Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. október 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-4C/250/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu J. O., bytom

R. XXX,. právne zastúpeného JUDr. I. S., advokátkou so sídlom v Š., M. XX. proti žalovanému P. s.r.o., Ľ.
P. XXXX,. N. M. N. V., IČO XXXXXXXX,. právne zastúpenému JUDr. Ľ. N., advokátkou so sídlom v D. N.
V., C. I. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného S. P., U.. XX.. A. X,. B. o mimoriadne
zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.545.000,- Sk takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.363,- Sk, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Štátu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu 1.545.000,- Sk. Uviedol, že v roku
1996 utrpel ako zamestnanec žalovaného pracovný úraz, ktorý zanechal trvalé následky, prejavujúce

sa tak, že pohyby a fyzická aktivita, ktoré boli pre neho v minulosti samozrejmé, sa stali bolestivými a
ťažko realizovateľnými. Toho času je jeho zdravotný stav taký, že má problémy dlhšie stáť, vykonávať
namáhavejšiu fyzickú prácu, venovať sa svojim predchádzajúcim záľubám. Žalobca pripustil, že určitú
náhradu v zmysle ustanovení vyhlášky č. 32/1965 Zb. za bolestné a sťažené spoločenské uplatnenie
obdržal, mal ale za to, že prichádza do úvahy aplikácia § 7 ods. 3 tejto vyhlášky pre priznanie, v jeho
prípade,50-násobkusumy,zodpovedajúcejzákladnémubodovémuohodnoteniu.Vsúvislostisnárokom
na priznanie násobku základného bodového ohodnotenia žalobca poukazoval ďalej na to, že sa po

pracovnom úraze zmenila jeho možnosť uplatnenia v zamestnaní, nemôže sa venovať pôvodnej práci
montážnika, ktorá bola náročná na fyzickú kondíciu. Úraz ho postihol v najproduktívnejšom veku 40
rokov, obmedzil ho v možnostiach venovať sa predchádzajúcim záľubám, najmä turistike, možnostiach
udržiavať dom a pracovať na záhrade.

Žalovaný nemal výhrady voči základu nároku, uznal, že žalobca utrpel pracovný úraz, ako jeho
zamestnanec. Mal však za to, že nie sú v prípade žalobcu dôvody k priznaniu žiadaného násobku
zákonných sadzieb, nakoľko žalobca je osoba, ktorá žila a žila bežným životom, neangažovala savýraznespoločenskyanikultúrne,nepestovalaosobitnézáľuby.Okremtohomážalobcaurčitézdravotné
ťažkosti ortopedického a psychického charakteru, ktoré nie sú následkami pracovného úrazu. Žalovaný
teda nevidel nutnosť priznať násobok ani v prípade sťaženého spoločenského uplatnenia, ani v prípade

bolestného. V súvislosti s bolestným žalovaný upresnil toľko, že mu bolo vyplatených 7.612,- Sk za
253,75 boda, do neskôr ustálenej výšky 332,5 boda je potrebné doplatiť žalobcovi 2.363,- Sk. V tejto
časti žalovaný nárok žalobcu uznal.

Vedľajší účastník poukazoval na to, že k tomu aby súd mohol žalobe vyhovieť, nie sú splnené podmienky
z § 7 ods. 3 vyššie uvádzanej vyhlášky, žalobca sa jednoducho nedostal do situácie, kedy sa jeho

spoločenské uplatnenie mimoriadne sťažilo. Vedľajší účastník mal sa to, že sumou 25.612,- Sk, ktorá
už bola žalobcovi vyplatená, boli nároky žalobcu vysporiadané dostatočným spôsobom. Nárok žalobcu
uznal len do sumy 2.363,- Sk, čo je doplatok za bolestné v súvislosti s ustálením základného počtu
bodov 332,5 boda.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkýň A. O., Z., O., M. O., oboznámil
záznam o úraze, rozsudok v konaní sp. zn. 4T 510/96, lekárske správy, posudok o bolestnom a sťažení

spoločenského uplatnenia, rozhodnutie sociálnej poisťovne, oznámenie o náhrade škody, pracovnú
zmluvu, znaleckým dokazovaním, posudkom MUDr. H. a zistil tento skutkový stav veci:

Z listinných dôkazov bolo zistené, že žalobca v čase, keď bol v pracovnom pomere so žalovaným utrpel
pracovný úraz dňa 31.05.1996, v dôsledku ktorého utrpel viaceré zranenia, konkrétne zlomeninu panvy,
zlomeninu záprstnej kosti pravej nohy. Rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne v konaní sp. zn. 4T

510/96 bol uznaný J. H., ďalší zamestnanec žalovaného vinným z toho, že dňa 31.05.19996 ako vodič
nákladného motorového vozidla Liaz nezabezpečil riadne panely na ložnej ploche vozidla, a dovolil, aby
sa na ložnej ploche vozidla prevážali i pracovníci, v dôsledku čoho uvoľnené panely spôsobili v tomto
konaní žalobcovi závažné zranenia.

