Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. február 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/78/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa A. P., štátneho

občana S. R., bytom T., P. č. X,. v konaní zastúpeného JUDr. J. L., advokátom, so sídlom T., N.. A. č.
XX/XX. proti odporcovi S. K. P., so sídlom B., T. C. č. XX,. IČO XX. XXX. XXX,. v konaní zastúpenej A.
- S. P., so sídlom B., D. R. č. X,. IČO XX. XXX. XXX. o zaplatenie 645.407,- Sk s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 55.710,- Sk titulom náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Konanie v časti o zaplatenie istiny 79.079,- Sk s a z a s t a v u j e.

III. Vo zvyšnej časti s a návrh z a m i e t a.

IV. Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

V. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 1.000,- Sk na účet Okresného
súdu Trenčín v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajšom súde návrh, ktorým žiadal, aby súd odporcu zaviazal na povinnosť

zaplatiť mu 645.407,- Sk spolu s 12,5 % úrokom z meškania odo dňa podania návrhu do zaplatenia.
Uviedol, že mu bola spôsobená škoda na zdraví prevádzkou motorového vozidla bez evidenčného
čísla, teda osobou, ktorá pre prípad svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla nebola poistená a má preto podľa zákona č. 381/2001 Z.z. priamy nárok na náhradu škody
voči odporcovi. Požadovaná suma predstavuje 38.475,- Sk ako odškodnenie bolestného, 595.800,- Sk
ako mimoriadne dvadsaťnásobné zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, 7.747,-
Sk ako náhradu nákladov spojených s liečením, 2.585,- Sk ako náhradu vecnej škody na ošatení a

okuliaroch a 800,- Sk ako náhradu za náklady s vyhotovením znaleckého posudku vo veci sťaženia
spoločenského uplatnenia.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľ ho nevyzval
na dobrovoľné plnenie nároku uplatneného v návrhu a o nárokoch navrhovateľa sa tak prvýkrát dozvedel
až z písomností doručovaných súdom v tomto konaní. Ohľadne požadovaného mimoriadneho zvýšenia
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia odporca uviedol, že u odporcu sa podľa neho
nejedná o mimoriadny prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval mimoriadne zvýšeniezákladného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. V priebehu konania potom
odporca poukázal na to, že navrhovateľovi dňa 09.12.2004 zaplatil v návrhu požadované odškodnenie
bolestného v sume 38.475,- Sk, odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa základného

počtu bodov v sume 29.790,- Sk, náhradu vecnej škody 2.060,- Sk a náhradu nákladov na liečenie vo
výške 7.007,- Sk.

Vzhľadom na uvedené plnenia odporcu, ktoré boli vykonané po podaní návrhu na súd vzal navrhovateľ
na pojednávaní dňa 13.2.2007 svoj návrh na začatie konanie späť v časti o zaplatenie bolestného
38.475,- Sk, základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia 29.790,- Sk,

náhrady nákladov na liečenie 7.477,- Sk, náhrady vecnej škody na ošatení a okuliaroch 2.585,- Sk a aj
v časti o zaplatenie náhrady 800,- Sk za náklady s vyhotovením znaleckého posudku vo veci sťaženia
spoločenského uplatnenia. Uviedol, že naďalej trvá na zaplatení mimoriadneho dvadsaťnásobného
zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia spolu s úrokom z omeškania, od
ktorého zvýšenia je potrebné odčítať odporcom vyplatené plnenie 29.790,- Sk odškodnenia sťaženia
spoločenského uplatnenia podľa základného počtu bodov spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,5

% ročne od podania návrhu na súd do dňa zaplatenia a tiež požaduje zaplatenia úroku z omeškania
12,5 % ročne z plnenia, ktoré mu odporca počas konania poskytol teda zo sumy 77.332,- Sk za obdobie
od podania návrhu do 08.12.2004.

