Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. január 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/1543/1992

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 01. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín rozhodol samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci

navrhovateľov 1/ D. Č., bytom Š. XX,. T., 2/ D. H., bytom M. X,. Ž., zastúpených Mgr. M. Č., bytom Š.
XX,. T., proti odporkyni D. N., bytom J. H. X,. T., o neplatnosť darovacej zmluvy

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali určenia, že darovacia zmluva zo dňa 31.01.1991, ktorou
H. Č. darovala odporkyni zbierku obrazov, šperky a bustu Krista, je neplatná. K zdôvodneniu návrhu
uviedli, že H. Č. ako darkyňa neuzavrela darovaciu zmluvu dobrovoľne, k podpísaniu zmluvy došlo
pod psychickým tlakom a zo strachu, že ju odporkyňa umiestni do ústavu a v čase, kedy H. Č. užívala

lieky, ktoré ju robili nespôsobilou k takémuto úkonu. Navrhovatelia majú navyše pochybnosti, či H. Č.
podpísala túto zmluvu uvedeného dňa 31.01.1991, či nepodpísala len čistý papier, resp. či podpis nie
je falošný. Ďalším nedostatkom darovacej zmluvy je to, že svedkyne, ktoré podpísali darovaciu zmluvu
neboli prítomné pri samotnom akte, ako i to, že nedošlo k odovzdaniu predmetu daru obdarovanej, a
to i napriek tomu, že išlo o hnuteľné veci.

Odporkyňa žiadala návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť s odôvodnením, že H. Č. učinila
akt darovania v prospech odporkyni slobodne, bez akéhokoľvek nátlaku a pri plnom vedomí, darované
veci boli zo strany H. Č. ako darkyne riadne odovzdané a odporkyňou ako obdarovanou riadne prevzaté.

Vo veci už bolo prvostupňovým súdom dvakrát rozhodnuté, a to rozsudkom zo dňa 30.06.1993, ktorý

rozsudok na odvolanie navrhovateľov odvolací súd svojím uznesením zo dňa 04.10.1994 zrušil s tým,
že úlohou súdu prvého stupňa bolo doplniť dokazovanie o výsluch svedkov, a to svedkyne B. B., V. G.
a K. M.. Odvolací súd zároveň nariadil do konania pribrať znalca z odboru grafológie a taktiež zistiť, či
vzhľadom na svoj zdravotný stav si mohla H. Č. uvedomiť a pochopiť právne následky právneho úkonu
darovania.Podoplnenídokazovaniavintenciáchpokynovodvolaciehosúdu,súdprvéhostupňavporadí
druhým rozsudkom zo dňa 18.01.2006 žalobný návrh zamietol pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení. Uvedený rozsudok na odvolanie navrhovateľov súd druhého stupňa

svojim uznesením zo dňa 22.06.2006 opätovne zrušil a v zmysle § 226 O. s. p. nariadil prvostupňovému
súdu rozhodnúť o veci v merite, a to o to viac, že k takémuto rozhodnutiu je vo veci aj dostatočne zistený
skutkový stav, pričom naliehavosť právneho záujmu navrhovateľov na požadovanom určení v zmysle §80 písm. c) O. s. p. je potrebné považovať za preukázaný, a to v nadväznosti na skutočnosť, že súdy
vo vyššie citovaných rozhodnutiach pristúpili k dokazovaniu vo veci samej.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, t. j. že procesné podmienky určovacej žaloby sú v danom prípade

splnené, súd pristúpil k skúmaniu vecnej stránky sporu a po vykonanom dokazovaní výsluchom
navrhovateľov a odporkyne ako účastníkov konania, výsluchom svedkýň B. B., V. G. a K. M. ako i po
oboznámení sa s ostatným spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

