Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. jún 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/957/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209207577
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7209207577.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Gizely Majerčák vo veci žalobcu F.. F. Z., bytom Z., D. XX, zastúpeného JUDr.
Danielom Blyšťanom, advokátom, Košice, Rastislavova 68, proti žalovaným X/ X.. E. Š., správcovi
konkurznej podstaty úpadcu Východoslovenské strojárne, a.s., Z., F. N. XX, IČO: XX XXX XXX, 2/ E..
X. Q. (rod. H.J.), bytom Z.-Š., U. XX, zastúpenej JUDr. Marekom Tkáčom, advokátom, Lipany, Nám.
sv. Martina 39, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu a žalovaného v 1. rade proti
rozsudku 29C 66/2009-91 zo 14.1.2010 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému v 1.rade sa ich náhrada nepriznáva.

Žalovanej v 2.rade sa prisudzuje náhrada trov konania vo výške 556,47 €, spočívajúca v trovách
právneho zastúpenia a žalobca je povinný ju zaplatiť F.. X. N., advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcim X.. E.
Š., správcom konkurznej podstaty úpadcu Východoslovenské strojárne, a.s., Košice, Južná trieda 82 a

žalovanou v 2. rade, ako kupujúcou, týkajúca sa prevodu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú.
V., obec Z.- F., okres Košice IV. je neplatná, čo odôvodnil tým, že je v celosti vlastníkom bytu č. XXX vo
vchode č. XX, nachádzajúcom sa na ul. D. v Z., ako aj v podiele 82/10000 podielovým spoluvlastníkom
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na zastavanom pozemku zapísaných na LV
č. XXXXX k.ú. V., obec Z.-F., okres Košice IV. a žalovaná v 2. rade je výlučnou vlastníčkou sporných
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, ktoré nadobudla so súhlasom Krajského súdu v Košiciach
na základe kúpnej zmluvy od žalovaného v 1. rade. Podľa žalobcu žalovaný v 1. rade pred vyhlásením

konkurzu sp. zn. 1K 235/1996 odpredal byty v bytovom dome súp. č. XXXX spolu s pozemkami ležiacimi
pod týmto domom, avšak zabudol odpredať aj priľahlú zeleň - 12 parciel na D. Y.. o celkovej výmere
1591 m2 a spoluvlastnícky podiel na priľahlých pozemkoch previedol kúpnou zmluvou pod č. vkladu V
10621/06 z 23.10.2006 na žalovanú v 2. rade, čím porušil ust. § 23 ods. 1 a § 27 ods. 3 zák. č. 182/1993
Z.z., podľa ktorých dotknutý spoluvlastnícky podiel mal v zodpovedajúcom podiele zo zákona pripadnúť
vlastníkom bytov v bytovom dome nachádzajúcom sa na D. Y. X,X,X,X,X L. XX W. Z.Š., zapísanom na
LV č. XXXXX, k.ú. V., obec Z.-F., okres Košice IV.

Súd prvého stupňa rozsudkom 29C 66/2009-91 zo 14.1.2010 žalobe vyhovel a žalovaných v 1. a 2.rade
zaviazal nahradiť spoločne a nerozdielne žalobcovi trovy konania vo výške 333,36 € a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu. Pri rozhodovaní vzal do úvahy stanoviskožalovaného v 1. rade, ktorý uviedol, že nehnuteľnosti popísané v žalobe odpredal v konkurze potom,
ako uverejnil inzerát o ich predaji v regionálnom a celoštátnom denníku a to žalovanej v 2. rade, ktorá
sa riadne prihlásila do ponukového konania a k predaju došlo po vydaní opatrenia Krajského súdu v

Košiciach sp. zn. 1K 235/96 z 27.9.2006 a táto kúpna zmluva je platná a účinná, keďže konkurzné
konanie je autonómne, postupovať v ňom, robiť úkony a iným spôsobom ovplyvňovať jeho priebeh môže
len súd, na ktorom konkurzné konanie prebieha a tak rozhodnutie, ktoré požaduje žalobca by bolo
neprípustnýmzásahomdoinéhokonaniaaopatrenieKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.1K235/96nieje
možné v ďalších konaniach preskúmavať. Prihliadol na stanovisko žalovanej v 2. rade, ktorá namietala,