Odporca s uvedeným čiastočným späťvzatím návrhu navrhovateľom súhlasil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením nižšie uvedených listinných dôkazov

a znaleckým dokazovaním znalcom MUDr. J. P. a zistil tento skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľa a spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4T/151/2003 vyplýva, že dňa 04.09.2002
bol v obci M. navrhovateľ zrazený osobným motorovým vozidlom zn. Mercedes Benz E 220, bez
evidenčného čísla, ktoré vozidlo riadil T. K., ktorý dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke
a vzhľadom na dopravné značenie „Pozor chodci“ neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a

okolnostiam, ktoré mohol predvídať. Pri náraze bol poškodený A. P. - navrhovateľ vyhodený do vzduch
a následne spadol na vozovku, pričom utrpel trieštivú zlomeninu horného konca ľavej píšťaly a hlavičky
ihlice ľavej dolnej končatiny, vytknutie pravej ramennej kosti, pomliaždenie pravého ramena, poškodenie
ramenného nervového pletenca, zlomeninu lonovej kosti vpravo s posunom úlomkov a ľahký otras
mozgu. Menovaný T. K. bol na hore uvedenom skutkovom základe trestným rozkazom Okresného súdu

Trenčín č.k. 4T /151/2003 - 142 zo dňa 08.12.2003 uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia
na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 7
mesiacovspodmienečnýmodkladomjehovýkonuna1rokatrestzákazučinnostiviesťmotorovévozidlá
každého druhu v trvaní 1 rok. Navrhovateľ bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný súdom
na konanie vo veciach občianskoprávnych. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 24.12.2003.

V trestnom konaní bol podaný znalcom MUDr. D. S. znalecký posudok č. 44/2003, ktorým bolo okrem
iného stanovené bodové ohodnotenie bolestného za zranenia, ktoré navrhovateľ pri nehode utrpel a to
v celkovej výške 641,25 bodov.

Na objednávku navrhovateľa vyhotovil znalec MUDr. D. S. dňa 15.04.2004 znalecký posudok č. 3/2004,
ktorým u navrhovateľa ohodnotil bolestné celkovým počtom bodov 641,25 a sťaženie spoločenského

uplatnenia počtom bodov 496,5.

Súd v tomto konaní vykonal znalecké dokazovanie znalcom MUDr. J. P., ktorý 28.07.2006 podal súdu
znalecký posudok č. 6/2006. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa
pred úrazom bol primeraný jeho veku a aj keď sa liečil na srdcovú arytmiu a vysoký tlak a tiež bol
niekoľkokrát operovaný, nebránilo mu to v tom, aby viedol aktívny život dôchodcu, ktorý je sebestačný a

má spoločenské aktivity. Znalec stanovil bodové ohodnotenie bolestného zranení, ktoré navrhovateľ pri
úraze utrpel celkovým počtom bodov 682,5 a to konkrétne: za zlomeninu píšťaly liečenú operáciou 180
bodov, ktoré znalec pre bolestivý spôsob liečby zvýšil na dvojnásobok, teda na 360 bodov, za reoperáciu
píšťaly s časovým odstupom 135 bodov, za otras mozgu ľahkého stupňa 15 bodov, za jednostrannúzlomeninu lonovej a lebo sedacej kosti s posunutím úlomkov 60 bodov, za vytknutie ramennej kosti
liečené konzervatívne 26,25 bodov, za poranenie vretenného nervu s prerušením vodivých vlákien 48,75
bodov, za malú incíziu 7,5 bodov a za šok stredne ťažkého stupňa 30 bodov. Sťaženie spoločenského

uplatnenia ohodnotil znalec u navrhovateľa celkovým počtom 475 bodov a to konkrétne: za obmedzenie
pohyblivosti pravého ramenného kĺbu stredného stupňa s obmedzením rotačných pohybov 200 bodov,
za keloidné jazvy po dekubitoch 50 bodov, za obrnu pravého vretenného nervu v distalnej časti s
poruchou funkcie palcových svalov 75 bodov, za obmedzenie pohyblivosti ľavého kolenného kĺbu
stredne ťažké 75 bodov a za trvalé poúrazové opuchy ľavej dolnej končatiny 75 bodov.

Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že navrhovateľ je od roku 1996 dôchodca. Pred úrazom bol
sebestačný, sám si navaril, doma si urobil rôzne práce, napríklad upratoval,

vymaľoval si i položil obklad. Bol aktívny poľovník, člen poľovníckeho združenia a do lesa preto často
chodieval na poľovky, ale i plniť si členské povinnosti - sadiť stromčeky, prikrmovať zver a podobne.
Počas sezóny zase chodieval do lesa na hríby. Po úraze používa pri chôdzi jednu francúzsku barlu,
kvôli bolestiam kolena nevydrží dlho chodiť a ani stáť pri sporáku. Preto chodí cez pracovné dni na

obedy a doma si varí len cez víkendy. Dcéra mu pomáha s upratovaním a nakupuje mu. Okrem toho
má obmedzenú hybnosť pravej hornej končatiny v ramennom kĺbe. Ruka je slabá, nemôže sa s ňou
česať, neudrží v nej ťažšie veci ani ňou nevyvinie väčšiu silu, keď napríklad nedokáže zastrčiť vidlicu
do elektrickej zásuvky. Bežné životné úkony ako je jedenie, či umývanie a sprchovanie preto tiež zvláda
len s určitými obmedzeniami a s pomocou oboch rúk.

