Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. november 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 10C/153/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa Š.

R., bytom T., O. XX, práv. zast. JUDr. H. B., advokátkou so sídlom v T., V. X proti odporcom 1/ M. O.,
bytom T., N. XXXX/X,. 2/ R. O., bytom T., N. XXXX/X. za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu
S. K. P., B., T. C. XX,. IČO XXXXXXXX,. zastúpenej A. - S. P. a. s., B., D. R. X,. o zaplatenie 830.775,-
Sk s prísl. takto

r o z h o d o l :

Konanie sa v časti 22.500,- Sk z a s t a v u j e.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo
výške 0,- Sk.

Odporcom 1/, 2/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa po čiastočnom späťvzatí čo do výšky 22.500,- Sk podaným návrhom domáhal od

odporcov ako prevádzateľov motorového vozidla spoločne a nerozdielne zaplatenia čiastky 808.275,-
Sk s prísl. s odôvodnením, že odporca 2/ dňa 07.04.1999 v čase o 20.20 hod. riadil pod vplyvom
alkoholu v množstve 1,4 promile v krvi osobné motorové vozidlo zn. Wartburg 353 ŠPZ TNA XX-XX. po
ceste číslo II/507 po ulici E. v T. v smere od T. T. do centra mesta, kde pri železničnej stanici T. - P. na
mokrej vozovke neprispôsobil rýchlosť jazdy svojím schopnostiam, poveternostným podmienkam a iným
okolnostiam, ktoré mohol predvídať, dostal sa s vozidlom do šmyku, prešiel do protismeru, kde následne
narazil do protiidúceho osobného motorového vozidla zn. Škoda 120, ŠPZ TNB XX-XX. vedeného

navrhovateľom, následkom čoho utrpel navrhovateľ vykĺbenie pravého bedrového kĺbu, zlomeninu
hlavičky pravej stehnovej kosti s krvácaním do kĺbnej dutiny, zmliaždenie hrudníka a tržnú ranu na
ľavom kolene s dobou liečenia od 07.04.1999 do 25.06.1999. Škoda spôsobená navrhovateľovi vyššie
popísanou dopravnou nehodou, za ktorú zodpovedajú spoločne a nerozdielne odporcovia, pozostáva zo
škodynazdraví,ktorejrozsahbolposudkomobolestnomaosťažení spoločenskéhouplatneniacelkovo
stanovený 728,75 bodmi, pričom na bolestné pripadlo 353,75 bodov a na sťaženie spoločenského
uplatnenia 375 bodov.

V rámci uplatneného nároku sa navrhovateľ domáhal uloženia solidárnej povinnosti odporcom zaplatiť

mu 20 násobok takto zisteného základného bodového ohodnotenia, čomu zodpovedá čiastka 874.500,-
Sk. Nakoľko ešte pred podaním žalobného návrhu navrhovateľovi bolo zo strany S. P., a. s. vyplatené43.725,- Sk a v priebehu konania mu S. P., a. s., vyplatila ešte ďalších 22.500,- Sk, úhrnom teda 66.222,-
Sk, navrhovateľ sa po konečnej úprave žalobného petitu domáhal od odporcov solidárneho plnenia vo
výške 808.275,- Sk

Odporcovia ako i vedľajší účastník sa bránili vznesenou námietkou premlčania. So späťvzatím v časti
22.500,- Sk súhlasili.

Nakoľko v priebehu konania došlo čo do čiastky 22.500,- Sk k späťvzatiu, s ktorým odporcovia ako i
vedľajší účastník prejavili súhlas, súd podľa § 96 ods. 1 O. s. p. v súlade s týmto dispozitívnym prejavom
navrhovateľa konanie v tejto časti zastavil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Z trestného rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 30.03.2005, č.k. 3T 310/1999, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 18.09.2006, č.k. 2To 58/2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom
18.09.2006, súd zistil, že odporca bol týmito rozhodnutiami uznaný vinným zo spáchania trestného činu
ublíženia na zdraví podľa § 224 Tr. Zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 201 psím. d/ Tr. Zákona, ktorého sa dopustil tým, že dňa 07.04.1999 v

čase o 20.20 hod. riadil pod vplyvom alkoholu v množstve 1,4 promile v krvi osobné motorové vozidlo
zn. Wartburg 353 ŠPZ TNA XX-XX. po ceste číslo II/507 po ulici E. v T. v smere od T. T. do centra mesta,
kde pri železničnej stanici T. - P. na mokrej vozovke neprispôsobil rýchlosť jazdy svojím schopnostiam,
poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré mohol predvídať, dostal sa s vozidlom do
šmyku, prešiel do protismeru, kde následne narazil do protiidúceho osobného motorového vozidla zn.

