Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trebišov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Vargová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 9C/59/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7907204575
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2009:7907204575.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Evou Vargovou v právnej veci žalobkyne: J. C., nar. XX.X.XXXX,.

bytom V., H. XXX,. zast. JUDr. V. H., advokátkou AK M.R.Š. 9, T. proti žalovanému: mal. P. L., nar.
XX.XX.XXXX,. bytom C. XXX. , zast. zákonným zástupcom V. L., nar. X.XX.XXXX,. bytom C. XXX. o
určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. 305 k.ú. V., rodinný dom č.s. XXX, postavený na parc.č.
1342 a pozemky parc.č. 1342 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 524 m2, parc.č. 1343 - záhrady
vo výmere 325 m2, patria do zaniklého BSM žalobkyne a jej neb. manžela M. C., nar. X.X.XXXX,.
zomr. 20.11.2004.

II. V prevyšujúcej časti žaloba sa zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na trovách konania sumu 544,32Eur na účet právnej
zástupkyne žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Štát nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 305 k.ú.

V., parc.č. 1342 s rodinným domom č.s. XXX vo výmere 524 m2 a parc.č. záhrady vo výmere 325
m2 . Svoj návrh odôvodnila tým, že v októbri v r. 1980, spolu s manželom, uzavrela so starým otcom
žalovaného kúpnu zmluvu v ústnej forme, na základe ktorej starý otec žalovaného, Ľ. L., odpredal im do
bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti za kúpnu cenu 36.000,-Sk. Kúpnu cenu vyplatili takým
spôsobom, že z mladomanželskej pôžičky vyplatili 30.000,-Sk a 6.000,-Sk odovzdali v hotovosti a od
tej doby nehnuteľnosti pokojne a nerušene užívali spolu s manželom až do jeho smrti. Po smrti manžela
užíva nehnuteľnosti ona. Keďže nehnuteľnosti užívali dobromyseľne, nerušene a nepretržite spolu s

manželom do jeho smrti, tak nadobudli ku nim vlastnícke právo vydržaním. Z toho dôvodu žiadala určiť,
že predmetné nehnuteľnosti patria do ich zaniklého BSM, a preto 1-ina nehnuteľností patrí jej a druhá
polovina do dedičstva po neb. manželovi, zomr. 20.11.2004.

Žalovaný nesúhlasil so žalobou. Poukázal na to, že nehnuteľnosti nadobudol na základe darovacej
zmluvy a je riadne zapísaný na LV č. 305 k.ú. V. ako výlučný vlastník nehnuteľností.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov: Ľ. L., Ž. C., M. T., A. L., listinnými dôkazmi,
obsahom spisov tun.súdu sp.zn. 7C 304/05 a 15D 127/2004 a zistil tento skutkový stav veci:V konaní bolo zistené, že na LV č. 305 k.ú. V. u nehnuteľností, a to u parc.č. 1342 zast. plochy a
nádvoria vo výmere 524 m2 s rodinným domom č.s. XXX a parc.č. 1343 záhrady vo výmere 325 m2
je zapísaný ako vlastník žalovaný na základe darovacej zmluvy /čl.41/.

Z obsahu darovacej zmluvy, ktorá bola napísaná vo forme notárskej zápisnice dňa 1.12.1998 na
NÚ JUDr. J. P., pod č. N 342/98, Nz 285/98, bolo zistené, že Ľ. L. / starý otec žalovaného/ ako
výlučný vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. 305 k.ú. V., parc.č. 1342 zastavaná plocha s
rodinným domom č.s. XXX vo výmere 524 m2 a parc.č. 1343 záhrada vo výmere 325 m2 daroval tieto

nehnuteľnosti svojmu vnukovi - žalovanému. Vklad bol povolený na OÚ v Trebišove, katastrálny odbor
dňa 5.1.2001 pod č. V 2213/00 / č.l. 40/.

Zo sobášneho listu, predloženého žalobkyňou, vyplýva, že žalobkyňa dňa 13.9.1980 uzavrela
manželstvo s M. C., nar. X.X.XXXX,. na MsNV v Trebišove a ich manželstvo bolo zapísané v knihe
manželstiev vo zväzku XX,. na str. XXX,. ročník XXXX,. pod č. XXX. /čl. XX/..

