Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. január 2008

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 14C/494/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Adrianou Murínovou v právnej veci navrhovateľa: L. U.,

nar. X.X.XXXX, bytom F., M. G. XX, okres Košice - okolie, zastúpeného opatrovníkom: C. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, zastúpeným: JUDr. J. W., advokát so sídlom v B., N. X, proti odporcom:
1/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,
Kutuzovova 8, 2/ Technická univerzita v Košiciach, so sídlom v Košiciach, Letná 9, za účasti vedľajšieho
účastníka: P. B. U., so sídlom v Q., A. K. XX, zastúpená J. - P. U., a.s., so sídlom v Q., R. D. X, v konaní
o náhrade škody na zdraví, takto

r o z h o d o l :

Odporca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 199.200,- Sk na jeho účet vedený v A.

Q. a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 199.200,- Sk na jeho účet vedený v A.
Q. a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého z odporcov.

Priznáva navrhovateľovi náhradu trov konania proti odporcom v 1. a 2. rade vo výške 124.989,- Sk.
Priznané trovy konania sú odporca v 1. rade ako aj odporca v 2. rade p o v i n n í zaplatiť v súdom
vyčíslenej výške na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. J. W., advokáta, v lehote do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
druhého z odporcov.

Odporcovi v 2. rade u k l a d á povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok

za návrh na začatie konania vo výške 9.960,- Sk, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovi v 2. rade u k l a d á povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I trovy štátu v sume
14.300,- Sk, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.5.2002 domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu 298.800,- Sk so 17,6% úrokom z omeškania zo sumy 99.600,- Sk
odo dňa podania návrhu do zaplatenia a zo sumy 199.200,- Sk odo dňa právoplatnosti rozhodnutia
súdu do zaplatenia, titulom náhrady škody na zdraví, ktorá mu bola spôsobená pri úraze počas
výkonu základnej vojenskej služby dňa 3.9.2001. Návrh odôvodnil tým, že nárok predstavuje súčetnavrhovateľovi, podľa bodového ohodnotenia bolestného, lekárskym posudkom priznané odškodné za
bolesť vo výške 99.600,- Sk, a ním požadovaného zvýšenia odškodnenia za bolesť vo výške 199.200,-
Sk.

Tunajší súd uznesením zo dňa 23.9.2004 sp. zn. 14C 494/2002-96 konanie v časti o zaplatenie 99.600,-
Sk zastavil na základe účinného späťvzatia návrhu v tejto časti navrhovateľom.

Navrhovateľ v návrhu ako odporcu označil: Slovenská republika, Ministerstvo obrany SR, VLA Košice,
VÚ 1442, Rampová 7, 040 01 Košice.

Odporca - Vojenská letecká akadémia generála M. R. Štefánika v Košiciach (ďalej len „VLA“)
písomným podaním doručeným súdu dňa 6.6.2002 a dňa 25.9.2003 (č. l. 18, 28 spisu) žiadal

žalobný návrh zamietnuť spochybňujúc procesnú spôsobilosť právnej zástupkyne navrhovateľa L. U.
na podanie žalobného návrhu a na zastupovanie navrhovateľa na základe plnej moci udelenej jej
otcom navrhovateľa, pričom právny nárok navrhovateľa na odškodnenie za bolesť nespochybňoval
a vyjadril svoju vôľu tento i iné náhrady za škodu na zdraví spôsobenej úrazom navrhovateľa ako
vojaka základnej služby pri plnení jeho služobných povinností, v priznanej výške navrhovateľovi

uhradiť.Namietolzároveňoznačenieodporcunavrhovateľom,poukazujúc,žepokiaľnavrhovateľoznačil
odporcu (žalovaného) ako: Slovenská republika / Ministerstvo obrany SR / VLA Košice (VÚ 1442),
Rampová č. 7, Košice, jeden takto označený subjekt neexistuje, keďže ide o kompilát niekoľkých
nesprávne, resp. neúplne označených subjektov (štát, ministerstvo obrany a Vojenská letecká akadémia
generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach), pričom ako sídlo takto označeného subjektu je

uvedená Rampová ul. č. 7 Košice, kde sídli Vojenská letecká akadémia generála M.R. Štefánika v
Košiciach. Žiadal súd, aby vyzval navrhovateľa na presné označenie subjektu, ktorý žaluje, prípadne
upresnenie jeho označenia.

Odporca - poverený pracovník VLA na pojednávaní dňa 27.10.2003 opätovne žiadal o upresnenie
označenia odporcu, namietal, že navrhovateľ nemôže jeden nárok uplatňovať z dvoch právnych titulov,

navrhoval vyzvať spoločnosť J. - P. U., a.s., aby do konania pristúpila ako vedľajší účastník, vypočuť
ako svedka Ing. F. R., veliteľa automobilovej čaty prevádzkovej roty VLA a ustanoviť znalca z odboru
neurológie na zistenie, či navrhovateľ vôbec vníma a cíti bolesť. Zároveň navrhoval spojiť prejednávanú
vec s konaním vedeným pod sp. zn. 24C 46/03.

