Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/121/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200257
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:4014200257.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej

a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci navrhovateľa: JUDr. N.
O., bytom I., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný
dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 16. júna 2014, č. k.
23Sd/74/2014 - 24, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 16. júna 2014, č. k. 23Sd/74/2014
- 24, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom zo 16. júna 2014, č. k. 23Sd/74/2014 - 24, potvrdil rozhodnutie číslo XXX XXX
XXXX 0 z 31. decembra 2013, ktorým odporkyňa podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) a § 259 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003
Z. z.“) zamietla žiadosť navrhovateľa z 22. novembra 2013 o priznanie starobného dôchodku od 1.
júna 1990. Zamietnutie žiadosti odôvodnila tým, že navrhovateľovi bol Vojenským úradom sociálneho
zabezpečenia v Bratislave (ďalej len „VÚSZ“) od 1. júna 1990 priznaný starobný dôchodok podľa

§ 132 zákona č. 100/1988 Zb., pričom VÚSZ posúdil podmienky nároku na starobný dôchodok s
prihliadnutím na znížený dôchodkový vek a zohľadnil aj doby zamestnania získané vo všeobecnom
systéme dôchodkového zabezpečenia a navrhovateľovi bola zohľadnená všetka preukázaná doba.
Priznanie starobného dôchodku podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. vylučuje možnosť vzniku nároku
na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb., keďže poistencovi nemôže vzniknúť nárok
na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že tento súd mal preukázané, že navrhovateľ
vykonával službu vojaka z povolania viac ako 20 rokov a rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia v Bratislave mu bol od 01.06.1990 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 zákona č.
100/1988 Zb., ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Pre výmeru dôchodku mu bola zhodnotená
doba 36 rokov a 11 mesiacov a 5 dní, z toho 20 rokov v I. kategórii a 16 rokov v II. kategórii; pre
zvýšenie dôchodku mu bola započítaná doba ďalšieho zamestnania po vzniku nároku od 18.05.1989
do 31.05.1990. Námietku navrhovateľa, že mu odporkyňa má zvýšiť starobný dôchodok o za dobu

zamestnania v rozsahu 11 mesiacov a 5 dní, ktorá mu nebola zhodnotená pri priznaní starobného
dôchodku nepovažoval za dôvodnú, lebo nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa
predpisov účinných pred 01.01.2004, ktoré príslušnosť sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto
nároku vylučujú. Z uvedeného dôvodu krajský súd považoval za správny záver odporkyne, že vzniknároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. vylučuje možnosť vzniku nároku na
starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z., preto ak navrhovateľovi nebola zohľadnená celá
doba zamestnania, na jej zohľadnenie je daná právomoc Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia,

ktorý mu starobný dôchodok priznal. Z uvedených dôvodov krajský súd preskúmavané rozhodnutie
odporkyne potvrdil.

Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Podľa jeho názoru krajský
súd vec nesprávne právne posúdil. Namietol, že krajský súd sa vôbec nezaoberal zvyškovou dobou v

rozsahu 11 mesiacov a 5 dní a dobou od 18.05.1989 do 31.05.1990 v rozsahu 19 dní, ktorá mu nebola
zohľadnená pre výšku starobného dôchodku. Odporkyňa ani súd nevzali do úvahy znenie § 176 zákona
č. 100/1988 Zb. o odstránení tvrdosti zákona, pričom jemu do celého roku chýba len 6 dní. Poukázal
na to, že za celé obdobie služby bol dôchodkovo poistený a odvody odvádzal jeho zamestnávateľ
MNO do Sociálnej poisťovne. Podľa jeho názoru nie ja správny záver krajského súdu, že Sociálna
poisťovňa nie je príslušná v danej veci, nakoľko poistné za dobu 11 mesiacov a 5 dní bolo odvádzané

do všeobecného systému a táto doba mu musí byť zhodnotená vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa trvala na vecnej správnosti svojho rozhodnutia a

navrhla,abyodvolacísúdrozsudokkrajskéhosúdupotvrdil.Poukázalanaskutočnosť,ženavrhovateľovi
bol priznaný starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. od 1. júna 1990, pričom podmienky
nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek posúdil a sumu dôchodku aj
so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme určil Vojenský úrad sociálneho
zabezpečenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského
súdu bez pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa
nemožno vyhovieť.

Predmetom preskúmania bolo rozhodnutie odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa zo dňa
22.11.2013 o starobný dôchodok.

Vek 55 rokov, potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. navrhovateľ
dovŕšil XX.XX.XXXX (predo dňom účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z.) a k tomuto dňu splnil aj podmienky

nároku na starobný dôchodok.

Žiadosťou zo dňa 22.11.2013 navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 1.
júna 1990 a k žiadosti pripojil podanie, v ktorom uviedol, že žiada započítať zvyškovú dobu služby a
poistenia v rozsahu 11 mesiacov a 5 dní a dobu ďalšieho zamestnania od 18.05.1989 do 31.05.1990 v

rozsahu 19 dní, ktoré mu neboli zhodnotené pochybením Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia.

