Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2008

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 13Cb/267/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Martinou Balegovou, v právnej veci navrhovateľa: E. S. S.,

a. s., B. C. XXXX/X,. XXX. XX. D. S., IČO: XX. XXX. XXX,. v konaní zastúpený JUDr. A. Č., advokátkou
so sídlom v B., K. X,. proti odporcovi: J. L., nar. XX.XX.XXXX,. samostatne hospodáriaci roľník, H. XXX/
X,. XXX. XX. Š., v konaní zastúpený JUDr. Ľ. D., advokátom so sídlom v Š., H. C. X,. o zaplatenie
296.943,40 Sk s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 296.943,40 Sk, úrok z omeškania vo výške 18 %
ročne z dlžnej sumy 293.393,40 Sk od 01.12.1995 do 26.12.1995 a z dlžnej sumy 166.923,10 Sk od
27.12.1995 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne z dlžnej sumy 109.620,- Sk od

07.05.1999 do zaplatenia a z dlžnej sumy 20.400,- Sk od 08.05.1999 do zaplatenia, všetko v lehote
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 87.961,- Sk na účet právnej
zástupkyne navrhovateľa v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v návrhu doručenom tunajšiemu súdu dňa 10.03.1999 žiadal prostredníctvom svojho
právneho zástupcu súd, aby zaviazal odporcu na zaplatenie 290.490,62 Sk s 18 % úrokom z omeškania
z dlžnej sumy 403.013,72 Sk od 01.12.1995 do 26.12.1995, z dlžnej sumy 276.543,42 Sk od 27.12.1995
do 31.12.1995, z dlžnej sumy 296.943,42 Sk od 01.01.1996 do 30.12.1996, z dlžnej sumy 301.013,32

Sk od 31.12.1996

13Cb/267/1999

- 2 -

do zaplatenia, zmluvnej pokuty 160.933,80 Sk a na náhradu trov konania. Ako uviedol, na základe zmlúv
o dodávke cukrovej repy v rokoch 1995 a 1996 sa odporca zaviazal dodať navrhovateľovi v roku 1995
1 200 ton cukrovej repy a v roku 1996 680 ton. V roku 1995 dodal odporca navrhovateľovi 108,13 ton v
hodnote 126.470,30 Sk a v roku 1996 mu dodal 9,78 ton v hodnote 10.522,70 Sk, na ktorú však neposlal
navrhovateľovi faktúru. Za účelom podpory pestovania cukrovej repy poskytol navrhovateľ odporcovi

dňa 09.11.1995 20.400,- Sk ako pôžičku a tiež chemikálie a osivá v hodnote 427.483,62 Sk. V súlade so

zmluvousinavrhovateľvyúčtovalajzmluvnúpokutuzdôvodunižšíchdodávokcukrovejrepyvroku1995a 1996 v celkovej sume 160.933,80 Sk. Keďže sa odporca dostal do omeškania s plnením peňažného
záväzku, je povinný zaplatiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania vo výške 18 %. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 290.490,62 Sk, predstavujúcu

rozdielmedzicenouodobratéhotovaruadodanejcukrovejrepy,18%úrokzomeškania,zmluvnúpokutu
a trovy konania.

Súd vydal dňa 29.04.1999 platobný rozkaz pod sp. zn. 15Rob 305/99-30, proti ktorému podal odporca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odpor. Uviedol v ňom, že z dôvodu živelnej
udalosti nemohol v roku 1995 dodať navrhovateľovi dohodnuté množstvo cukrovej repy, a preto zmluvou

zo dňa 31.08.1995 došlo k zmene pôvodnej zmluvy na rok 1995. Zmluva o dodávke cukrovej repy na
rok 1996 nebola nikdy uzavretá, nakoľko išlo iba o úpravu pôvodnej zmluvy. Zároveň vzniesol námietku
premlčania nároku uplatneného žalobou.

Keďže odporca podal včas odpor s odôvodnením vo veci samej, súd nariadil pojednávanie v zmysle §
174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.).

Dňa 06.09.1999 súd vydal vo veci rozsudok, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Proti rozsudku podal odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie.
Na jeho základe Krajský súd v Nitre napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil uznesením zo dňa
31.01.2000 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní sa okresný súd riadil pokynmi odvolacieho súdu.

