Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. september 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/162/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110218309
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa D.

L., bytom S. XX,. zast. P. T., advokátom so sídlom B. N. B., N. XXXX/XX. proti odporcovi F., s.r.o., so
sídlom T., B. XXXX/X,. IČO XX. XXX XXX,. zast. JUDr. M. H., advokátkou so sídlom P., B. X o určenie
neplatnosti zmluvy o úvere, zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva a o určenie vlastníctva k
nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom rodinného domu s. č. XX. na p. č. 218
a pozemkov p. č. 215/2 - záhrady o výmere 153 m2, p. č. 218 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
716 m2, všetky nehnuteľnosti zapísané S. K. T. na LV č. 63 pre k. ú. S..

Konanie s a v časti o určenie neplatnosti zmluvy o úvere č. 60668 zo dňa 12.09.2006 uzavretej medzi

odporcom ako veriteľom a navrhovateľom ako dlžníkom z a s t a v u j e.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že navrhovateľ
je výlučným vlastníkom rodinného domu s. č. XX. na p. č. 218 a pozemkov p. č. 215/2 -
záhrady o výmere 153 m2, p. č. 218 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 716 m2, všetky
nehnuteľnosti zapísané S. K. T. na LV č. 63 pre

k. ú. S.. Zároveň sa navrhovateľ domáhal vyslovenia neplatnosti zmluvy o úvere a
zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva. K zdôvodneniu svojho žalobného návrhu navrhovateľ

uviedol, že zmluva o úvere neobsahuje zákonom predpísané náležitosti a zmluva o zabezpečení
záväzku prevodom práva má charakter úžerníckej zmluvy, z ktorých dôvodov sú tieto zmluvy absolútne
neplatnými právnymi úkonmi. Preto v konečnom dôsledku nemohlo dôjsť zo strany odporcu k platnému
a účinnému nadobudnutiu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a ich výlučným vlastníkom
je naďalej navrhovateľ.

Odporca žiadal žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že v časti
určenia neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva nemá navrhovateľ
na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Vo zvyšnej časti ponechal odporca rozhodnutie na

úvahe súdu.Keďže v prejednávanej veci ide o určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. súd sa najskôr
zaoberal otázkou, či navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na
požadovanom určení má naliehavý právny záujem, ako i otázkou, či navrhovateľ správne vymedzil

okruh účastníkov, aby konanie netrpelo nedostatkom vecnej legitimácie. Bez splnenia týchto procesných
podmienok totiž súd nemôže pristúpiť k skúmaniu vecnej stránky sporu.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou
sa teda žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu
je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však žalobca môže

domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie
žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu
alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej
povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho

právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva
už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva (§ 80 písm. b/
O.s.p.), nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. žiadny zmysel
a význam. Vo väčšine prípadov preto v takomto prípade nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem
na určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Výnimkou je prípad, keď sa porušenie práva

týka nehnuteľnosti. Vtedy je právny záujem na požadovanom určení daný už len tým, že právny stav
vyplývajúci zo zápisu v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnosti a výrok určovacej žaloby môže
byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

V prejednávanej veci možno bez väčších pochybností ustáliť, že v časti určenia vlastníckeho práva k
predmetnému rodinnému domu s pozemkami sa jedná práve o takýto prípad,

keď žalobný petit môže byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, čím
je naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení nespochybniteľná. Rovnako, keďže návrh
smeruje proti subjektu, ktorý je ako vlastník sporných nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľností
a ktorý popiera vlastnícke právo navrhovateľa, súd ustálil, že navrhovateľ správne vymedzil okruh
účastníkov a teda možno

bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že konanie v tejto časti (o určenie vlastníctva k predmetnému
rodinnému domu s pozemkami) netrpí ani nedostatkom vecnej legitimácie.

Pokiaľ však ide o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, vo vzťahu k nej navrhovateľ nepreukázal naliehavý
právny záujem na požadovanom určení a navyše v tejto otázke je konanie zaťažené prekážkou
rozsúdenej veci. V tejto časti súd nemohol navrhovateľovi za žiadnych okolností vyhovieť, a to z

procesného hľadiska, bez toho, aby súd vôbec pristúpil k skúmaniu vecnej stránky. Otázka platnosti
tohto právneho úkonu totiž už bola posúdená ako prejudiciálna otázka v konaní o žalobe na plnenie,
keď tunajší súd vydal v prospech odporcu voči navrhovateľovi dňa 14.08.2008 platobný rozkaz č. k.
57Rob/100/2008-25, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 10.09.2008. Na základe
uvedeného platobného rozkazu už aj prebieha exekučné konanie na tunajšom súde pod sp. zn.

61Er/2301/2008. Niet teda pochýb, že v tejto časti bolo potrebné konanie za použitia § 104 ods. 1 v
spojení s § 159 ods. 3 O.s.p. zastaviť pre prekážku veci rozhodnutej. Žaloba o plnenie totiž vždy vo
vzťahu k žalobe o určenie zakladá prekážku res judicata.

