Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. október 2011

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoE/71/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného B. D. U. S. v U., F. X, U., IČO: 00 735 850, proti
povinnému R. B., bytom P. XX o vymoženie 16,60 Eur s prísl., o odvolaní súdneho exekútora JUDr.
Stanislava Moskviča proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 6Er 359/2004-10 zo dňa
19. 11. 2010 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a povinnému uložil povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Moskvičovi trovy exekúcie vo výške 30,15 Eur do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že exekúcia proti povinnému o vymoženie 16,60 Eur (500 Sk) sa začala dňa 08.
11. 2004. Súdny exekútor podal dňa 04.11.2008 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že uplynula

3-ročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia v zmysle ust. § 88 ods.1 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch. Súd prvého stupňa preto zastavil exekúciu v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. f)
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak po
vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Súd uviedol, že exekučným titulom je blok na pokutu AA 1855790 zo dňa 25. 08. 2003 vydaný B. D. U.

S. v U. s právoplatnosťou dňa 25. 08. 2003 a vykonateľnosťou dňa 09. 09. 2003. Prekluzívna trojročná
lehota uplynula dňa 09. 09. 2006.

O trovách exekúcie súd rozhodol podľa ust. § 197 ods. 1, § 200 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že
zaviazal povinného na ich úhradu. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie celkom vo výške
30,15 Eur v súlade s ust. § 14, § 15 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov (ďalej len citovaná vyhláška), a to za 3 úkony exekučnej činnosti (získanie poverenia na

vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie platiteľa mzdy povinného)
priznal paušálnu odmenu á 3,32, t. j. v sume 9,96 Eur. Súd zastával názor, že na vykonanie jednotlivých
úkonov exekučnej činnosti je primeraný čas 30 min., a preto priznal časovú odmenu za 2 začaté hodiny
účelne vynaložené na výkon exekúcie á 6,64 Eur, t. j. vo výške 13,28 Eur. Ďalej bola priznaná náhrada
hotových výdavkov vo výške 2,49 Eur. Súd zvýšil o 19 daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) z odmeny
súdneho exekútora t.j. o sumu 4,42 Eur.Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za 2 krát za kopírovanie a 7 krát za
obálky, pretože náhrada za kancelársky materiál je v zmysle ust. § 25 citovanej vyhlášky zahrnutá už
v odmene súdneho exekútora.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o trovách exekúcie odvolanie súdny exekútor. Namietal
nepriznanie časovej odmeny za úkony exekučnej činnosti tak, ako ich špecifikoval vo vyčíslení trov
exekúcie. Nesúhlasil s názorom súdu, že súdnemu exekútorovi nepatrí náhrada hotových výdavkov za
kopírovanieaobálky.Poukázalnato,žeuplynutieprekluzívnejlehotysapovažujesaprocesnýneúspech
oprávneného, a preto by mal byť na náhradu trov exekúcie zaviazaný oprávnený, nie povinný. Podotkol,

že povinný je dlhodobým poberateľom sociálnych dávok a nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by bol
postihnuteľný výkonom exekúcie. Navrhol napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie zmeniť a
súdnemu exekútorovi priznať náhradu trov exekúcie vo výške špecifikovanej v predloženom vyúčtovaní
a na ich náhradu zaviazať oprávneného.

Oprávnený vo vyjadrení k doručenému odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne

správne, a preto ho navrhol potvrdiť.

Zákonnýsudcapodanémuodvolaniunevyhovelpostupompodľaust.§374ods.4Občianskehosúdneho
poriadku.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s. p.), vzhľadom

na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné.

Podľa ust. § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia
podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa ust. § 197 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ust. § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok

na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa ust. § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša

ich oprávnený.

Podľaust.§27acitovanejvyhlášky,exekučnýchkonaniachzačatýchdo30.apríla2008patríexekútorovi
odmena podľa doterajších predpisov.Podľa ust. § 14 citovanej vyhlášky, platnej v čase začatia exekučného konania, ak súdny exekútor je
vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon
exekučnej činnosti sa určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Základnáhodinovásadzbapodľaodseku1písm.a)je200Skzakaždúajzačatúhodinu.Súdnyexekútor
je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.

Podľa ust. § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky, platnej ku dňu začatia exekučného konania, paušálnou sumou

sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa ust. § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 16,60 Eur (500

Sk) sa začalo dňa 11. 10. 2004 na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie o priestupku B. D.
U. S. v U. č. AA 1855790 zo dňa 25. 08. 2003 s právoplatnosťou dňa 25.08.2003 a vykonateľnosťou dňa
09.09.2003, ktorým bola povinnému uložená pokuta vo výške 16,60 Eur (500 Sk) (v spise na č. l. 3). Dňa
08. 11. 2004 bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Moskvičovi udelené poverenie na vykonanie.

