Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 13C/118/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814206919
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Hašková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814206919.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou, v právnej veci navrhovateľa: L. P., nar.

XX.XX.XXXX, bytom E. L., H. č. XXX/X, právne zastúpeného JUDr. Dušanom Motúsom, advokátom
so sídlom Prievidza, Hviezdoslavova č. 3, proti odporkyni: N. P., nar. 13.XX.XXXX, bytom V., L. č. X/
X, právne zastúpenej JUDr. Petrom Dolným, advokátom so sídlom Prievidza, Matice slovenskej č. 8, o
zaplatenie 8298,48 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151

ods. 3 OSP.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresný súd Prievidza dňa 15.04.2014 domáhal od odporkyne
zaplatenia sumy 8298,48 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 8298,48 eura
od 03.07.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ a
odporkyňa uzatvorili ako predávajúci kúpnu zmluvu zo dňa 19.02.2008, ktorej predmetom bol predaj
nehnuteľností, a to rodinného domu súp. č. XXX nachádzajúci sa na parc. č. XXXX/X a pozemkov
parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X v kat. úz. V. zapísané na LV č. XXX pre kat. úz.
V. v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a odporkyne. Kúpna cena mala byť podľa priloženej

kúpnej zmluvy v sume 116.178,72 eura (3.500.000,- Sk). Avšak odporkyňa bez vedomia navrhovateľa sa
s kupujúcimi dohodla na kúpnej cene 132.755,68 eura (4.000.000,- Sk), pričom rozdiel v hodnote kúpnej
ceny bol vo výške 16.596,96 eura (500.000,- Sk). Tento rozdiel v kúpnej cene sa dohodli odporkyňa
s kupujúcimi zložiť do notárskej úschovy (notárska zápisnica V Nz XXXX/XXXX, V. X/XXXX spísaná
notárkou JUDr. Kokindovou dňa 30.01.2008) a po splnení podmienok mali byť vyplatené odporkyni.
Predmetné konanie odporkyne bolo preskúmané aj orgánmi činnými v trestnom konaní na základe
trestného oznámenia navrhovateľa zo dňa 02.07.2012. Uznesením Okresnej prokuratúry Prievidza zo

dňa 27.09.2013 sp. zn. 2Pv XXX/XX/XXXX v spojení s uznesením Krajskej prokuratúry Trenčín zo dňa
21.10.2013 sp. zn. 1 Q. XXXX/XX-XX bolo trestné stíhanie voči odporkyni zastavené s odôvodnením, že
nejdeotrestnýčinpodvodu,anioinýtrestnýčin,čipriestupok,pričommôžeísťjedineoobčianskoprávny
spor. Uviedol, že ako spoluvlastník predávaných nehnuteľností má nárok na zaplatenie polovice z
celej kúpnej ceny, teda aj z časti vo výške 16.596,96 eura uhrádzanej formou notárskej úschovy.
Konaním odporkyne mu tak bola spôsobená škoda vo výške 8298,48 eura. Poukázal na to, že sa s
odporkyňou vo veci zamlčanej časti kúpnej ceny nijako nedohodol, pričom odporkyňa porušila svoju

právnu povinnosť vyplývajúcu z vyporiadania sa zo získanej časti kúpnej ceny vo výške 16.596,96 eura
voči navrhovateľovi ako spoluvlastníkovi predávaných nehnuteľností, a to v 1/2. Navrhovateľ vyzval
odporkyňu k úhrade škody spôsobenej mu vo výške 8298,48 eura výzvou, ktorú prevzala odporkyňa
dňa 06.03.2014. Odporkyňa výzvu neakceptovala, čo oznámila navrhovateľovi prostredníctvom svojhoprávneho zástupcu oznámením doručením navrhovateľovi dňa 07.04.2014. Odporkyňa požadovanú
časť kúpnej ceny navrhovateľovi nezaplatila. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal aj zaplatenia
úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 8298,48 eura od 03.07.2012 do zaplatenia.

Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa vyjadrila písomným podaním zo dňa 25.08.2014, v ktorom žiadala
návrh navrhovateľa ako nedôvodný a neopodstatnený zamietnuť. Uviedla, že navrhovateľovi v roku
2008 žiadnu škodu vo výške 8298,48 eura nespôsobila. Poukázala na to, že na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 19.02.2008 odpredali navrhovateľ a odporkyňa ako manželia spoločné nehnuteľnosti v kat. úz.