Substitút právnej zástupkyne navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ dodal odporcovi

na základe kúpnej zmluvy osivo a chemikálie. Za tento tovar však odporca nezaplatil. Navrhovateľ
vyšiel odporcovi v ústrety v tom smere, že od svojej pohľadávky odpočítal cenu cukrovej repy dodanej
odporcom v roku 1995. Odporca u navrhovateľa nikdy nereklamoval kvalitu dodaných chemikálií a osiva.
Za účelom podpory pestovania cukrovej repy poskytol navrhovateľ odporcovi dňa 09.11.1995 pôžičku vo
výške 20.400,- Sk a uhradil za neho výdavky spojené s vyorávaním cukrovej repy. Žiadal, aby odporca

zaplatil navrhovateľovi rozdiel medzi cenou dodaných chemikálií, osiva, poskytnutej pôžičky, nákladov
súvisiacich s vyorávaním repy a cenou

13Cb/267/1999

- 3 -

dodanej cukrovej repy v roku 1995. Písomným podaním zo dňa 22.02.2002 vzal substitút právnej

zástupkyne navrhovateľa žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty späť.

Odporca na pojednávaní uviedol, že v roku 1995 bola úroda postihnutá živelnou pohromou, následkom
ktorej bolo zničených podľa jeho odhadu 65 - 70 % úrody cukrovej repy. Ďalšie straty na výnose boli
spôsobené tým, že zostávajúca repa sa vyorávala v blate a v noci a že navrhovateľ neodviezol repu
z miesta prípravy naraz, ale postupne, čím stratila na vodnateľnosti. S navrhovateľom mal uzavretú

takú dohodu, že on zabezpečí mechanizmy na vyoranie repy. Na ošetrovanie repy v roku 1995 využíval
chemikálie poskytnuté zo strany navrhovateľa. V roku 1996 si chemikálie zabezpečil sám. Odporca
mal snahu vyrovnať vzniknutú stratu, preto v roku 1997 podpísal uznanie záväzku. Potvrdil, že mu
navrhovateľ poskytol pôžičku vo výške 20.400,- Sk tým spôsobom, že táto suma mu mala byť odpočítaná
zo sumy, ktorú dlhoval navrhovateľovi. Ďalej potvrdil, že repný odpočet zo dňa 12.12.1995 podpísal,

pričom mal vedomosť o tom, že navrhovateľ v tomto odpočte započítal ich vzájomné pohľadávky.Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že odporca nemohol splniť svoj záväzok voči
navrhovateľovi v dôsledku živelnej udalosti, nakoľko z oznámenia S. P., a. s. ako aj z výpovede svedka
Ing. Č. vyplýva, že v dôsledku živelnej udalosti - ľadovca, došlo na úrode odporcu k značnej škode.

Potvrdil však, že navrhovateľ dodal odporcovi chemikálie a osivá a že si je odporca vedomý toho, že
navrhovateľovi dlhuje ich kúpnu cenu. Žalobu žiadal zamietnuť z dôvodu, že záväzok odporcu zanikol
pre nemožnosť plnenia dňa 30.4.1995.

Vzájomným návrhom zo dňa 02.04.2002 si odporca voči navrhovateľovi uplatnil náhradu škody vo výške
458.880,- Sk, ktorá mu vznikla pri pestovaní cukrovej repy za roky 1995, 1996 a 1997. Na pojednávaní

dňa 30.10.2002 vzal právny zástupca odporcu vzájomný návrh v celom rozsahu späť.

Vo vzájomnom návrhu zo dňa 29.10.2002 odporca žiadal, aby súd určil, že dohoda o uznaní záväzku
zo 17.11.1997 je neplatná. Za naliehavý právny záujem na tomto určení označil skutočnosť, že
navrhovateľovi uplynula subjektívna i objektívna lehota na uplatnenie svojich nárokov voči odporcovi z
titulu bezdôvodného obohatenia, keďže navrhovateľovi vznikol nárok v roku 1995 a žaloba bola podaná
na súde až v roku 1999, ako aj skutočnosť, že dohodu nepodpísal štatutárny zástupca navrhovateľa,

nie je opečiatkovaná odporcom - a preto je neplatná, a že v čase jej podpísania bola pohľadávka
navrhovateľa premlčaná.