Škoda 120, ŠPZ TNB XX-XX. vedeného navrhovateľom, následkom čoho utrpel navrhovateľ vykĺbenie
pravého bedrového kĺbu, zlomeninu hlavičky pravej stehnovej kosti s krvácaním do kĺbnej dutiny,
zmliaždenie hrudníka a tržnú ranu na ľavom kolene s predpokladanou dobou liečenia 6 - 8 mesiacov.
Z citovaného pripojeného trestného spisu, a to menovite zo zápisnice o výsluchu poškodeného zo
dňa 06.08.1999, zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 25.02.2000 a 06.06.2001 vyplýva, že vo

vzťahu k uplatneniu si nároku na náhradu škody na zdraví v trestnom konaní navrhovateľ ako poškodený
učinil vyjadrenia „...pripájam sa k trestnému konaniu s náhradou škody....požadujem náhradu škody, a
to bolestné...nárok na náhradu škody si budem uplatňovať v občianskoprávnom konaní...“.

Z posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia je nesporné, že posudok o
sťažení spoločenského uplatnenia bol vypracovaný dňa 09.11.2000, pričom posudok o bolestnom bol

vypracovaný oveľa neskôr, a to dňa 14.10.1999.

Podľa § 427 ods. 1, 2 a § 428 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce
dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. Svojej zodpovednosti
sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.

Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré možno požadovať.

Najskôr sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode
a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide

o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla;
to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. V zmysle ustálenej súdnej praxe a judikatúry sa za počiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby (pre výkon práva na náhradu škody spôsobenej na zdraví platí
len subjektívna premlčacia doba) u bolestného zásadne považuje ukončenie liečebného procesu, u
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia deň, kedy sú preukázateľné nepriaznivé následky

pre životné úkony poškodeného, pre jeho životné a spoločenské uplatnenie a pre plnenie jeho životných
úloh.Pri skúmaní subjektívnej premlčacej doby bolo potrebné prihliadnuť i k ust. § 112 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného
orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania

neplynie. Relevantným uplatnením nároku na náhradu škody v trestnom konaní ako vyplýva z cit. ust.
by bol zastavený beh premlčacej doby, a tento by pokračoval až dňom nadobudnutia právoplatnosti
trestného rozsudku. Uvedené predpoklady spočívania premlčacej doby však v danom prípade nie sú
splnené. Ako vyplýva z konštantnej judikatúry súdov, nárok na náhradu škody spôsobený trestným
činom musí byť v trestnom konaní uplatnený voči konkrétnej osobe, z nároku musí byť zrejmý dôvod

a výška uplatnenia nároku na náhradu škody, pričom za takýto návrh nemožno považovať vyjadrenie
poškodeného, že „...bude požadovať náhradu v plnej výške...“, „...sa pripojí s nárokom na náhradu
spôsobenej škody...“, „....sa pripojí s náhradou k trestnému konaniu...“, „....sa pripojí s nárokom až v
konaní pred súdom...“, „...že sa bude pripájať s nárokom na náhradu škody v prípade zistenia páchateľa
činu...“ a pod.. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyslovil, že navrhovateľ si v trestnom konaní neuplatnil
riadne nárok, ktorý je predmetom tohto konania,

z ktorého dôvodu premlčacia doba počas trestného konania nespočívala, ale riadne bežala ďalej.

I v prípade najpriaznivejšom pre navrhovateľa, že by 2 ročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť
až odo dňa vypracovania posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia ( neskôr už začať
plynúť nemohla ), t. j. dňom 14.10.1999, resp. 09.11.2000, bolo potrebné podať návrh na náhradu škody
do 09.11.2002.

Pretože po vykonanom dokazovaní je nesporné, že pohľadávka navrhovateľa sa stala splatnou
najneskôr 14.10.1999, resp. 09.11.2000 a navrhovateľ uplatnil tvrdené právo na súde 21.07.2003, teda
po uplynutí 2 ročnej subjektívnej premlčacej doby, musel súd konštatovať, že právo navrhovateľa na
náhradu škody na zdraví je premlčané a nemožno ho - s prihliadnutím k vznesenej námietke premlčania
- priznať ( § 100 ods. 1 Obč. zák. ). Vzhľadom na tieto závery súd rozhodol ako je uvedené vo výroku

tohto rozsudku.

Plne úspešným odporcom a vedľajšiemu účastníkovi prináleží v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. náhrada
trov konania. Nakoľko všetci výslovne uviedli, že si náhradu trov konania neuplatňujú, rozhodol súd ako
je uvedené vo výroku o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.