V. a to rodinný dom súp. č. XXX na ul. B. a priľahlé pozemky kupujúcim za dohodnutú kúpnu cenu
4.000.000,- Sk. Avšak na podnet navrhovateľa bola v kúpnej zmluve uvedená kúpna cena 3.500.000,-
Sk, keďže sa ešte v januári 2008 dohodli predávajúci, teda aj navrhovateľ s kupujúcimi, že z dohodnutej
kúpnej ceny 4.000.000,- Sk pôjde suma 500.000,- Sk na účet dcéry predávajúcich L. R.. Z uvedeného
dôvodu aj kupujúci dňa 30.01.2008 zložili do notárskej úschovy sumu 500.000,- Sk, ktorá bola následne
vyplatená na účet L. R.. Trvala na tom, že zjavne a preukázateľne išlo o dohodu vtedy ešte manželov P.

(predávajúcich) s kupujúcimi a dcérou predávajúcich L. R.. Na tomto zotrvala odporkyňa aj pri všetkých
svojich výpovediach v trestnom konaní vedenom pod Z.: N.-XXX/OEK-PD-XXXX. Z uvedeného dôvodu
odporkyňa úmyselne nespôsobila navrhovateľovi žiadnu škodu v sume 8298,48 eura. Navrhovateľ bol
o všetkom podrobne informovaný a všetko sa konalo s jeho vedomím a súhlasom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporkyne, výsluchom svedkov L. R.,
I. P., R. P., ako aj oboznámením s listinnými dôkazmi a to najmä s: návrhom, kúpnou zmluvou zo
dňa 19.02.2008, notárskou zápisnicou N XX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, V. X/XXXX zo dňa 30.01.2008,
predžalobnou výzvou na náhradu škody zo dňa 19.02.2014, odpoveďou na predžalobnú výzvu na
náhradu škody zo dňa 31.03.2014, uznesením OR PZ Prievidza zo dňa 18.07.2012 ČVS: N.-XXX/OEK-

PD-XXXX, uznesením KP Trenčín zo dňa 21.10.2013 č. k. XKPt XXXX/XX-XX, uznesením OP Prievidza
zo dňa 27.09.2013 sp. zn. X Pv XXX/XX/XXXX, vyjadrením odporkyne zo dňa 07.05.2014 s prílohou,
vyjadrením PZ odporkyne zo dňa 25.08.2014, vyšetrovacím spisom OR PZ Prievidza ČVS: ORP-580/
OEK-PD-2012 a z neho: zápisnicu z výsluchu J., nar. XX.XX.XXXX č. l. 131-136, zápisnicu z výsluchu
X. X. na č. l. 144-145, čestné vyhlásenie svedkyne X. V. č. l. 181, rozsudok Okresného súdu Prievidza

zo dňa 14.02.2008 č. k. XXC/X/XXXX-XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.03.2008 na č. l. 262,
sobášny list č. l. 271, výpisy z účtov č. XXXXXXXXXX/XXXX a XXXXXXXXXX/XXXX a oznámenie SLSP,
a.s. zo dňa 06.11.2012 č. l. 193,194, 203-204 a ostatným obsahom spisu, na základe čoho zistil tento
skutkový stav:

Navrhovateľ a odporkyňa boli manželmi od 11.01.1975 do 12.03.2008, kedy bolo ich manželstvo
právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 14.02.2008 č. k. 16C/5/2008-12.

Na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 19.02.2008 predali navrhovateľ a odporkyňa ako predávajúci
nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX pre kat. úz. V., a to parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere XXXX

m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X záhrady o
výmere XXX mX a rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X v ich bezpodielovom spoluvlastníctve
kupujúcim I. P. a R. P. ako kupujúcim do ich podielového spoluvlastníctva každému v 1/2 za dohodnutú
kúpnu cenu 3.500.000,- Sk (116.178,72 eura). Kúpna cena podľa predmetnej kúpnej zmluvy mala byť
kupujúcimi zaplatená predávajúcim do 20.03.2008 tak, že suma 1.750.000,- Sk mala byť vyplatená na

účet navrhovateľa č. XXXXXXX/XXXX a suma 1.750.000,- Sk mala byť vyplatená na účet odporkyne
č. XXXXXXXXXX/XXXX. Predmetná kúpna cena bola navrhovateľovi a odporkyni zaplatená kupujúcimi
riadne a včas.

Z notárskej zápisnice notárky J.. F. Q. zo dňa 30.01.2008 vyplýva, že I. P. vložil na účet notárskej úschovy

finančné prostriedky vo výške 500.000,- Sk, za účelom ich vydania N. P. (odporkyne) po podpísaní
kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcimi L. P. (navrhovateľ) a N. P. (odporkyňa) a kupujúcimi I. P.
a R. P., predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. V., a to dom súp. č. XXX
na parc. A. č. XXXX/X, parc. A. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X. Finančné prostriedky mali byť vydané N.
P. (odporkyni) na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.