ženehnuteľnostikúpilavkonkurzepotom,čobolvHospodárskychnovinách3.9.2006uverejnenýinzerát
o ich predaji a k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo po vydaní opatrenia Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 1K 235/96 z 27.9.2006. Z výpisu z katastra nehnuteľností okresu Košice IV. obec Z.-F., k.ú. V. ,
LV č. XXXX zistil, že žalovaná v 2. rade je okrem iného vlastníčkou nehnuteľností parc.č. 1860/2-8
a 1860/15-19, ktoré nadobudla kúpnou zmluvou pod vkladom č. W. XXXXX/XX. Z výpisu z katastra
nehnuteľností LV č. XXXXX okres Košice IV., obec Z. - F., katastrálne územie V. mu vyplynulo, že na

parc.č. 1860/9-14 sa nachádza pod súp. č. XXXX bytový dom D. Č.. X, X, X, X, X L. XX, pričom jedným
z vlastníkov bytu na D. Č.. XX je žalobca. Zistil, že žalovaný v 1. rade listom zo 14.7.2006 požiadal o
súhlas na predaj pozemkov patriacich do konkurznej podstaty úpadcu vopred určenému záujemcovi,
keď konštatoval, že ešte pred vyhlásením konkurzu úpadca odpredal byty v bytovom dome, súp. č.
XXXX spolu s pozemkami pod týmto domom ležiacimi, avšak zabudol odpredať aj priľahlú zeleň - 12

parciel na D. Y. o celkovej výmere 1591 m2 a je nemysliteľné, aby tieto malé plochy boli rozdelené
medzi 138 vlastníkov bytov, keď títo o ne nejavia ani záujem. Zistil ďalej, že Krajský súd v Košiciach
opatrením č.k. 1K 235/96-414 z 27.9.2006 súhlasil s predajom nehnuteľného majetku úpadcu patriaceho
do konkurznej podstaty mimo dražby pre žalovanú v 2. rade, a to nehnuteľného majetku vedeného
na LV č. XXXX, k.ú. V., obec Z.-F., parc.č. 1860/2 - 8 a 1860/15-19 za kúpnu cenu 30.000,- Sk a

zároveň uložil správcovi konkurznej podstaty uzavrieť kúpnu zmluvu s uvedeným záujemcom, a to do
30 dní od právoplatnosti tohto opatrenia. Z predložených výtlačkov denníka Košický korzár zo 14.8.2006
(pondelok) a Hospodárskych novín z 31.8.2006 a 3.9.2006 (štvrtok a nedeľa), zo strany 15. týchto
denníkov mu vyplynulo, že žalovaný ponúkol na predaj mimo dražby priľahlé zelené plochy k bytovému
domu na D. Y. W. Z.E. zapísané na LV č. XXXX s tým, že kupujúcim sa stane ten, kto ponúkne najvyššiu

cenu. Právne vec posúdil podľa § 80 písm. c/ O.s.p., § 39 OZ, § 206 ods. 1 zák.č. 7/2005 Z.z. a tiež §
14 ods. 1 písm. a/, § 70b ods. 1 a 5 zák.č. 328/1991 Zb., ako aj § 23 a § 27 ods. 3 zák.č. 182/1993 Z.z.
a mal za to, že na strane žalobcu je daný naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe.
Bol toho názoru, že žalovaný v 1. rade neponúkol predmetné nehnuteľnosti tým osobám, ktorým ich
mal zo zákona ponúknuť, teda vlastníkom bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v obytnom

dome súp. č. XXXX na parc.č. 1860/9 - 14 a žalobe preto vyhovel. K námietke premlčania vznesenej
žalovaným v 1. rade uviedol, že zo strany žalobcu sa namieta absolútna neplatnosť právneho úkonu
v zmysle ust. § 39 OZ, ktorá nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc)
voči každému a toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká. Zdôraznil, že kúpna zmluva uzavretá medzi
žalovanými bola síce datovaná dňom 18.10.2006, ale žalovaným v 1. rade bola vlastnoručne podpísaná

až 23.10.2006. Nesúhlasil s námietkou žalovaných, že nie je vecne príslušný na prejednanie danej
veci, keďže v tejto konal v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. a podľa § 11 ods. 1 O.s.p. bol vecne
a miestne príslušný na jej prejednanie. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal
úspešnému žalobcovi náhradu trov pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 € a
trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie veci, podanie návrhu, účasť

na pojednávaní 3.12.2009 a 14.1.2009). Nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za úkony -
rokovania s klientom 13.10.2009, 1.12.2009 a 13.1.2010, keďže tieto úkony považoval za neúčelné,
nakoľko sám žalobca má skončené vysokoškolské právnické vzdelanie a aj vzhľadom na jeho pracovnú
pozíciu advokáta má dostatok odbornej skúsenosti a erudovanosti na to, aby sa musel okrem zastúpenia
právnym zástupcom na pojednávaní s ním radiť alebo rokovať ešte počas ďalších porád.