Žalobca uviedol, že do vzniku pracovného úrazu pracoval dlhodobo ako montážnik pri výrobe

poľnohospodárskych strojov, išlo o prácu namáhavú, najmä po fyzickej stránke. Po úraze bol preradený
na sedavé zamestnanie, neskôr prepustený z organizačných dôvodov. Určitú dobu bol nezamestnaný,
neskôr pracoval u viacerých zamestnávateľov, vykonával tiež montážnické práce. Určitú dobu pracoval
na plný úväzok ako montážnik pri linke, postojačky. T.č. je zamestnaný tiež na plný úväzok, vykonáva
síce fyzickú prácu pri páse, ale podľa potreby si môže aj sadnúť. Žalobca vyjadril spokojnosť s terajším

zamestnaním, ktoré vyhovuje jemu osobne, aj je v súlade s jeho zdravotným stavom a fyzickými
možnosťami. Pokiaľ ide o bežné denné aktivity, nemôže sa venovať práci na záhrade tak, ako pred
úrazom, t.č. sa tejto práci venuje jeho zať. Rodinný dom, v ktorom s rodinou bývajú občas potrebuje
bežnú údržbu a opravu, tieto zvláda iba čiastočne, vykoná ľahšie práce ako výmenu žiarovky, opravu
bicykla a podobne. Nemôže zdvíhať a prenášať ťažšie bremená, vykonáva jednoduchšie práce v

domácnosti, uvarí, uprace, čo je potreba. Pokiaľ ide o jeho záľuby, v čase pred úrazom síce nebol
aktívnym športovcom, ale príležitostne chodil na turistiku, rekreačne si zahral z času na čas hokej, futbal,
týmto činnostiam sa už venovať nemôže. Doteraz pociťuje bolesti, súvisiace s úrazom, jeden až dva krát
do týždňa, berie lieky proti bolesti. Z psychického hľadiska sa ťažko zmieruje s tým, že nemôže robiť
všetko sám tak ako kedysi, pri niektorých náročnejších činnostiach musí žiadať o pomoc.

Svedkyňa A. O. uviedla, že žalobcu pozná ako bežného občana ich obce, ktorý sa nikdy politicky
neangažoval, pokiaľ bolo treba, zúčastňoval sa brigád, nebol členom žiadnych spoločenských ani
športových organizácií.

Svedkyňa Z. O., manželka žalobcu, uviedla, že po úraze sa ich rodinný život podstatne zmenil. Žalobca
nemôže vykonávať ťažké práce, predtým svojpomocne postavili rodinný dom, veľa prác vykonal sám

žalobca. Teraz má problémy s bežným upratovaním, často si musí sadnúť, prípadne ľahnúť, nemôže sa
venovať práci na záhrade. V minulosti chodievali na dlhšie prechádzky, nešlo o väčšiu turistiku, teraz to
nie je možné. Pokiaľ ide o iné spoločenské a športové aktivity, prípadne funkcie, potvrdila svedkyňa, že
takéto aktivity žalobca nemal pred úrazom a nemá ich ani teraz.Svedkyňa M. O., dcéra žalobcu, uviedla, že v čase pred úrazom chodieval otec na výlety, na bicykli,
chodievali korčuľovať, po úraze to už nejde, otec nemôže ísť ani na väčší nákup, nemôže pracovať na
záhrade, naopak potrebuje väčšiu starostlivosť.

Zo znaleckého posudku vypracovaného MUDr. A. H., znalcom z odboru chirurgie, zo dňa 28.03.2003
vyplýva, že bolestné žalobcovi prislúcha v sume 317,5 boda, sťaženie spoločenského uplatnenia v sume
200 bodov. Pokiaľ ide o zranenia žalobcu, ich liečenie a výsledky liečenia, uviedol znalec toľko, že
komplexná liečba poranení dolnej končatiny a panvy trvala primeraný čas, bola vykonaná primeraným
spôsobom. Žalobca bol hospitalizovaný od 31.05.1996 do 07.06.1996, potom doliečovaný ambulantne.
Spočiatku musel doma ležať, rehabilitovať na lôžku, neskôr chodil o barliach, rehabilitácia s postupným