Vzájomným návrhom zo dňa 29.10.2002 odporca ďalej žiadal, aby súd určil, že záväzok odporcu,
vyplývajúci zo zmluvy o dodávke a odbere cukrovej repy uzavretej dňa 28.03.1995 zanikol dňa
30.04.1995, a že zmluva o dodávke cukrovej repy, uzavretá dňa 28.03.1995, sa zrušuje dňom

30.04.1995 pre nemožnosť plnenia v dôsledku živelnej udalosti. Nakoľko si navrhovateľ z predmetnej
zmluvy nárok na plnenie v tomto konaní neuplatňoval, súd uznesením zo dňa 21.11.2002 vylúčil tento
návrh na samostatné konanie z dôvodu nesplnenia podmienok pre spojenie vecí podľa § 112 ods. 2
O. s. p.

13Cb/267/1999

- 4 -

Odporca v konaní vzniesol i námietku premlčania žalobou uplatneného nároku.

Na pojednávaní dňa 21.11.2002 právny zástupca navrhovateľa žiadal, aby súd pripustil zmenu návrhu
tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 296.943,40 Sk s 18 % úrokom z omeškania zo
sumy 293.393,70 Sk od 01.12.1995 do 26.12.1995, zo

sumy 166.923,40 Sk od 27.12.1995 do zaplatenia, zo sumy 109.620,- Sk od 20.11.1995 do zaplatenia
a zo sumy 20.400,- Sk od 11.03.1999 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Súd podľa § 95 ods.
1 O. s. p. pripustil zmenu návrhu uznesením zo dňa 21.11.2002.

Po vykonanom dokazovaní súd vydal dňa 25.11.2002 rozsudok, ktorým:

- uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 296.943,40 Sk s 18 % úrokom z omeškania zo sumy

293.393,70 Sk od 01.12.1995 do 26.12.1995, zo sumy 166.923,40 Sk od 27.12.1995 do zaplatenia, zo
sumy 109.620,- Sk od 20.11.1995 do zaplatenia a zo sumy 20.400,- Sk od 07.05.1999 do zaplatenia,
trovy konania vo výške 10.600,- Sk na účet JUDr. P. K. a trovy konania vo výške 77.883,70 Sk na účet
JUDr. P. S., všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,

- zamietol návrh v časti o zaplatenie 18 % úroku z omeškania zo sumy 20.400,- Sk od 11.03.1999 do

07.05.1999,

- zamietol vzájomný návrh o určenie neplatnosti dohody o uznaní záväzku zo dňa 17.11.1997,- zastavil konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 160.933,80 Sk,

- zastavil konanie o vzájomnom návrhu na náhradu škody zo dňa 02.04.2002.

Predmetný rozsudok bol:

- doplnený rozsudkom zo dňa 08.11.2004 tak, že súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi
trovy konania vo výške 34.164,39 Sk v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho
zástupcu odporcu,

- opravený v úvodnej časti uznesením zo dňa 11.02.2005 nasledovne: . . . o zaplatenie 296.943,40 Sk
s príslušenstvom, o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 160.933,80 Sk . . .

Doplňujúci rozsudok zo dňa 08.11.2004 nadobudol právoplatnosť dňa 17.03.2005 a opravné uznesenie

zo dňa 11.02.2005 dňa 15.02.2005.

Proti rozsudku zo dňa 25.11.2002 podal odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie.
Na jeho základe Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 11.11.2005 zrušil napadnutý rozsudok v časti, v
ktorej bolo žalobe vyhovené a vrátil vec súdu prvého stupňa za účelom opätovného rozhodnutia vo veci
z dôvodu, že jeho odôvodnenie neobsahuje natoľko jasný výklad skutkových zistení a právnych úvah,

aby nenarúšali jeho zrozumiteľnosť.

V zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Nitre súd prvého stupňa pokračoval v konaní, pričom jeho
predmetom zostalo už len právo na zaplatenie 296.943,40 Sk s 18%

13Cb/267/1999

- 5 -

úrokom z omeškania zo sumy 293.393,70 Sk od 01.12.1995 do 26.12.1995, zo sumy 166.923,40 Sk
od27.12.1995dozaplatenia,zosumy109.620,-Skod20.11.1995dozaplatenia,zosumy20.400,-Skod
08.05.1999 do zaplatenia a trovy konania. V zostávajúcej časti nadobudol rozsudok zo dňa 25.11.2002
právoplatnosť dňa 05.06.2003.