Zvýpisuzúčtuč.XXXXXXXXXX/XXXXvyplýva,žefinančnéprostriedkyvsume500.000,-Skznotárskej
úschovy notárky J.. Q. boli vyplatené na tento účet dňa 25.02.2008. Predmetný účet bol vedený na menoL. R., J. R. a disponentmi na tomto účte boli L. R. a Jozef R.. Dňa 13.03.2008 previedla L. R. sumu
450.000,- Sk na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.

Účet č. XXXXXXXXXX/XXXX bol vedený na meno L. R., pričom bol zriadený dňa 18.02.2008 (zrušený
dňa 27.01.2010) a disponentmi k tomuto účtu boli L. R. a N. P. (odporkyňa).

Dňa 02.07.2012 navrhovateľ podal trestné oznámenie na Okresnej prokuratúre Prievidza na odporkyňu,
že ho uviedla do omylu, a to tým, že sa dohodli po rozvode ich manželstva na predaji spoločných

nehnuteľností za sumu 3.500.000,- Sk, pričom polovica kúpnej ceny mali pripadnúť navrhovateľovi a
druhá polovica odporkyni, no kupujúci po dohode s odporkyňou zaplatili za predmetné nehnuteľnosti
sumu 4.000.000,- Sk. Sumu 500.000,- Sk odporkyňa pred ním zatajila, čim navrhovateľ prišiel o sumu
250.000,- Sk. Trestné konanie bolo vedené na OR PZ Prievidza pod ČVS: ORP-580/OEK-PD-2012.
Okresná prokuratúra Prievidza uznesením zo dňa 27.09.2013 sp. zn. 2 PV 569/12/3307 trestné stíhanie
N. P. (odporkyne) zastavilo podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, lebo nie je tento skutok

trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Rovnakého názoru bola aj Krajská prokuratúra
Trenčín, ktorá uznesením zo dňa 21.10.2013 1 Kpt 2407/12-13 sťažnosť L. P. (navrhovateľa) proti
uzneseniu OP Prievidza zo dňa 27.09.2012 sp. zn. 2 Pv 569/12/3307-45 zamietol, pretože nebola
dôvodná.

Navrhovateľ listom zo dňa 19.02.2014 vyzval odporkyňu na zaplatenie sumy 8298,48 eura titulom
náhrady škody najneskôr do 7 dní od doručenia tejto výzvy. Výzva bola doručená odporkyni dňa
06.03.2014.

Odporkyňa listom zo dňa 31.03.2014 oznámila navrhovateľovi, že jeho výzvu neakceptuje, nakoľko mu

žiadnu škodu v sume 8298,48 eura nespôsobila.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že sa s odporkyňou rozviedli vo februári 2008. V tom čase už
nebýval v predmetnej nehnuteľnosti v V., no keďže to bola ich spoločná nehnuteľnosť, dohodli sa, že
predmetný rodinný dom predajú. Potvrdil, že všetko okolo predaja vybavovala odporkyňa s ich dcérou.

Nestaral sa o to. Odporkyňa mu len oznámila, že našla kupca, no ten chce predmetnú nehnuteľnosť
kúpiť za sumu 3,5 mil. Sk. Potvrdil, že pred tým boli dohodnutý, že predmetný dom predajú za 4 milióny
Sk. S kúpnou cenou 3,5 milióna Sk súhlasil a po vybavení formalít u JUDr. Kokindu pripravenú kúpnu
zmluvu podpísal. U JUDr. Kokindu prvý krát videl kupujúcich. S pánom P., kupujúcim, sa ešte stretli
pri prepise plynu v SPP. Predmetnú kúpnu zmluvu po viacnásobnom prečítaní podpísal a kúpna cena

pripadajúca na jeho podiel podľa kúpnej zmluvy vo výške 1,75 milióna Sk mu bola riadne a včas, t. j. asi
tak do 10 dní vyplatená. Tak po 2-3 rokoch išiel za svojím bývalým zaťom do práce, ktorý pracoval na
polícii v Prievidzi. Pri tejto návšteve prišiel do reči aj predmetný predaj rodinného domu a vtedy mu teraz
už bývalý zať predložil originál notárskej zápisnice, ktorú vytiahol zo skrine v práci, ktorá bola spísaná u
JUDr. Kokindovej. Po prečítaní notárskej zápisnice navštívil odporkyňu, žiadal ju o vysvetlenie a zároveň