zaťažovaním trvala do doby cca 1 roka od vzniku pracovného úrazu. Zlomenina panvy bola zhojená v
priaznivom postavení, rovnako ďalšie zlomeniny boli zhojené bez trvalých následkov. Trvalé následky
zostaližalobcovilenpozlomeninenohy,žalobcovizostalapotraumatickyplochánoha,miernevybočená,
trvalé následky z tohto poranenia budú pretrvávať celý život, a prejavujú sa bolesťami pri záťaži, dlhšom
státí, dlhšej chôdzi a obmedzením hybnosti v tarzálnych kĺboch. Znalec ďalej poukázal na to, že žalobca

bol už v období pred úrazom opakovane liečený ortopédom pre ochorenie bedrových kĺbov, ďalej trpel a
trpí chronickým črevným ochorením, ktoré sa môže prejavovať aj slabosťou a malátnosťou a zmenami
na psychike.

Zo správy S. P. a.s. zo dňa 17.09.1997 vyplýva, že bolestné bolo žalobcovi vyplatené v sume 7.612,-
Sk za 253,75 boda po 30,- Sk. Z ďalšieho vyjadrenia S. P. a.s. zo dňa 13.11.2001 vyplýva, že žalobcovi

bolo vyplatených 18.000,- Sk za sťažené spoločenské uplatnenie, konkrétne za 300 bodov po 30,- Sk,
so zvýšením o 100 %.

V tomto prípade základné okolnosti vzniku nároku žalobcu neboli medzi účastníkmi sporné, nebolo
pochybností o tom, že žalobca utrpel pri plnení svojich pracovných povinností pracovný úraz, v čase
trvania pracovného pomeru so žalovaným, a prichádzala teda do úvahy zodpovednosť žalovaného ak

zamestnávateľa za škodu, v tejto súvislosti v zmysle ustanovení Zákonníka práce (§ 190 ods. 1 zákona
č. 65/1965 Zb.).

Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené
poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním následkov, a to podľa zásad a sadzieb
ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia

na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa§ 4ods.1citovanejvyhláškysťaženiespoločenskéhouplatneniasaodškodňuje,akpoškodenýna
zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb, ale pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie
spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v

rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za
bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť.

Vyššie citované ustanovenie § 7 ods. 3 teda pripúšťa, aby súd odškodnenie primerane zvýšil, a
to aj nad určené najvyššie miery odškodnenia, ale len v celkom výnimočných prípadoch hodných

mimoriadneho zreteľa, kedy kultúrne, športové či iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo na
vysokej úrovni a mimoriadne. Nemožno prehliadnuť, že odškodnenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia samo vo svojej podstate predstavuje náhradu za preukázané nepriaznivé dôsledky pre
životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre
plnenie jeho spoločenských úloh. Priznanie takéhoto samotného odškodnenia prichádza do úvahy len

v prípadoch, kedy súd objektívne obmedzené konkrétnym spôsobom možnosti poškodeného uplatniťsa v živote a v spoločnosti. Citovaná vyhláška ponúka v § 6 ods. 2 možnosť primeraného zvýšenia
základného počtu bodov, pokiaľ je splnený predpoklad existencia skutočností umožňujúcich záver, že
základné odškodnenie nie je dostatočné. Mimoriadne zvýšenie základného odškodnenia v zmysle § 7

ods. 3 citovanej vyhlášky, môže teda prísť do úvahy len výnimočne v prípadoch ako už bolo uvedené.
Medzi prípady, kedy možno aplikovať § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky možno napríklad zaradiť také
obmedzenie alebo stratu predpokladov pre uplatnenie v živote a v spoločnosti, pre ktoré má poškodený
podstatným spôsobom sťažené alebo celkom znemožnené uplatnenie v živote a v spoločnosti v
porovnaní so stavom pred úrazom.

V tomto prípade žalobca utrpel pracovný úraz, absolvoval dlhodobejšiu ale primerane dlhú liečbu a
jediným trvalým následkom jeho úrazu bola potraumaticky plochá a mierne vybočená noha. Následky
z tohto poranenia sa v živote žalobcu prejavujú a budú prejavovať bolesťami pri väčšej záťaži, dlhšom
státí, dlhšej chôdzi a určitým obmedzením hybnosti. V čase pred úrazom žalobca dlhodobo pracoval
ako montážnik, a podľa jeho vyjadrenia vykonával prevažne fyzickú prácu. V čase po úraze síce
žalobca absolvoval určité obdobie kedy bol bez práce a ťažko si prácu hľadal, t.č. je už viac rokov

zamestnaný, i keď u rôznych zamestnávateľov. Podľa jeho vyjadrenia vykonával aj vykonáva prácu,
ktorá je čiastočne fyzicky náročná a je v práci spokojný. Pokiaľ ide o jeho spoločenský, športový život, v
čase pred úrazom, tak ako je bežné, pracoval najskôr na stavbe, potom pri údržbe svojho domu, obrábal
záhradu, príležitostne, rekreačne hral futbal či hokej, chodil do lesa na hríby, na kratšie prechádzky.
Žiadnym výnimočným spôsobom nebol angažovaný v spoločenskom a politickom živote, nebol aktívnym

