Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Miroslav Manďák
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/108/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109211398
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák
ECLI:
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa L.
P., bytom P. B., S. XX/XX,. zast. JUDr. Z. T., advokátkou so sídlom P. B., Ž. XX/XX. proti odporcovi M.
S., bytom I., S. XXX,. o zaplatenie 3.186,72 € s prísl., a o vypratanie rodinného domu, takto
r o z h o d o l :
Návrh sa v časti o zaplatenie 3.186,72 € z a m i e t a.
Vo zvyšku sa konanie z a s t a v u j e.
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka ako podielová spoluvlastníčka v rozsahu 1/2 na rodinnom dome s. č.
XXX. postavenom na p. č. 1156/1, vedenom S. K. I. na LV č. 2389 pre k. ú. I., sa po
čiastočnom späťvzatí podaným návrhom domáhala od odporcu zaplatenia čiastky 3.186,72 € titulom
bezdôvodnéhoobohatenia132,78€mesačnezaobdobieod25.05.2007do25.05.2009(24x132,78),na
tom skutkovom základe, že hoci pôvodne niekedy v roku 1990 súhlasila, aby odporca užíval predmetný
rodinný dom a rešpektovala, že sa o tento dom odporca stará a neplatí jej za užívanie žiadnu náhradu,
v priebehu roku 2007 navrhovateľka vyzvala odporcu, aby jej prispieval za užívanie domu, čo však
odporca odmietol a predmetný rodinný dom užíval bez právneho titulu až do augusta 2009, kedy sa z
predmetného rodinného domu odsťahoval.
Odporca žiadal žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu ako účastníka konania ako i oboznámením sa s ostatným
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
ZvýpisulistuvlastníctvaS.K.I.č.2389prek.ú.I.súdzistil,ženavrhovateľkavrozsahu1/2jepodielovou
spoluvlastníčkou rodinného domu s. č. XXX. postaveného na p. č. 1156/1.
Z výpovede odporcu súd zistil, že uvedený rodinný dom je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky
a jej sestry, pričom obe majú rovnaký podiel 1/2. Medzi navrhovateľkou a jej sestrou bola dohoda,
že navrhovateľka bude užívať prvé poschodie tohto rodinného domu a jej sestra prízemie. Uvedený
rodinný dom bol pôvodne jednopodlažný. Po tom, čo sa odporca oženil s dcérou navrhovateľky, dohodlisa, že tento rodinný dom sa upraví tak, že podkrovie sa prestavia na 3 - izbový byt, v ktorom bude
bývať odporca s dcérou navrhovateľky, pričom navrhovateľka sľúbila, že jej podiel prevedie darom na
odporcu a dcéru navrhovateľky. Nikdy sa nehovorilo o žiadnom nájme, podnájme alebo inom odplatnom
užívaní predmetného rodinného domu. Po dokončení prestavby podkrovia na byt začal odporca spolu s
dcérou navrhovateľky tento byt riadne užívať. Kúrenie bolo spoločné, navrhovateľke sa však prispievalo
na výdavky spojené s kúrením, vodu a elektrinu platil odporca so svojou manželkou sám, nakoľko
mali vlastné hodiny. Navrhovateľka, ani jej dcéra a ani nikto iný nikdy od odporcu nežiadal, aby sa
z predmetného 3 - izbového bytu alebo rodinného domu vysťahoval, nikto nikdy od neho nežiadal
úhradu za užívanie predmetného rodinného domu, a to ani potom, čo sa odporca rozviedol s dcérou
navrhovateľky. Po rozvode sa sám snažil zdržiavať v tomto rodinnom dome čo najmenej a snažil sa
nájsť vlastné bývanie. Predmetný rodinný dom odporca definitívne opustil niekedy koncom mája 2009.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Žalobný návrh nie je dôvodný. Súd sa totiž nestotožnil s právnym názorom navrhovateľky, že odporca
sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Ako vyplynulo nielen z výpovede odporcu, ale i zo samotných
tvrdení navrhovateľky obsiahnutých v žalobnom návrhu, odporcovi užívanie predmetného rodinného
