Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2009

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/97/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4404113129
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Szárazová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Evou Szárazovou v právnej veci navrhovateľa: M. K. s.r.o.,

P. C. XX,. XXXXX. B. B., zastúpený JUDr. S. C., advokát, so sídlom B. B., P. C. XX,. proti odporcom:
1. P. Š., nar. XX.X.XXXX,. bytom S. X,. zastúpený I. R. , bytom N. Z. Ľ.Š. XX. 2. T. T. M. D., S., H. XX,.
zastúpený JUDr. E. R. , T.G.M. XX,N.. Z. o zaplatenie 23.744,23 € (715.318,60 Sk ) s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcom v 1 a v 2 rade súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom, podaným dňa 17.3.2004 žiadal aby súd zaviazal odporcov v 1 a v 2 rade
uhradiť mu sumu 715.318,-Sk s 15 % úrokom z omeškania od 1.11.2001 do zaplatenia a trovy konania
v sume 35.765,-Sk. Návrh dôvodil tým, že odporca v 1 rade ako nájomca uzatvoril s navrhovateľom

ako prenajímateľom dňa 23.12.1996 zmluvu o nájme správcom kúpy prenajatej veci na základe ktorej
ťahač návesov D. F. XX. XXX. A. v obstarávacej cene 2.254.355,-Sk. Na základe tejto zmluvy odporca
1 prevzal do svojej dispozície motorové vozidlo. Odporca v 1 rade sa k zmluve o nájme s právom kúpy
prenajatej veci zaviazal zaplatiť navrhovateľovi zálohu na nájomné v sume 676.306,-Sk a 36 mesačných
splátok na nájomné každú vo výške 80.341,-Sk , pričom splátky boli splatné vždy do 5 dňa v príslušnom
mesiaci. Ručenie odporcu v 1 rade prevzal odporca v 2 rade. Ďalej v návrhu navrhovateľ uviedol , že
odporca 1 zaplatil zálohu na nájomné vo výške 676.306,-Sk a 5 splátok nájomného každú vo výške
80.341,-Sk , teda spolu 401.705,-Sk. Dňa 1.3.1998 bol však predmet nájmu odcudzený a navrhovateľ

zo strany poisťovne obdržal v marci 2000 finančné plnenie v sume 899.100,-Sk. Následne navrhovateľ
ukončil predčasne zmluvu o nájme s právom kúpy prenajatej veci a zaslal odporcovi 1 vyúčtovanie zo
dňa 22.10.2004 s tým, že si navrhovateľ od odporcu v 1 rade požadoval finančné vysporiadanie v sume
715.318,60 Sk.

Súd uznesením zo dňa 25.3.2004 vyzval odporcov aby sa k predmetnému návrhu vyjadrili s tým, že
obajaodporcoviaprípisomzodňa30.5.2004a8.6.2004vznieslivočižalovanejpohľadávkepremlčanie. I
na pojednávaniach sa vyjadrili v tom smere , že pohľadávka navrhovateľa je premlčaná dňom 1.3.2000,
keď v tom čase navrhovateľ obdržal poistné plnenie od poisťovne. Podľa odporcu 2 je premlčaná i

zmluvná pokuta dňom 1.3.2000.

Na pojednávaní vytýčené na deň 20.5.2008 sa dodatočne dostavil odporca v 1 rade bez jeho zástupcu
ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané, neúčasť neospravedlnil. Prítomný odporca uviedol,že pohľadávku nie je ochotný uhradiť, pretože po ukradnutí vozidla nahlásil krádež D. a údajne vtedy
mu povedali , že ešte niečo dostane späť a odvtedy s ním už nekomunikovali.

Súd v rámci dokazovania vypočul účastníkov, oboznámil sa zmluvou o nájme s právom kúpy prenajatej

veci zo dňa 23.12.1996, číslo 17166/96 , všeobecnými podmienkami zmluvy dokladom o ručení zo dňa
23.12.1996, správou Generálnej prokuratúry Ukrajiny a zistil tento skutkový a právny stav:

Súd mal nad akúkoľvek pochybnosť preukázané tvrdenia navrhovateľa v návrhu, že dňa 23.12.1996
uzavrel navrhovateľ s odporcom 1 zmluvu o nájme s právom kúpy prenajatej zmluvy. Na základe tejto
zmluvy prevzal odporca do svojej dispozícii motorové vozidlo ťahač návesov D. F. XXXXXA.. Súčasťou
zmluvy boli všeobecné podmienky zmluvy o nájme s právom kúpy prenajatej veci toho istého dátumu.