Koncipientsubstitútaprávnejzástupkynenavrhovateľanapojednávanídňa05.09.2007uviedol,žesuma

296.943,40 Sk s 18 % úrokom z omeškania zo sumy 293.393,70 Sk od 01.12.1995 do 26.12.1995, zo
sumy 166.923,40 Sk od 27.12.1995 do zaplatenia, zo sumy 109.620,- Sk od 20.11.1995 do zaplatenia a
zo sumy 20.400,- Sk od 07.05.1999 do zaplatenia bola súdom prvého stupňa priznaná správne a preto
trval na ich zaplatení vrátane trov konania.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že odvolaním proti rozsudku zo dňa 25.11.2002

napadol všetky jeho výroky, teda nielen výrok, ktorým súd žalobe vyhovel, ako to bolo v zrušujúcom
uznesení odvolacieho súdu nesprávne uvedené. I naďalej trval na tom, že uznanie záväzku zo dňa
17.11.1997 je neplatné, pričom ho už nekvalifikoval ako dohodu o uznaní záväzku, ale ako jednostranný
právny úkon odporcu. Navrhol súdu, aby sa v rámci prejudiciálnej otázky vysporiadal s jeho platnosťou,
nakoľkoprejavvôleodporcunebolurobenývočinavrhovateľovi,alevočispoločnostiS.,s.r.o.,nevyplýva

z neho, či táto spoločnosť bola splnomocnená na vymáhanie pohľadávok mimosúdnou cestou, kto v
jej mene uznanie záväzku podpísal a ani označenie odporcu v časti identifikačného čísla, pečiatky,
adresy a dátumu narodenia. Z predmetného uznania nie je ďalej zrejmé, z čoho suma 326.570,80
Sk pozostáva a ani právny dôvod vzniku záväzku. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 37
Občianskeho zákonníka a v jeho zmysle predovšetkým na určitosť a zrozumiteľnosť prejavu vôle, ktorá

z neho jednoznačne nevyplýva.Odporca na pojednávaní spochybnil svoj podpis na uznaní záväzku s odôvodnením, že má podpis
kratší, ako je na ňom uvedený a podpisuje sa menšími písmenami. Trval na tom, že uznanie záväzku
nepodpísal, sumu 326.570,80 Sk navrhovateľovi ku dňu 17.11.1997 nedlhoval a pokiaľ ide o jeho

záväzky voči navrhovateľovi, tie mal jedine za dodávku cukrovej repy. Na otázku súdu, či mu zo strany
navrhovateľa boli dodané chemikálie a osivá v celkovej sume 293.393,72 Sk, poskytnutá pôžička vo
výške20.400,-Skavyúčtovanásuma109.620,-Skzavyorávaniecukrovejrepy,uviedol,žechemikáliea
osivámuboliodovzdanénatzv.výdajku,niefaktúru,nasumu109.620,-Skfaktúrunedostalaanipôžičku
vo výške 20.400,- Sk neprevzal do vlastných rúk, pretože mu bola odpočítaná v rámci vykonaného

vyúčtovania v mesiaci január alebo február 1996.

Koncipient substitúta právnej zástupkyne navrhovateľa ďalej k veci uviedol, že uznanie záväzku malo
byť od samého začiatku kvalifikované ako jednostranný právny úkon odporcu voči navrhovateľovi, ktorý
je v ňom označený obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom, pričom aj označenie odporcu
je dostatočne určité uvedením jeho mena, priezviska a sídla. Pokiaľ išlo o dôvod uznania záväzku, ten
sa týkal dodávok tovaru

13Cb/267/1999

- 6 -

tak, ako je to v ňom uvedené, pričom suma 326.570,80 Sk predstavovala reálnu výšku odporcovho
záväzku ku dňu jeho uznania. Považoval za prekvapujúce, že odporca až na tomto pojednávaní
spochybnil svoj podpis, hoci tak doteraz nespravil. V prípade pretrvávajúcich pochybností ohľadom

pravosti jeho podpisu bol ochotný zabezpečiť originál uznania záväzku a navrhnúť súdu doplnenie
dokazovania znalcom z odboru písmoznalectva.

Zhodný návrh na doplnenie dokazovania predniesol súdu aj právny zástupca odporcu.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli dňa 28.03.1995 Zmluvu o dodávke a odbere cukrovej repy (ďalej len Zmluva),

v ktorej sa odporca zaviazal dodať navrhovateľovi v roku 1995 1 200 ton čistej hmotnosti cukrovej repy.

Faktúrou č. 95/016, splatnou 26.12.1995, vyúčtoval odporca navrhovateľovi cenu dodaného množstva
cukrovej repy vo výške 126.470,30 Sk.