aj o vyplatenie peňazí. Odporkyňa sa s ním odmietla baviť a povedala, že je to prepadnuté. Potom
navštívil pána P., aby mu vysvetlil, ako to bolo pri predaji a pán P. mu povedal, že kúpna cena bola naozaj
najprv dohodnutá na sumu 3,5 mil. Sk, avšak tesne pred podpisom kúpnej zmluvy, po tom, čo pán P.
investoval peniaze do znaleckého posudku, mu volala dcéra, že kúpna cena nie je 3,5 milióna Sk, ale
4 milióny Sk. Pán P. nakoniec s navýšením kúpnej ceny na 4 milióny Sk súhlasil, nakoľko mal s kúpou

spojené výdavky a nechcel, aby mu prepadli. Ešte ho rozčúlilo, že za notársku zápisnicu, spisovanú u
JUDr. Kokindovej, o úschove 500.000,- Sk musel zaplatiť notársky poplatok 8.000,- Sk. Navrhovateľ vo
svojej výpovedi potvrdil, že sa s odporkyňou o darovaní nejakých finančných prostriedkov z prípadného
predaja domu rozprával ešte pred rozvodom manželstva. Aj keď uviedol, že to bolo čisto v hypotetickej
rovine. Potvrdil, že áno, niečo chceli dať dcére, veď majú len ju, no nehovorili o žiadnej konkrétnej sume

v prípade darovania. Uviedol však, že o spísaní predmetnej notárskej zápisnice nič nevedel. Aj neskôr vo
výpovedi potvrdil, že sa s odporkyňou a dcérou o darovaní finančných prostriedkov z predaja rodinného
domu bavili a o tomto mienenom darovaní vedela aj dcéra L.. Sám jej to spomínal. Uviedol však, že teraz
nesúhlasí s darovaním, nakoľko sa dcéra správa k nemu zle, najmä v tom období nebol pre ňu nič. Prečo
by jej mal niečo dávať, keď sa ku nemu takto správa. Opätovne vo svojej výpovedi potvrdil, že dcére

povedal v čase, keď boli ich vzťahy dobré, že samozrejme v prípade predaja domu, jej niečo darujú.

Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že sa s navrhovateľom počas manželstva nikdy nebavili o tom,
že predajú ich dom, nakoľko navrhovateľ dobre vedel, že sľúbila mame, že tento dom nikdy nepredáz dôvodu, že jej mama odpustila sumu 196 tis. Kčs. Prvý krát sa o predaji domu začali baviť koncom
decembra 2007, kedy sa navrhovateľ vrátil domov do spoločnej domácnosti po tom, čo z nej odišiel. Po
tom,čoobnovilispolužitievdecembri2007,navrhovateľstiaholsvojužiadosťorozvod,ktorúvtedypodal.

Keďže bola situácia taká, aká bola, dala si podmienku, že predmetný dom prepíšu na dcéru. Avšak asi
tak o 2 týždne ju navrhovateľ začal presviedčať, aby dom predsa len predali, že je pre nich veľký, že ak
ho predajú za 3,5 milióna Sk, dcére budú môcť dať 500.000,- Sk a im by ostalo 3 milióny Sk. Bolo to pred
Vianocami 2007, keď s tým navrhovateľ súhlasil a po presviedčaní súhlasila s predajom domu aj ona. S
predajom súhlasila len pre to, že navrhovateľ súhlasil s darovaním 500.000,- Sk dcére. Opätovne viac

krát odporkyňa potvrdila, že s predajom súhlasila len z toho dôvodu, že existovala dohoda medzi ňou a
navrhovateľom o darovaní sumy 500.000,- Sk dcére. Na otázku súdu, kedy fakticky darovala odporkyňa
sumu 500.000,- Sk dcére, odporkyňa uviedla, že darovaciu zmluvu podpísala a pripravila niekedy v apríli
a máji 2008, po tom, čo jej bola vyplatená polovica kúpno-predajnej ceny a po tom čo si kúpila byt. Podľa
toho, koľko jej ostalo peňazí, naraz spísala darovaciu zmluvu tak ohľadom spoločných peňazí vo výške
500.000,- Sk, ako aj darovaciu zmluvu o sume 600.000,- Sk, ktorú darovala ona dcére zo svojej polovice

kúpno-predajnej ceny domu. Prvý krát ju navrhovateľ vyzval na vrátenie polovice zo sumy 500.000,- Sk,
teda sumy 250.000,- Sk v júli 2012. Následne navrhovateľ podal trestné oznámenie.