Rozsudok vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca, žiadal ho zmeniť a
žalovaných v 1.a 2. rade zaviazať spoločne a nerozdielne nahradiť mu trovy konania vo výške 508,82
€ a žiadal tiež priznať trovy odvolacieho konania. Citoval ust. § 24, § 25 ods. 1, 2 , § 142 ods. 1 O.s.p.,
článok 47 ods. 2,3 ústavy, ako aj § 18 ods. 1,2 a § 24 ods. 1 zák.č. 586/2003 Z.z. o advokácii a mal za

to, že záver súdu o neúčelnosti troch právnych úkonov, a to rokovaní s klientom 13.10.2009, 1.12.2009
a 13.1.2010 je nesprávny. Bol toho názoru, že rokovanie advokáta s klientom, ktorý hoci má právnické
vzdelanie, je potrebné chápať v zmysle vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného
práva na právnu pomoc s prihliadnutím na článok 47 ods. 2 ústavy. Odmietnutie možnosti poradiť sa sosvojim advokátom hodnotil ako porušenie princípu rovnosti a názor súdu o neúčelnosti týchto rokovaní
porušuje jeho právo na spravodlivý súdny proces.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním aj žalovaný v 1. rade, navrhol ho zmeniť a žalobu
zamietnuť.Uviedol,žežalovanáv2.radenadobudlapredmetnénehnuteľnostivosobitnomkonaní,atov
konkurznom konaní vedenom Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 1K 235/96, v ktorom bolo vydané
právoplatné opatrenie 27.9.2006, na ktoré prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní vôbec neprihliadol.
Týmto právoplatným rozhodnutím odsúhlasil Krajský súd v Košiciach predaj predmetného nehnuteľného

majetku úpadcu patriaceho do konkurznej podstaty mimo dražby pre žalovanú v 2. rade a zároveň mu
uložil povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu so žalovanou v 2. rade s tým, že kúpna zmluva musela byť
uzatvorená do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto opatrenia. Vecnú správnosť tohto opatrenia nie je
možné v ďalších konaniach preskúmavať a to ani v prejednávanej veci. S poukazom na § 66a ods. 1,
2, § 66 b ods. 1 a § 66e ods.1 zákona o konkurze a vyrovnaní mal za to, že napadnuté rozhodnutie je
neprípustným zásahom do iného konania (konkurzného konania), v rámci ktorého bolo už právoplatne

rozhodnuté o nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy z 23.10.2006.
Uviedol, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy aj
preto, že nebol jej účastníkom, resp. neboli nimi ani jeho právni predchodcovia E.. F. Z. L. Z. Z., ktorí o
tietonehnuteľnostianineprejavilizáujem,nakoľkonereagovalinainzerátyuverejnenévdenníkuKošický
korzár a v Hospodárskych novinách. Mal za to, že samotný žalobca sa nemôže dovolávať neplatnosti

kúpnej zmluvy aj za ostatných vlastníkov bytov.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom 11 Co 148/2010-124 z 10.11.2010 zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa tak, že žalobu zamietol, žalovaným v 1. a 2.rade náhradu trov konania nepriznal a rozhodol, že
žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa vec nesprávne

právne posúdil, lebo po zistení skutkového stavu dospel k záveru, že žalobca má naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1.rade a žalovanou v 2.rade
ako kupujúcou a že môže jej platnosť posúdiť podľa § 39 OZ a podľa zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov. Za nepochybné považoval, že Krajský súd v Košiciach opatrením 1K
235/96 - 414 z 27.9.2006 (na č.l. 7), ako konkurzný súd súhlasil s predajom nehnuteľného majetku

úpadcu Východoslovenské strojárne, a.s., vedeného na LV č. XXXX, k.ú. V., obec Z.-F. a to pre žalovanú
v 2.rade. K predaju majetku mimo dražby došlo so súhlasom súdu podľa § 27 ods. 3 zák. č. 328/1991
Zb. o konkurze a vyrovnaní (účinného od 10.10.1991 do 31.12.2005). Konkurzný súd pritom správcovi
konkurznej podstaty výslovne uložil povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu so žalovanou v 2.rade do 30 dní
odo dňa právoplatnosti opatrenia, a to za kúpnu cenu 30.000,- Sk. Bol toho názoru, že platnosť kúpnej

zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1.rade (správcom konkurznej podstaty) a žalovanou v 2.rade,
ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, nemožno preskúmavať v tomto konaní,
nakoľkoKrajskýsúdvKošiciachakokonkurznýsúdopatrením1K235/96-414udelilsprávcovisúhlasna
predaj tohto majetku, proti tomuto opatreniu nie je prípustný opravný prostriedok a ani v inom konaní iný
súd nemôže skúmať a posudzovať jeho obsah a rovnako nemožno určiť ani neplatnosť kúpnej zmluvy,

