Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/144/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108216752
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa C.

spol. s r. o., so sídlom P. XX,. H. C. XX/XX,. zast. Mgr. Z. J., advokátom so sídlom P. X,. Z. P. XX/XX.
proti odporcovi Ing. R. L., bytom T. T., Š. S. XXX/XX,. zast. JUDr. M. T., advokátkou so sídlom T., D. Š.
X,. o zaplatenie 165.019,36 Kč s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Navrhovateľje povinný zaplatiťodporcovitrovykonaniavovýške989,13€,do3dníodprávoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom titulom náhrady škody domáha od odporcu ako svojho bývalého
zamestnanca zaplatenia čiastky 165.019,36 Kč s príslušenstvom. Škoda pozostáva jednak z platieb na

zdravotné poistenie, ktoré navrhovateľ ako zamestnávateľ odviedol štátu za odporcu vo výške 2.148,-
Kč a z ušlého zisku, ktorý by navrhovateľ získal od svojich odberateľov za prácu vykonanú odporcom,
ak by odporca riadne chodil do zamestnania vo výške 162.871,36 Kč.

Odporca žiadal návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že medzi vzniknutou
škodou a jeho konaním nie je príčinná súvislosť. Nemôže totiž obstáť tvrdenie navrhovateľa, že ak
zo zamestnania odíde jeden zamestnanec, firma takého postavenia na trhu ako je navrhovateľ utrpí
škodu vo forme ušlého zisku. Existuje predsa viacero možností ako sa dá riešiť absencia zamestnanca v
zamestnaní, a to či už prijatím novej pracovnej sily alebo vykrytím medzery príslušnou reorganizáciou

práce. Absencie zamestnancov, či už v dôsledku práceneschopnosti, úmrtia alebo iných skutočností sú
bežnou otázkou, ktorú musí mať zamestnávateľ vyriešenú a z ktorou musí rátať.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu ako účastníka konania ako i oboznámením
sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav postačujúci pre rozhodnutie:

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca u navrhovateľa pracoval v období od 02.01.2006 do
30.09.2006. Taktiež medzi stranami nebolo sporné, že pracovný pomer medzi nimi skončil na základe
výpovede zo strany odporcu ako zamestnanca. Nakoniec medzi stranami nebolo sporné ani to, že
odporca ako zamestnanec už vo výpovednej dobe od 01.08.2006 do 30.09.2006 nepokračoval v práci
u navrhovateľa ako svojho zamestnávateľa.Vychádzajúc z ust. § 10 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. je potrebné na daný prípad aplikovať ust. § 420
Občanského zákonníku, ktorý upravuje všeobecnú zodpovednosť. To, že nie je možné aplikovať na
prejednávanú vec príslušné ustanovenia Zákonníku práce o všeobecnej zodpovednosti zamestnanca

za škodu je dané tým, že odporca neporušil svoje povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej
súvislosti s ním. Preto nemôže zodpovedať za vzniknutú škodu podľa ust. § 172, § 179 Zákonníku práce
ale podľa ustanovení Občanského zákonníku.

Podľa ust. § 420 ods. 1 Občanského zákonníka každý odpovídá za škodu, kterou způsobil porušením
právní povinnosti.

Čo sa týka právneho posúdenia veci, ako už bolo vyššie naznačené, súd je toho názoru, že predmetný

sporjepotrebnésubsumovaťpodcit.ust.§420ods.1Občanskéhozákonníka.Nauvedenomničnemení
a zmeniť ani nemôže, tá skutočnosť, že odporca porušil povinnosť vyplývajúcu mu z pracovnej zmluvy,
pokiaľ tak neučinil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Uvedená podmienka v
danom prípade splnená nie je (to, žeby odporca porušil povinnosť pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním), nakoľko odporca porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z pracovnej zmluvy

práve tým, že sa vôbec nedostavil do zamestnania. Vychádzajúc z uvedeného je potom pre ustálenie,
či žalobný návrh je dôvodný potrebné skúmať, či v prejednávanej veci sú splnené všetky podmienky
zodpovednostného vzťahu, a to porušenie právnej povinnosti zo strany odporcu, vznik škody, existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie odporcu. Pokiaľ
odporca ako zamestnanec sa v čase výpovednej doby neustanovil do zamestnania, niet pochýb o

