Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Patricie Kepeňová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/72/2005
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105207714
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricie Kepeňová
ECLI:
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Patricií Kepeňovou v právnej veci žalobkyne J. O., rod.
F., masérky, občana Slovenskej republiky, bytom T. T., Š. S. XXX/X, právne zastúpenej JUDr. D. K.,
advokátkou so sídlom v P. B., Ž. XX/XX. proti žalovanému P. F., občanovi Slovenskej republiky, bytom
T. XXX,. právne zastúpenému JUDr. P. Ž., advokátom so sídlom v D. N. V., C I XX/XXX. o určenie
vlastníctva takto
r o z h o d o l :
Žaloba s a z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala určenia, že je vlastníčkou nehnuteľností v k.ú. T. vedených
na LV č. 1361 ako parc. č. 102/501 záhrady o výmere 219 m2, parc. č. 102/502 záhrady o výmere 1128
m2 a LV č. 1359 ako parc. č. 100 zastavané plochy o výmere 218 m2 v celosti. Uviedla, že žalovaný
podiel na uvedených nehnuteľnostiach nadobudol darom od M. D., ktorá mu ich však nemohla darovať
z dôvodu, že nebola ich vlastníčkou. Svoj podiel na predmetných nehnuteľnostiach predala rodičom
žalobkyne za kúpnu cenu 6.000,- Kčs. Žalobkyňa svoje podiely na predmetných nehnuteľnostiach
zdedila po svojom otcovi P. F.. Nehnuteľnosti v celosti užívali od roku 1979 pokojne a nerušene,
tieto obrobili a v roku 1993 požiadala O. T. o súhlas vybudovať na nich chatku. Kúpnu zmluvu na
predmetné nehnuteľnosti nevidela, podľa vyjadrení rodičov podiely od M. D. boli odkúpené a predmetné
nehnuteľnosti sú v jej vlastníctve. Naliehavý právny záujem na určení vlastníctva v zmysle § 80 c) O.s.p.
odôvodnila nutnosťou zmeny zápisu v liste vlastníctva, ktorú možno v tomto prípade vykonať iba na
základe rozhodnutia súdu, bez ktorej je postavenie žalobkyne neisté.
Žalobkyňa a jej právna zástupkyňa sa na pojednávaní nezúčastnili, požiadali o odročenie pojednávania
z dôvodu, že žalobkyňa sa nachádza mimo územia Slovenskej republiky a právna zástupkyňa z
dôvodu kolízie pojednávaní. Súd takéto dôvody nepovažoval za také, ktoré by odôvodňovalo odročenie
pojednávania. Žalobkyňa bola vo veci riadne vypočutá a právna zástupkyňa si mala zvoliť substitúciu
tak, aby pojednávanie mohlo pokračovať. Termín pojednávania bol doručený právnej zástupkyni dňa
27.07.2007, teda v dostatočnom časovom predstihu dvoch mesiacov pred jeho konaním. Žalovaný a
jeho právny zástupca sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnili. Súd preto v súlade s ust. § 101 ods.
2 O.s.p. pojednával a rozhodol i v neprítomnosti účastníkov a ich právnych zástupcov.
Právna zástupkyňa napriek uloženej povinnosti na pojednávaní dňa 21.02.2007 nedoručila riadne
právne zdôvodnenie žalobného návrhu, súd preto vychádzal z tvrdení žalobkyne v návrhu na začatie
konania a výsluchu.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkyne M. D., oboznámením návrhu, žiadosti o
vydanie povolenia zo dňa 05.11.1993, výpisov z LV č. 1361, 1359, zápisnice zo dňa 17.03.1979,
rozhodnutia Š. N. v P. B. č.k. D 429/72-7 zo dňa 07.07.1972, zápisnice zo dňa 20.09.2001 v dedičskom
konaní sp. zn. 9D 1137/2000, písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 10.07.2006, Darovacej zmluvy
zo dňa 19.06.2002 a zistil tento skutkový stav veci:
Z listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou nehnuteľností v k.ú. T. zapísaných na
LV č. 1361 ako parc. č. 102/501 záhrady o výmere 219 m2, parc. č. 102/502 záhrady o výmere 1128
m2 v podiele 2/3, žalovaný v podiele 1/3 a na LV č. 1359 ako parc. č. 100 zastavané plochy o výmere
218 m2 v podiele 1/3 a žalovaný 2/3.