ktorou správca previedol nehnuteľný majetok. Mal za to, že konkurzné konanie je autonómne v tom, že
postupovať v ňom, robiť úkony a iným spôsobom ovplyvňovať jeho priebeh môže len súd, na ktorom
konkurzné konanie prebieha a len v rámci tohto konania a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil a žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca a žiadal, aby dovolací súd rozsudok
odvolacieho súdu zmenil a žalobe vyhovel, prípadne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť
dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia § 241 ods.
2 písm. a/, b/, c/ O.s.p. Uviedol, že považuje za nesprávny právny záver odvolacieho súdu, podľa
ktorého prvostupňový súd úplne zistil skutkový stav, avšak vec nesprávne právne posúdil. Podľa jeho

názoru vec nesprávne právne posúdil odvolací súd keď vyslovil, že žalobca nemá naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti predmetnej zmluvy. Naliehavý právny záujem spočíval v tom, že žalovaná
2/ v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. nebola oprávnenou osobou, na ktorú malo prejsť vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam - priľahlým pozemkom, pretože malo prejsť na vlastníkov bytov
a nebytových priestorov. Vlastníci bytov tak nemôžu plnohodnotne užívať bytový dom. Nesúhlasí s

názorom odvolacieho súdu, že platnosť kúpnej zmluvy nemožno preskúmať. Udelenie súhlasu správcovi
konkurzným súdom s predajom predmetných nehnuteľností patriacich úpadcovi, nie je možné chápať
ako zhojenie akýchkoľvek dôvodov neplatnosti zmluvy, ktorej uzavretie nastane až v budúcnosti bez
možnostivysloveniajejneplatnostiatonajmävprípade,akuzavretiezmluvybolovrozporesozákonom.S poukazom na ustanovenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uviedol, že bol ukrátený na svojich
ústavou zaručených právach, pretože odvolací súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, pretože
neuviedol právny predpis ktorý aplikoval na prejednávanú vec a aplikáciou ktorého dospel k právnemu

názoru, že rozhodnutie konkurzného súdu (opatrenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1 K 235/96 z
27. septembra 2006) má za následok to, že kúpna zmluva medzi žalovanými bola platne uzatvorená. Z
uvedenéhodôvodupovažujerozhodnutieodvolaciehosúduzanepreskúmateľnéanezákonné.Odvolací
súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom aj tým, že sa nemohol vyjadriť k možnému
použitiu iného ustanovenia pri rozhodovaní, ktorý napokon odvolací súd vo svojom rozhodnutí ani

neuviedol. V ďalšom zopakoval skutočnosti týkajúce sa právneho posúdenia platnosti kúpnej zmluvy,
ktoré uvádzal v priebehu celého konania.

Na základe tohto dovolania žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 4 Cdo 122/2011 z
22.3.2012 rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 10.11.2010 sp. zn. 11 Co 148/2010 zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení tohto rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol okrem iného, že z
rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé, z čoho bol vyvodený záver o nedostatku naliehavého
právneho záujmu žalobcu na určenie neplatnosti zmluvy a nie je zrejmé ani to, prečo nemožno v konaní
preskúmavať platnosť kúpnej zmluvy z 23.10.2006. Vyčítal tiež odvolaciemu súdu, že v odôvodnení

jeho rozsudku chýba bližšie odôvodnenie ako aj právne posúdenie veci. Vzhľadom na uvedené hodnotil
rozhodnutie odvolacieho súdu ako nepreskúmateľné a porušujúce práva dovolateľa na spravodlivé
súdne konanie.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom 11Co/125/2012-207 z 12.6.2013 opätovne zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa tak, že žalobu zamietol a rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania
a žalovanému v 1.rade sa ich náhrada nepriznáva, keď ďalej žalovanej v 2.rade prisúdil náhradu trov
konania vo výške 419,64 € spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia a žalobcu zaviazal ju zaplatiť F..
X. N., advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Bol toho názoru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď po zistení skutkového
stavu určil neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1.rade a žalovanou v 2.rade ako
kupujúcou z 23.10.2006 a to podľa § 39 Obč.zák. v spojení s § 23 a § 27 ods.3 zák. č. 182/1993 Z.z.,
keď bolo nepochybné, že predmetná zmluva bola uzavretá pri speňažení majetku v konkurze. Keďže
sporné pozemky boli zahrnuté do konkurznej podstaty a konkurzný súd súhlasil s ich predajom, ktorý

postup a rozhodnutie v konkurznom konaní všeobecnému súdu v inom konaní neprislúcha hodnotiť,
tieto skutočnosti vylučovali, aby predmetná zmluva bola považovaná za neplatnú. Odvolací súd ďalej
zdôraznil, že pôvodní nadobúdatelia bytov v roku 1997 a ani neskôr o prevod sporných parciel ako
priľahlých k pozemku nežiadali a nie je známe, aby tak urobili aj právni predchodcovia žalobcu a navyše
žalovaná v 2.rade predmetné pozemky nadobudla dobromyseľne a záujem o ne prejavila na základe