domu dovolila sama navrhovateľka, a to bez akéhokoľvek protiplnenia, t.j. ako sama uviedla "súhlasila
a rešpektovala, že sa o tento rodinný dom stará a neplatí jej za užívanie žiadnu náhradu". Je potrebné
si uvedomiť, že nehnuteľnosť, tak ako každú inú vec možno užívať nielen na základe originárneho
(neodvodeného) právneho vzťahu, ale i na základe skutočnosti, že vlastník nehnuteľnosti jej užívanie
jednoducho "trpí". Vtedy dochádza k užívaniu nehnuteľnosti bez toho, aby užívateľovi vzniklo originárne
právo k užívaniu, v žiadnom prípade však nejde o užívanie nehnuteľnosti bez právneho titulu. Dôvod
(titul)užívaniatakejtonehnuteľnostijeodvodenýodvlastníkanehnuteľnostiaužívateľovisvedčídovtedy,
kým vlastník jeho užívanie "trpí". V okamihu, keď sa vlastník rozhodne, že užívanie nehnuteľnosti už
ďalej nechce tolerovať, je užívateľ povinný nehnuteľnosť vypratať; inak sa môže vlastník bez ďalšieho
domáhať vypratania súdnou cestou. V aplikačnej praxi súdov sa uvedená forma užívania nazýva
"výprosou" a jej pojmovým znakom je jej bezodplatnosť. Na tejto forme užívania nemôže zmeniť
nič ani to, že vlastník veci (nehnuteľnosti) sa rozhodne od užívateľa požadovať finančnú
náhradu za užívanie veci. Pokiaľ strany (vlastník veci s užívateľom veci) nedospejú k vzájomnému
konsenzu ohľadne odplaty za užívanie veci (nehnuteľnosti), nezostáva vlastníkovi veci nič iné ako
bolo už naznačené vyššie, a to žiadať od užívateľa, aby nehnuteľnosť vypratal. V žiadnom prípade
okamihom výzvy na úhradu za užívanie veci nevzniká vlastníkovi voči užívateľovi tejto veci právo na
odplatu, resp. na vydanie bezdôvodného obohatenia. K bezdôvodnému obohateniu totiž môže dôjsť až
okamihom, kedy vec (nehnuteľnosť) je užívaná proti vôli (resp. bez vedomia) vlastníka veci, t.j. až dňom
nasledujúcim po výzve na vypratanie nehnuteľnosti. O uvedený prípad však v danej veci nejde. V konaní
totiž nielenže nebolo preukázané, žeby navrhovateľka pred podaním žalobného návrhu žiadala odporcu,
aby rodinný dom vypratal, uvedené nebolo zo strany navrhovateľky ani tvrdené. Preto súd dôvodil, že v
prejednávanej veci sa odporca na úkor navrhovateľky neobohatil. Na podporu správnosti záveru súdu
svedčí i ten fakt, že skutkový stav, ako vyplýva z vykonaného dokazovania nemožno podradiť pod žiadnu
z foriem bezdôvodného obohatenia; dôvod, na základe ktorého odporca užíval predmetný rodinný dom
existoval (išlo o "výprosu"), a tento "odpadol" až dňom doručenia žalobného návrhu odporcovi dňa
09.10.2009, kedy sa odporca dozvedel, že navrhovateľka od neho požaduje, aby sa vypratal. Nakoľko
však odporca opustil rodinný dom niekedy koncom mája 2009, išlo zo strany navrhovateľky o výzvu
nadbytočnú. Z popísaných dôvodov súd rozhodol ako je uvedené vo výroku a žalobný návrh v časti
zaplatenia čiastky 3.186,72 € zamietol.
Návrhy na doplnenie dokazovania súd nepripustil, nakoľko rozhodujúce skutočnosti v konaní medzi
stranami neboli sporné, a navyše navrhovateľka neuviedla, ktoré skutočnosti majú byť ňou navrhnutými
dôkazmi preukázané.Čo do zvyšnej časti, t.j. vypratania predmetného rodinného domu vzala navrhovateľka v priebehu
konania podaním zo dňa 14.10.2009 svoj návrh späť, s čím odporca súhlasil. Preto za použitia § 96
ods. 1 a 3 O.s.p. súd v súlade s dispozitívnym prejavom navrhovateľky konanie v tejto (a teda zvyšnej)
časti zatavil.
V konaní bol v celom rozsahu úspešný odporca, nakoľko návrh bol podaný nedôvodne. Preto mu voči
neúspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov konania, a to v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a §
146 ods. 2 veta prvá. Nakoľko však odporca výslovne uviedol, že si trovy konania neuplatňuje, rozhodol
súd tak, že mu trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.