Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. január 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/68/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľky A. U., rod. G.

štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom T., P. č. XX,. v konaní zastúpenej JUDr. J. M., advokátom,
so sídlom T., J. č. X proti odporkyni V. Š., štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom T., Š. č. XX. o
zaplatenie 20.000,- Sk s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke istinu 20.000,- Sk spolu so 17,6 % úrokom z
omeškania z istiny 20.000,- Sk od 01.01.2001 do zaplatenia, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Navrhovateľke s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala od odporkyne zaplatenia 46.000,- Sk s príslušenstvom

titulom nevrátenej pôžičky. Uviedla, že odporkyni v období od júna 1998 do augusta 2000 postupne
požičalauvedenúsumustým,žeodporkyňajejjuvrátido31.12.2000.Kudňupodanianávrhuodporkyňa
ani časť pôžičky navrhovateľke nevrátila.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť. Podľa nej jej navrhovateľka požičala na
advokáta pre manžela 20.000,- Sk, ale túto pôžičku jej vrátila po predaji auta. Potom jej navrhovateľka
ešte niekoľkokrát požičala menšie sumy od 500,- Sk do 1.000,- Sk, ktoré jej ale vždy vzápätí vrátila.

Tunajší súd vykonal vo veci dokazovanie a po zhodnotení jeho výsledkov rozhodol vo veci
rozsudkom č.k. 15C/68/2004-67 zo dňa 03. novembra 2005, ktorým odporkyni uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľke sumu 20.000,- Sk spolu so 17,6 % úrokom z omeškania od 01.01.2001 do zaplatenia, vo

zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Naodvolanieodporkyneprotivyššieuvedenémurozsudkuvčasti,vktorejsúdodporkyniuložilpovinnosť
zaplatiť navrhovateľke sumu 20.000,- Sk spolu so 17,6 % úrokom z omeškania od 01.01.2001 do
zaplatenia odvolací súd, Krajský súd v Trenčíne, svojím uznesením sp. zn. 19Co/3/2006 zo dňa 13.
apríla2006predmetnýrozsudoktunajšiehosúduvnapadnutejčastizrušilavecvrátiltunajšiemusúduna
ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd poukázal na skutočnosť, že súd prvého
stupňa nevykonal ďalší dôkaz označený odporkyňou v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v
tomto konaní, v ktorom odpore odporkyňa uviedla, že sú aj ďalšie osoby, ktoré ale nekonkretizovala, a

ktoré môžu preukázať jej tvrdenie o vrátení pôžičky 20.000,- Sk navrhovateľke. Súd prvého stupňa tak
nepostupoval pri vykonávaní dokazovania dôsledne, pretože nevykonal všetky odporkyňou označenédôkazy na preukázanie jej tvrdenia o vrátení pôžičky, a preto jeho rozhodnutie vychádza z neúplne
zisteného skutkového stavu veci.

Ohľadne predmetu konania - nárok navrhovateľky na vrátenie peňažnej pôžičky 20.000,- Sk od

odporkyne vykonal súd pred vyhlásením rozsudku zo dňa 3. novembra 2005 dokazovanie výsluchom
účastníčok, výsluchom svedkov M. U., T. R., J. Š. a zistil tento skutkový stav:

Zo zhodných výpovedí navrhovateľky i odporkyne vyplynulo, že manžel navrhovateľky nastúpil v
roku 1998 do výkonu trestu odňatia slobody. Keďže potreboval na zaplatenie advokáta, odporkyňa
požiadala navrhovateľku o pôžičku 20.000,- Sk. Navrhovateľka si sama túto sumu požičala od svedka
T. R., a následne ju poskytla ako pôžičku odporkyni. Táto potom požičanú sumu 20.000,- Sk dala

prostredníctvom svojho manžela jeho advokátovi. Skutočnosť, že navrhovateľka pôžičku 20.000,- Sk
odporkyni poskytla potvrdili aj svedkovia T. R., M. U. ako aj bývalý manžel odporkyne J. Š.. Svedok T. R.
uviedol, že na požiadanie navrhovateľky jej požičal sumu 20.000,- Sk, ktorú sumu jej osobne doniesol do
bytu, kde ju ona odovzdala prítomnej odporkyni. Toto potvrdila aj svedkyňa M. U., dcéra navrhovateľky,
ktorá vypovedala, že počula ako jej matka, navrhovateľka za prítomnosti svedka T. R. požičala u nich

doma v kuchyni odporkyne 20.000,- Sk. Svedok J. Š., bývalý manžel odporkyne, potvrdil, že odporkyňa
mumalavčase,keďbolvovýkonetrestuodňatiaslobodyzohnaťnaadvokáta70.000,-Sk.Tietopeniaze
aj zohnala, pričom mu povedala, že 20.000,- Sk jej požičala navrhovateľka.

