Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/90/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106226631
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom v právnej veci navrhovateľa R.

K., bytom T., N. X/XX. proti odporcom 1/ E. U., bytom T., H. XXXX/XX. a 2/ Ing. M. P., bytom G. XX,.
o zaplatenie 630,68 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne čiastku 630,68
€ spolu s 4% úrokom z omeškania z tejto čiastky ročne od 15.07.2006 do zaplatenia a trovy konania
37,84 €, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom domáhal voči odporcom zaplatenia čiastky 19.000,-Sk (630,68 Eur) so 4%
úrokom z omeškania z tejto čiastky ročne od 15.07.2006 do zaplatenia a to spoločne a nerozdielne
z dôvodu, že odporcovia nezaplatili nájomné za mesiac apríl, máj, jún v roku 2006, pričom títo

svoj dlh vyplývajúci z nájomnej zmluvy uzavretej účastníkmi konania dňa 20.03.2005 písomne uznali
dňa 30.05.2006 v uplatnenej výške s tým, že dlžnú sumu na nájomnom navrhovateľovi vyplatia do
15.07.2006. Dlžná suma doposiaľ nebola odporcami uhradená.

Súd vec prejednal a rozhodol v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcov, nakoľko títo
boli riadne predvolaní, na pojednávanie sa nedostavili ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomnavrhovateľaakoúčastníkakonaniaioboznámenímsa sostatným
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Z nájomnej zmluvy uzatvorenej účastníkmi konania dňa 20.03.2005 má súd za preukázané, že

odporcom vznikol spoločný nájom k 2-izbovému bytu na ulici N. X/XX,. T., ktorý bol predmetom
nájomnej zmluvy, od 21.03.2005 na dobu neurčitú. Nájomné za užívanie bytu bolo zmluvnými stranami
dohodnuté vo výške 7.500,-Sk mesačne.

Z písomného potvrdenia odporcov zo dňa 30.05.2006 súd zistil, že odporcovia písomne uznali svoj
dlh čo do výšky a dôvodu a zaviazali sa ho uhradiť, keď výslovne uviedli, že navrhovateľovi sú dlžní
úhrnom 19.000,- Sk na nájomnom za mesiace marec, apríl a máj v roku 2006, ktorú sumu vyplatia
navrhovateľovi do 15.07.2006.Výsluchom navrhovateľa súd zistil, že dlh písomne uznaný odporcami nebol doposiaľ navrhovateľovi
vyplatený.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu

aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Nazákladevykonanéhodokazovaniaapozhodnotenívšetkýchdôkazovpodľa§132O.s.p.dospelsúdk
záveru,žepodanýnávrhjedôvodný.Zpredloženejlistinyzodňa30.05.2006označenejako"Potvrdenie"

jednoznačne vyplýva, že odporcovia uznali svoj dlh voči navrhovateľovi, ktorý je predmetom súdneho
konania, čo do dôvodu (dlh na nájomnom za mesiace marec, apríl a máj 2006) a výšky (19.000,- Sk)
a taktiež sa zaviazali na jeho úhradu (do 15.07.2006). Odporcovia v konaní nenamietali neexistenciu
dlhu ani zánik dlhu napr. splnením alebo inak a také skutočnosti ani nepreukázali. Uznanie dlhu podľa
§ 558 Občianskeho zákonníka zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval.

Preto navrhovateľ ďalej nemusel dokazovať existenciu dlhu v čase uznania, ani jeho výšku, čo uľahčilo
procesné postavenie navrhovateľa tak, že túto skutočnosť má súd za preukázanú (§ 133 O.s.p.).
Odporcovia však napriek vyššie uvedeným skutočnostiam svoj dlh doposiaľ navrhovateľovi neuhradili,
čím porušili svoje zmluvné platobné povinnosti. Preto súdu nezostávalo iné ako žalobnému návrhu v
celom rozsahu vyhovieť a odporcov 1/ a 2/ zaviazať spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi

čiastku 630,68 € (19.000,- Sk).

Odporcovia navrhovateľom uplatnený nárok nezaplatili a dostali sa tak do omeškania so zaplatením
svojho peňažného záväzku. Navrhovateľovi preto popri práve na zaplatenie istiny vzniklo i právo na úrok
z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby stanovenej N. a platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu (§ 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z.). Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že

od 01.03.2005 do 28.02.2006 činila diskontná sadzba 3 % a od 01.03.2006 do 30.05.2006 činila
diskontná sadzba 3,5 %. Navrhovateľ má preto právo na zaplatenie úroku z omeškania minimálne vo
výške 4 % ročne od doby, od ktorej úroky požaduje.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu
trov konania v plnej výške voči odporcom, ktorá predstavuje zaplatený súdny poplatok vo výške 37,84 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.