Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. október 2011

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/54/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného : B. D. U. S. v U., F. X, U. proti povinnému : Mgr. T.
W., nar. XX.X.XXXX, bytom N. B. č. XX pre vymoženie sumy 16,60 eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Kežmarku č. k. 3Er/67/2003-12 zo dňa 09.03.2011 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1. stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov

exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa I. exekúciu vedenú pod č. Ex 193/03, súdnym exekútorom
JUDr.MilanomKisterom,ExekútorskýúradsošidlomvU.,U.XXvzast.dočasnýmnáhradníkomsúdnym
exekútorom JUDr. Jánom Ferkom, so sídlom Exekútorského úradu v Snine, Partizánska 1057/21
zastavil. II. Súd priznal poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Kisterovi, Exekútorský úrad

so šidlom v Prešove, Plzenská 11 v zast. dočasným náhradníkom súdnym exekútorom JUDr. Jánom
Ferkom, so sídlom Exekútorského úradu v Snine, Partizánska 1057/21 náhradu trov exekúcie (Ex
193/03) vo výške 19,92 eur a zaviazal oprávneného zaplatiť tomuto exekútorovi priznanú náhradu trov
exekúcie do 3 dni odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet súdneho exekútora. III. Vyslovil, že
žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania nemá právo na náhradu trov exekučného konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal dňa 28.2.2003 na exekútorský úrad vyššie

uvedeného exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie vyššie uvedenej
sumy priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím G. D. U. S. G. R. I. v B. zo dňa
12.6.2001, sp.zn. ORP-27/DI-2-P-2001 a trov exekúcie. Dňa 13.3.2003 súd vydal vyššie uvedenému
súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 26.8.2008 doručil poverený exekútor súdu
oznámenie zo dňa 28.3.2008, ktorým súdu oznámil, že oprávnený žiada zastaviť exekúciu v plnom
rozsahu. K oznámeniu pripojil fotokópiu návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 5.12.2007.

Súčasne vyhlásil, že si uplatňuje nárok na náhradu trov exekúcie v sume 26,56 eur podľa ich priloženej
špecifikácie. Žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania si neuplatnil právo na náhradu trov
exekučného konania.

Právne odôvodnil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie ust. § 57 ods. 1 písm. c/, § 58 ods. 1 a § 200
ods. 2 Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ).

Zastavenie exekúcie odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku.Výrok o trovách exekúcie vo výške 19,92 eur vo vzťahu k súdnemu exekútorovi ( zastúpenému
dočasným náhradníkom ) odôvodnil súd prvého stupňa právne ust. § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.
z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, účinnej v čase začatia exekučného konania.

Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. boli súdnym exekútorom vyšpecifikované
trovy exekúcie (časová odmena) za 3 začaté hodiny (180 minút = celkový čas spolu po sčítani
jednotlivých časových úsekov týkajúcich sa jednotlivých úkonov) spolu v sume 600,-Sk (19,92 eur.) Išlo
o tieto úkony súdneho exekútora: spísanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - 30
minút, upovedomenie o začatí exekúcie 60 minút, žiadosť o zastavenie exekúcie - 30 minút a spísanie

špecifikácie trov exekučného konania - 60 minút. Súd preskúmal obsah spisového materiálu a priznal
časovú odmenu iba za 3 úkony spolu v rozsahu 120 minút, teda v sume 400,-Sk (13,28 eur), ktoré úkony
mal preukázané obsahom spisu. Pokiaľ ide o úkon exekútora - spísanie špecifikácie trov exekučného
konania v rozsahu 60 minút, súd exekútorovi nepriznal odmenu za uvedený úkon, nakoľko v zmysle §
25 vyhl. č. 288/1995 Z. z. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. sú súdnym exekútorom hotové výdavky vyšpecifikované
ako suma za poštovné, a to spolu vo výške 6,64 eur. Súd považoval uvedenú sumu poštovného za
primeranú rozsahu a povahe exekúcie a preto ju poverenému exekútorovi aj priznal.

Poverenému exekútorovi priznané trovy exekúcie tak spolu tvoria sumu 19,92 eur a túto sumu
je oprávnený povinný v súlade s § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a ďalšími vyššie citovanými

ustanoveniami vyplatiť poverenému súdnemu exekútorovi, tak, ako je to uvedené vo výroku č. II. tohto
uznesenia. Podanie návrhu na zastavenie exekúcie oprávneným v zmysle § 57 ods. 1 písm c) EP sa
totiž považuje za zavinenie zastavenia exekúcie.

Súd prvého stupňa rozhodol aj vo vzťahu k ostatným účastníkom exekučného konania s tým, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania. Toto rozhodnutie odôvodnil tým,

že si ostatní účastníci trov exekučného konania neuplatnili (zrejme mal súd prvého stupňa na mysli
povinného ).

Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie oprávnený, a to iba čo do výroku o trovách exekúcie.
Namietal, že vo veci nebol splnený predpoklad zavinenia oprávneného, nakoľko k zastaveniu exekúciu
došlo v dôsledku preklúzie vymáhanej pohľadávky, pričom návrh na vykonanie exekúcie bol podaný

včas. Plynutie času ako objektívnu právnu skutočnosť nemožno kvalifikovať ako procesné zavinenie
na strane oprávneného. Súd prvého stupňa mal preto aplikovať ust. § 197 Exekučného poriadku
a rozhodnúť, že trovy exekúcie zaplatí povinný, keďže nemožno pripočítať oprávnenému zavinenie
na zastavení exekúcie a tiež u povinného nebol zistený nepostihnuteľný majetok. Bolo by proti
základnej myšlienke zákona, aby z dôvodu nedostatočného časového priestoru umožneného zákonom

na vymoženie uložených pokút v priestupkovom konaní zaviazal k náhrade trov oprávneného, ktorý
nielen že nemá svoju pohľadávku vymoženú, ale aby dokonca znášal ešte aj náhradu trov exekúcie.
Tým, kto nesplnil svoju povinnosť a nezaplatil včas, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie je povinný.
Dokonca z pohľadu zásad ovládajúcich rozhodovanie o trovách konania v sporovom konaní sa tiež i
v exekučnom konaní musí vychádzať z toho, že oprávnený je procesnou stranou, ktorej svedčí plný

úspech vo veci, pretože nariadením exekúcie bolo jeho návrhu vyhovené. Keďže súd zastavil exekúciu
a zaniklo poverenie exekútora k výkonu exekúcie, exekútor už nemôže robiť žiadne úkony smerujúce k
vykonaniu exekúcie, teda ani tie ktorými by postihol majetok povinného pre trovy exekučného konania.
Z toho dôvodu mal súd vydať uznesenie o výroku o trovách konania, ktoré zaplatí povinný a ktoré
by súdnemu exekútorovi poskytlo dostatočný časový priestor na vymoženie svojich trov povinného,

ktorý by inak nemal žiaden finančný postih za porušenie zákona, v zmysle ktorého mu bola uložená
pokuta. Osoba, ktorá je povinná zaplatiť trovy exekučného konania, bola určená Okresným súdom
nesprávne. Preto oprávnený navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie Okresného súdu Kežmarok zo
dňa 09.03.2011 sp. zn. 3Er/67/2003, ktorým bola uložená oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu
exekútorovi JUDr. Jánovi Ferkovi, trovy exekučného konania v sume 19,92 eur a vec vrátil na ďalšiekonanie alebo aby napadnuté rozhodnutie odvolací súd zmenil tak, že zaviaže povinného na zaplatenie
trov exekučného konania súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ferkovi v sume 19,92 eur.

Súdny exekútor ani povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.
s. p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oprávnený podal odvolanie iba čo do výroku o trovách exekúcie, preto uznesenie v časti o zastavení
exekúcie nadobudlo právoplatnosť. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť i čo do výroku, že žiaden z
ostatných účastníkov konania nemá právo na náhradu trov exekučného konania. Preto ho v tejto časti

odvolací súd nepreskúmaval ( § 206 O. s. p. ).

Súd prvého stupňa vo veci správne zistil skutkový stav a správne rozhodol v napadnutej časti. Na dôvody
uvedené v uznesení súdu prvého stupňa preto odvolací súd poukazuje ( § 219 ods. 2 O. s. p. ) a k
odvolacím námietkam považuje za potrebné dodať nasledovné.

Súdprvéhostupňazastavilexekúciupodľaust.§57ods.1písm.c/Exekučnéhoporiadku,tedazdôvodu,

že zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Oprávnený môže v priebehu exekučného
konania navrhnúť zastavenie exekúcie. Oprávnený môže doručiť buď súdnemu exekútorovi alebo aj
exekučnému súdu svoj prejav vôle, ktorým vyjadruje dispozičnú zásadu platnú aj v exekučnom konaní.
Pokiaľ navrhne zastavenie exekúcie, musí byť exekúcia zastavená.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený zaslal súdnemu exekútorovi dňa 05.12.2007 podanie, ktoré bolo

exekútorovi doručené dňa 10.12.2007, ktorým žiada o zastavenie exekúcie. Z podania jednoznačne
vyplýva, že nejde len o informáciu adresovanú exekútorovi s tým, že uplynula 3-ročná prekluzívna lehota
navymoženiepohľadávkystanovenávust.§88ods.1zákonač.372/1990Zb.opriestupkoch.Vovzťahu
k oprávnenému išlo o realizáciu jeho dispozičného práva, ktorého dôsledkom bolo zastavenie exekúcie
podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku. Takéto zastavenie exekúcie z dôvodu podania

oprávneného i odvolací súd považuje za zastavenie exekúcie procesne zavinené oprávneným. Preto
oprávnenému vznikla povinnosť v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku nahradiť nevyhnutné
trovy exekúcie súdnemu exekútorovi. Súd prvého stupňa správne vypočítal výšku trov exekúcie, pričom
túto výšku nenamietal vo svojom odvolaní ani oprávnený.

Preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.