Z obsahu dedičského spisu tun. súdu sp.zn. 15D 127/2004 vyplýva, že manžel žalobkyne M. C., nar.
X.X.XXXX,. zomrel 20.11.2004 a dedičmi zo zákona v 1. skupine sú: manželka J. C. - žalobkyňa, deti
M. V., nar. XX.X.XXXX,. M. C. , nar. XX.X.XXXX,. M. C., nar. X.X.XXXX. a R. C., nar. XX.X.XXXX..
UznesenímOSTrebišov,zodňa10.3.2005,č.k.15D127/2004-17,Dnot246/2004bolodedičskékonanie
po por. M. C. zastavené pre nemajetnosť podľa ust. § 175 h ods. 1 O.sp..

Výsluchom účastníkov konania bolo zistené, že po uzavretí manželstva žalobkyňa so svojím manželom
uzavreli v roku 1980 so starým otcom žalovaného, s Ľ. L., ústnu kúpnu zmluvu, na základe ktorej Ľ. L.
predal vyššie uvedené nehnuteľnosti žalobkyni a jej manželovi za dohodnutú kúpnu cenu. Kúpna cena
bola vyplatená čiastočne z mladomanželskej pôžičky, ktorú vybrali žalobkyňa s manželom v roku 1980

a za ktorú Ľ. L. zakúpil nábytok do svojho nového domu, do ktorého sa presťahoval. Tieto skutočnosti
neboli sporné. Sporná bola výška dohodnutej kúpnej ceny ako aj výška vyplatenej kúpnej ceny.

Žalobkyňa na pojednávaní 14.1.2008 vo svojej výpovedi /čl. 49 a nasl./ uviedla, že dohodnutá kúpna
cena bola 40.000,-Sk /oproti návrhu na začatie konania, v ktorom uviedla dohodnutú kúpnu cenu

36.000,-Sk/. Tvrdila, že z kúpnej ceny vyplatili 36.000,-Sk tak, že v hotovosti odovzdali 6.000,-Sk po
uzavretí ústnej kúpnej zmluvy a ešte pred Vianocami na ich mladomanželskú pôžičku, ktorú dostali vo
výške 30.000,-Sk ešte v roku 1980, sa zakúpil nábytok do nového domu Ľ. L.. Jej neb. manžel túto
pôžičku splácal tak, že mu išli pravidelne splátky z platu. Žiaden písomný záznam o dohode uzavretej
medzi nimi nebol vyhotovený. Ona vôbec nevedela o písomnej dohode o odpredaji domu, ktorá bola

predložená zo strany pána L. v konaní vedenom pod sp.zn. 7C/304/2005.

Zlistinnéhodôkazu/čl.4/označenéhoako„dohodaopríp.odpredajirodinnéhodomuč.184“vyplýva,že
za prítomnosti majiteľa nehnuteľností, Ľ. L. a kupujúceho M. C. a svedkov - A. F., A. C., Z. S. a M. S. bola
napísaná táto dohoda v roku 1980, bez uvedenia konkrétneho dátumu. Z obsahu tejto dohody vyplýva,

že keďže M. C. má záujem o kúpu resp. o prenájom domu na parc.č. 1342 v k.ú. V., ktorá pozostáva z
parcely o rozlohe 9,6 árov, dom , jednopodlažný, letná kuchyňa, murovaná pivnica, studňa a na pozemku
ovocné stromy/ orech, slivky, jablone/, cena predmetnej nehnuteľnosti bola dojednaná na 37.000,-Kčs
a bola dojednaná cena 5.000,-Kčs za ponechané veci v dome, a to: kovové chromované postele s
madracami 2ks, skriňa dvojdverová 1 ks, drevená lada 1ks, šporák kuchynský 1ks, kachle - petrík 1ks,

detský kočík Stegner 1 ks, vaňa smaltovaná detská 1ks, stôl kuchynský 1 ks, stoličky 4ks, kuchynská
linka 1 ks, celková hodnota spolu 42.000,- Kčs, ktoré sa zaviazal C. M. zaplatiť do 5 rokov. Keď sa tak
stane a celú hodnotu vyrovná, potom sa u štátneho notára prevedie spomínaná nehnuteľnosť na nového
majiteľa s tým, že s takouto dohodou súhlasili obidve strany za prítomnosti svedkov. Z tejto dohody
vyplýva, že dohoda nie je podpísaná ani kupujúcim ani predávajúcim. Ich podpisy sa na dohode vôbec