P. Z. S. K. z C. - V. listom zo dňa 10.12.2005 potvrdilo, že navrhovateľ bol ich členom od roku 1969 až
do roku 2003. V združení bol členom výboru a dlhé roky hospodárom a bol ochotný pracovať aj nad
rámec svojich povinností. Aj v súčasnosti, ak mu to zdravotný stav umožňuje, navštevuje ich akcie, na
ktoré ho pozývajú.

Zo spisového záznamu A. - S. P., a.s. zo dňa 18.11.2004 vyplynulo, že menovaná spoločnosť

navrhovateľovi uhradila spolu 77.332,- Sk ako bolestné v sume 38.475,- Sk (641,25 bodov), sťaženie
spoločenského uplatnenia 29.790,- Sk (496,5 bodov), 7.007,- Sk náklady na liečenie a 2.060,- Sk
náhradu vecnej škody.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

V zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v znení neskorších predpisov, S. K. P. /ďalej len „K.“/
poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v znení neskorších predpisov poškodený má právo uplatniť
nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol
uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v znení neskorších predpisov náhradu škody uhrádza

poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Právna úprava odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia bola po poškodení zdravia,

ktoré navrhovateľ utrpel 4.9.2002 zmenená, keď dňa 1.8.2004 nadobudol účinnosť zákon č. 437/2004
Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý zároveň zrušil
predchádzajúci právny predpis upravujúci odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia,
ktorým bola vyhláška č. 32/1965 Zb.. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. na bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá
bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. V tomto zmysle súd uplatnené nároky
navrhovateľa posudzoval podľa vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu
sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia, ktorá platila v čase vzniku poškodenia zdravia navrhovateľa.

Podľa § 2 ods. 1 vyššie uvedenej vyhlášky č. 32/1965 Zb. odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti

spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad
a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe
poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa § 4 ods. 1 vyššie uvedenej vyhlášky č. 32/1965 Zb. sťaženie spoločenského uplatnenia sa
odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony

poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho
spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí
byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa § 7 ods. 1, 2 vyššie uvedenej vyhlášky č. 32/1965 Zb. výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť
a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240
000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk.

V zmysle § 7 ods. 3 vyššie uvedenej vyhlášky č. 32/1965 Zb. v prípadoch hodných osobitného zreteľa
môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad

sumu ustanovenú v § 7 ods. 1 a 2.

Vykonanýmdokazovaním,tedanajmäzobsahuspisuOkresnéhosúduTrenčínsp.zn.4T/151/2003bolo
zistené, že dňa 04.09.2002 motorové vozidlo bez evidenčného čísla riadené T. K. zrazilo navrhovateľa
a spôsobilo mu tak škodu, okrem iného i na jeho zdraví. Keďže ide o škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, má navrhovateľ v zmysle

citovaných ustanovení § 24 v spojení s ustanoveniami § 15 zákona o povinnom poistení zodpovednosti
za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla právo domáhať sa náhrady tejto škody priamo proti S. K.
P.. V tomto zmysle bol návrh navrhovateľa podaný proti odporcovi dôvodne.

Pokiaľ ide o samotnú náhradu škody, ktorú navrhovateľ pri nehode utrpel, v návrhu si uplatnil nárok na

náhradu škody na zdraví (odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia) ale i nároky
na náhradu vecnej škody. V priebehu konania mu odporca poskytol plnenie náhrady vecnej škody (hoci
čiastočne krátené) i plnenie za základné bodové ohodnotenie bolestného i sťaženia spoločenského
uplatnenia. Po tomto plnení zobral navrhovateľ svoj návrh v časti uvedených nárokov späť. Po súhlase
odporcu s týmto čiastočným späťvzatím súd konanie v uvedenej časti podľa § 96 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku zastavil.Predmetom konania tak zostával nárok navrhovateľa na mimoriadne dvadsaťnásobné zvýšenie
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia spolu s úrokom z omeškania a nárok na úrok z
omeškania z plnenia, ktoré odporca v priebehu konania navrhovateľovi poskytol a to za obdobie od

podania návrhu na súd do dňa poskytnutia plnenia navrhovateľovi.