Svedkyňa L. R., dcéra navrhovateľa a odporkyne, vo svojej výpovedi uviedla, že sumu 500.000,- Sk
dostala od oboch rodičov z kúpno-predajnej ceny z predaja ich domu. Na tieto peniaze si navrhovateľ

spomenul až po niekoľkých rokoch. Uviedla, že navrhovateľ bol rád, keď sa rozviedla so svojím
manželom, že na túto sumu jej bývalý manžel nemá nárok, lebo sú to peniaze z rodičovského domu.
Poukázala tiež na to, že predtým ako podal navrhovateľ žalobu na súd jej volal, že to ide urobiť a že tie
peniaze odo nej nechce, ale že ich chce od odporkyne. Potvrdila, že odporkyňa súhlasila s predajom
domu až po tom, čo navrhovateľ súhlasil s tým, že určitá čiastka z predaja domu pôjde jej. Keď sa o

tom hovorilo, sedeli všetci u nich doma a bolo to koncom roka 2007, začiatkom roka 2008. Peniaze
boli prevedené na jej spoločný účet, ktorý mala s vtedy ešte manželom, po podpise predmetnej kúpnej
zmluvy. Potvrdila, že už vtedy mohla s nimi nakladať ako s vlastnými peniazmi. Z tejto sumy zaplatili
doplatok za väčší byt vo výške 120.000,- Sk a ostatná časť sa použila na rekonštrukciu tohto bytu.
Uviedla, že písomná darovacia zmluva medzi ňou a odporkyňou, ktorá sa týkala aj uvedených 500.000,-

Sk formálne bola spísaná po tom, čo jej mama daroval zo svojich prostriedkov sumu 600.000,- Sk.
Potvrdila, že aj kupujúci boli oboznámení o tom, že časť kúpnej ceny pôjde jej ako dar, keďže to išlo
formou notárskej úschovy. Nevedela kedy presne boli kupujúci o tejto dohode rodičov informovaný
prvý krát. Zotrvala na tom, že kúpna cena za predaný dom v Novákoch bola 4.000.000,- Sk a že sa
navrhovateľ s odporkyňou dohodol, že suma 500.000,- Sk jej bude z tohto predaja darovaná. Takáto

dohoda bola medzi navrhovateľom a odporkyňou ešte pred predajom predmetného rodinného domu,
keďže navrhovateľ vedel, že inak by odporkyňa s predajom rodinného domu nesúhlasila. Poukázala
na to, že notárska úschova na vyplatenie sumy 500.000,- Sk bola urobená ako zábezpeka pre ňu, aby
existovala istota, že navrhovateľ jej uvedenú čiastku aj reálne vyplatí.

Svedok I. P. vo svoje výpovedi potvrdil, že predmetnú nehnuteľnosť kúpil od navrhovateľa a odporkyne
za kúpnu cenu 4.000.000,- Sk. Uviedol, že pri prvej ohliadke nehnuteľností bola uvedená kúpna cena
celej nehnuteľnosti 3,5 milióna Sk. Hneď pri prvej ohliadke prejavili záujem kúpiť túto nehnuteľnosť za
3,5 milióna Sk. Oboznámil odporkyňu s tým, že si na kúpu tejto nehnuteľnosti musí vybaviť úver, ktorý
si následne začal vybavovať vo VÚB banke. Dal vypracovať aj ZP na túto nehnuteľnosť, no VÚB banka

mu úver neschválila. Neskôr si začal vybavovať úver v ČSOB. Počas tohto vybavovania hypotekárneho
úveru mu odporkyňa volala, že predmetný dom nepredá a že ak ho predá, tak za 4 mil. Sk. Uviedla, že
chce z tohto domu dať dcére L. podiel. Vtedy prvý krát vyžadovala zloženie zálohy 500.000,- Sk, ak sa
rozhodneme pre kúpu. Keďže mal investované prostriedky do znaleckého posudku a mal rozbehnutý
proces schválenia úveru v ČSOB banke, so zložením zálohy súhlasil, avšak nesúhlasil s tým, aby jej

zálohu vyplatil v hotovosti do ruky. Išli za právnikom JUDr. Kokindom, ktorý ako riešenie navrhol zloženie
sumy do depozitu u notárky JUDr. Kokindovej za podmienok, že ak bude podpísaná KZ na predmetnú
nehnuteľnosť, finančné prostriedky budú vyplatené odporkyni na účet. Takto to aj urobili. Sumu 500.000,-
Sk odporkyňa zdôvodňovala tým, že sú to peniaze určené L. ako podiel z domu. Potvrdil, že sa s
navrhovateľom videl prvý krát pri podpise kúpnej zmluvy. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či bola suma