nenachádzajú. Je tam iba podpis M. a Z. S. a podpis F., terajšej manželky starého otca žalovaného. V
tejto dohode nie je správne uvedené číslo domu, pretože je uvedené č. 184 namiesto č. XXX..
Z výpovede žalobkyne ďalej bolo zistené, že po uzavretí manželstva bývali u svokry vo V. a keďže s
manželompracovalinadružstvetakchcelikúpiťdružstevnýbyt,pretosivybralimladomanželskúpôžičku
vo výške 30.000,-Sk, ešte v roku 1980. V robote jej manžel sa dozvedel o tom, že predmetný dom je na

predaj, tak preto navštívili pána L. a sa dohodli na kúpe nehnuteľností. Do domu sa nasťahovali ešte pred
Vianocami v roku 1980. Postupne investovali do domu, napr. prerobili komoru a chliev na izby, dávali
nové okná, nové zárubne. Keby boli v tom, že tento dom im nepatrí, tak určite by neboli investovali dodomu. Obidvaja pracovali tak keby tento dom nebol na predaj, tak by kúpili iný dom, lebo v tom období
bolo viac domov vo V. na predaj.

Z výpovede zákonného zástupcu žalovaného V. L. /čl. 62/ vyplýva, že jeho otec Ľ. L. slobodne sa
rozhodol, že prevedie na vnuka P. L. predmetné nehnuteľnosti. Po prevode nehnuteľností, po krátkej
dobe, osobne sa išiel pozrieť na predmetné nehnuteľnosti, lebo mu otec spomínal, že dom, je už na
spadnutie, že bude treba tam čosi urobiť a hovoril, že tam nejakí ľudia bývajú, ale nehovoril o tom na
základe akého titulu, teda z akého dôvodu tam bývajú. Vtedy prvýkrát videl žalobkyňu, ktorej povedal,

že jeho syn je vlastníkom nehnuteľnosti. Žalobkyňa mu vtedy hovorila, že nemá čo tam hľadať, pretože
tieto nehnuteľnosti patria jej, lebo ona robila dajaké dohody s otcom. On vtedy odchádzal tak, že povedal
žalobkyni, nech ostane tam bývať, kým jeho syn nedovŕší 18 rokov, ale aspoň nech platí daň za dom.
Zašiel aj na obecný úrad, kde vlastne ukázal listinné dôkazy, že vlastníkom nehnuteľností je jeho syn.
Prehlásil, že o dohodách, ktoré mali byť medzi jeho otcom a žalobkyňou on nič nevie, lebo do týchto
vecí nebol vôbec zainteresovaný S otcom sa vôbec na túto tému nerozprávali. On od rodiny odišiel v

roku 1973 alebo 1974, jeho rodičia sa rozviedli, od roku 1974 nebol ani v styku s otcom. Až keď vznikol
súdny spor, tak vtedy sa dozvedel o skutočnostiach, ktoré vlastne odzneli na súde.

Svedok - starý otec žalovaného, Ľ. L. , potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi /čl. 69/, že nemal v záujme
predmetné nehnuteľnosti prenajať , ale mal záujem ich predať. Ústne sa dohodli so žalobkyňou a jej

manželom na kúpe nehnuteľností. Bolo to v období, keď sa sťahoval zo starého domu do nového domu.
Nepamätá sa presne, aká bola kúpna cena, lebo bolo to už veľmi dávno, ale okolo 47.000,-Sk. Vtedy
mu hovorili, že vybavujú nejakú pôžičku, lebo peniaze nemali. Ostal aj nábytok v rodinnom dome, a to
vlastne malo byť v cene domu. Bola taká dohoda, že kúpnu cenu budú splácať počas 5 rokov. Vtedy
z kúpnej ceny vyplatili asi sumu 8.000,-Sk alebo 10.000,-Sk nevie presne, je to na nábytku, pretože

kupovali nábytok, išlo o obývaciu stenu. Zbytok kúpnej ceny nevyplatili. Čakal 5 rokov a po uplynutí
5 rokov sa začal domáhať vyplatenia kúpnej ceny. Najprv to bolo ústnou formou, už svedkovia, ktorí o
tom vedeli alebo počuli, sú nebohí, nemôžu to potvrdiť. Raz sa bol poradiť aj v AK JUDr. H., ktorý mu
vtedy povedal, že ich treba deložovať, ale on vtedy s tým nesúhlasil, lebo myslel, že vyplatia kúpnu cenu.
Spočiatku platil aj poistku aj daň, ale potom ich prestal platiť. K písomným výzvam došlo až vtedy, keď

sa robila plynofikácia. Z výpovede svedka vyplýva, že nikdy súdnou cestou nežiadal vyplatenie zvyšku
kúpnejcenyaanisanedomáhalvypratanianehnuteľností.Prvýkrátvyrušilvdržbežalobkyňuajejrodinu
vtedy, keď žalobkyňa podala žiadosť o plynofikáciu. Potom sa však rozhodol, že tieto nehnuteľnosti
daruje svojmu vnukovi, ktorý , keď dovŕši plnoletosť, nech sa postará o tieto nehnuteľnosti.