Z pripojeného spisu bývalého Š. N. T. sp. zn. N. E X/XX,. a to menovite z listiny označenej ako darovacia
listina vyplýva, že touto darovacou listinou napísanou v T. dňa 31.01.1991 H. Č. darovala svojej dcére D.
H. všetky svoje šperky, zbierku obrazov a bustu Krista pri príležitosti jej narodenín, a to za jej dlhoročnú

starostlivosť o ňu, ako v samote, v starobe, ale aj v dlhotrvajúcej chorobe. Dcéra D. tento dar s
vďakou prijala a zaviazala sa dobrovoľne bez ohľadu na tento dar, pokiaľ jej to zdravie dovolí, matku
( darkyňu ) doopatrovať s tým, že v prípade, že tohto nebude schopná, dostala od matky plný súhlas na
jej umiestnenie do ústavnej starostlivosti. Na darovacej listine sú uvedené mená a podpisy O. K., bytom
T., Š. X,. PhDr. K. M., bytom T., N.. S.. A. XX,. B. B., bytom T., Š. X s tým, že tieto svedkyne boli pri

tomto vyhlásení a zároveň dare, pričom toto svojou prítomnosťou a podpisom potvrdzujú.

Z výpovede odporkyne vyplýva, že darovacia zmluva bola vyhotovená na písacom stroji, pisateľom
bola odporkyňa. Darkyňa H. Č. túto darovaciu zmluvu, ktorá obsahovala jej prejavenú vôľu - obsah
darovacej zmluvy sama darkyňa diktovala odporkyni ako pisateľke - vlastnoručne podpísala slobodne a
vážne, plne si uvedomujúc dôsledky tohto úkonu, t. j. nie v duševnej poruche. K podpísaniu darovacej

zmluvy zo strany H. Č. ako darkyne došlo za účasti p. O. K., za prítomnosti ktorej darkyňa výslovne
prejavila, že darovacia zmluva obsahuje jej vôľu. Svoju vôľu darovať predmetné veci odporkyni darkyňa
nespochybnila ani v prítomnosti p. B. B., ktorá podpísala darovaciu zmluvu až dodatočne, približne
hodinu po podpise darovacej zmluvy darkyňou. Podpis K. M. bol na darovaciu listinu pripojený taktiež až
dodatočne, na rozdiel od predošlých podpisov, v neprítomnosti darkyne, avšak na jej výslovnú žiadosť.

Darované veci odporkyňa ako obdarovaná riadne prijala, tieto si i fakticky prevzala, s prihliadnutím na
skutočnosť, že byt odporkyne a jej matky H. Č. boli spojenými bytmi.

Zo svedeckej výpovede svedkyne O. K. vyplýva, že darkyňa H. Č. v jej prítomnosti, bez známok
akéhokoľvek nátlaku, slobodne a dobrovoľne predmetnú darovaciu zmluvu vlastnou rukou podpísala.
Darkyňa sa už v minulosti, pred podpísaním spornej zmluvy zmienila o tom, že uvedené veci dá

odporkyni.

Z výpovede svedkyne B. B. vyplýva, že ona osobne nebola prítomná pri podpisovaní predmetnej
darovacej zmluvy zo strany darkyne. V čase, keď ona podpisovala túto zmluvu, predložená darovacia
listina už bola opatrená podpisom darkyne. S H. Č. sa svedkyňa priateľsky stýkala, boli krajankami.
Darkyňa nikdy nijakým spôsobom neprejavila, že by darovacia zmluva neobsahovala jej vôľu. Už v

minulosti totiž H. Č. výslovne prejavila, že obrazy dostane ten, kto ju doopatruje.

Z výpovede svedkyne K. M. je zrejmé, že predmetnú darovaciu zmluvu svedkyňa podpísala v
neprítomnosti darkyne po tom, čo listina už obsahovala podpis darkyne. Osobne nebola pri tom, ako
darkyňa vlastnoručne podpísala túto zmluvu. Podľa jej mienky H. Č. darovala veci odporkyni z vďačnosti
za jej opateru.