500.000,- Sk zložená pre dcéru L. po dohode s navrhovateľom, resp. bez jeho vôle. Potvrdil, že suma
500.000,- Sk bola to skladaná do notárskej úschovy za účelom výplaty týchto prostriedkov dcére L. ako
záloha na kúpnu cenu.Svedkyňa R. P. sa nevedela relevantne vyjadriť k predmetu konania, keďže všetky záležitosti ohľadom
kúpy nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre kat. úz. V. vybavoval jej partner svedok I. P..

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §
49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym

predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Ustanovenie§420ods.1OZupravujevšeobecnúzodpovednosťfyzickýchaprávnickýchosôbzaškodu.
Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody,
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Všeobecná zodpovednosť za
škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá

(prezumpcia zavinenia).

Ustanovenie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje právny vzťah bezpodielových
spoluvlastníkov k tretím osobám, pokiaľ ide o spoločné veci. Podľa tohto ustanovenia môže bežné
veci týkajúce sa spoločnej veci vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas

oboch manželov, inak je právny úkon v zmysle ustanovenia § 40a neplatný, avšak za predpokladu, že
druhý z manželov sa tejto neplatnosti dovolá. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú voči
tretím osobám oprávnení a povinní obaja manželia solidárne. Pojem "bežná vec" nie je v Občianskom
zákonníku definovaný a zákon neuvádza ani hľadiská rozhodujúce pre jeho odlíšenie od pojmu "ostatná
vec". Preto pri ich posudzovaní treba vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, s prihliadnutím na

povahu a hodnotu veci, na účel, na ktorý obvykle slúži, na zamýšľanú dispozíciu ňou a pod. Súdna
prax za bežnú vec nepovažuje napríklad darovanie nehnuteľnosti alebo poskytnutie daru nie nepatrnej
hodnoty tretej osobe, právne úkony týkajúce sa nadobudnutia, výmeny a predaja nehnuteľností a iných
hodnotných vecí a pod. Ak ide o vybavovanie iných než bežných vecí, na platnosť právneho úkonu,
pokiaľ v ňom nevystupujú obaja manželia ako jeho účastníci alebo pokiaľ jeden z nich nekoná na základe

plnomocenstva ako zástupca aj za druhého manžela, sa vyžaduje súhlas oboch manželov. Tento súhlas
možno dať v akejkoľvek forme. To znamená, že ho možno dať nielen ústne alebo písomne, ale aj
mlčky - konkludentne (per facta concludentia), ak zo správania druhého manžela možno usúdiť, že
súhlasil s tým, aby bola záležitosť takto vybavená (§ 35 ods. 1). Súhlas možno dať nielen vopred, ale
aj dodatočne. Právny úkon, ktorý bol urobený len jedným z manželov bez súhlasu druhého a ktorý nie

je vybavovaním bežnej veci, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý, sa jeho neplatnosti
nedovolá. Nejde teda o absolútnu neplatnosť, ale o relatívnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40a). V
ustanovení § 40a OZ sú taxatívne vypočítané prípady, v ktorých je právny úkon relatívne neplatný.
Relatívne neplatný právny úkon vyvoláva všetky účinky ako platný právny úkon, avšak tieto účinky
pôsobia len do okamihu dovolania sa právnej skutočnosti opodstatňujúcej záver o relatívnej neplatnosti.

Právny úkon je teda podmienečne platný. Jeho definitívna platnosť nastáva (ak niet iných dôvodov
neplatnosti) okrem iného po uplynutí troch rokov odo dňa urobenia právneho úkonu, počas ktorých
sa žiadna oprávnená osoba nedovolá relatívnej neplatnosti. Právnym úkonom uvedeným v § 40a je
dotknutý nielen účastník neplatného právneho úkonu, ale aj iná osoba, ktorej právny úkon zasiaholdo hmotnoprávneho postavenia (napr. aj manžel, ktorý nedal súhlas na darovanie veci patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Ide o jednostranný
právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi (ostatným účastníkom právneho úkonu).

Právo uplatniť neplatnosť takýchto právnych úkonov má predovšetkým manžel, ktorého súhlas bol
opomenutý, a ďalej adresát právneho úkonu. Neplatnosti sa však nemôže dovolávať ten, kto ju sám
spôsobil. Toto právo je majetkovým právom, na ktoré sa vzťahuje trojročná premlčacia doba (§ 101),
a formou dovolania sa alebo uplatnenia nároku zabraňujúceho premlčaniu je aj súdna žaloba. Právo
dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej

lehote. Po jej uplynutí už nie je možné úspešne sa dovolať relatívnej neplatnosti. Bez dovolania sa
relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného
právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť.