Faktúrou č. 3209 vyúčtoval navrhovateľ odporcovi dodanie chemikálií zn. Benogol v hodnote 119.700,-
Sk, faktúrou č. 3149 dodanie chemikálií zn. Pyramin v hodnote 39.750,- Sk, faktúrou č. 2961 dodanie

osiva zn. Rozor a Kristall v hodnote 118.669,12 Sk, faktúrou č. 2978 dodanie osiva zn. Renata v hodnote
15.274,60Sk,ktorébolisplatnédňa30.01.1995.Odporcaprevzalodnavrhovateľaosivádňa30.03.1995
a chemikálie dňa 20.04.1995, čo potvrdil na dodacích listoch svojím podpisom.

Faktúrou č. 285/M/95 vyúčtovalo P. D. Š. odporcovi za vyorávanie cukrovej repy celkom 109.620,- Sk.
Uvedenú sumu za odporcu uhradil navrhovateľ, ktorý na účet družstva poukázal dňa 20.11.1995 celkom

1.000.000,- Sk. Z uvedenej čiastky bola uhradená aj predmetná faktúra.

Z repného odpočtu v kampani 1995/1996 vyplýva, že odporca dodal navrhovateľovi cukrovú repu v
hodnote 126.470,30 Sk a navrhovateľ evidoval voči odporcovi pohľadávku za dodané chemikálie a osivá
a za vyoranie cukrovej repy v úhrnnej výške 403.013,70 Sk. Písomnou dohodou zmluvných strán zo
dňa 12.12.1995, ktorá bola súčasťou repného odpočtu v kampani 1995/1996, došlo medzi účastníkmi

konania k vzájomnému započítaniu uvedených pohľadávok, ktorého výsledkom bol nedoplatok odporcu
vo výške 276.543,40 Sk.Dňa 09.11.1995 poskytol navrhovateľ odporcovi pôžičku vo výške 20.400,- Sk za účelom podpory
pestovania cukrovej repy.

Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať

kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do

13Cb/267/1999

- 7 -

množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu
cenu.

Podľa § 447 cit. zákona, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v

súlade so zmluvou.

Podľa § 450 ods. 1 veta prvá cit. zákona, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť
kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s
tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 454 cit. zákona, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa § 580 cit. zákona, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého
druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému
prejav smerujúci k započítaniu.

Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na

súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď
sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli v dňoch 30.03.1995 a

20.04.1995 konkludentným spôsobom dve kúpne zmluvy v zmysle Obchodného zákonníka, na základe
ktorých dodal navrhovateľ odporcovi osivá a chemikálie v celkovej hodnote 293.393,72
Sk. Cenu dodaného tovaru vyúčtoval navrhovateľ odporcovi faktúrami splatnými dňa 30.11.1995, ktoré
však odporca ani len sčasti neuhradil. Dňa 20.11.1995 uhradil navrhovateľ namiesto odporcu P. D.
Š. cenu za vyorávanie cukrovej repy vo výške 109.620,- Sk, čím sa odporca na úkor navrhovateľa

bezdôvodne obohatil, a preto musí bezdôvodné obohatenie vydať. Keďže navrhovateľ evidoval voči
odporcovi pohľadávku za dodané chemikálie a osivá vo výške 293.393,70 Sk, ako aj pohľadávku za
úhradu nákladov spojených s vyorávaním repy v sume 109.620,- Sk a odporca evidoval pohľadávku voči
navrhovateľovi za dodanú cukrovú repu v roku 1995 v cene 126.470,30 Sk, dohodou zmluvných strán
zo dňa 12.12.1995, ktorá bola súčasťou repného odpočtu v kampani 1995/1996, realizovali vzájomné

započítanie svojich pohľadávok a na znak súhlasu ho aj podpísali. Výsledkom vzájomného započítania
pohľadávok bol nedoplatok odporcu vo výške 276.543,40 Sk. Za účelom podpory pestovania cukrovej
repy uzavreli13Cb/267/1999

- 8 -

účastníci konania dňa 09.11.1995 zmluvu o pôžičke ústnou formou, na základe ktorej poskytol

navrhovateľ odporcovi 20.400,- Sk, pričom termín splatnosti nebol zmluvnými stranami presne
stanovený. Nakoľko k jej vráteniu odporca nepristúpil a neuhradil navrhovateľovi ani sumu 276.543,40
Sk, navrhovateľ si ich zaplatenie v celkovej výške 296.943,40 Sk uplatnil od odporcu súdnou cestou.