Zo znaleckého posudku Mgr. M. K., znalca z oboru písmoznalectvo je nesporné, že darkyňa H. Č.
vlastnou rukou podpísala spornú darovaciu zmluvu dňa 31.01.1991.

Z vyjadrenia MUDr. V. C., ošetrujúcej lekárky H. Č. mal súd preukázané, že vzhľadom na všetky okolnosti
prípadu ( H. Č. trpela na vysoký krvný tlak, úplavicu cukrovú, ischemickú chorobu srdca a prekonala
cievnu mozgovú príhodu ) sa dá predpokladať, že v čase spísania spornej darovacej zmluvy bola

darkyňa svojprávna.Právne súd vec posúdil, nakoľko k uzavretiu darovacej zmluvy medzi odporkyňou ako obdarovanou a
jej matkou H. Č. ako darkyňou malo dôjsť dňa 31.01.1991, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v
znení platnom pred 01.01.1992, v zmysle § 868 Občianskeho zákonníka podľa ustanovení citovaného

zákona v znení platnom do 31.12.1991.

Inštitút darovania v Občianskom zákonníku z v znení platnom do 31.12.1991 bol upravený v ust. § 407.

Podľa § 407 ods. 1 Občianskeho zákonníka na darovanie je potrebné, aby obdarovaný ponuku daru
prijal.

Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia darovacia zmluva musí byť písomná, ak nedôjde k odovzdaniu
a prevzatiu veci už pri darovaní a podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia je neplatná darovacia zmluva,

podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

Darovacia zmluva vzniká súhlasným prejavom vôle darcu a obdarovaného. Darovacou zmluvou darca
ponecháva alebo sľubuje bezplatne prenechať obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho, že
by mal na to právnu povinnosť, a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. Základnými pojmovými
znakmi darovacej zmluvy sú predmet daru, bezplatnosť a dobrovoľnosť, pričom predmetom darovania

môže byť všetko, čo môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, teda veci hnuteľné i nehnuteľné.
Dobrovoľnosť znamená, že sa niečo poskytuje inému bez právnej povinnosti mu to poskytnúť.

Darovacia zmluva vzniká spravidla reálne, t. j. prejavom vôle oboch účastníkov spojeným s faktickým
odovzdaním a prevzatím daru. V takomto prípade môže byť prejav vôle urobený akýmkoľvek spôsobom,
teda i konkludentne odovzdaním a prevzatím daru. Druhou formou darovacej zmluvy je konsenzuálna

zmluva, ktorou darca sľubuje poskytnúť určitý majetkový prospech obdarovanému, ktorý tento sľub
prijíma. K odovzdaniu a prevzatiu predmetu daru tu dochádza neskoršie. Pre takéto darovanie zákon
vyžadoval písomnú formu, pričom nedodržanie tejto formy mal za následok absolútnu neplatnosť
darovacej zmluvy.

Prevzatím veci sa má na mysli faktické ( fyzické, hmotné ) uchopenie, prebratie veci „z ruky do ruky“.

Tým taktiež dochádza k prevodu vlastníckeho práva k predmetu darovania ( hnuteľnej veci ). Nemožno
však vylúčiť prevzatie hnuteľnej veci i inak, napr. odovzdaním takého príslušenstva darovanej veci, ktorá
umožňuje jej faktické ovládanie a je jeho predpokladom - odovzdanie kľúčov a dokladov od auta. Či
odovzdanie a prevzatie daru je splnené i bez fyzického odovzdania darovanej veci do rúk obdarovaného,
a či teda stačí prevzatie len symbolické, z ktorého vyplýva vôľa oboch strán, aby sa obdarovaný stal

držiteľom veci, záleží vždy na okolnostiach konkrétneho prípadu, najmä na povahe darovanej veci, na jej
hmotnosti, umiestnení, na situácii, v ktorej k darovaniu došlo, na vzťahu darcu k obdarovanému a pod..

K darovaniu môže dôjsť len medzi živými a zákon výslovne vylúčil viazať čas darovania na okamih smrti
darcu, pričom darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť po darcovej smrti, je neplatná.