Na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov
vo vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný a v celom rozsahu

neopodstatnený. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil voči odporkyni nárok na zaplatenie sumy
8298,48 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody. Splnenie predpokladov pre vznik zodpovednosti
odporkyne za škodu, ktorú mala spôsobiť navrhovateľovi, navrhovateľ odvodzoval od nesplnenia
povinnostiodporkynevyplývajúcujej zvyporiadaniasazozískanejčastikúpnejcenyvovýške16.596,96
eura voči navrhovateľovi ako spoluvlastníkovi predávaných nehnuteľností a to v podiele 1/2. Súd

vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď
v konaní nepreukázal naplnenie všetkých predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, keď najmä
nepreukázal protiprávny úkon, resp. protiprávnosť namietaného právneho úkonu, ktorým malo dôjsť k
spôsobeniu škody odporkyňou navrhovateľovi.

Aj súd v tomto konaní, tak ako Okresná prokuratúra Prievidza v konaní vedenom na OR PZ Prievidza
ČVS: ORP-580/OEK-PD-2012, dospel k záveru, že celá kúpna cena, ktorú zaplatili kupujúci za
predávané nehnuteľnosti evidované na LV č. 479 pre kat. úz. V. navrhovateľovi a odporkyni ako
predávajúcim, t. j. suma 4.000.000,- Sk patrila do BSM navrhovateľa a odporkyne. Pričom v zmysle §
145 ods. 2 OZ platí, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja

manželia spoločne a nerozdielne, t. j. zaplatením časti kúpnej ceny za nehnuteľnosť v sume 500.000,-
Sk, ktorá patrila do BSM, prostredníctvom notárskej úschovy v prospech odporkyne v čase, keď boli
navrhovateľ a odporkyňa ešte manželia, kupujúci splnili svoj záväzok voči obom predávajúcim ako
manželom, aj keď plnili na účet dcéry účastníkov konania podľa pokynov odporkyne. Keďže manželstvo
navrhovateľa a odporkyne bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo

dňa 14.02.2008 č. k. XXC/X/XXXX-XX až dňa 12.03.2008 (kedy nadobudol rozsudok právoplatnosť),
až týmto dňom došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne. Do dňa
12.03.2008 preto pre všetky právne úkony tak navrhovateľa, ako aj odporkyne týkajúce sa spoločných
vecí platí ustanovenie § 145 ods. 1 OZ, a to, že bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov a v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon

neplatný. Avšak nejde o absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu, ale v zmysle § 40a OZ o
relatívnu neplatnosť právneho úkonu. T. j. právny úkon, ktorý bol urobený len jedným z manželov bez
súhlasu druhého a ktorý nie je vybavovaním bežnej veci, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je ním
dotknutý, sa jeho neplatnosti nedovolá, a to v lehote 3 rokov odkedy bol právny úkon urobený.

Z vykonaného dokazovania, a to najmä z výpisov z účtov č. XXXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXXX/
XXXX, ako aj oznámenia SLSP, a.s. zo dňa 06.11.2012 vyplýva, že finančné prostriedky v sume
500.000,- Sk z notárskej úschovy notárky JUDr. Kokindovej boli vyplatené na účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX dňa 25.02.2008. Predmetný účet bol vedený na meno L. R., J. R. a disponentmi na tomto účte boli
L. R. a J. R.. Dňa 13.03.2008 previedla L. R. sumu 450.000,- Sk na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Účet

č. XXXXXXXXXX/XXXX bol vedený na meno L. R., pričom bol zriadený dňa 18.02.2008 a disponentmi
k tomuto účtu boli L. R. a N. P. (odporkyňa) s tým, že na tento účet bola kupujúcimi vyplatená aj polovica
kúpnej ceny z predaja predmetných pre odporkyňu.

