Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. február 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/171/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa B.

R., bytom T., N. T. XX. proti odporcovi V. B., bytom T., N. T. XX. o zaplatenie 40.710,60 Sk s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý doplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške
340,- Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa po konečnej úprave žalobného petitu podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia
čiastky 40.710,60 Sk titulom náhrady škody. Uviedol, že odporca si nezaizoloval terasu a nezabezpečil
odvodnenie povrchnej a dažďovej vody z jeho terasy, čím spôsobil zatekanie dažďovej vody do garáže
navrhovateľa, ktorá je umiestnená pod odporcovou terasou. Navrhovateľ opakovane vyzýval odporcu

na odstránenie závady, a to ešte pred viac ako 2 rokmi pred kolaudáciou dňa 28.11.1997. Odporca na
výzvynereagoval,závadnýstavpretrvával,stenygarážesazamokrili,zaplesneli,odvodniloazvetralosa
murivo,narušilasastatika,vyskratovalaavyhorelaelektroinštalácia,vdôsledkučohodňa14.10.1999pri
kolaudácii stavebný úrad rozhodol, že objekt nie je schopný používania a garáž nebola skolaudovaná.
V dôsledku poškodenia garáže navrhovateľ nemohol garážovať svoje auto, ktorého hodnota sa za
6 rokov v dôsledku jeho neustáleho vystavovania

-2-

poveternostným podmienkam znížila o 21.762,60 Sk. Na odstránenie uvedenej škody, t. j. opravu

odvodneného a zvetraného muriva garáže, montáž elektroinštalácie navrhovateľ vynaložil náklady vo
výške 18.948,- Sk. Poškodením garáže teda navrhovateľovi úhrnom vznikla škoda vo výške 40.710,60
čo predstavuje žalovanú čiastku.

Odporca žiadal návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Okrem iného sa bránil vznesením
námietky premlčania, nakoľko z obsahu žalobného návrhu vyplýva, že navrhovateľ mal o škode
vedomosť už dňa 28.11.1997, náhradu škody si však uplatnil až 15.11.2003, teda po márnom uplynutí
premlčacej doby.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov ako i oboznámením sa s ostatným spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

Z výziev navrhovateľa zo dňa 28.11.1997 a 20.09.1998 adresovaných odporcovi súd zistil, že

navrhovateľ vyzýval odporcu na prevedenie stavebných prác na jeho terase, ktorými by odviedol
dažďovú vodu do kanalizačnej šachty, nakoľko neodvedená dažďová voda zateká do garáže
navrhovateľa, kde spôsobuje značné škody na garáži, novej omietke a elektroinštalácii.

Z kolaudačného rozhodnutia S. Ú. T. zo dňa 12.11.1999 vyplýva, že garáž navrhovateľa nebola
skolaudovaná.

Zo záznamu S. Ú. T. zo dňa 10.03.2003 je zrejmé, že vplyvom dlhotrvajúceho závadného stavu došlo k

narušeniu a poruchám nosných stavebných konštrukcií garáže navrhovateľa, ktoré sa prejavujú zvislými
trhlinami v murive a strope. Garáž je silne zavlhnutá z dôvodu nedbalej a neukončenej dlažby na terase
nad garážou, ktorá je vo vlastníctve odporcu.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že vznik škôd na jeho garáži, t. j. navlhnutie a zaplesnenie stien,
odvodnené a zvetrané murivo, vyskratovaná a vyhorená elektroinštalácia boli na tejto garáži už v čase

kolaudácie v roku 1999, v dôsledku čoho práve uvedená garáž nebola skolaudovaná.

Podľa § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Najskôr sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a

o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví. V zmysle ustálenej súdnej praxe a judikatúry z hľadiska premlčania nemožno
považovať za nároky na náhradu škôd vzniknutých a narastajúcich pokračujúcim porušením tej istej
právnej povinnosti za jediný nedeliteľný nárok na náhradu škody, ktorý by vznikol až po skončenom

porušení právnej povinnosti alebo dovŕšení celkovej škody, ale za samostatné nároky, k uplatneniu
ktorých začína bežať premlčacia doba hneď ako sa poškodený o vzniknutých škodách dozvedel. Pre
takéto vznikajúce a narastajúce škody je charakteristické, že po

-3-

13C 171/2004-108-

určitom čase tieto škody dosiahnu taký stupeň, že následné pokračujúce porušenie právnej povinnosti
už na rozsah škody nebude mať vplyv. Počnúc týmto dňom je potom dovŕšená celková škoda.

V predmetnom prípade dospel súd k záveru, že sa jedná práve o prípad narastajúcej škody zapríčinenej
pokračujúcim a opakovaným konaním, resp. nekonaním. Ako vyplýva, i zo samotného vyjadrenia
navrhovateľa,užvčasekolaudácie,t.j. roku1999dosiaholrozsahškodystupeňsúčasnéhopoškodenia,

resp. poškodenia pred navrhovateľom vykonanou opravou. V dôsledku toho nebola garáž navrhovateľa
v roku 1999 ani skolaudovaná. Od tohto času, teda od roku 1999 už následné zatekanie nemalo vplyv
na vzniknutý rozsah škody, a teda najneskôr v tomto období už bola dovŕšená celková škoda. Od tohto
obdobia taktiež začala bečať objektívna trojročná premlčacia doba posledného samostatného nároku z
narastajúcej škody vzniknutej na garáži navrhovateľa. Ak navrhovateľ nárok na náhradu škody uplatnil

až žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.12.2003, učinil tak po uplynutí premlčacej
dobyavzhľadom knámietkepremlčaniavznesenejodporcomvpriebehusúdnehokonaniamunemožno
premlčané právo priznať súdnym rozhodnutím.Ako nedôvodný súd taktiež vyhodnotil nárok navrhovateľa v časti poškodenia motorového vozidla,
ktoré navrhovateľ nemohol garážovať v dôsledku poškodenia garáže. Pre zodpovednosť za škody
sa totiž vyžaduje priama príčinná súvislosť, nie sprostredkovaná. Ako dôvodila súdna prax, príčinnú

súvislosť nemožno vyvodzovať z niečoho, čo samé je už následkom škodovej udalosti, za ktorú škodca
zodpovedá. Nakoľko zatekanie dažďovej vody bolo priamou príčinou len vo vzťahu ku poškodenej
garáži, v žiadnom prípade nie ku škode spôsobenej na motorovom vozidle, nemohlo byť žalobnému
návrhu ani v tejto časti vyhovené.

Vzhľadom na vyššie závery súd rozhodol ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobný návrh v celom

rozsahu zamietol.

Navrhovateľ podaním zo dňa 31.10.2005 rozšíril pôvodný návrh o ďalších 6.817,- Sk, rozšírenie žaloby
bolo pripustené uznesením tunajšieho súdu zo dňa 18.08.2006, č. k. 13C/171/2004-85. Vzhľadom k
tomu, že podľa § 8 ods. 1 v spojení v § 7 ods. 6 zák. č. 71/92 Zb. je súdny poplatok za rozšírenie žaloby
splatný vznikom poplatkovej povinnosti, a tá podľa § 5 ods. 1 písm. a/ cit. zákona navrhovateľovi vznikla
rozšírením žaloby, pričom navrhovateľ svoju poplatkovú povinnosť nezaplatil, uložil mu súd povinnosť

doplatiť súdny poplatok za rozšírenie žaloby vo výške 5% z rozšíreného návrhu v tomto rozhodnutí.

Plne úspešnému odporcovi prináleží v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. náhrada trov konania. Nakoľko však
výslovne uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje, rozhodol súd ako je uvedené vo výroku o
trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je
potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.