Dňa 17.11.1997 odporca písomne uznal voči navrhovateľovi svoj záväzok vo výške 326.570,80 Sk.

Vzájomným návrhom zo dňa 29.10.2002 odporca žiadal, aby súd určil, že dohoda o uznaní záväzku
zo dňa 17.11.1997 je neplatná.

Rozsudkom zo dňa 25.11.2002 súd vzájomný návrh o určenie neplatnosti dohody o uznaní záväzku
zo dňa 17.11.1997 zamietol. Ako vyplýva z odôvodnenia predmetného rozsudku, súd tento právny
úkon kvalifikoval v zmysle § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ako jednostranný právny úkon dlžníka
(odporcu), adresovaný navrhovateľovi ako veriteľovi, ktorý je v ňom riadne označený a je v ňom uvedená
aj výška uznávanej pohľadávky. Keďže ide o jednostranný právny úkon odporcu, nie je rozhodujúce,

kto túto dohodu za navrhovateľa podpísal a ani to, či sa tam nachádza pečiatka odporcu. Sám odporca
potvrdil, že uznanie záväzku podpísal preto, že mal snahu vyrovnať svoj dlh voči navrhovateľovi.

Vzhľadom na to, že v tejto časti už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, súd neprihliadol na dodatočne
vznesené námietky odporcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 05.09.2007, týkajúce
sa neplatnosti tohto právneho úkonu. Vyslovenie platnosti tohto právneho úkonu súdom však malo

bezprostrednú súvislosť s námietkou premlčania vznesenou odporcom voči celému uplatnenému
nároku.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 397 cit. zákona, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 388 ods. 1 cit. zákona, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže
ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

Podľa § 392 ods. 1 veta prvá cit. zákona, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa,
keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).

Navrhovateľdodalodporcovichemikálieaosivávhodnote293.393,72Skaichcenuvyúčtovalodporcovi

faktúrami, ktoré boli splatné 30.11.1995. Premlčacia doba na zaplatenie uvedenej sumy začala preto
plynúť dňom 01.12.1995 a uplynula dňom

13Cb/267/1999

- 9 -

01.12.1999. Keďže žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 10.03.1999, nárok navrhovateľa v časti

o zaplatenie kúpnej ceny dodaných chemikálií a osív nebol premlčaný.Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné

obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 407 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová
štvorročná premlčacia doba od tohto uznania.

Dňa 20.11.1995 poukázal navrhovateľ na účet P. D. Š. sumu 1.000.000,- Sk, z ktorej bola namiesto

odporcu uhradená faktúra č. 285/M/95 za vyorávanie cukrovej repy vo výške 109.620,- Sk, čím sa
odporca na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil. Zaplatením faktúry vystavenej za vyoranie repy sa
navrhovateľ dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a že sa na jeho úkor obohatil odporca,
ktorý bol povinný predmetnú faktúru zaplatiť. Dvojročná subjektívna premlčacia doba na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 109.620,- Sk začala plynúť dňom 20.11.1995 a uplynula dňom

20.11.1997. Nakoľko však odporca dňa 17.11.1997 v plnej výške a v plnom rozsahu uznal voči
navrhovateľovi svoj záväzok, začala od tohto uznania plynúť nová štvorročná premlčacia doba, takže
nárok navrhovateľa ani v tejto časti nebol v čase podania žaloby premlčaný.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa§101cit.zákona,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Dňa 09.11.1995 poskytol navrhovateľ odporcovi pôžičku vo výške 20.400,- Sk formou odpočítania
predmetnej sumy od odporcovho vtedajšieho dlhu. Nakoľko splatnosť pôžičky nebola medzi zmluvnými
stranami dohodnutá, súd vychádzal z toho, že suma 20.400,- Sk sa stala splatnou deň po doručení

žalobného návrhu odporcovi, t. j. dňom 07.05.1999. V danom prípade začala trojročná premlčacia doba
plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy dlh vznikol - t. j. od 10.11.1995 a uplynula dňom 10.11.1998.
Nakoľko však odporca dňa 17.11.1997 svoj záväzok platne uznal, začala od uvedeného dňa plynúť nová
štvorročná premlčacia doba, takže v čase podania žaloby na súd nebol nárok navrhovateľa na vrátenie
pôžičky premlčaný.