Zo zápisnice zo dňa 17.03.1979 vyplýva, že rodičia žalobkyne P. F. a E. F. sa dohodli s M. D. na
odkúpení jej podielov na predmetných nehnuteľnostiach za kúpnu cenu 6.000,- Kčs, pričom účastníci
tejto zápisnice sú viazaní až do podpisu riadnej kúpnej zmluvy, ktorá bude predložená štátnemu
notárstvu.
Zo svedeckej výpovede M. D. vyplýva, že riadna kúpna zmluva s P. F. a jeho manželkou nebola
vyhotovená ani podpísaná, pričom o tejto skutočnosti sa s P. F. rozprávala. Z dôvodu, že riadna kúpna
zmluva nebola nikdy podpísaná, zostala vlastníčkou podielov k predmetným nehnuteľnostiam a tieto
darovala žalovanému.
Podľa vtedy platných právnych predpisov zmluvy o prevode vlastníctva podliehali schváleniu Š. N. podľa
zákona č. 95/1963 Zb. o Š. N. a o konaní pred štátnym notárstvom. Teda na prevod vlastníctva bolo
potrebné spísať kúpnu zmluvu, ktorá podliehala registrácii Š. N..
Žalobkyňa ďalej tvrdila, že vlastníctvo vydržala, keď nehnuteľnosti nerušene užívala od roku 1979 v
domnení, že na základe kúpnej zmluvy sa vlastníkmi nehnuteľností stali čiastočne jej rodičia /v podieloch
odkúpených od M. D./ a čiastočne otec žalobkyne titulom dedenia po A. F..
Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. držbu a vydržanie až do novelizácie (zákonom č. 131/1982 Zb.),
t.j. do 01.04.1983 neupravoval. Až uvedená novela Občianskeho zákonníka v ustanoveniach § 132a,
§ 135a novo upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej
nepretržitej držby pred 01.04.1983, s tým, že tento čas sa neskončil skôr než 01.04.1984 (§ 856 ods.
3). Podľa tejto úpravy vlastníctvo k veci, ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve, nadobudol občan, ktorý
mal nepretržite v držbe hnuteľnú vec 3 roky a nehnuteľnú vec 10 rokov, s vecou nakladal ako so svojou
a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí. Podľa uvedenej úpravy nebolo
možné nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej mala socialistická
organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov (napr. zák. č. 123/1975 Zb., zák. č. 61/1977 Zb.).
V prípade pozemku bolo vydržanie upravené osobitne. Vydržať bolo možné iba pozemok alebo jeho
časť, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo k takému pozemku však
nadobudol štát. Občan nadobudol zo zákona právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní. Vlastníkom
nehnuteľnosti sa počínajúc dňom 01.01.1992 stala osoba, ktorá mala nehnuteľnosť v oprávnenej držbe
nepretržite po dobu 10 rokov, a to aj v prípade, keď sa stala oprávneným držiteľom pred 01.01.1992, do
doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom.
Súd dospel k záveru, že z obsahu zápisnice zo dňa 17.03.1979 jasne vyplýva, že účastníkmi dohody
boli rodičia žalobkyne a M. D., pričom sa dohodli, že dôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy na podiely M. D. k
predmetným nehnuteľnostiam. V konaní však nebolo preukázané, že k uzavretiu takejto zmluvy došlo.
Zmluva by, tak ako je vyššie uvedené, podliehala schváleniu Š. N., čo nebolo v konaní preukázané.
I v tomto prípade podľa názoru súdu je potrebné, aby existoval aspoň domnelý titul, na základe
ktorého je vlastnícke právo dobromyseľne vykonávané. Žalobkyňa však súdu existenciu takéhoto titulunepreukázala, pričom zápisnicu zo dňa 17.03.1979 za takýto titul nemožno považovať, nakoľko je v nej
jasne uvedené, že účastníci uzavrú riadnu kúpnu zmluvu, ktorá bude predložená Š. N..
Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla bremeno dokazovania, ktoré
ju zaťažovalo a jej žalobný návrh zamietol. Je potrebné dať do pozornosti, že predmetným dokazovaním
bolo zistené, že dohody s M. D. o budúcom predaji jej podielov na predmetných nehnuteľnostiach sa
zúčastnili obaja rodičia žalobkyne a pokiaľ by táto preukázala vydržanie, patrili by tieto podiely podľa
názoru súdu do spoluvlastníctva jej rodičov.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný
počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.