Po preskúmaní trov exekúcie priznaných súdom prvého stupňa odvolací súd zistil, že odvolanie súdneho

exekútora nie je dôvodné. Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi správne paušálnu odmenu
za 3 úkony exekučnej činnosti (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia
o začatí exekúcie, zisťovanie platiteľa mzdy povinného) á 3,32 Eur, t. j. v sume 9,92 Eur. Za uvedené
úkony bola súdnemu exekútorovi priznaná aj časová odmena vo výške 13,28 Eur, pričom primeraný čas
na vykonanie každého z úkonov bol podľa súdu 30 min.Odvolací súd však zastáva názor, že vyhláška č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov pripúšťa dva spôsoby odmeňovania súdneho exekútora, a to tak časový, ako aj paušálny.
Tieto dva spôsoby sa môžu uplatňovať aj popri sebe, pokiaľ v paušálnej odmene za úkon nie je

premietnuté aj časové hľadisko, k čomu je možné dôjsť gramatickým výkladom ust. § 15 ods. 1 citovanej
vyhlášky. Za úkon zahrňujúci aj časové hľadisko je potrebné považovať „každé zisťovanie platiteľa mzdy
povinného“ podľa ust. § 15 ods. 1 písm. h), keďže tento úkon v sebe zahŕňa všetky činnosti súdneho
exekútora smerujúce k zisťovaniu platiteľa mzdy, teda aj prípadné spísanie žiadosti o súčinnosť. Za
úkon zisťovanie platiteľa mzdy nie je možné priznať časovú aj paušálnu odmenu. Rovnako je to aj v

prípade úkonov „získanie poverenia na vykonanie exekúcie“ podľa ust. § 15 ods. 1 písm. a) citovanej
vyhlášky a doručenia upovedomenia o začatí exekúcie podľa ust. § 15 ods. 1 písm. c), za ktoré
patrí súdnemu exekútorovi len paušálna odmena. Z týchto dôvodov odvolací súd zastáva názor, že
súd prvého stupňa nemal za tieto úkony časovú odmenu vôbec priznať. Avšak vzhľadom na zásadu
zákazu zmeny k horšiemu (zákaz reformatio in peius) v neprospech odvolateľa, odvolací súd považoval
priznanú odmenu súdnemu exekútorovi za správnu. Namietané nepriznanie časovej odmeny vo väčšom

rozsahu nebolo dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje aj s výškou priznanej náhrady hotových výdavkov v sume 2,49 Eur.

K nepriznaniu náhrady za kopírovanie a náhrady za kancelársky materiál t.j. obálky odvolací súd
uvádza, že z obsahu pripojeného exekučného spisu sp. zn. EX 3284/04 nevyplýva, aké náklady a v
akej výške vznikli za kopírovanie. Náhrada za obálky patrí k náhrade za kancelársky materiál (ust. §

25 citovanej vyhlášky). Náhrada za poštovné bola priznaná súdom prvého stupňa.

Dôvodom zastavenia exekúcie bola strata účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia 3-ročnej
prekluzívnej lehoty na vykonanie rozhodnutia podľa ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch.Odvolacísúdzdôrazňuje,ževexekučnomkonaníplatízásada,podľaktorejtrovyexekúcie
uhrádza povinný (ust. § 197 ods. 1 O. s. p.). Oprávnenému možno uložiť povinnosť nahradiť trovy

exekúcie len výnimočne za splnenia zákonných predpokladov vyplývajúcich z ust. § 203 ods. 1 a
2 Exekučného poriadku.(t.j. v prípade, ak zastavenie exekúcie zavinil oprávnený alebo ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie).

Pod zavinením oprávneného v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je potrebné rozumieť
také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré by malo za následok neodôvodnený

vznik trov exekúcie alebo také konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie (Uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 4/2010 zo dňa 06. 10. 2010).

Na základe uvedeného považoval odvolací súd námietku súdneho exekútora, podľa ktorej je uplynutie
prekluzívnej lehoty procesným neúspechom oprávneného za neopodstatnenú. Zastavenie exekúcie
oprávnený nezavinil, a preto mu nie je možné uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie.

Exekučný titul sa stal vykonateľným dňa 09. 09. 2003. To znamená, že zákonná 3-ročná prekluzívna
lehota na vykonanie rozhodnutia o priestupku uplynula dňa 09. 09. 2006. Návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 11. 10. 2004, teda pred uplynutím
prekluzívnej lehoty.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že oprávnený si svoje právo uplatnil včas, a preto procesne nezavinil

zastavenie exekúcie. Navyše oprávnený nemohol ovplyvniť dĺžku trvania postupu exekučného súdu
resp. súdneho exekútora pri vykonaní exekúcie.

Z týchto dôvodov odvolanie súdneho exekútora nebolo dôvodné, a preto odvolací súd uznesenie v jeho
napadnutej časti t.j. vo výroku o trovách exekúcie potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1 O. s. p.O trovách odvolacieho konania účastníkov odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v
spojení s ust. § 251 ods. 4 O. s .p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo
návrh na ich priznanie predložený nebol (ust. § 151 ods. 1 O. s. p.).

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu Prešov v pomere hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom
č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.