inzerátov v dennej tlači.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca a žiadal, aby dovolací súd rozsudok
odvolacieho súdu zmenil a žalobe vyhovel, prípadne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť
dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia § 241 ods. 2

písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ a § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. Za nesprávny považuje záver
odvolacieho súdu, podľa ktorého prvostupňový súd úplne zistil skutkový stav, avšak vec nesprávne
právne posúdil, pretože práve prvostupňový súd vec správne právne posúdil, keď návrhu žalobcu
vyhovel a určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/ je neplatná. Prvostupňový
súd správne aplikoval v rámci právneho posúdenia veci ustanovenie § 70b ods. 1 a 5 zákona č.

328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom do 1. januára 2006. Odvolací súd mal vychádzať z
ustanovenia § 70b ods. 5 uvedeného zákona, v zmysle ktorého pri konaniach začatých pred 1. augustom
2000 sa vo veciach prevodu vlastníctva bytov a nebytových priestorov bude postupovať iba podľa
osobitného predpisu, ktorým bol zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v
znení neskorších predpisov. Odvolací súd na vec neaplikoval ustanovenia zákona o vlastníctve bytov,

preto vec nesprávne právne posúdil, čo zakladá dôvod dovolania v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm.
c/ O.s.p. Uviedol, že napriek tomu, že dovolací súd vzrušujúcom uznesení vytkol odvolaciemu súdu,
že nedostatočne odôvodnil svoje tvrdenie o absencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení
neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, odvolací súd sa pri opätovnom prejednávaní a rozhodovaníveci k naliehavému právnemu záujmu žalobcu na určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy vôbec
nevyjadril a nie je zrejmé z čoho vyvodil iný právny záver ak mal za to, že už tu existuje naliehavý
právny záujem, oproti opačnému právnemu záveru uvedenému v predchádzajúcom rozhodnutí. Keďže

odvolací súd sa zaoberal neplatnosťou predmetnej kúpnej zmluvy, má žalobca za to, že odvolací súd
mal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy
za preukázanú, avšak môže to byť len dedukcia účastníka konania. Odvolací súd sa tak opomenul
vyrovnať so základnou otázkou pre rozhodnutie uvedenej veci, ktoré pochybenie zakladá zmätočnosť
a nepreskúmateľnosť rozhodnutia a zakladá dôvodnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237 písm.

fl O.s.p. Nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu, že zahrnutie veci do konkurznej podstaty má za
následok nemožnosť domáhať sa určitým subjektom absolútnej neplatnosti právneho úkonu, v ktorej
časti taktiež považuje rozhodnutie odvolacieho súdu za nedostatočne odôvodnené, pretože udelenie
súhlasu správcovi konkurzným súdom s predajom predmetných nehnuteľností patriacich úpadcovi nie
je možné chápať ako zhojenie akýchkoľvek dôvodov neplatnosti zmluvy. V súvislosti s týmto názorom
zopakoval svoje tvrdenia uvádzané v priebehu predchádzajúcich písomných a ústnych podaní. Za

účelový považoval názor odvolacieho súdu o nezáujme pôvodných nadobúdateľov bytov v roku 1997
o prevod predmetných priľahlých pozemkov, pretože povinnosťou správcu konkurznej podstaty bolo
predať tieto nehnuteľnosti vlastníkom bytov. Považoval v konaní za preukázanú skutočnosť, že žalovaný
1/ predmetné pozemky neponúkol vlastníkom bytov na odpredaj, preto považuje kúpnu zmluvu za
neplatnú a rozhodnutie odvolacieho súdu za nesprávne. Napokon, výzvu odvolacieho súdu týkajúcu

sa použitia ustanovení § 6, § 12, § 18, § 19 a § 27 zákona č. 328/1991 Zb. považuje za formálnu,
pretože z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako sa s týmito ustanoveniami vyporiadal
a ďalej zopakoval skutočnosti týkajúce sa právneho posúdenia platnosti kúpnej zmluvy, ktoré uvádzal
v priebehu celého konania, doplnené svojim „vyjadrením" z 15. augusta 2014, v ktorom už uvádzané
skutočnosti znovu zopakoval.

Na základe tohto dovolania žalobcu Najvyšší súd SR uznesením 4Cdo/394/2013-255 z 26.11.2014
rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 12.júna 2013 sp.zn. 11 Co/125/2012 zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

V odôvodnení tohto rozhodnutia Najvyšší súd SR uviedol okrem iného, že odôvodnenie napadnutého
rozsudku odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, keďže odvolací súd sa nevyporiadal žiadnym
spôsobom s otázkou splnenia procesnej podmienky určovacej žaloby podľa § 80 písm.c/ O.s.p. a
nevyporiadal sa ani s námietkami žalovaných týkajúcimi sa nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v
predmetnom konaní, čo malo za následok porušenie práva účastníkov na spravodlivé súdne konanie a

odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p.

Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda
senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak
a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b)súdprvéhostupňarozhodolpodľa§115aO.s.p.beznariadeniapojednávaniaajepotrebnézopakovať
alebo doplniť dokazovanie,
c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,
d) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa odseku 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia
pojednávania.

Odvolací súd na základe uznesenia Najvyššieho súdu SR bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2
O.s.p.), keďže v prejednávanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedených v § 214 ods.1 O.s.p., za

dodržania podmienok podľa § 156 ods.3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, prejednal odvolania v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods.1, 2 a 3 O.s.p. (teda aj vo vzťahu k žalovanej v 2.rade) a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie napadnutého rozsudku (§
219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods.1), lebo súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil otázku splnenia

procesnej podmienky konania, a preto rozsudku podľa § 220 O.s.p. zmenil a žalobu zamietol.Žalovaný v 1. rade podané odvolanie odôvodnil (podľa jeho obsahu) odvolacími dôvodmi podľa § 205
ods.2písm.d/af/O.s.p.,t.j.žesúdprvéhostupňadospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnym
skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka skutkových zistení, na základe ktorých súd
prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia
dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p. vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z

vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení
vykonaných dôkazov.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav, t.j. vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/
O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo ak použil správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

Žalovaný v 1.rade vo svojom odvolaní, okrem poukázania na nesprávne skutkové zistenia a nesprávne
právne posúdenie veci tvrdil, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení
neplatnosti kúpnej zmluvy a na podanie takejto žaloby nie je ani aktívne legitimovaný.

Súd prvého stupňa v preskúmavanom rozsudku mal za to, že zo strany žalobcu je daný naliehavý
právny záujem na takomto druhu určovacej žaloby. Žalobca pritom naliehavý právny záujem na žalobe
videl v tom, že žalovaná v 2.rade nebola oprávnenou osobou, na ktorú malo prejsť vlastnícke právo
k sporným pozemkom, ale vlastnícke právo malo prejsť na vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
ktorí boli zapísaní na predmetnom liste vlastníctva (viď prednes žalobcu na pojednávaní 15.10.2009 -

zápisnica na č.l. 65-68).

S takýmto hodnotením však odvolací súd nesúhlasí a má za to, že žalobca nemá naliehavý právny
záujem na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Procesnou podmienkou určovacej žaloby
podľa § 80 písm.c/ O.s.p. je pritom naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý je spravidla

daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia
stalo jeho právne postavenie neistým.

Výklad podmienok určovacej žaloby a naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
vyčerpávajúcim spôsobom urobil Najvyšší súd SR vo svojom uznesení z 26.11.2014, keď uviedol:

Určovací návrh (§ 80 písm. c/ O.s.p.) má predovšetkým preventívny charakter - jeho účelom je spravidla
poskytnúť ochranu právam navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva
[určovací návrh preto vo všeobecnosti nie je opodstatnený tam, kde už právny vzťah alebo právo
boli porušené a kde je namieste návrh na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.)]. Posúdenie

naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Právny záujem,
ktorý je podmienkou prípustnosti takéhoto návrhu, musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v
danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich
práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo
právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa návrhu na

plnenie). Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva
existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd
mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými
aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru u navrhovateľa,
teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho

stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu,
resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím
výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.
Nejde tu o samotný určovací návrh, ale o to, čoho (akého určenia) sa navrhovateľ domáha a z akýchprávnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to,
čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom

vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá teda
posúdenie, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď
spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné
konanie. Naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým
so zreteľom na cieľ sledovaný podaním návrhu a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak

navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný
a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten-ktorý určovací
návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým
alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.
Návrh na určenie práva bol aj v minulosti svojou povahou návrhom preventívnym, u ktorého sa viac
než u návrhov (žalôb) na plnenie dbalo, aby nedošlo k jeho zneužitiu a prísne sa selektovala jeho

prípustnosť. Mnohé minulé právne vety zo súdnych rozhodnutí možno považovať aj pri súčasnej úprave
za akceptovateľné, čomu svedčí predovšetkým to, že 1/ k tomu, či je právny záujem na určení, sa
prihliada z úradnej povinnosti, 2/ podľa ustanovenia o určovacej žalobe nie je prípustná žaloba o určenie,
že niekomu kedysi prislúchalo vlastnícke právo, 3/ na nedostatok predpokladu určovacej žaloby musí
súd prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. Otázky týkajúce sa posúdenia naliehavého právneho

záujmu na určení neplatnosti zmluvy, právneho úkonu a pod., sú teda doterajšou judikatúrou dostatočne
riešené a judikatúra je v tomto smere ustálená, pričom dovolací súd nemá dôvod ani v prejednávanej
veci sa od nej odkloniť (por. napr. aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cdo 110/2009, 3 Cdo
204/2005,4 M Cdo 24/2008, 5 Cdo 191/2008,6 Cdo 192/2010).