V zmysle predmetnej zmluvy odporca 1 sa zaviazal zaplatiť zálohu na nájomné v sume 676.306,-Sk a
36 mesačných splátok každá splátka vo výške 80.341,-Sk ktorá splátky boli splatné vždy do 5 dňa v
príslušnom mesiaci. Ručenie za odporcu 1 prevzal odporca 2, takto odporca 1 zaplatil navrhovateľovi
401.705,-Sk čo predstavuje zálohu na nájomnom a 5 splátok a 80.341,-Sk. Pri prevádzke predmetu
nájmu došlo dňa 1.3.1998 k odcudzeniu predmetu nájmu a z toho dôvodu došlo k predčasnému

ukončeniu zmluvy. Z potvrdenia Generálnej prokuratúry Ukrajiny súd zistil, že vyšetrovacie oddelenie
K. O. O. správy M. V. Ukrajiny v Č. oblasti ohľadne lúpežného prepadnutia na ceste S.-P.-O. v oblasti
obce K. Č. oblasti na vodiča automobilu D. občana S. P. Š. dňa 15.8.1998 prerušilo trestnú vec číslo
0706693 zo známkami zločinu podľa časti 2 článok 142 trestného zákona Ukrajiny. Pri uskutočňovaní
predbežného vyšetrovania osoby ktoré uskutočnili uvedený zločin neboli zistené, v súvislosti s tým

9.3.1999 podľa trestného procesuálneho zákona Ukrajiny bolo vydané uznesenie o zastavení trestného
konania. Konečné rozhodnutie o trestnej veci nebolo prijaté.

Navrhovateľ následne potom ako mu odporca 1 oznámil stratu motorového vozidla zaslal vyúčtovanie
ktorésanachádzanačíslelistu12,tým,ževpredmetnomvyúčtovanínavrhovateľvrámciaktívzohľadnil
odporcovi 1 zálohu piatich splátok, zálohu i na splátky poistné plnenie v celkovej sume 1.977.712,-Sk.

V rámci pasív to bola obstarávacia cena z DPH predmetného vozidla , finančná časť DZ2 plus DPH2 v
sume 438.075,60 Sk. Pasíva teda celkom predstavovali sumu 2.692.430,60 Sk z ktorej sumy odpočítali
aktíva a takto si navrhovateľovi odporcovi vyčíslil sumu 715.318,60 Sk.

Súd vyzval zástupcu navrhovateľa aby špecifikoval uplatnený nárok zo dňa 17.3.2004 ktorý vo svojom
písomnom vyjadrení zo dňa 16.11.2007následne upravil. Predložil špecifikáciu uplatneného nároku

navrhovateľa takto dlžné splátky nájomného číslo 6 až 12 každá vo výške 80.341,-Sk teda spolu
562.387,-Sk a zmluvná pokuta v sume 220.937,70 Sk ktorý nárok má podľa navrhovateľa oporu vo
všeobecných podmienkach zmluvy. V uvedenom prípise však navrhovateľ nežiadal súd o pripustenie
zmeny pôvodného zmeny petitu návrhu ale uviedli, že na podanom návrhu v celom rozsahu trvajú.

Odporcovia v 1 a v 2 rade voči navrhovateľom uplatnenej pohľadávke vzniesli námietku premlčania

pretože podľa nich nárok navrhovateľa je premlčaný, premlčaciu dobu počítali od času teda od 1.3.2000
keď navrhovateľ obdržal od poisťovne poistné plnenie. Podľa § 630 obchodného zákonníka zmluvou o
nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na
dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu.