Z uvedeného, ako aj z notárskej zápisnice, výpovede odporkyne a aj svedkov L. R. a I. P., mal súd

za preukázané, že finančné prostriedky v sume 500.000,- Sk, ktoré boli I. P. zložené do notárskej
úschovy a mali byť odporkyni vyplatené po podpise predmetnej kúpnej zmluvy na ňou označený účet,
predstavovali podľa názoru súdu časť kúpnej ceny za nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX pre kat.
úz. V., ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy podpísanej navrhovateľom a odporkyňou ako predávajúcimia I. P. a R. P. ako kupujúcimi dňa 19.02.2008, a to tú časť, ktorá nebola zahrnutá do kúpnej ceny
dohodnutej v predmetnej kúpnej zmluve zo dňa 19.02.2008. Teda išlo o finančné prostriedky, ktoré
patrili do BSM navrhovateľa a odporkyne. Zároveň na základe vykonaného dokazovania dospel súd k

záveru, že tieto finančné prostriedky boli darom navrhovateľa a odporkyne zo spoločných prostriedkov
ich dcére L. R., pričom tento úkon bol urobený za manželov odporkyňou v zmysle § 145 ods. 1 OZ dňa
25.02.2008. K darovaniu predmetných finančných prostriedkov došlo faktickým prevodom finančných
prostriedkov na účet dcéry L. z notárskej úschovy po splnení podmienok na ich výplatu a podľa
pokynov odporkyne. Keďže navrhovateľ popiera v tomto konaní, že by vedel o týchto prostriedkoch a

o samotnom darovaní sumy 500.000,- Sk z predaja predmetného rodinného domu ich dcére, urobila
odporkyňa tento právny úkon týkajúci sa spoločných vecí patriacich do BSM (darovanie finančných
prostriedkov v sume 500.000,- Sk dcére dňa 25.02.2008) v zmysle § 145 ods. 1 OZ bez súhlasu
navrhovateľa. Keďže darovanie sumy 500.000,- Sk nie je bežnou vecou a odporkyňa nepreukázala,
že by mala súhlas navrhovateľa s darovaním predmetnej sumy ich dcére, platí, že tento úkon je len
relatívne neplatný podľa § 145 ods. 1 v spojení s § 40a OZ. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti

právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Po jej uplynutí už nie je možné
úspešne sa dovolať relatívnej neplatnosti. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný
a súd bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu
neplatnosť. Keďže sa navrhovateľ relatívnej neplatnosti v zákonnej trojročnej lehote od urobenia tohto
právneho úkonu nedovolal, darovanie finančných prostriedkov v sume 500.000,- Sk z majetku v BSM

dcére účastníkov konania je platné. Teda neexistuje žiaden protiprávny úkon odporkyne, ktorým mala
odporkyňa spôsobiť navrhovateľovi škodu v sume 8298,48 eura. Keďže neexistuje protiprávny úkon,
nemohla navrhovateľovi vzniknúť ani škoda na základe protiprávneho úkonu, ktorej náhrady sa v tomto
konaní domáha. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný, a
preto ho v celom rozsahu zamietol.

Záverom však súd dodáva, že sám navrhovateľ vo svojej výpovedi potvrdil, že sa s odporkyňou o
darovaní časti finančných prostriedkov získaných z prípadného predaja spoločnej nehnuteľnosti dcére
(majú len ju) rozprávali, hoci namietal, že len v teoretickej rovine. Dokonca vo výpovedi potvrdil, že o
tomto zamýšľanom darovaní sám informoval ich dcéru a s darovaním v hypotetickej rovine vtedy aj

súhlasil. No tiež deklaroval vo svojej výpovedi, že až teraz s darovaním finančných prostriedkov ich
dcére nesúhlasí. Ak teda odporkyňa časť kúpnej ceny z predaja spoločných nehnuteľností dala vyplatiť
na účet ich dcére s tým, že ide o spoločný dar navrhovateľa a odporkyne ich dcére, konala tak v súlade s
deklarovaným záujmom navrhovateľa, hoci reálne takýmto súhlasom s darovaním práve sumy 500.000,-
Sk nedisponovala, resp. ho v konaní nepreukázala.

Písomnú darovaciu zmluvu uzavretú medzi odporkyňou a ich dcérou na sumu 1,1 milióna Sk dňa
30.05.2008 považoval súd v časti sumy 500.000,- Sk len za písomné potvrdenie o faktickom darovaní
sumy 500.000,- Sk navrhovateľom a odporkyňou dcére ešte dňa 25.02.2008. Darovanie sumy 500.000,-
Sk z predaja predmetných spoločných nehnuteľností navrhovateľom a odporkyňou ich dcére L. vyplýva

aj z výpovede svedka I. P., ktorý potvrdil, že vedel, že finančné prostriedky ním uložené do notárskej
úschovy u notárky JUDr. Kokindovej sú určené pre dcéru účastníkov konania z predaja nehnuteľností.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151
ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia
alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno
zdôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 OSP.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 OSP).