Čo sa týka písomnej dohody z roku 1980 tak svedok potvrdil, že táto dohoda sa vyhotovovala až potom,
keď nebola zaplatená kúpna cena. Presný dátum uviesť nevedel. Z jeho výpovede vyplýva, že pán S.,
už neb., ich upozornil, že budú mať problémy a keďže jeho manželka robila na Obecnom úrade, tak im
poradila, aby vyhotovili aspoň nijaký listinný dôkaz na to, že došlo k dohode. Túto dohodu vypísal neb.
S. u nich v starom rodinnom dome, kde bola prítomná aj žalobkyňa spolu s manželom. Sú podpísaní

neb. S., tretí podpis patrí jeho manželke, ktorá vtedy ešte nebola jeho manželka a priezvisko mala F..
Manželia C. sa nechceli podpísať a on sa nepodpísal z toho dôvodu, že bol nervózny. Táto dohoda teda
bola vyhotovená dodatočne, či po 5 rokoch alebo ešte neskôr nevie.
Z výpovede svedkyne Ž. C. - nevesty žalobkyne /čl. 71/ vyplýva, že uzavela manželstvo so synom
žalobkyne s M. C. dňa 21.2.1998 a od tej doby býva spolu s manželom a deťmi u svokry, teda u

žalobkyne. Už predtým, pred uzavretím manželstva tam bývala pol roka. Od svokry vie, že dom zakúpili
spolu s manželom od Ľ. L., ktorého ona nepozná, a kúpna cena bola dohodnutá 36.000,-Sk + prepis
4.000,-Sk. Svokra vybavila mladomanželskú pôžičku a z tejto pôžičky vyplatili p. L.. Uviedla, že pozná
zákonného zástupcu žalovaného, V. L., pretože bol u žalobkyne viackrát, prvýkrát však až po smrti
svokra. Prišiel s tým, že dom patrí jemu, ale svokra mu hovorila, že ona získala dom kúpou a že patrí jej.

Z výpovede svedkyne M. T. - susedky žalobkyne /čl. 82/, vyplýva, že žalobkyňa je jej susedkou už asi 30
rokov. Keď sa nasťahovali do domu spolu s manželom, tak tvrdila, že nehnuteľnosti kúpila od starého Ľ.
L.. Od tej doby po celú dobu tam bývali spolu manželom až do jeho smrti. Po smrti manžela ostala tam
bývať ona a jej dvaja synovia. Nemá vedomosti o tom, že by starý L. Ľ. chodil do domu, a jeho syna V.

ani nepozná. Nevie o tom, že by žalobkyňa mala problémy s rodinou L., žeby ju vyháňali z domu.

Z výpovede svedkyne A. L.-manželky Ľ. L. /čl. 86/ vyplýva, že manželstvo s Ľ. L. uzavrela v októbri 1998.
V roku 1980 ešte neboli manželia. Čo sa týka písomnej dohody, na ktorej je uvedený iba rok vyhotovenia1980, uviedla, že táto dohoda bola vyhotovená v roku 1980, kedy sa volala F.. Na tej dohode je jej podpis.
Tvrdila, že tú dohodu napísala ona na stroji, ale kto obsah dohody diktoval, na to sa už nepamätá,
vzhľadom na odstup času. Vie však, že keď sa sťahovali do nového rodinného domu, tak manžel uzavrel

ústnu dohodu so žalobkyňou a jej manželom na kúpu nehnuteľnosti a bola daná podmienka, že do 5
rokov vyplatia kúpnu cenu. Kúpnu cenu však do 5 rokov nevyplatili, preto ona zrušila poistku na dom a
oznámila na Obecnom úrade, že nebudú platiť daň z nehnuteľnosti. Jej manžel potom vyzýval žalobkyňu
na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny, boli iba ústne výzvy, vrchol bol, keď podali žiadosť o plynofikáciu,
vtedy už išli aj písomné výzvy. Čo sa týka pôžičky, z ktorej bola uhradená časť kúpnej ceny, tak uviedla,