Voči predmetnému rozsudku zo dňa 20.5.2008 navrhovateľ podal odvolanie, pričom Krajský súd

uznesením zo dňa 19.11.2008 zrušil predmetný rozsudok tunajšieho súdu z odôvodnením že vznesenú
námietku premlčania súd dostatočne právne neposúdil a že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
nebol náležite zistený skutkový stav. Dôsledku týchto skutočností súd opätovne vyzval navrhovateľa
na špecifikáciu uplatneného návrhu s tým, že tento podrobnú špecifikáciu uplatneného nároku zaslal
súdu písomne dňa 27.2.2009. V zmysle špecifikácie uplatneného nároku súd zistil, že odporca v 1rade zaplatil päť splátok nájomného vo výške po 80.341,-Sk a ďalej žiadne splátky neuskutočňoval
V zmysle nájomného mal zaplatiť 36 mesačných splátkach po 80.341,-Sk čo sa rovná 2.892.276,-
Sk a finančná záloha v sume 676.306,-Sk spolu 3.568.582,-Sk. Skutočne bolo zaplatená finančná

záloha v sume 676.306,-Sk, päť krát mesačné á 80.341,-Sk rovná sa 401.705,-Sk a poistné plnenie
poisťovne 899.100,-Sk teda spolu 1.977.111,- Sk. Rozdiel medzi 3.568.582,-Sk mínus 1.977.111,- Sk
rovná sa 1.591.471,-Sk ktorá suma sa stala splatnou dňa 5.1.2000. Nárok na zmluvnú pokutu podľa
článku I. odsek 6 VOP určená sadzbou 0,5 % denne z dlžnej sumy za dobu existencie omeškania
odporcu zo zaplatením sumy 1.591.471,-Sk a počítanú za obdobie posledných 4 rokov ( 1.460 dní ) jej

plynutia spätne od jej uplatnenia ako alternatívneho právneho dôvodu podanej žaloby a narastania o
jej dennú sadzbu potom predstavuje : 1.460 dní 0,5 % zo sumy 1.591.471,-Sk rovná sa 11.617.738,83
Sk t.j. nepremlčaný právny nárok na zmluvnú pokutu v značnej výške ktorý právny nárok v konaní bol
navrhovateľom uplatnený v sume 715.318,60 Sk.

V súlade s článkom I. odsek 6 VOP účastníci dohodli, že pokiaľ je nájomca v omeškaní s úhradou
splátky podľa článku I. bod 4 b tejto zmluvy je prenajímateľ oprávnený vyúčtovať nájomcovi zmluvnú

pokutu vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý deň z omeškania. Z uvedeného vyplýva, že medzi
účastníkmi konania bol s poukazom na ustanovenie § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka založený
obchodnoprávny vzťah ktorého obsahom bola aj dohoda o zmluvnej pokute. Právna úprava zmluvnej
pokuty v obchodnom zákonníku ( § 300 až 302 ) je len doplnením právnej úpravy tohto inštitútu v
obsiahnutom v občianskom zákonníku § 544 a § 545.

Zmluvná pokuta patrí k zabezpečovacím prostriedkom záväzkového práva. Je to dohodou účastníkov
určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť.
Možno ju dohodnúť aj pre prípad omeškania so splatením peňažného záväzku a to takým spôsobom,
že jej výška bude tiež závislá na dobe, po ktorú trvá porušenie zmluvnej povinnosti (napr. percentuálnou
sadzbou za každý deň alebo za každý mesiac omeškania, teda za vymedzený čas). Má akcesorickú

povahu, pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má
slúžiť. Institut zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle slova funkciu paušalizovanej náhrady škody. Výška
zmluvnej pokuty musí spĺňať kritérium primeranosti, inak by dohoda o nej mohla byť neplatná pre
rozpor s dobrými mravmi, prípadne by neprimerane vysoká zmluvná pokuta v obchodných vzťahoch
mohla byť dôvodom moderačného oprávnenia súdu, teda dôvodom na jej zníženie súdom. Moderačné

právo súdu upravuje § 301 Obchodného zákonníka. Jeho podstata spočíva v tom, že súd môže znížiť
neprimerane vysokú zmluvnú pokutu so zreteľom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti,
pričom hranicou takého zníženia je výška škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením
zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.

Podľa § 544 odsek 1,2, Občianskeho zákonníka ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnost poruší zaviazaný pokutu zaplatiť aj keď
oprávněnému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 odsek 1, Občianskeho zákonníka ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné je
dlžník zaviazaný plniť povinnost ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou aj po jej zaplatení.

