Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. január 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 16Er/2227/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111213803
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Nagyová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7111213803.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, proti povinnému: T. V., nar. X.XX.XXXX, O. XXX/XX, XXX XX A., pre vymoženie 2.169,55
EUR s prísl. a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,
Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, takto

r o z h o d o l :

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

V zápisnici o návrhu na vykonanie exekúcie spísanej pred súdnym exekútorom dňa 7.4.2011, navrhol
oprávnený vykonať exekúciu na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Slovenská rozhodcovská a.s., spis. zn. SR 14205/10 zo dňa 31.1.2011, právoplatný
14.2.2011 a vykonateľný 17.2.2011.

Podaním doručeným súdu dňa 20.5.2011 požiadal súdny exekútor súd o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. (ďalej EP), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa§41ods.2písm.d)EPpodľatohtozákonamožnovykonaťexekúciuajnapodkladevykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej ZRK), súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti

ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Podľa § 45 ods. 2 ZRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, tak súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu s § 45 ods. 1 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie. Podľa zákona o
rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je právom nedovolené
alebo odporuje dobrým mravom, tak exekučný súd konanie zastaví a podľa Exekučného poriadku, ak
súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Právna úprava ukladá súdu povinnosť zastaviť
exekúciu plnenia uloženého v rozhodcovskom rozhodnutí, ak je takéto plnenie zákonom zakázané alebo
ak je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým,
ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Výrok rozhodcovského rozsudku zaväzuje povinného, aby uhradil oprávnenému 2.169,55 EUR spolu
so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 2.169,55 EUR od 20.9.2010 do zaplatenia, zákonným

úrokom 6 % ročne zo sumy 2.169,55 EUR od 8.11.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského
konania vo výške 480,75 EUR. A to na základe neúplnej zmenky, ktorou bol zabezpečený záväzkový
vzťah oprávneného a povinného zo zmluvy o úvere č. 904100070 uzavretej medzi oprávneným a
povinným dňa 21.4.2010. Zo zmluvy vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 1.000,00
EUR a povinný sa zaviazal vrátiť mu túto čiastku zvýšenú o poplatok vo výške 872,00 EUR, teda v

celkovej výške 1.872,00 EUR.

V bode 15. Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere sa
zmluvné strany v rozhodcovskej doložke dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere,
alebo v súvislosti s ňou budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, a to

jediným rozhodcom podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, alebo pred príslušným súdom
Slovenskej republiky.

Vbode06.Všeobecnýchobchodnýchpodmienoksizmluvnéstranydojednaliúrokzomeškaniavovýške
určenej § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a zmluvnú pokutu vo výške 312,00 EUR.

V bode 04. Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že na zabezpečenie

peňažného záväzku vystavil vystaviteľ - povinný zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a
dátum začatia úročenia zmenky.

Na základe dohody remitent - oprávnený vyplnil zmenku na sumu 2.169,55 EUR s dátumom začiatku
úročenia 20.9.2010. Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že zmenková suma je tvorená: istinou
1.872,00 EUR, poplatkom za zaslanie upomienok 20,00 EUR., trovami mediačného konania 277,55

EUR.

V odôvodnení exekučného titulu je uvedené, že zmenkový právny vzťah je vzťahom abstraktným a teda
nezávislým na hlavnom právnom vzťahu. Napriek tomu však odôvodnenie obsahuje aj argument, že
povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky si berie na účel, ktorý
vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ. Bez existencie spotrebiteľa

nemôže existovať ani spotrebiteľský vzťah.

Zmenkový vzťah je akcesorický právny vzťah, ktorý iba zabezpečuje základný úverový právny vzťah
založený medzi účastníkmi. Akcesorický záväzok nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku, ku ktorému
sa viaže a ktorý má zabezpečovať. Preskúmanie spôsobilosti exekučného titulu spočíva v preskúmaní
právneho dôvodu vzniku záväzku, preto súd považoval za nevyhnutné, napriek právnemu záverurozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul, posúdiť predmetnú zmluvu o úvere vo vzťahu k
spotrebiteľským zmluvám.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. (ďalej OZ) účinného v čase podpisu zmluvy o úvere,

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ účinného v čase podpisu zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 OZ účinného v čase podpisu zmluvy, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným ako zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej
zmluvy s poukazom na cit. znenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy, napriek skutočnosti, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom v zmysle §
261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej ObZ) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu

na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o úvere (§ 497).

Oprávnený - dodávateľ, konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, ktorá
vyplývaajzvýpisudanéhosubjektuzobchodnéhoregistra-poskytovanieúverovzvlastnýchzdrojov.Na
druhej strane povinný, v čase podpisu zmluvy v postavení dlžníka - fyzická osoba, nekonal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. K tomuto záveru dospel súd napriek tvrdeniu v odôvodnení rozhodcovského

rozsudku, že povinný pri uzatváraní zmluvy vyhlásil, že peňažné prostriedky si berie na účel, ktorý
vylučuje záver o tom, že v tomto vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ. V zmluve o úvere povinný označil, že
finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. (ďalej ZSU) účinného v čase podpisu zmluvy o
úvere, spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) ZSU účinného v čase podpisu zmluvy o úvere, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia má súd za to, že úver poskytnutý povinnému na základe

úverovej zmluvy, je spotrebiteľským úverom podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Je zrejmé, že
zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na
cit. znenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

Podľa § 31 ods. 3 ZRK, rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi
účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor,

zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov. Rozhodcovský súd použije rovnako ako súd
ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 33 ods. 2 ZRK, rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore
s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak
obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje

len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo
jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliťod ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná praktika,
nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.