športovcom. Stav po úraze neumožňuje žalobcovi podľa jeho vyjadrenia rekreačné športovanie, či dlhšie
prechádzky, ťažšiu prácu v záhrade a okolo domu. V iných bežných a menej fyzicky namáhavých
činnostiach v domácnosti je žalobca samostatný.

Na základe toho súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na priznanie mimoriadneho zvýšenia náhrady
za sťažené spoločenské uplatnenie a bolestné nie je dôvodný. V zmysle vyššie uvedeného výkladu

ustanovení vyhlášky č. 32/1965 Zb. je súd toho názoru, že priznané a vyplatené odškodnenie je
dostatočné a zodpovedá následkom pracovného úrazu. Účastníci v zásade nemali výhrady voči
výsledkom znaleckého dokazovania a stotožnili sa so závermi znalca, pokiaľ ide o ustálenie počtu
priznaných bodov tak v prípade sťaženého spoločenského uplatnenia, ako bolestného. Jedinou
výnimkou bolo poukázanie zo strany žalovaného a vedľajšieho účastníka na zrejme písaciu chybu v

znaleckom posudku, keď správne malo byť 3-iny z položky 210d 60 bodov a nie uvedených 45. Neboli
teda splnené podmienky z § 7 ods. 3 vyhlášky a nejde o prípad hodný mimoriadneho zreteľa, sťaženie
spoločenského uplatnenia žalobcu nemožno za mimoriadne. Aj napriek trvalým následkom z úrazu má
možnosť zaradiť sa do pracovného procesu, spoločenské a športové aktivity žalobcu pred úrazom neboli
výrazné, a ich mierne obmedzenie po úraze, už vo vyplatenom odškodnení zohľadnené bolo. Pokiaľ

ide o bolestné, priebeh liečenia, ani stav po vykonanom liečení nie je u žalobcu taký, aby bolo možné
priznať žiadané mimoriadne zvýšenie.

Vzhľadom na už vyplatené finančné prostriedky žalobcovi, žalovaní uznali nárok žalobcu do výšky
2.363,- Sk, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi náhradou za 253,75 boda a ustáleným počtom 332,5
boda. V tejto časti preto súd žalobe vyhovel a z vyššie uvedených dôvodov v zostávajúcej časti súd

žalobu zamietol.

V tomto prípade boli v konaní úspešní žalovaný a vedľajší účastník, ktorý zdieľa jeho osud. Zo žalovanej
sumy bola žalobcovi priznaná iba nepatrná časť. Z pohľadu § 142 ods. 3 O.s.p. teda prichádzalo do
úvahy priznať tak žalobcovi ako vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, ktoré im vznikli.

V prípade žalovaného súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, a to s použitím

ustanovenia § 150 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd bral do úvahy najmä zárobkové
pomery žalobcu, ktorý v zamestnaní dosahuje hrubú mzdu 10.000,- Sk, pričom podľa ceny predmetu
konania, dĺžky konania a počtu úkonov by mu vznikla povinnosť platiť na jeho zárobkové pomery
neprimerané trovy konania. Tiež bral do úvahy okolnosti, ktoré žalobcu viedli k podaniu žaloby v tomto

konaní, kedy bol žalobca v dobrej viere, že sú možnosti priznať mu aj požadovaný násobok základnéhobodového ohodnotenia a s tým súvisiaceho finančného plnenia. Ďalej bol súd toho názoru, že nebolo
možnévzmysle§142ods.3O.s.p.priznaťnáhradutrovkonaniažalobcovistým,žebysúdbraldoúvahy
vykonané znalecké dokazovanie, prípadne fakt, že rozhodovanie súdu záviselo na jeho vlastnej úvahe.

Bolo to z toho dôvodu, že úvaha súdu by prichádzala do úvahy pri rozhodovaní o počte násobkov, kedy
nemožno očakávať od účastníka, že úvahu súdu odhadne, v tomto prípade však žaloba podľa názoru
súdu nebola dôvodná z toho dôvodu, že mimoriadne zvýšenie priznaných plnení žalobcovi nepatrí.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhrada trov konania priznaná nebola, pretože tento
náhradu trov konania nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže sa žalobca domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.