Posúdiac zistený skutkový stav podľa citovaného ustanovenia zákona dospel súd k záveru, že

žalobnému návrhu nemožno vyhovieť, nakoľko navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno ohľadne
preukázania skutočností, ktoré by mali spôsobiť neplatnosť darovacej zmluvy. Ako vyplýva i z rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 49/03 pri posudzovaní platnosti právneho úkonu z hľadiska
nedostatku slobody, vážnosti, rozporu s dobrými mravmi, alebo omylu je na navrhovateľovi, aby tieto
vady právneho úkonu tvrdil a pokiaľ sa týmto tvrdením domáha neplatnosti právneho úkonu, leží

teda na ňom dôkazné bremeno o tomto tvrdení. Žalobný návrh sa teda po vykonanom dokazovaní
ukázal ako nedôvodný, nakoľko odporkyňa poprela, že by H. Č. bola k uzavretiu darovacej zmluvy
akýmkoľvek spôsobom nútená, a teda že by neurobila akt darovania slobodne a navrhovatelia túto
skutočnosť v konaní nepreukázali. Naopak výpoveď odporkyne, že H. Č. učinila darovanie slobodne,
je v tomto smere podporená i výpoveďami vypočutých svedkov. Ani tvrdenie o falšovaní podpisua duševnej nespôsobilosti darkyne sa v konaní nepreukázalo ako dôvodné. Znaleckým posudkom
bolo jednoznačne ustálené, že podpis darkyne na darovacej zmluve je pravý rovnako ako bola
lekárskou správou preukázaná spôsobilosť darkyne k právnym úkonom. Pochybnosti o dni, kedy došlo k

podpísaniu darovacej zmluvy a o tom, či darkyňa nepodpisovala len čistý papier sú nesporne odstránené
svedeckýmivýpoveďamivypočutýchsvedkov,zktorýchmenoviteO.K.bolaosobnepritom,akodarkyňa
podpisovala v uvedený deň spornú darovaciu zmluvu. Namietaná skutočnosť, že ostatné dve svedkyne
neboli prítomné pri samotnom akte darovania je z pohľadu platnosti darovacej zmluvy absolútne právne
irelevantná. Pre platnosť darovacej zmluvy sa totiž nevyžaduje prítomnosť iných osôb v postavení

svedkov. Neplatnosť darovacej zmluvy teda nemôže spôsobiť neprítomnosť svedkov pri akte darovania.
Súd po vykonanom dokazovaní taktiež nemal dôvod pochybovať o tom, že odporkyňa riadne prevzala
darované veci. I za situácie, že by došlo len k symbolickému prevzatiu, t. j. bez fyzického odovzdania
darovaných vecí do rúk odporkyne, je súd toho názoru, že podmienka odovzdania a prevzatia daru je
v danom prípade splnená, čo je odôvodnené okolnosťami konkrétneho prípadu, keď byty darkyne a
obdarovanej boli spojenými bytmi, išlo o dary väčších rozmerov a hmotnosti, darkyňa bola vo vzťahu

k obdarovanej jej matkou, o ktorú sa odporkyňa starala, pričom ako vyplýva z vyššie uvedeného, vôľa
darkyne učiniť akt darovania v prospech odporkyne je nesporná. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti
súd nemohol inak ako žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť. Na tomto závere nemôže zmeniť nič
i ten fakt, že predmetný dar bol daný na spoplatnenie Š. N. v T. až po smrti darkyne a po uplynutí viac
ako jedného roka po darovaní a ani tá skutočnosť, že po akte darovania sa odporkyňa mala na polícii

domáhať ochrany majetku matky pred vlámaním, a to včítane obrazov. Zo všetkých popísaných dôvodov
súd rozhodol ako je uvedené vo výroku a žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko sa úspešná odporkyňa výslovne
vzdala náhrady trov konania, neboli jej priznané.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.