Rozhodcovský súd bol povinný v rozhodcovskom konaní zohľadniť právnu úpravu, ktorá je preňho

záväzná a vyššie uvedená zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo a povinnosť posúdiť, či
plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje je dovolené a či je v súlade s dobrými mravmi. Súd
má za to, že nemožno považovať uložené plnenie za dovolené a v súlade s dobrými mravmi, ak je
vydané v rozpore s právnou úpravou.

Podľa § 4 ods. 6 ZSU účinného v čase podpisu zmluvy o úvere, v súvislosti s poskytovaním úveru
od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od

dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať

a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Oprávnený môže prijať od povinného zmenku na zabezpečenie nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru (v tomto prípade 1.000,00 Eur = istina 1.872,00 EUR - poplatok za poskytnutie úveru 872,00

EUR) a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru (v tomto
prípade 30 % z 1.000,00 Eur, 300,00 Eur) Pri dodržaní ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch,
by zmenková suma v čase vyplnenia mohla byť vo výške 1.300,00 Eur. Keďže oprávnený na základe
dohody o vyplnení blankozmenky vyplnil zmenkovú sumu 2.169,55 Eur, takáto zmenka je v rozpore s
§ 4 ods. 6 ZSU.

Ak by sa v rozhodcovskom konaní postupovalo v súlade s § 31 ods. 3a § 33 ods. 2 ZRK, rozhodca by pri
rozhodovaní prihliadol aj na zákon o spotrebiteľských úveroch. V tom prípade by nemohol opomenúť,
že ustanovenie § 4 ods. 6 ZSU mu neumožňuje akceptovať zmenku ako jediný podklad na vydanie
rozhodcovského rozsudku.

Podľa názoru súdu mal rozhodcovský súd v konaní o žalobnom návrhu oprávneného pri vydaní

rozhodcovského rozsudku vychádzať zo zmluvy o úvere, na základe ktorej vznikol právny vzťah medzi
oprávneným a povinným.

Podľa § 4 ods. 2 písm. j) ZSU účinného v čase podpisu zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase

uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 3 ZSU účinného v čase podpisu zmluvy o úvere, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

Predmetom tohto exekučného konania je vymoženie plnenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere

v ktorej absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN). Tento údaj majúci za cieľ
chrániť spotrebiteľa nevyplýva ani z exekučného titulu. Neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov
spôsobuje, že úver bude bezúročný a bez poplatkov. Túto skutočnosť stály rozhodcovský súd
nezohľadnil.Ak by sa v rozhodcovskom konaní postupovalo v súlade s § 31 ods. 3a § 33 ods. 2 ZRK, rozhodca by pri
rozhodovaní prihliadol aj na zákon o spotrebiteľských úveroch. V tom prípade by nemohol opomenúť,
že v dôsledku chýbajúceho údaju o RPMN sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nesplatený

úver spolu s poplatkom na jeho poskytnutie je vo výške 1.872,00 EUR. Poplatok za poskytnutie úveru
je vo výške 872,00EUR. Z toho vyplýva, že nesplatený úver je vo výške 1.000,00 EUR.

V návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený navrhol vykonať exekúciu na sumu 2.169,55 EUR s
príslušenstvom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase podpisu zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ účinného v čase podpisu zmluvy o úvere, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho

záväzku.

Podľa § 54 ods. 1 OZ účinného v čase podpisu zmluvy o úvere, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 517 ods. 2 OZ účinného v čase vzniku omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného čase vzniku omeškania, výška úrokov

z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Rozhodcovský súd priznal oprávnenému zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 2.169,55 EUR od
20.9.2010 do zaplatenia. Keďže zabezpečovacia zmenka nespĺňala zákonné náležitosti podľa ZSU,
rozhodcovský súd mal pri vydaní rozhodcovského rozsudku vychádzať z úverovej zmluvy uzavretej

medzi oprávneným a povinným.

Uvedený zmenkový úrok je podľa názoru súdu snahou obísť zákonné obmedzenie výšky úrokov z
omeškania. Uvedené uvádza súd na základe skúseností z iných konaní v ktorých vystupuje oprávnený
opakovane.

Podľa § 51 ods. 3 ZRK, ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane

vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.

Podľa § 42 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V prípade zákonného postupu rozhodcovského súdu, by mal podľa názoru exekučného súdu oprávnený
pomerný úspech menej než 50 % a teda rozhodcovský súd by mu právo na náhradu trov nepriznal.Exekučný súd zo zákona preskúmal podmienky zákonnosti exekučného konania a zistil, že
rozhodcovský súd, ktorý vydal exekučný titul, v rozpore so zákonom vydal rozsudok iba na základe
zabezpečujúcej zmenky, ktorá nespĺňa náležitosti podľa § 4 ods. 6 ZSU, neposudzoval právny vzťah

medzi oprávneným a povinným v zmysle ustanovení o ochrane spotrebiteľa obsiahnutých v Občianskom
zákonníku a v Zákone o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho neprihliadol na fakt, že zmluva
o úvere neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a priznal oprávnenému plnenie
zodpovedajúce úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne. Preto súd vyslovuje názor, že rozhodcovský
rozsudok povinného zaväzuje na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko jeho vydaniu

predchádzalo konanie v ktorom neboli rešpektované zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a
preto rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.