Z obsahu administratívneho spisu VÚSZ v Bratislave vyplýva, že navrhovateľ je od 1. júna 1990
poberateľom starobného dôchodku, priznaného mu rozhodnutím Krajskej vojenskej správy Bratislava
(KVS) z 3. júla 1990, č. 68233/2, podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení

neskorších predpisov. Podľa uvedeného rozhodnutia mu bola zhodnotená doba zamestnania od 18.
roku veku v rozsahu 36 rokov, 11 mesiacov a 5 dní, z toho 20 rokov v I. kategórii funkcií a 16 rokov v
II. kategórii, teda s prihliadnutím tak na dobu trvania služby vojaka z povolania ako aj dobu trvania tzv.
„civilného“ zamestnania (v jeho prípade doba štúdia od 18.05.1952 do 31.08.1952). Pre výšku dôchodku
mu bola započítaná doba 36 ukončených rokov, z toho 20 rokov v I. kategórii funkcií a 16 rokov v

II. kategórii. Ku dňu vzniku nároku (XX.XX.XXXX) výmera starobného dôchodku navrhovateľa činila
3302 Kčs (86,5 % priemerného mesačného zárobku za roky 1989, 1988, 1987, 1986 a 1985), ktorá
bola zvýšená za dobu zamestnania po vzniku nároku od 18.05.1989 do 31.05.1990 o 7 % priemerného
mesačného zárobku (268 Kčs) na celkových 3570 Kčs mesačne od 01.06.1990. Rozhodnutie KVS
bolo v konaní o odvolaní žalobcu potvrdené rozhodnutím Veliteľstva Východného vojenského okruhu

č. 48469 z 03.08.1990. V tomto odvolacom konaní žalobca taktiež žiadal, aby mu pre výšku dôchodku
bola zhodnotená aj zvyšná doba.Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov, ktoré je prechodným
ustanovením zákona, starobné dôchodky z I. a II. kategórie funkcií, na ktoré vznikol nárok podľa
doterajšieho predpisu a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové

dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, a zvyšujú sa od
tohto dňa o 12 %.

Podľa § 125 ods.13 zákona č. 328/2002 Z. z., ktoré je prechodným ustanovením zákona, výsluhové
dôchodky priznané a vyplácané podľa § 89 ods. 2 a 3, § 91, § 92 ods. 2 a § 94 zákona č. 114/1998 Z.

z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona
považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od
tohto dňa sa zvyšujú o 10 %. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia
ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z
osobitného účtu.

Z citovaných ustanovenia vyplýva, že starobný dôchodok navrhovateľa nie je výsluhovým dôchodkom
ani podľa zákona č. 114/1998 Z. z. ani podľa zákona č. 328/2002 Z.z., za taký výsluhový dôchodok sa
iba považuje, a to predovšetkým na účely ďalšej valorizácie tohto dôchodku.

Záver, že starobný dôchodok navrhovateľa nie je výsluhovým dôchodkom podľa zákona č. 114/1998 Z.

z., resp. zákona č. 328/2002 Z. z. vyplýva aj z iného spôsobu výpočtu výsluhového dôchodku, ktorý je
podľa § 28 zákona č. 114/1998 Z. z. a aj podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. odvodený len od doby
trvania služobného pomeru, kým starobný dôchodok navrhovateľa bol priznaný podľa všeobecného
predpisu o sociálnom zabezpečení (zákon č. 100/1988 Zb.) a jeho výška bola odvodená od celej
preukázanej doby, t. j. tak doby zamestnania vojaka z povolania ako aj doby tzv. civilného zamestnania.

Nárok na starobný dôchodok ako dávku sociálneho zabezpečenia navrhovateľovi vznikol od 01.05.1990.

Pokiaľ teda navrhovateľ namietal, že odporkyňa nesprávne vykladá ustanovenia zákona č. 100/1988
Zb. a mala rozhodnúť o jeho nároku na starobný dôchodok v súlade s Ústavou Slovenskej republiky

a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, táto jeho námietka nie je dôvodná. Vznik nároku
na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. totiž neprichádza do úvahy v prípade vzniku
nároku na starobný dôchodok podľa Piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. (§§ 132 a 133), teda podľa
všeobecného predpisu o sociálnom zabezpečení.

V zmysle § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu
z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa
právoplatne rozhodnuté, za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, už bolo
právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

Ak teda odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok s odôvodnením, že vznik nároku
na starobný dôchodok a jeho priznanie podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. vylučuje možnosť vzniku
nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z., rozhodla v súlade so zákonom.

Odvolací súd nezistil žiadnu formu diskriminácie navrhovateľa postupom odporkyne. Posúdenie nároku
nebolo závislé od procesného postupu odporkyne, ale výlučne len od zákonnej úpravy dôchodkových
nárokov.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že o dôchodkových nárokoch navrhovateľa je v zmysle § 142 v spojení s

§ 114 zákona č. 100/1988 Zb. a § 143d zákona č. 328/2002 Z. z. právomoc daná Vojenskému úradu
sociálneho zabezpečenia, ktorý jediný mohol v danom čase rozhodovať aj o odstránení tvrdosti zákona
podľa § 176 zákona č. 100/1988 Zb.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 219 v spojení s § 250ja ods. 3

O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ navrhovateľ uplatňuje nárok na zhodnotenie ďalšej doby
zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok, teda po 01.06.1990, ktorá mu pre zvýšeniestarobného dôchodku nebola zhodnotená, o takom nároku je na jeho žiadosť príslušný rozhodovať
taktiež Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods.
1 a § 205l ods. 2 O.s.p. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom
konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.