Čo sa týka nároku na mimoriadne zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, môže
súd v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. takéto zvýšenie priznať len v prípadoch hodných
osobitného zreteľa a zároveň takéto mimoriadne zvýšenie musí byť primerané. V zmysle konštantnej
súdnej judikatúry sa o prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje mimoriadne zvýšenie

odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia jedná vtedy, ak bol poškodený pred poškodením
svojho zdravia mimoriadne zapojený v nejakej oblasti spoločenského života (kultúrnej, umeleckej,
politickej, športovej a podobne), pričom toto mimoriadne zapojenie už v dôsledku následkov poškodenia
svojho zdravia už vykonávať nemôže alebo len vo veľmi obmedzenej miere. Z výsledkov vykonaného
dokazovania súd mal za preukázané, že o takýto prípad sa u navrhovateľa jedná. Bolo totiž preukázané,
že navrhovateľ bol pred poškodením svojho zdravia viac ako tridsať rokov členom poľovníckeho

združenia, na ktorého činnosti sa aktívne zúčastňoval. Okrem klasických poľovačiek na zver sa
zúčastňoval výsadby stromčekov, prikrmovania zvery a plnil si povinnosti aj v orgánoch poľovníckeho
združenia. Všetky tieto činnosti však už navrhovateľ následkom zranení, ktoré utrpel pri úraze vykonávať
nemôže. Zranenia, ktoré utrpel totiž u navrhovateľa spôsobili obmedzenie pohyblivosti pravého
ramenného kĺbu stredného stupňa s obmedzením rotačných pohybov, obrnu pravého vretenného nervu

v distalnej časti s poruchou funkcie palcových svalov, obmedzenie pohyblivosti ľavého kolenného kĺbu
stredne ťažké i trvalé poúrazové opuchy ľavej dolnej končatiny. Tieto následky na zdraví obmedzujú
navrhovateľa aj pri bežných činnostiach ako je chôdza, hygiena, domáce práce a podobne, a preto je
nepochybné, že mu aj úplne znemožňujú vykonávanie jeho záujmovej činnosti v oblasti poľovníctva
tak ako to bolo pred uvedeným úrazom. Súd preto dospel k záveru, že u navrhovateľa sa jedná o

prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje mimoriadne zvýšenia odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Pokiaľ ide o samotnú výšku tohto mimoriadneho zvýšenia, v zmysle už
citovaného§7ods.3vyhláškyč.32/1965Zb.musíísťozvýšenieprimerané.Primeranosťmimoriadneho
zvýšenia sa musí podľa súdu vzťahovať najmä k základnej sadzbe bodového ohodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia, k satisfakčnej funkcii tohto odškodnenia,

k povahe samotných následkov zranení, ktoré sťažujú spoločenské uplatnenie. Súd tiež musí zohľadniť
aké skutočnosti odôvodnili hodnotiť prípad poškodeného ako prípad hodný osobitného zreteľa, teda
samotný charakter a rozsah mimoriadneho zapojenia poškodeného v niektorej oblasti spoločenského
života pred poškodením zdravia. V danom prípade po posúdení všetkých týchto faktorov dospel súd
k záveru, že primeraným bude ak sa odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa

mimoriadne zvýši trojnásobne. Vychádzajúc zo znaleckého posudku podaného v tomto konaní je
základné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia u navrhovateľa 475 bodov, čo pri
hodnote 60,- Sk za 1 bod predstavuje 28.500,- Sk. Mimoriadne päťnásobné zvýšenie potom predstavuje
85.500,- Sk (3 x 28.500,- Sk), od ktorého je však potrebné odpočítať sumu 29.790,- Sk ako odškodnenia
sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré už odporca navrhovateľovi poskytol. V zmysle uvedeného

potom súd odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 55.710,- Sk titulom odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia, ktoré bolo súdom mimoriadne zvýšené trojnásobne. Pretože si navrhovateľ
uplatňoval v návrhu mimoriadne dvadsaťnásobné zvýšenie tohto odškodnenia, súd v zostávajúcej časti
jeho návrh zamietol.

Rovnako súd návrh navrhovateľa zamietol aj pokiaľ ide o nárokované úroky z omeškania za

mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia a úroky z omeškania
za plnenia náhrady škody, ktoré plnenie odporca navrhovateľovi poskytol v priebehu konania. Čo
sa týka úrokov z mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, nárok
na mimoriadne zvýšenie odškodnenia vzniká poškodenému až právoplatným rozhodnutím súdu o
mimoriadnom zvýšení a až vtedy vzniká druhej strane povinnosť takéto odškodnenie poskytnúť.

