoru súdu bolo teda vzhľadom
na okolnosti prípadu výlučne na vôli navrhovateľa, v akej mene sa bude zaplatenia svojej pohľadávky
titulom finančnej pôžičky voči odporcovi na súde domáhať.

Hoci odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal, aby v prípade vyhovenia návrhu súd
o trovách konania rozhodol podľa § 150 O.s.p., keď za okolnosti hodné osobitného zreteľa považoval
predovšetkým oslobodenie navrhovateľa od platenia súdnych poplatkov, súd dospel k záveru, že v
danom prípade nie je na mieste použitie citovaného zákonného ustanovenia. Pri skúmaní, či sú v

konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, súd totiž okrem majetkových, sociálnych,
osobných a ďalších pomerov účastníkov prihliada aj k ďalším okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu
nároku, k postoju účastníkov v priebehu konania a pod. V danom prípade teda súd nemohol vychádzať
výlučne z oslobodenia odporcu od platenia súdnych poplatkov, ale zohľadňoval aj jeho v konaní
prezentovanú pohľadávku voči tretej osobe, ktorú si nevymáha, ako aj predmet konania vedeného

na tunajšom súde pod sp. zn. 39C 291/2008 na návrhu totožného navrhovateľa proti M. Š., sestre
odporcu,voveciodporovateľnostiprávnehoúkonu-zmluvyobezodplatnomprevodevlastníckehopráva
k bytu na F. ul. č. XX. zo dňa 05.11.2007, ktorým sa odporca po začatí tohto konania bezodplatne
vzdal majetku značnej hodnoty. O náhrade trov konania súd teda rozhodoval v súlade s ust. § 142
ods. 3 O.s.p., keďže neúspech navrhovateľa v zamietnutej časti príslušenstva pohľadávky bol nepatrný.

Preto súd navrhovateľovi ako zásadne úspešnému účastníkovi konania priznal voči odporcovi ich plnú
náhradu, okrem trov odvolacieho konania, v ktorom bol v plnom rozsahu úspešný odporca. Keďže však
pôvodné rozhodnutie vo veci bolo zrušené výlučne z procesných dôvodov, úspech odporcu v odvolacom
konaní súd nemohol považovať za neúspech odporcu a trovy konania pomerne rozdeliť, ale výsledok
odvolacieho konania zohľadnil práve v konečnom rozhodnutí o trovách konania. Zo spisu navrhovateľovi

vyplynuli trovy konania spolu vo výške vo výške 3.108 eur (93.636,- Sk) za zaplatený súdny poplatok za
návrh. Navrhovateľ si prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní ďalej uplatnil trovy právneho
zastúpenia v celkovej výške 8.240,49 eur, vrátane DPH. Pri určovaní výšky náhrady trov právneho
zastúpenia, súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb. Tarifná odmena advokáta pri hodnote predmetu sporu 51.804,09 eur
predstavuje 526,13 eur za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 cit. predpisu, vychádzajúc zo
základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty od nad 33.193,92 eura
vovýške486,29+6,64 eurazakaždýchajzačatých3.319,39euraprevyšujúcichsumu33.193,92eura .
Právnemu zástupcovi navrhovateľa s poukazom na vyššie uvedené vzniklo právo na odmenu za

poskytnuté právne služby nasledovne:

prevzatie a príprava zastúpenia (01.04.2006) ...............................................526,13 eur
písomné podanie na súd - žaloba (16.05.2006) ............................................526,13 eur
účasť na pojednávaní (27.09.2007) ................................................................. 526,13 eur

účasť na pojednávaní (21.02.2008) ................................................................. 526,13 eur
účasť na pojednávaní (12.11.2009 - 1 - ina tarify)...................................... 131,53 eur
vyjadrenie k vzájomnému návrhu odporcu zo dňa 23.11.2009 ....................... 526,13 eur
účasť na pojednávaní (10.12.2009) ............................................................ 526,13 eurúčasť na pojednávaní (10.06.2010) ................................................................. 526,13 eur
účasť na pojednávaní (08.07.2010) ................................................................. 526,13 eur

režijný paušál
2006 2 x 5,44 eur (164,- Sk) ..................................................... 10,88 eur
2007 1 x 5,91 eur (178,- Sk) ..................................................... 5,91 eur
2008 1 x 6,31 eur (190,- Sk) ...................................................... 6,31 eur
3 x 6,95 eur .......................................................................20,85 eur

2 x 7,21 eur …...................................................................14,42 eur

19% DPH zo sumy 4.398,94 eur (úkony č. 1.- 9. + príslušný paušál) .......... 835,80 eur

Náhrada trov právneho zastúpenia spolu: 5.234,74 eur

Ďalšie trovy vyplývajúce zo spisu 3.108,00 eur

Náhrada trov konania spolu: 8.342,74 eur

Odmenu za ďalšie uplatnené úkony právnej služby a to za 2 ďalšie porady s klientom v dňoch 01.10.2007
a13.03.2009súdprávnemuzástupcovinavrhovateľanemoholpriznať,nakoľkovykonanietýchtoúkonov
nebolo súdu preukázané. Celkovú náhradu trov konania vo výške 8.342,74 eur súd uložil odporcovi
zaplatiť v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Čo sa týka lehoty na splnenie povinnosti uloženej týmto rozsudkom, súd v súlade s ustanovením § 160
ods. 1 O.s.p. určil, že odporca je žalovanú sumu spolu s jej príslušenstvom, a trovami konania povinný
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do

15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.