že kúpili do domu jednu stenu . V hotovosti nedostali od žalobkyne žiadnu finančnú čiastku.
Z obsahu spisu OS TV sp.zn.7C 304/2005 bolo zistené, že dňa 28.9.2005 žalobkyňa podala voči
žalovanému žalobu na určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, na základe ktorej sa
domáhala určenia, že ona je výlučnou vlastníčkou týchto nehnuteľností. K návrhu na začatie konania
pripojila listinné dôkazy, a to: 1/ výpis zo zoznamu výrubov domovej dane vyrubovanej z budov podľa
zastavanej plochy v obci V. za obdobie 1981-1990, ktorý bol vydaný MV SR, Štátny archív v Košiciach,

pobočka Trebišov, dňa 27.7.2005, z ktorého vyplýva, že M. C. ako daňovník platil daň v období r.
1981-1990, konkrétne zaplatil domovú daň 12.8.1981 v sume 79,-Kčs, 18.4.1986 79,-Kčs, 19.2.1987,
15.7.1988,, 15.7.1989 79,-Kčs, 12.4.1990 79,-Kčs, 18.2.19991 79,-Kčs, 2/ prihlášku na odber elektriny
zo dňa 19.2.1992 pre Východoslovenské energetické závody, 3/ ďalšiu prihlášku na odber elektriny zo
dňa 24.7.1987, 4/ montážnu potvrdenku zo dňa 19.2.1992, 5/ listinné dôkazy na to, že mali pôžičku od

Slovenskej sporiteľne: potvrdenku na splátku 816,-Sk s pečiatkou SS, a.s. mestská pobočka Trebišov,
filiálka Sečovce, č. 74 841365 7, výpis z pôžičkového účtu ku dňu 31.12.1991 zostatok 20.100,-Kčs,
úroky a poplatok 3567,70 Kčs, zostatok po uzávierke 23.667,70 Kčs. Na pojednávaní /čl. 43 sp.zn.
7C/304/2005/ žalobkyňa uviedla, že je si vedomá, že je dlžná 4.000,-Sk, ktorú je ochotná zaplatiť.
Tvrdila, že kúpnu cenu vyplatili s manželom z mladomanželskej pôžičky poskytnutej vo výške 30.000,-

Kčs za ktorú sa zakúpil nábytok pre predávajúceho do nového domu, teda pre Ľ. L. a 6.000,-Kčs mu
odovzdali v hotovosti. Rozsudkom zo dňa 13.12.2006 č.k. 7C 304/2005-88 bola žaloba žalobkyne
zamietnutá. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 26.1.2007. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že v
konaní neboli označené a predložené také dôkazy, ktorými by bolo preukázané, že žalobkyňa bola
jedinou oprávnenou držiteľkou predmetných nehnuteľností v čase smrti manžela a nebolo preukázané,

žeby vydržacia doba mala uplynúť až po smrti jej manžela. Ak by aj bolo preukázané že žalobkyňa
so svojím manželom boli oprávnenými držiteľmi nehnuteľností, mohlo by vzniknúť vlastnícke právo
vydržaním k týmto nehnuteľnostiam pred smrťou manžela a v takomto prípade by nehnuteľnosti v
čase smrti manžela boli v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Keďže žalobkyňa v tomto konaní
nepreukázala, že je výlučnou vlastníčkou a z vykonaného dokazovania už bolo zrejmé, že je sporné, či

nehnuteľnosti patria do zaniknutého BSM, tak návrh žalobkyne bol zamietnutý ako nedôvodný.

V tomto konaní žalobkyňa predložila listinné dôkazy na vykonanie investícií, konkrétne od firmy M.
s.r.o. K., doklad na zakúpenie stavebného materiálu, ďalej predložila potvrdenie na platenie dane č.
208478 zo dňa 17.3.2005 z ktorého vyplýva, že žalobkyňa vyplatila za V. L. daň za roky 200,2001,2002

640,-Sk a potvrdenku č. 208585 z 23.5.2005 za roky 2003,2004,2005, listinný dôkaz od SPP na odber
plynu, potvrdenia na zaplatenie poplatkov SIPO, faktúru za elektrinu ako aj listinné dôkazy týkajúce
sa plynofikácie. Z týchto listinných dôkazov na plynofikáciu vyplýva, že ide o obdobie r. 1994. V tomto
období Ľudovít L. písomne vyzýval manžela žalobkyne na vypratanie nehnuteľností. Písomné výzvy sa
nachádzajú v spise tunajšieho súdu sp.zn. 7C/304/2005.