Pred týmto okamihom teda odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré bolo súdom
mimoriadne zvýšené splatné nebolo splatné a povinná osoba sa so splnením svojho dlhu nemohla
dostať do omeškania. Ani poškodenému preto nemohol pred dňom právoplatnosti takéhoto súdneho
rozhodnutia vzniknúť nárok na úroky z omeškania z takto mimoriadne zvýšeného odškodnenia. Pri
úrokoch z omeškania za plnenia náhrady škody, ktoré plnenie odporca navrhovateľovi poskytol vpriebehu konania musel zasa súd vychádzať zo skutočnosti, že splatnosť náhrady škody nie je
stanovené právnym predpisom, nebola medzi účastníkmi dohodnutá a zatiaľ nebola ani stanovená
súdnym rozhodnutím a preto je náhrada škody v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka splatná prvého

dňa po tom, čo navrhovateľ odporcu o plnenie požiadal. Podľa navrhovateľa odporca bol o plnenie
náhrady škody požiadaný navrhovateľom v deň, kedy bol podaný návrh navrhovateľa na súd. S týmto
právnym názorom sa súd nemohol stotožniť. Je pravdou, že aj samotný návrh na začatie konania
môže byť chápaný ako výzva veriteľa dlžníkovi na plnenie ale len od doby, kedy mu je takýto návrh
doručený. Samotné podanie návrhu na súd neznamená, že dlžník už bol odporcom na plnenie vyzvaný.

K tomuto dôjde až vtedy, keď je návrh doručený zo strany súdu dlžníkovi - odporcovi. V tomto konaní
bol návrh odporcovi doručený až spolu s platobným rozkazom, čo bolo dňa 30.8.2004, avšak odporcovi
spolu s návrhom neboli doručené doklady, na ktoré sa navrhovateľ v návrhu odvolával a ktoré mali
jeho nároky preukazovať /znalecké posudky o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, doklady
preukazujúce vecnú škodu navrhovateľa a podobne/, pričom je potrebné poznamenať, že sa tak stalo z
viny samotného navrhovateľa, ktorý k návrhu pripojil len jedno vyhotovenie týchto listín. Bez súčasného

doručenia týchto listín, ktoré preukazovali nároky navrhovateľa nemožno pokladať doručenie samotného
návrhu odporcovi za kvalifikovanú výzvu na plnenie a odporca sa tak nemohol so

splnením svojho dlhu dostať do omeškania ani podaním samotného návrhu navrhovateľa na súd a ani
doručenímtohtonávrhuspolusplatobnýmrozkazom.Nazákladetýchtozáverovsúdnávrhnavrhovateľa
aj v časti úrokov z omeškania zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo. Podľa výsledku tohto konania možno úspešnosť navrhovateľa odporcu hodnotiť
ako čiastočnú. Súd totiž návrh navrhovateľa zamietol v časti uplatnených úrokov z omeškania. Okrem
toho aj v časti, v ktorej súd konanie zastavil možno chápať odporcu ako úspešného, nakoľko navrhovateľ

v tejto časti spor zavinil, keďže ako bolo vyššie uvedené odporcu nevyzval na dobrovoľné plnenie.
Na druhej strane bol v časti úspešný aj navrhovateľ, keď súd jeho návrhu na mimoriadne zvýšenie
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vyhovel /aj keď nie v miere akú požadoval, ale
výška plnenia tu závisela od úvahy súdu a preto nemožno priznanie mimoriadneho zvýšenia v menšom
rozsahu ako bolo požadované pokladať za neúspech/. Z týchto dôvodov sa súd rozhodol v súlade s

citovaným ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať.

O náhrade trov konania štátu súd rozhodol v súlade s § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má
podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich
nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. V zmysle tohto ustanovenia má súd právo
na náhradu trov konania, ktoré platil proti odporcovi /ktorý z časti v konaní nebol úspešný/ pretože

u navrhovateľa, ktorý je dôchodcom s poškodeným zdravím sú predpoklady pre oslobodenie od
súdnych poplatkov. Trovy štátu v tomto konaní predstavujú 1.000,- Sk, ktoré súd zaplatil z rozpočtových
prostriedkov súdu ako znalečné MUDr. P. za podaný znalecký posudok. Preto súd odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 1.000,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si odporca nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím , môže sa žalobca domáhať jej splnenia
prostredníctvom exekúcie.