Súdna prax za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. považuje aj návrh na určenie neplatnosti
zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. Zároveň
rešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či
tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem (porovnaj napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cdo 98/2004). Ten je v takomto prípade daný na samotnom určení práva.

Určenie neplatnosti zmluvy nemusí znamenať, že účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku
zmluvy zaniknúť alebo že nie je nositeľom práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu
mohlo zaniknúť na základe inej právnej skutočnosti, prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom. Ak
súd rozhodne o tom, že zmluva je neplatná, týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa teda spravidla
neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka, komu právo patrí.

Výkladpodávanýsúdnoupraxoujejednotnývzávere,ženaliehavýprávnyzáujemourčenie,čituprávny
vzťah alebo právo je či nie je, je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo
kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Určovacia žaloba podľa § 80 písm.
c/ O.s.p. je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav

ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak,
jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah
a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý
právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby
korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade

očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení.
Pritom príslušné závery sa viažu nielen k žalobe na určenie ako takej, ale tiež k tomu, akého konkrétneho
určenia sa žalobca domáha.

Žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v konaní predchádzajúcom

preskúmavanému rozsudku videl v tom, ako už bolo uvedené, že žalovaná v 2.rade „nebola tou
oprávnenou osobou, na základe ktorej malo prejsť vlastnícke právo s tým, že vlastnícke právo malo
prejsť na vlastníkov bytov a nebytových priestorov“. Už Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí z
26.11.2014 uviedol, že v tejto skutočnosti naliehavý právny záujem žalobcu nemožno vidieť a tento záver
si osvojuje aj odvolací súd.

V prípade žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je (§ 80 písm.c/ O.s.p.) pritom je nutné
rozlišovať ako aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, tak aj jeho naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. Inak povedané, aktívna vecná legitimácia a naliehavý právny záujem v tomto zmysle nie súsplývajúce právne pojmy a z existencie jedného nemožno bez ďalšieho vyvodzovať existenciu druhého.
Zuvedenéhovyplýva,žeaksaspornýprávnyvzťahaleboprávoprávnejsféryžalobcunedotýka,nemôže
mať logicky naliehavý právny záujem na jeho určení. Ten, koho právnej sféry sa právny úkon medzi

tretími osobami netýka, nemôže samozrejme dokázať, že by bez určenia neplatnosti tohto úkonu sa
jeho právne postavenie stalo neistým alebo by bolo ohrozené. Všeobecne tak existencia naliehavého
právneho záujmu býva podmienená aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, a preto ak žalobca nie je
aktívne vecne legitimovaný, nemôže mať ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže
nemôže doložiť, aby sa bez takéhoto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Pre účely rozlíšenia

oboch pojmov je možné uviesť, že aktívna vecná legitimácia je vystihnutá identifikáciou rozhodného
hmotnoprávnehovzťahu,oktoréhourčeniezdôvodupotrebyochranyžalobcuide,kýmnaliehavýprávny
záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či daná určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným
nástrojom ochrany práva. Aktívnu vecnú legitimáciu má pritom ten, kto v konaní o určenie, či tu právny
vzťah alebo právo je či nie je, je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo
ktorého právnej sféry sa sporný vzťah alebo sporné právo týka.

Podľa zaužívanej súdnej praxe sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu v konaní o určenie tejto
neplatnostimôžedovolávaťlenten,ktojevtomtokonaníaktívnelegitimovaný,tedaten,ktománaliehavý
právny záujem. Nemôže totiž platiť, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu
má každý, kto túto neplatnosť tvrdí. Keby tomu tak bolo, mohol by ktokoľvek žiadať určenie neplatnosti

ktoréhokoľvek právneho úkonu a takýto záver by nepochybne viedol k nežiadúcim dôsledkom.

V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že žalobca nebol účastníkom sporného právneho vzťahu,
kúpnej zmluvy uzavretej žalovanými dňa 23.10.2006 (č.l. 77). V tej dobe žalobca nebol ani vlastníkom
bytu č. XXX na D. Y.. W. Z., ku ktorému objektu sporné pozemky majú tvoriť priľahlú zeleň.