Zo správy SS a.s. /čl. 94/ vyplýva, že ohľadom mladomanželskej pôžičky poskytnutej pre žalobkyňu a jej
manžela nemôžu podať žiadne informácie, pretože ide o údaje staršie, ktoré nie sú povinné uschovávať.

Z obsahu správy OÚ V. /čl. 56/ vyplýva, že žalobkyňa platila daň za RD a pozemky za r. 2000-20006 po
vzájomnej dohode so zákonným zástupcom mal. P. L. syna V. L.. Z ďalšej správy Obce vyplýva /čl 76/,

že daň z nehnuteľnosti platil M. C. v r. 1996, v r. 1997-1999 Ľ. L., od r. 2000-2006 J. C., v r. 2008 V. L..

Zo správy OÚ V. /čl. 98/ vyplýva, že trvalý pobyt žalobkyňa má na adrese H. XXX. od septembra 1980.

Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

Podľa ust. § 132 ods.1 OZ vlastníctvo vecí možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.V zmysle ust. § 134 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe, ak ide
o nehnuteľnosť po dobu 10. rokov.

Podľa ust. § 129 ods.1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

Podľa ust. § 130 ods.1 OZ ak je držiteľom so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že
mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je

oprávnená.

Podľa ust. § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva , s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí , ktoré podľa svojej povahy slúžia k osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov a veci vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému

z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení
zákonom požadovaných predpokladov. Predovšetkým musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba

musíbyťoprávnenáanepretržitápočascelejzákonomustanovenejdoby.Unehnuteľnostíteda10rokov.

V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa spolu so svojím manželom na jeseň r. 1980 ústnou zmluvou
odkúpili predmetné nehnuteľnosti od Ľ. L., starého otca žalovaného, za dohodnutú kúpnu cenu cca
40.000,-Sk, ktorá čiastočne bola uhradená z mladomanželskej pôžičky, poskytnutej mladomanželom

- žalobkyni a jej manželovi, vo výške 30.000,-Sk ešte pred Vianocami r. 1980 a od tej doby z titulu
kúpy tieto nehnuteľnosti užívala žalobkyňa spolu so svojim manželom až do jeho smrti do 20.11.2004
dobromyseľne, nerušene, nepretržite a po jeho smrti nehnuteľnosti boli v užívaní žalobkyne. Tieto
skutočnosti súd vzal za preukázané z výpovede vypočutých svedkov, teda aj z výpovede predávajúceho
Ľ.L.ajehomanželkyA.L.,ktoríobidvajapotvrdili,žeĽ.L.ústnouzmluvoupredalnehnuteľnostižalobkyni

a jej manželovi a ktorí z titulu kúpy skutočne spoločne užívali tieto nehnuteľnosti od kúpy až do smrti
manžela, ale podľa nich nebola kúpna cena v celom rozsahu vyplatená, keďže z pôžičky sa pre nich
zakúpila iba jedna stena v hodnote 8.000-10.000,-Kčs a zbytok sa mal vyplatiť do 5 rokov. Na to mal byť
dôkazompísomnádohodaoodpredajidomuzroku1980,ktoránebolapodpísanáanipredávajúcimaani
kupujúcimi. Súd pritom zistil aj vážne rozpory vo svedeckých výpovediach svedka Ľ. L. a jeho manželky,

čo sa týka času a spôsobu vyhotovenia písomnej dohody z r. 1980. S. Ľ. L. tvrdil, že písomná dohoda
bola vyhotovená až po 5 rokoch alebo ešte neskôr po uzavretí ústnej kúpnej zmluvy, aby mali dôkaz
na ústne uzavretú kúpnu zmluvu a dohodu vyhotovil p. S. a jeho manželka zase tvrdila, že písomná
dohoda bola vyhotovená v r. 1980, dokonca túto dohodu napísala ona na stroji, len nevie kto obsah
dohody jej nadiktoval.