tom, že závažným spôsobom porušil svoju základnú povinnosť zamestnanca. Otázkou však zostáva,
či v dôsledku práve takéhoto konania vznikla navrhovateľovi ako jeho zamestnávateľovi škoda, ktorej
náhrady sa v tomto konaní voči odporcovi domáha. Vo vzťahu k nákladom na zdravotné poistenie, ktoré
navrhovateľ za odporcu ako svojho zamestnanca vynaložil, je súd jednoznačne toho právneho názoru,
že tieto náklady navrhovateľ vynaložil nie preto, že odporca porušil svoju povinnosť, ale len a len z toho

dôvodu, že jeho pracovný pomer trval až do vypršania výpovednej doby. Preto medzi konaním odporcu
ako zamestnanca, ktorý sa nedostavil do zamestnania a navrhovateľom tvrdenou skutočnou škodou vo
forme úhrady zdravotného poistenia za odporcu ako svojho zamestnanca, nie je príčinná súvislosť. Z
tohto dôvodu súd nemohol inak ako žalobný návrh navrhovateľa v tejto časti považovať za nedôvodný.
Rovnako za nedôvodný súd vyhodnotil i zvyšok žalobného návrhu navrhovateľa.

Pokiaľ chceme

zadefinovať ušlý zisk, môžeme ho vyjadriť tým, že ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku
poškodeného (úbytkom aktív), ale len stratou očakávaného prínosu. Nepostačuje pritom len
pravdepodobnosť zvýšenia majetkového stavu v budúcnosti, pretože musí byť bezpečne postavené, že
pri pravidelnom behu vecí - nebyť protiprávneho konania škodcu ( či škodnej udalosti pri objektívnej

zodpovednosti ) - mohol poškodený dôvodne očakávať rozmnoženie svojho majetku, ku ktorému
nedošlo práve v dôsledku konania škodcu ( škodnej udalosti ). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce,
akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu ( škodnej udalosti ), teda
konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný ( v žiadnom prípade nie len hypotetický ) prospech poškodený
prišiel. Ako je vidieť z definície ušlého zisku, nemôže byť navrhovateľ uplatňujúci si v konaní ušlý zisk

úspešný, pokiaľ je tento len vo forme hypotetického (nie reálne dosiahnuteľného) prospechu, ako je tomu
práve v danom prípade. Navyše v prejednávanej veci vyhoveniu žalobnému návrhu, čo do uplatneného
ušlého zisku bránila i tá skutočnosť, že dôsledkom uvedeného protiprávneho konania odporcu (ako
zamestnanca, ktorý nenastúpil do zamestnania) nemôže byť ušlý zisk ako to popísal navrhovateľ. V
tomto smere sa súd v celom rozsahu a bezvýhradne stotožňuje s námietkou odporcu, že nemôže totiž

obstáť tvrdenie navrhovateľa, že ak zo zamestnania odíde jeden zamestnanec, firma takého postavenia
na trhu ako je navrhovateľ utrpí škodu vo forme ušlého zisku. Existuje predsa viacero možností ako sa
dá riešiť absencia zamestnanca v zamestnaní, a to či už prijatím novej pracovnej sily alebo vykrytím
medzerypríslušnoureorganizácioupráce.Absenciezamestnancov,čiužvdôsledkupráceneschopnosti,
úmrtia alebo iných skutočností sú bežnou otázkou, ktorú musí mať zamestnávateľ vyriešenú a z ktorou

musí rátať. Z vyššie popísaných dôvodov súd žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol,
nakoľko medzi konaním odporcu a navrhovateľovi tvrdenou škodou, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku
tohto konania, nie je príčinná súvislosť.Rešpektujúc zásadu hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania súd nepripustil návrhy na doplnenie
dokazovania, nakoľko skutočnosti, ktoré medzi účastníkmi neboli sporné postačovali na to, aby súd vo
veci meritórne rozhodol.

Odporca, ktorý mal vo veci plný úspech má podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania
v celkovej výške 989,13 €, ktoré sú tvorené trovami právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby po
200,85 € ( prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie odporcu na súd, účasť na pojednávaní
dňa 10.03.2009, a to za prvé začaté 2 hodiny ako i za ďalšie začaté 2 hodiny ), 4 x 6,95 € režijný paušál
a 19% DPH 157,93 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohto práva po vyhlásení rozsudku účastníci
výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.