Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. november 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/29/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2007

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák
ECLI:

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa E. H., bytom H. P. XXX. proti odporkyni Ž. H., bytom
D. N. V., P. H. XXXX/XX. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Konanie sa z a s t a v u j e.

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu trovy konania 24,- Sk,

do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia vlastníctva k hospodárskej budove ako vedľajšej
stavby k rodinnému domu č. s. XX. postavenému na KN parc. č. 558, k. ú. H. P. s odôvodnením,
že túto hospodársku budovu postavil on sám, a preto v žiadnom prípade nepatrila do dedičstva ani po
neb. otcovi C. H. ani po neb. matke Ž. H.. Pokiaľ táto hospodárska budova bola v dedičskom konaní
prejednaná, išlo o omyl.

Odporkyňa žiadala žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že v rámci
dedičského konania po neb. matke Ž. H., uzavreli dedičskú dohodu, ktorá sa vzťahovala i na
hospodársku budovu tak ako to vyplýva z osvedčenia o dedičstve.

Z dedičského spisu Š. N. v P. B., sp. zn. 2D 1823/91, a to menovite z rozhodnutia zo dňa 24.11.1988,
č. k. D 1625/88-17 ako i z dedičského spisu tunajšieho súdu, sp. zn. 9D 1346/98 ( Dnot 186/98 ), a to
menovite z osvedčenia o dedičstve zo dňa 22.05.2000, č. k. 9D 1346/98-208 súd zistil, že rodinný dom

č. s. XX. postavený na KN parc. č. 558, k. ú. H. P. zdedila v celosti odporkyňa, a to v ? po neb. otcovi
C. H. ( D 1625/99-19 ) a v ? po neb. Ž. H. ( 9D 1346/98-208 ).

Z osvedčenia o dedičstve po neb. Ž. H. ďalej vyplýva, že predmetom dedičstva bola výslovne i vedľajšia
stavba k rodinnému domu č. s. XX. ( KN p. č. 558, k. ú. H. P. ) označená ako hospodárska budova, a to
v ideálnom podiele ?, ktorý podiel na nej zdedili deti poručiteľky H. H., A. H., navrhovateľ a odporkyňa,
každý po ? k celku.

Podľa § 103 O. s. p. súd kedykoľvek za konania skúma, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať

vo veci ( podmienky konania ). K podmienkam konania patrí taktiež požiadavka, aby o tej istej veci už
nebolo právoplatne rozhodnuté ( § 159 ods. 3 O. s. p. ).Prekážka veci právoplatne rozsúdenej ( res iudicatae ) bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne
rozhodnuté bola znovu prejednávaná. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej nastáva v prvom rade
vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O identickú vec sa jedná vtedy, ak v novom

konaní ide o rovnaký nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa zároveň týka
rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Nie je právne relevantné, či majú osoby v novom konaní
rovnaké alebo rozdielne postavenie. Rovnaký predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo
stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, t. j. z identického skutku.
Konanie sa týka tých istých osôb taktiež v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia ( z

dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie ) osôb, ktoré boli účastníkmi právoplatne skončeného
konania. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej nie je významné, ako bol
súdom skutok ( skutkový dej ), ktorý bol predmetom pôvodného konania, posúdený po právnej stránke.
Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná i vtedy, ak skutok ( skutkový dej ) bol súdom posúdený
po právnej stránke nesprávne alebo neúplne. Zvláštnym spôsobom nastáva záväznosť uznesenia súdu
vydaného v dedičskom konaní. Výroky uznesenia, ktoré sa týkajú dedičského práva, ktoré teda určujú,

kto je poručiteľovým dedičom, sú záväzne pre každého. Ostatné výroky uznesenia súdu vydaného
v dedičskom konaní sú záväzné len pre účastníkov dedičského konania a v tomto rozsahu taktiež
zakladajú prekážku veci právoplatne rozhodnutej ( res judicatae ).

Pre správne posúdenie veci sa súd najskôr musel zaoberať otázkou, či vedľajšie stavby ( napr.
hospodárska budova ) sledujú ako príslušenstvo osud hlavnej stavby, a to bez ohľadu na uvedenie tejto

vedľajšej stavby v tom - ktorom nadobúdacom titule. Vychádzajúc zo súčasnej súdnej praxe, podľa ktorej
je už prekonaný judikát Rc 7/1987 súd zaujal stanovisko, že pokiaľ je vec príslušenstvom, platí zásada,
žezdieľaosudhlavnejveci,atobezzreteľaktomu,čijevnadobúdacomtitulepriamoidentifikovaná,čije
označená všeobecne len ako príslušenstvo, alebo nie je dokonca v nadobúdacom titule o príslušenstve
hlavnej veci žiadna zmienka.

Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov a posúdiac zistený skutkový stav podľa cit. ust. § 103 a § 159
ods. 3 O. s. p. dospel súd k záveru, že prejednaniu veci bráni neodstrániteľná prekážka, a to konkrétne
prekážka veci právoplatne rozsúdenej ( res iudicatae ). Z citovaných právoplatných dedičských
rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že rodinný dom, ku ktorému prináleží sporná hospodárska budova
a ktorá tak tvorí jeho príslušenstvo, bol v celosti riadne v týchto dedičských konania prejednaný, a to

vrátane i so spornou hospodárskou budovou. Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť,
že v dedičskom konaní po neb. otcovi C. H. na rozdiel od dedičského konania po neb. matke Ž. H.,
nebola sporná hospodárska budova výslovne uvedená. Faktom, že sporná hospodárska budova bola
prejednaná i v rámci dedičstva po neb. otcovi C. H. nasvedčuje i tá skutočnosť, že v rámci dedičského
konania po neb. matke Ž. H. sa už prejednával len ideálny podiel ? na hospodárskej budove presne tak,

ako sa prejednával už len ideálny podiel ? na rodinnom dome ako hlavnej veci k spornej hospodárskej
budove. V prejednávanej veci je teda zrejmé, že navrhovateľom uplatnený nárok bol už v inom civilnom
konaní, a to konkrétne v dedičskom konaní právoplatne prejednaný, z ktorého prejednania a rozhodnutia
jednoznačne vyplývajú vlastnícke vzťahy k spornej nehnuteľnosti. Preto novému prejednaniu veci v
občianskom súdnom konaní bráni prekážka veci právoplatne rozsúdenej ( § 159 ods. 3 O. s. p. ) a

konanie bolo nutné podľa ust. § 104 ods. 1 O. s. p. zastaviť.

Navrhovateľ z procesného hľadiska zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Preto je podľa § 146
ods. 2 povinný nahradiť odporkyni trovy konania. Nakoľko však odporkyňa výslovne uviedla, že si trovy
konania neuplatňuje, rozhodol súd ako je uvedené vo výroku a trovy konania jej nepriznal.

O trovách štátu bolo rozhodnuté podľa § 148 ods. 1 O. s. p. a neúspešnému navrhovateľovi bolo uložené

nahradiť štátu trovy konania vo výške 24,- Sk za svedočné vyplatené svedkovi J. D. spočívajúce v
cestovnom.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

-4-

13C/29/2003

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebopredložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.