Žalobca sa vlastníkom bytu č. XXX stal až na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.11.2007. Pritom
jeho právni predchodcovia (pôvodní nájomcovia bytu č. XXX) vlastnícke právo k bytu a k jeho
príslušenstvu nadobudli ešte 16.5.1997 a v konaní nebol produkovaný žiaden dôkaz o tom, aby sa právni
predchodcovia žalobcu niekedy v minulosti (v období od roku 1997 do roku 2006) domáhali odkúpenia
predmetných pozemkov, ktoré majú tvoriť priľahlú zeleň. Vzhľadom na tieto skutočnosti, podľa názoru

odvolacieho súdu žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ako procesnú
podmienku určovacej žaloby. Žiada sa doplniť (zdôrazniť), že už právni predchodcovia žalobcu (ako prví
vlastníci bytu nadobudnutého podľa zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov)
neboli potenciálnymi záujemcami o kúpu predmetných nehnuteľností (takéto tvrdenie v celom konaní
neodznelo) a tým skôr žalobca nemôže mať právny záujem na požadovanom určení. Už vôbec sa

naviac žalobca nemôže dovolávať neplatnosti celej kúpnej zmluvy aj „za ostatných vlastníkov bytov“, a
to s prihliadnutím na výšku jeho spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam a zariadeniam domu a
príslušenstvu bytu vo vzťahu k obdobným právam ďalších vlastníkov. Žalobca teda od prvých vlastníkov
bytu č. XXX tento nadobudol v roku 2007, bez podielu na priľahlých pozemkoch a nepreukázal, aby jeho
právni predchodcovia o tieto v rozhodnej dobe prejavili záujem a tak pre nesplnené procesné podmienky

určovacej žaloby musel byť napadnutý rozsudok zmenený a žaloba zamietnutá.

Aj keď s prihliadnutím na vyššie uvedený záver odvolací súd už vec ďalej meritórne neprejednával, je
stále toho názoru, že kúpna zmluva uzavretá žalovanými bola podpísaná pri speňažovaní konkurznej
podstaty a konkurzný súd súhlasil s predajom sporných pozemkov a tieto skutočnosti by aj tak

vylučovali, aby predmetná zmluva mohla byť považovaná za neplatnú. Rozhodnutie konkurzného súdu
v konkurznom konaní totiž všeobecnému súdu v inom konaní spravidla neprislúcha hodnotiť a to tým
skôr, ak dobromyseľnosť žalovanej v 2.rade v konaní vyvrátená nebola.

Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie

konanie.

Podľa § 224 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde
prvého stupňa.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobca v konaní nemal úspech, preto nemá právo na náhradu trov konania. Aj keď žalovaní v 1. rade
mal v konaní úspech, a aj uplatnil počas neho nárok na náhradu trov konania, náhrada trov konania mu
nebola priznaná, keďže ju nevyčíslil v stanovenej lehote , t.j. do 3 dní od vyhlásenia rozsudku.

V konaní mala úspech žalovaná v 2.rade, ktorá uplatnila aj vyčíslila náhradu trov konania, preto jej bola
priznaná náhrada spolu vo výške 556,47 € a to za tieto poskytnuté úkony právnej služby - prevzatie
a prípravu zastúpenia zo 16.6.2009 v uplatnenej tarifnej odmene 53,49 €, vyjadrenie vo veci samej z
29.6.2009 v odmene 53,49 €, za účasť na pojednávaní 3.12.2009 v uplatnenej odmene 42,80 € a za
účasť na pojednávaní 14.1.2010 v sume 44,40 €. Išlo o úkony právnej služby poskytnuté ešte F.. Q. Q..

Náhrada trov bola ďalej priznaná za vyjadrenie k odvolaniu z 12.5.2010 v sume 55,49 €, za vyjadrenie
k dovolaniu z 22.6.2011 v sume 57 €, za vyjadrenie vo veci samej z 13.8.2012 v sume 58,69 €, za
vyjadrenie z 11.10.2013 v sume 60,07 € a za vyjadrenie z 8.5.2015 v sume 64,53 € (§ 10 ods.1, § 11
ods.1 písm.a/, § 14 ods.1 písm.b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.). K tomu patrí aj režijný paušál 3x 6,95 €, 2x 7,21
€, 7,41 €, 7,63 €, 7,81 € a 8,39 €. Povinnosť zaplatiť túto náhradu trov žalovanej v 2.rade jej advokátovi

vyplýva z § 149 ods.1 O.s.p.

Náhrada trov žalovanej v 2.rade nebola priznaná za opakovane uplatňované prevzatia právneho
zastúpenia. Pokiaľ totiž advokát zastupoval účastníka už pred súdmi nižších stupňov v predmetnej veci,
nemá právo na odmenu za úkon - prevzatie a prípravu zastúpenia osobitne aj v dovolacom konaní,

keďže tento zástupca bol už náležite oboznámený s priebehom predmetného sporu aj predtým.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom
od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.