Súd v rámci dokazovania na predmetnú zmluvnú pokutu aplikoval ustanovenia jako obchodného tak
i občianskeho zákonníka a respektoval zásady vyplývajúce z právej úpravy pre tento inštitut. Voči
zmluvnej pokute odporcovia v 1 a v 2 rade vznesli námietku premlčania a preto sa súd musel s touto
námitkou zaoberať.

Podľa § 391 odsek 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť

premlčacia doba odo dňa keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.Podľa § 397 obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak je premlčacia doba
4 roky.

Z vykonaných dôkazov súd zistil, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o nájme dopravného

prostriedku, podľa citovaného zákonného ustanovenia obchodného zákonníka. Predmetom návrhu
navrhovateľa je zaplatenie rozdielu medzi výškou škody spôsobenou poistnou udalosťou - krádežou
motorového vozidla a zaplatením zálohy na nájomnom a piatich splátok nájomného a poistným plnením
ktoré navrhovateľ obdržal od poisťovne.

Navrhovateľ v rámci odvolacieho konania uznal , že hlavný záväzok je premlčaný a preto si uplatnil
právo na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa článku I odsek 6 VOP. Podľa VOP v skutočnosti žalobcovi

vzniklo právo domáhať sa zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % denne zo sumy nezaplatených splátok
nájomnéhoatozaobdobieod20.5.2004do20.5.2008t.j.zaštyrirokyododňauplatneniaprávanasúde.
Súd skúmajúc vznesenú námietku premlčania má za to, že premlčaním práva na splnenie hlavného
peňažného záväzku dochádza zároveň k premlčaniu práva na zmluvnú pokutu dohodnutú za omeškanie
zo splnením hlavného záväzku vo forme určeného percenta za určitý časový úsek ( t.j. narastajúcim

spôsobom za pokračujúce omeškanie ) a to za dobu omeškania nasledujúcu po premlčaní hlavného
záväzku.

I pri nedostatku výslovnej právnej úpravy v Občianskom a Obchodnom zákonníku možno z akcesorickej
povahy zmluvnej pokuty vyvodiť, že jej osud je spätý s hlavným záväzkom,a to nielen pri zániku hlavného
záväzku, kedy zaniká aj záväzok zo zmluvnej pokuty, ale aj pri premlčaní hlavného záväzku. Premlčanie

je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť
námietkou premlčania. Je to uplynuti času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez
toho,žebyprávobolobývalovykonané,vdôsledkučohomôžepovinnýsubjektčeliťsúdnemuuplatneniu
práva námitkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku pariaceho k obsahu
práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému

súdne priznať. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku,
čoznamená,žejehouplatniteľnosťjeobmedzenánaDobrovolnésplneniezostranypovinnéhosubjektu.
Ak sa dlžník môže brániť proti žalobe o splnenie hlavného záväzku námietkou premlčania, tým viac
sa môže brániť námietkou premlčania aj proti súdnemu uplatneniu práva na zmluvnú pokutu za čas
od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku, ak zmluvná pokuta bola dohodnutá za

omeškanie a to percentom za určitý časový úsek (napr. za každý deň omeškania). Iný výklad by mal
za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku, prostredníctvom zmluvnej
pokuty dohodnutej za omeškanie a určenej percentom za každý deň omeškania by bol dlžník po časovo
neobmedzenú dobu donucovaný na splnenie hlavného záväzku, čím by boli negované právne dôsledky
vyplývajúce z inštitútu premlčania a zároveň by nebol rešpektovaný jeden zo základných princípov

súkromného práva.

Navrhovatel návrhom si súdne vymáhal voči odporcom hlavný nárok jako i nárok vedľajší zaplatením
zmluvnej pokuty voči ktorej odporcovia 1,2 vzniesli námietku premlčania. Súd vzhľadom na hore
uvedené skutečnosti má za to, že i zmluvná pokuta ktorá bola uplatená zároveň s hlavným záväzkom
a ktorá je s ním spätá je premlčaná a preto súd z týchto dôvodov v celom rozsahu návrh zamietol a

rozhodol tak jako je uvedené vo výroku tohoto rozsudku.

V konaní úspešným odporcom 1,2 žiadne trovy konania nevznikli ani si nič neuplatnili a preto im súd
náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Nitre 3 vyhotoveniach V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.

3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§
205 ods. 1 O.s.p.)

Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti

rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli
splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého
stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát
rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom
navrhovaným

odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za
bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že
na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.