Dobromyseľnú a oprávnenú držbu potvrdzujú aj listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa má
trvalý pobyt na adrese ul. H. č. XXX. od septembra 1980, od roku 1981 do roku 1991 manžel žalobkyne
ako daňovník podľa výpisu z archívu platil domovú daň, ako manželia na tomto odbernom mieste
odoberali elektrinu na základe podanej prihlášky a zmluvy a po roku 1994 boli aj odberateľmi plynu. Na

rodinnom dome vykonali aj opravy a úpravy.

V konaní nebol predložený a ani označený žiaden dôkaz na tú skutočnosť, žeby žalobkyňa s manželom
boli rušení v užívaní nehnuteľností zo strany Ľ. L. v období r. 1981-1991. Sám svedok Ľ. L. vo svojej
výpovedi uviedol, že nemá na to dôkaz. Ani svedkyňa T. - susedka túto skutočnosť nepotvrdila. Z

listinných dôkazov bolo zistené, že až v roku 1994, keď sa robila plynofikácia, tak Ľ. L. písomne
žiadal manžela žalobkyne o vypratanie domu a neskôr po prevode vlastníckeho práva na žalovaného,
žalobkyňu v užívaní vyrušoval zákonný zástupca žalovaného.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobkyňa spolu so svojim manželom

z titulu kúpy vydržaním nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, keďže ich mali v
oprávnenej, nerušenej a nepretržitej držbe počas 10 rokov, najneskôr od 1.1.1981 / pred Vianocami
1980 vyplatená časť z kúpnej ceny z pôžičky/, teda vydržacia doba uplynula najneskôr dňom 1.1.1991.
Predmetné nehnuteľnosti nadobudli do BSM vydržaním zo zákona a neskoršie zásahy a rušenia užnemali žiaden vplyv na vlastnícke právo žalobkyne a jej manžela. Z toho dôvodu súd vyhovel žalobe a
vyslovil, že predmetné nehnuteľnosti patria do zaniklého BSM žalobkyne a jej neb. manžela tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Keďže žalobkyňa žiadala zároveň vysloviť aj to, že 1 nehnuteľností patrí jej do výlučného vlastníctva a
ďalšia polovica do dedičstva po manželovi, súd vyslovil, že v tejto prevyšujúcej časti žaloba sa zamieta,
lebo takéto vyporiadanie môže byť vykonané až po právoplatnosti tohto rozsudku v dedičskom konaní.

Súd priznal žalobkyni trovy konania podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., vzhľadom k tomu, že žalobkyňa
vo veci mala neúspech iba nepatrný.Trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia, keďže
žalobkyňa bola zastúpená advokátkou, ktorá vykonala 10 úkonov: 17.4.2007 prevzatie , 17.4.2007
žaloba, 28.6.2007 písomné podanie, 14.1.2008 účasť na pojednávaní, 16.1.2008 písomné podanie
vo veci, 11.4.2008 účasť na pojednávaní, 19.5.2008 účasť na pojednávaní, 5.12.2008 účasť na
pojednávaní , 9.12.2008 písomné podanie vo veci, 3.4.2009 účasť na pojednávaní, pričom odmena za

1 úkon, v zmysle vyhl. č. 655/ 2004 Zz v znení neskorších predpisov predstavuje 1.371,-Sk pri prvých
3 úkonoch, čo v prepočte na eurá, pri konverznom kurze 30,126 Sk predstavuje 45,51 Eur, pri ďalších
6 úkonoch odmena predstavuje po 1.465 ,-Sk, v prepočte 48,63 Eur a za posledný úkon 53,49 Eur +
režijný paušál za prvé 3 úkony po 178,-Sk, v prepočte 5,91 Eur, za ďalších 6 úkonov režijný paužál
po 190,-Sk, v prepočte 6,31 Eur a za posledný úkon 6,95 Eur. Takto spolu trovy právneho zastúpenia

predstavujú 544,32 Eur. Žalovaný je povinný zaplatiť tieto trovy na účet práv.zástupkyne žalobkyne tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku v zmysle ust. § 149 ods.1 O.sp..

Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

V danom prípade, podľa výsledkov konania, preddavkované trovy konania, ktoré vznikli vo výške 5,42
Eur za použitie OMV OS Trebišov /výsluch svedkyne v Obci V./ by mal zaplatiť žalovaný, u ktorého
sú však predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, keďže je maloletý, nemá vlastný príjem a
majetok, ktorý vlastní je predmetom tohto sporu. Z toho dôvodu súd vyslovil, že štát nemá právo na

náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v

zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.