Odporkyňa uviedla, že požičanú sumu 20.000,- Sk navrhovateľke vrátila potom, čo predala auto. Z
kúpnej ceny auta mala vrátiť 50.000,- Sk pánovi M., ktorý jej takisto požičal a 20.000,- Sk vrátila

navrhovateľke. Poukázala na to, že ak vrátila pánovi M. pôžičku 50.000,- Sk nemá logiku aby
navrhovateľke oveľa nižšiu pôžičku nevrátila. Svedok J. Š. uviedol, že na vrátenie peňazí požičaných na
jeho advokáta mali slúžiť peniaze z predaja ich auta. On vo výkone trestu podpísal plnú moc pre účely
tohto predaja. Odporkyňa mu počas jeho návštev doma, na priepustky z výkonu trestu, nepovedala,
že by pôžičku navrhovateľke nevrátila. Rovnako tak navrhovateľka, ktorú počas priepustiek navštívil,

nepovedala, že by jej niečo dlžili. Z výkonu trestu sa vrátil 12.10.2000.

Navrhovateľkasamapotvrdila,ževedelaopredajiautaodporkyňouakoajotom,žeodporkyňanásledne
vrátila pôžičku pánovi M., čo jej tento aj sám potvrdil. Poprela ale, že by odporkyňa po predaji auta
vrátila aj pôžičku 20.000,- Sk. Keď ju požiadala o vrátenie pôžičky mala jej odporkyňa povedať, že tieto
peniaze ešte potrebuje a z tohto dôvodu sa opäť dohodli, že pôžičku jej splatí po návrate manžela z

výkonu trestu odňatia slobody.

Po zrušení rozsudku zo dňa 3. novembra 2005 odvolacím súdom vykonal súd ďalšie dokazovanie a to
opätovným výsluchom svedka J. Š., svedka M. M. a oboznámením čestného prehlásenia P. M. zo dňa
23.10.2006 a potvrdenia O. D. I. v T. zo dňa 11.10.2006.

Vedeným potvrdením O. D. I. T. bolo preukázané, že motorové vozidlo Renault 19, EČV T. XX. XX. ,

ktorého držiteľom bol svedok J. Š., bývalý manžel navrhovateľky, bolo dňa 29.09.1998 prevedené na
nového držiteľa. P. M. v čestnom prehlásení zo dňa 23.10.2006 potvrdil, že odporkyni v roku 1998 požičal
50.000,- Sk, ktorú pôžičku mu odporkyňa ešte v roku 1998 po predaji automobilu Renault 19 vrátila.

Svedok J. Š. pri svojom opätovnom výsluch ohľadne vrátenia pôžičky 20.000,- Sk navrhovateľke
uviedol, že odporkyňa mu v čase, keď bol vo výkone trestu odňatia slobody a aj neskôr vyslovene

povedala, že pôžičku 20.000,- Sk navrhovateľke vrátila. On bol o vrátení tejto pôžičky presvedčený
aj preto, že navrhovateľka sa v čase, keď sa vrátil z výkonu trestu odňatia slobody, od nich vráteniažiadnej pôžičky nedomáhala. Na požiadanie súdu, aby svedok vysvetlil rozpor medzi predchádzajúcou
výpoveďou, kedy uviedol, že odporkyňa mu nepovedala, že by navrhovateľke pôžičku nevrátila a
výpoveďou pri opätovnom výsluchu, kedy uviedol, že mu odporkyňa viackrát výslovne povedala, že

pôžičku navrhovateľke vrátila, svedok J. Š. uviedol, že aj pri svojom prvom výsluchu mal na mysli to, že
mu odporkyňa výslovne povedala, že pôžičku navrhovateľke vrátila, len sa zle vyjadril.

Svedok M. M. vo svojej výpovedi uviedol, že ako kamarát A. U., dcéry navrhovateľky, bol s menovanou
vo februári 2006 V podniku C. v T., kde pri stole sedeli aj s navrhovateľkou a svedkom J. Š.. Pri tomto
stretnutí počul, ako svedok J. Š. povedal dcére navrhovateľky, že chce navrhovateľke vrátiť všetky staré
dlhy a budú spolu podnikať. Svedok Š. potvrdil, že bol raz s navrhovateľkou, jej dcérou a nejakou ďalšou

osobou na schôdzke vo vyššie menovanom podniku ale poprel, že by pri tejto schôdzke hovoril niečo
o dlžobách alebo svojom podnikaní, na čo nemal ani dôvod, vzhľadom na prítomnosť cudzieho človeka
pri stole.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľka ako veriteľ uzatvorila s odporkyňou
ako dlžníkom ústne zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo požičanie peňažnej sumy 20.000,- Sk
so splatnosťou po návrate manžela odporkyne z výkonu trestu odňatia slobody. Toto bolo preukázané
tak výpoveďami samotných účastníčok konania ako aj hore uvedenými svedeckými výpoveďami T.