Vo vzťahu k žalobnému petitu ohľadne určenia neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom
práva nie je rovnako daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko platnosť

uvedeného právneho úkonu bude posudzovaná v rámci žalobného petitu v časti určenia vlastníctva
k predmetnému rodinnému domu s pozemkami. Otázka platnosti zmluvy o zabezpečení záväzku
prevodom práva tak tvorí teda prejudiciálnu otázku vo vzťahu k určeniu vlastníctva. Preto nie je
namieste sa domáhať takéhoto určenia samostatným výrokom, ktorý je z tohto pohľadu nadbytočný a
len zbytočne rozmnožuje žalobné petity. Preto súd ustálil, že ani na takomto určení (určení neplatnosti

zmluvyozabezpečenízáväzkuprevodompráva)nemánavrhovateľnaliehavýprávnyzáujem.Súdutedanezostávalo iné ako žalobný návrh i v tejto časti zamietnuť, a to z procesného hľadiska pre nedostatok
preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, bez toho, aby sa vôbec pristúpilo
k skúmaniu vecnej stránky.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, t.j. že procesné podmienky určovacej žaloby sú v danom prípade
splnené, ale len čo do určenia vlastníctva k predmetnému rodinnému domu s pozemkami (nie čo do
určenia neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva), súd pristúpil k
skúmaniu vecnej stránky sporu a oboznámením sa so spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

Medzi účastníkmi nebolo sporné a vyplýva to i z napadnutej zmluvy o úvere v spojení s napadnutou
zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva, že odporca poskytol navrhovateľovi úver, ktorý bol

zabezpečený prevodom vlastníckeho práva navrhovateľa k rodinného domu s. č. XX. na p. č. 218 a
pozemkov p. č. 215/2 - záhrady o výmere 153 m2, p. č. 218 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 716 m2, všetky nehnuteľnosti zapísané S. K. T. na LV č. 63 pre k. ú. S..

Z výpisu LV č. 63 pre k.ú. S. vedenom S. K. T. je zrejmé, že ako vlastník predmetného rodinného domu
s pozemkami je na liste vlastníctva v súčasnosti vedený odporca.

Zo zmluvy uzavretej medzi odporcom ako veriteľom a navrhovateľom ako dlžníkom o zabezpečení
záväzku prevodom práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka zo dňa

12.09.2006, ktorej vklad bol povolený S. K. T. dňa 11.10.2006 pod V 3696/06 súd zistil, že v bode VII.
tejto zmluvy si účastníci dojednali prepadnú klauzulu, t.j. že veriteľ sa v prípade nesplnenia, čo i len časti
záväzku dlžníka stáva definitívnym vlastníkom predmetu zabezpečenia pohľadávky, v tomto prípade

predmetného rodinného domu s pozemkami.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Neplatnosť právneho úkonu pre jeho nedovolenosť nastáva vtedy, ak právny úkon je zákonom výslovne
zakázaný, resp. svojím obsahom či účelom odporuje zákonu, alebo inak povedané, ocitá sa v rozpore

so zákonným zákazom (ide o právny úkon contra legem). Pritom nemusí ísť vždy o rozpor s Občianskym
zákonníkom, ale i s inými zákonmi, ktorým obsah právneho úkonu odporuje. Podľa súdnej praxe a
judikatúry Najvyššieho súdu SR ako i Najvyššieho súdu ČR absolútnu neplatnosť právneho úkonu
spôsobuje pri zmluvách o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva také dojednanie, podľa
ktorého sa veriteľ v prípade nesplnenia, čo i len časti záväzku dlžníka stáva definitívnym vlastníkom

predmetu zabezpečenia pohľadávky, t.j. dojedaním prepadnej klauzuly. Z takéhoto dojednania je
totiž nesporné, že účelom zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva nie je
zabezpečiťpohľadávku,alenadobudnúťvlastníctvokpredmetuzabezpečeniapohľadávky,ktorýspôsob
nadobudnutia vlastníctva nie je zákonom dovolený, a dopadá tak naň preto ust. § 39 Občianskeho
zákonníka. Nakoľko absolútna neplatnosť právneho úkonu je objektívnou skutočnosťou, nemá význam

zisťovanie, ktorá zo zmluvných strán túto neplatnosť spôsobila.

V prejednávanej veci, vychádzajúc z vyššie uvedených dôkazov súd považuje za preukázané, že zmluva
o zabezpečení záväzku zo dňa 12.09.2006 uzavretá medzi odporcom ako veriteľom a navrhovateľom
ako dlžníkom svojím účelom odporuje zákonu. Rozpor tohto právneho úkonu so zákonom je daný
dojednaním, podľa ktorého sa veriteľ v prípade nesplnenia, čo i len časti záväzku dlžníka stáva

definitívnym vlastníkom predmetu zabezpečenia pohľadávky, t.j. dojedaním prepadnej klauzuly, z
ktorého dojednania je nesporné, že účelom zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho
právanebolozabezpečiťpohľadávku,alenadobudnúťvlastníctvokpredmetuzabezpečeniapohľadávky.
Na základe uvedeného za použitia vyššie cit. ust. § 39 Občianskeho zákonníka súd ustálil, že zmluva
medzi odporcom a navrhovateľom zo dňa 12.09.2006 o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho

práva je absolútne neplatným právnym úkonom, a teda že vlastníkom rodinného domu s. č. XX na p.č. 218 a pozemkov p. č. 215/2 - záhrady o výmere 153 m2, p. č. 218 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 716 m2, všetky nehnuteľnosti zapísané S. K. T. na LV č. 63 pre k. ú. S., je navrhovateľ.

Z popísaných dôvodov súd rozhodol ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Otrováchkonaniabolorozhodnutépodľaust.§142ods.2O.s.p.,keďnavrhovateľbolavkonaníúspešný
len čiastočne. Preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.