Keďže nárok navrhovateľa považoval súd za dostatočne preukázaný, zaviazal odporcu na zaplatenie
sumy 296.943,40 Sk (danej rozdielom medzi cenou dodaných

13Cb/267/1999

- 10 -

chemikálií a osív, cenou za vyorávanie repy a poskytnutej pôžičky na strane jednej a cenou dodanej

cukrovej repy na strane druhej, t. j. 423.413,70 Sk - 126.470,30 Sk) v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku podľa § 160 ods. 1 O. s. p.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, platného a účinného do 31. 01. 2004, ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z
omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1

% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.Podľa § 502 ods. 1 cit. zákona, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť
z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na
základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za

úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej
prípustnej výške.

Podľa § 763a cit. zákona, platného a účinného od 01. 02. 2004, práva zo zodpovednosti za
porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravujú podľa

doterajších predpisov.

Nakoľko sa odporca s platením kúpnej ceny tovaru dostal do omeškania, je povinný platiť úroky z
omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Keďže ich výška nebola medzi účastníkmi
konania zmluvne dohodnutá, navrhovateľ si ich uplatnil v zákonnej výške 18 % ročne, ktorá zodpovedá
obvyklej úrokovej sadzbe, za akú poskytovali úvery banky (T. B., a. s., I., a. s., V., a. s. a S. S.,
a. s.) v mieste sídla dlžníka (Š., okres L.), v čase uzavretia kúpnych zmlúv (30.03.1995 a 20.04.2005),

zvýšenej o 1 % podľa cit. § 369 ods. 1.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľprávopožadovaťoddlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej
sadzby určenej N. B. S. platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Keďže splatnosť pôžičky nebola medzi účastníkmi konania dohodnutá a pred podaním žaloby na súd
navrhovateľ na vydanie bezdôvodného obohatenia odporcu preukázateľne nevyzval, bol navrhovateľ
oprávnený uplatňovať si od odporcu úrok z meškania zo sumy 20.400,- Sk a 109.620,- Sk až odo

dňa nasledujúceho po tom, ako bola odporcovi doručená výzva na ich zaplatenie, za ktorú súd považoval
žalobný návrh, t. j. odo dňa 07.05.1999 do zaplatenia, a to vo výške 17,6 % ročne, predstavujúcej
dvojnásobok základnej úrokovej sadzby NBS ku dňu omeškania.

13Cb/267/1999

- 11 -

Ako je zo žalobného návrhu zrejmé, úrok z omeškania žiadal navrhovateľ priznať zo sumy 20.400,- Sk od
11.03.1999 a zo sumy 109.620,- Sk od 20.11.1995 podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Nakoľko
však právne vzťahy medzi účastníkmi konania vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke (09.11.1995) a z
bezdôvodného obohatenia (20.11.1995) sú svojim charakterom občianskoprávnymi vzťahmi, pre prípad
omeškania s plnením peňažného dlhu, resp. vrátenia bezdôvodného obohatenia, je na ne potrebné

aplikovať ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd pri svojom rozhodovaní o tejto časti
návrhu prihliadol aj na to, že rozsudkom zo dňa 25.11.2002 bol návrh v časti o zaplatenie 18 % úroku z
omeškania zo sumy 20.400,- Sk od 11.03.1999 do 07.05.1999 už

právoplatne zamietnutý.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi okrem

dlžnej istiny vo výške 296.943,40 Sk aj úrok z omeškania vo výške 18 % ročne z ceny dodaných
chemikáliía osív293.393,40Skod01.12.1995(deňnasledujúciposplatnostifaktúr)do26.12.1995(deň
splatnosti faktúry za dodanú cukrovú repu v roku 1995) a z dlžnej sumy 166.923,10 Sk (rozdiel medzi
cenou dodaných chemikálií a osív a cenou dodanej repy) od 27.12.1995 (deň nasledujúci po splatnosti
faktúry za dodanú repu) do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne z ceny za vyorávanierepy 109.620,- Sk od 07.05.1999 (deň nasledujúci po prevzatí žaloby odporcom) do zaplatenia a z
poskytnutej pôžičky 20.400,- Sk od 08.05.1999 (deň nasledujúci po právoplatnom zamietnutí návrhu
v časti o zaplatenie 18 % úroku z omeškania zo sumy 20.400,- Sk od 11.03.1999 do 07.05.1999) do

zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 160 ods. 1 O. s. p.

Vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 18 % ročne z dlžnej sumy 109.620,- Sk od
20.11.1995do06.05.1999,vovýške0,4%ročnezdlžnejsumy109.620,-Skod07.05.1999dozaplatenia
a z dlžnej sumy 20.400,- Sk od 08.05.1999 do zaplatenia súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 142 ods. 3 O. s. p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške

plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Keďže mal navrhovateľ vo veci neúspech len v pomerne nepatrnej časti uplatneného úroku z omeškania,
súd mu priznal plnú náhradu trov proti odporcovi. Trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z

návrhu na začatie konania vo výške 11.616,- Sk, z trov právneho zastúpenia za 8 úkonov právnej pomoci
po 2.400,- Sk podľa vyhlášky č. 240/1990 Zb. (príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 15.11.1999,
písomné podanie na súd vo veci samej - žalobný návrh zo dňa 19.11.1999, účasť na pojednávaniach
dňa 07.06.1999, 23.06.1999, 06.09.1999, 05.03.2001, 26.11.2001

13Cb/267/1999

- 12 -

a 28.01.2002), t. j. 19.200,- Sk + 8 x 100,- Sk režijný paušál podľa § 19 ods. 3 cit. vyhlášky, z trov
právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 7.560,- Sk podľa vyhlášky č. 163/2002 Z. z. (účasť na
pojednávaniach dňa 03.04.2002, 27.06.2002), z 1 úkonu právnej služby vo výške 1 zo 7.560,- Sk podľa
§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky (účasť na pojednávaní dňa 20.05.2002, ktoré bolo odročené bez prejednania

veci), t. j. 17.010,- Sk + 3 x 100,- Sk režijný paušál podľa § 19 ods. 3 cit. vyhlášky, trov právneho
zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 7.650,- Sk podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (účasť na
pojednávaniach dňa 05.09.2007 a 21.05.2008), t. j. 15.300,- Sk + 1 x 178,- Sk a 1 x 190,- Sk režijný
paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, z cestovných výdavkov na trase B. - L. a späť

podľa §18a a §15a cit. vyhlášok dňa 06.09.1999 vo výške 1.588,60 Sk (264 km x 4,10 Sk + 17,952 l x

28,20 Sk), dňa 05.03.2001 vo výške 1.765,- Sk (264 km x 4,60 Sk + 17,424 l x 31,60 Sk), dňa 26.11.2001
vo výške 1.884,20 Sk (264 km x 4,60 Sk + 22,704 l x 29,50 Sk), dňa 28.01.2002 vo výške 1.716,20 Sk
(264 km x 4,60 Sk + 17,424 l x 28,80 Sk), dňa 03.04.2002 vo výške 1.911,40 Sk (264 km x 4,60 Sk +
22,704 l x 31,70 Sk), dňa 20.05.2002 vo výške 1.953,70 Sk (264 km x 4,70 Sk + 22,704 l x 31,40 Sk),
dňa 27.06.2002 vo výške 1.772,20 Sk (264 km x 4,70 Sk + 17,424 l x 30,50 Sk), dňa 05.09.2007 vo

výške 2.090,40 Sk (258 km x 6,20 Sk + 13,158 l x 37,30 Sk), dňa 21.05.2008 vo výške 2.173,30 Sk (258
km x 6,20 Sk + 13,158 l x 43,60 Sk), z náhrady za stratu času z B. do L. a späť vo výške 6.512,- Sk podľa
§18b a §15b cit. vyhlášok (10 polhodín cesty po 20,- Sk na 8 pojednávaní, 8 polhodín cesty x 297,- Sk
na 1 pojednávanie a 8 polhodín cesty po 317,- Sk na 1 pojednávanie).

Súd nepriznal navrhovateľovi DPH z jednotlivých úkonov právnej služby, nakoľko právna zástupkyňa

navrhovateľa osvedčením o registrácii pre DPH súdu nepreukázala, že je platiteľkou tejto dane.

Odporca nahradí navrhovateľovi trovy konania v celkovej výške 87.961,- Sk na účet právnej
zástupkyne navrhovateľa JUDr. A. Č. podľa § 149 ods. 1 O. s. p. v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku podľa § 160 ods. 1 O. s. p.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Levice na Krajský súd Nitra v 2 písomných vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

13Cb/267/1999

- 13 -

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodných skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.