R., M. U. a J. Š.. Tvrdenie odporkyne, že túto pôžičku navrhovateľke vrátila po predaji auta nebolo
nijakým spôsobom preukázané a to ani dokazovaním, ktoré súd vykonal podľa pokynu odvolacieho
súdu. Na priamy dopyt súdu aby odporkyňa označila alebo predložila dôkazy preukazujúce vrátenie
pôžičky 20.000,- Sk navrhovateľke odporkyňa označila svedkov J. Š., P. M. a listinné dôkazy - čestné
prehlásenie P. M. a potvrdenie O. D. I. T.. Pokiaľ ide o uvedené listinné dôkazy tieto preukazujú tvrdenia

odporkyne v tom smere, že v roku 1998 predala motorové vozidlo držiteľa J. Š. a následne P. M. vrátila
pôžičku 50.000,- Sk. O vrátení pôžičky 20.000,- Sk navrhovateľke, však tieto dôkazy nič nevypovedajú
a to ani nepriamo. Aj podľa samotnej odporkyne mohol svedok P. M. svedeckou výpoveďou potvrdiť len
tú skutočnosť, že jemu po predaji auta vrátila odporkyňa pôžičku 50.000,- Sk. Táto skutočnosť však v
konaní nebola nikým spochybnená a preto súd pokladal tento fakt za dostatočne preukázaný čestným

prehlásením P. M. a rozhodol sa tak nevykonať výsluch svedka P. M., hoci na vykonaní tohto dôkazu
odporkyňa trvala. Na druhej strane svedok J. Š. pri svojej opätovnej výpovedi uviedol, že mu odporkyňa
výslovne viackrát povedala, že navrhovateľke pôžičku 20.000,- Sk vrátila. Bez ohľadu na skutočnosť,
že menovaný svedok pri vrátení pôžičky osobne nebol a jednalo by sa teda len o nepriamy dôkaz, tzv.
svedectvo z druhej ruky, výpoveď svedka Š. pokladal súd za nedôveryhodnú a to s ohľadom na rozpory

s jeho predchádzajúcou výpoveďou, ktoré rozpory svedok vierohodne nevysvetlil. Pokiaľ ide o výpoveď
svedka M. M., ktorého výsluch navrhla navrhovateľka, tvrdenia tohto svedka podľa názoru súdu nemajú
nijaký význam pre rozhodnutie v tejto veci a okrem toho zostali rozporné, keďže boli poprené svedkom
J. Š..

Súd preto opätovne dospel k záveru, že odporkyňa žiadny dôkazom nepreukázala svoje tvrdenia o

vrátení pôžičky 20.000,- Sk navrhovateľke a súd tak musí konštatovať, že odporkyňa neuniesla dôkazné
bremenosvojichtvrdeníovrátenípôžičky.Nazákladeuvedenýchzáverovsúdodporkyniuložilpovinnosťzaplatiť navrhovateľke istinu 20.000,- Sk titulom vrátenie peňažnej pôžičky. Keďže odporkyňa tento
svoj peňažný dlh nesplatila v dohodnutom termíne, po návrate svojho bývalého manžela z výkonu
trestu odňatia slobody dňa 12.10.2000, dostala sa so splnením svojho dlhu do omeškania. Preto

súd ďalej odporkyni uložil zaplatiť navrhovateľke z istiny 20.000,- Sk aj úroky z omeškania vo výške
zodpovedajúcej v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. dvojnásobku diskontnej sadzby určenej
Národnou bankou Slovenska, teda vo výške 17,6 % ročne a to od 01.01.2001, pretože v uvedený deň,
od ktorého si navrhovateľka nárokovala úroky z omeškania bola už odporkyňa bezpochyby so splnením
svojho dlhu v omeškaní.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods.1 O.s.p., v zmysle ktorého súd o náhrade trov

konania rozhoduje na návrh. Aj keď bola navrhovateľka v konaní úspešná a patrila by jej podľa § 142
ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania, náhradu trov konania vyslovene nežiadala a preto súd rozhodol tak,
že navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne- poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť
do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si odporkyňa nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím , môže sa žalobca domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.