Odporca - VLA podaním doručeným súdu dňa 30.10.2003, s poukazom na posledný odsek čl. 141

vojenského predpisu Všeob-P-21 (práv), v spojení s ústrižkom 9 k tomuto predpisu a s poukazom
na list č. PPR-616/12-31/2003, oznámil súdu, že došlo k postúpeniu všetkých nárokov poškodeného
navrhovateľanaÚradgenerálnehoprávnehozástupcuMinisterstvaobranySlovenskejrepublikyažiadal
súd akúkoľvek korešpondenciu zasielať tomuto subjektu na ním uvedenú adresu. Doručil súdu fotokópiu
Rozhodnutia rektora -veliteľa VLA Košice o žiadosti na náhradu škody utrpenej úrazom č. 391/21 -

B/2002 zo dňa 12.2.2002, súpisky Národnej banky Slovenska z 30.4.2002 ako dokladu o vyplatení sumy
99.600,- Sk navrhovateľovi, vyjadrenia Ministerstva obrany, Úradu generálneho právneho zástupcu zo
dňa 4.9.2003, ako aj ďalšie listinné dôkazy a dňa 6.11.2003 interný vojenský predpis Všeob-P-21 (práv.).

V priebehu konania, s účinnosťou od 1.9.2004, došlo v zmysle ust. § 2 zákona č. 455/2004 Z. z. k
zániku Vojenskej leteckej akadémie generála M. R. Štefánika v Košiciach, so sídlom na Rampovej ul. 7

v Košiciach jeho zlúčením s Technickou univerzitou v Košiciach.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 8.11.2004,
doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.11.2004, upresnil označenie odporcu ako Slovenská republika,
Ministerstvo obrany SR, Technická univerzita v Košiciach a petit návrhu upresnil tak, že žiadal uložiť
odporcovi povinnosť zaplatiť mu 199.200,- Sk s 9% úrokom z omeškania odo dňa právoplatnosti

rozhodnutia do zaplatenia.Na výzvu odporcu - VLA, so súhlasom navrhovateľa na pojednávaní dňa 27.10.2003, urobenú
prostredníctvom súdu, dňa 22.3.2004 vstúpila do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu P. B.
U., zastúpená spoločnosťou J. - P. U., a.s.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 22.3.2004, 13.12.2004 (č.l. 82,
107) namietol, s poukazom na prebiehajúce a ku dňu vyjadrenia ešte neskončené konanie pred
Vojenským obvodovým súdom v Prešove, č.k. 1T 1/02 pre trestný čin ublíženia na zdraví voči N.
U., predčasnosť podania žalobného návrhu, keďže o zavinení nebolo ešte právoplatne rozhodnuté.
K výške požadovaného odškodnenia z titulu zvýšenia odškodnenia za bolesť uviedol, že navrhovateľ

musí preukázať, že úrazom a jeho liečením alebo odstraňovaním následkov boli spôsobené také
bolesti, že tento prípad je nutné hodnotiť ako hodný osobitného zreteľa, musí dokázať, že bolesti neboli
dostatočne odškodnené podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe vyhlášky č. 32/1965 Zb. a že
tieto nie sú dostatočne odškodnené ani prípadným zvýšením, ktoré bolo v kompetencii ošetrujúceho
lekára, pričom zvýšenie odškodnenia je možné vykonať len zo základného počtu bodov, t.j. 830 bodov
bolestného. Navrhol vykonanie znaleckého dokazovania na posúdenie priebehu liečenia, posúdenie

citlivosti navrhovateľa na bolesť i bolestivosti operačných zákrokov, ktorým sa navrhovateľ podrobil a
či tieto predstavujú zvláštny priebeh liečby.

Uznesením zo dňa 31.1.2005 sp. zn. 14C 494/2002-109 bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie
znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: chirurgia a traumatológia a vypracovaním
znaleckého posudku poveril znalca MUDr. L. W.. Vedľajší účastník v písomnom podaní doručenom

súdu dňa 30.5.2005 namietol odporučenie zvýšenia základného bodového ohodnotenia bolestného
podľa ust. § 6 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. znalca MUDr. L. W., vyjadrené v znaleckom posudku č.
10/2005,keďžeuvedenéustanoveniecitovanávyhláškaneobsahuje.Spoukazomnazáveryznaleckého
dokazovania, že v čase úrazu pacient pre prítomnosť bezvedomia bolesť nepociťoval, že zranenia sa
liečia v závislosti od ich druhu aj v čase, keď je pacient v kóme, navrhovateľovi podávané liečivá boli

obvyklé, na bolesti sa pacient v prípade prebratia z kómy nepamätá, keď zdravotný stav navrhovateľa
znalec považoval za stabilizovaný a a priebeh liečby navrhovateľa za štandardný, žiadal návrh v celom
rozsahu zamietnuť, keďže nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, že navrhovateľ trpel mučivými
bolesťami. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 3.10.2005 prostredníctvom právneho zástupcu s poukazom
na závery znaleckého posudku, na právnu úpravu považujúcu za bolesti aj sťaženie zdravotnej pohody

ako sú závažné psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, a to bez ohľadu na intenzitu bolesti,
mal za to, že je bezpredmetné, či je pacient v kóme alebo nie.

Súd v prejednávanej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 7.11.2005 sp. zn. 14C 494/02-166 tak, že
uložil odporcovi (označenému Ministerstvo obrany SR, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava)
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 199.200,- Sk do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, konanie

ozaplatenieúrokuzomeškaniavovýške9%ročnezosumy199.200,-Skzastavil,navrhovateľovipriznal
náhradu trov konania a vyslovil, že štát na náhradu trov konania nemá právo.

Krajský súd v Košiciach na základe odvolania odporcu a vedľajšieho účastníka uznesením zo dňa
14.3.2006 sp. zn. 6Co 32/2006-193 rozsudok, okrem výroku o zastavení konania, zrušil a v zrušenej
časti vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z odôvodnenia Krajského súdu v Košiciach

vyplýva, že súd prvého stupňa sa dopustil procesného pochybenia, keď konal s niekým kto nie je
účastníkom konania, pričom z rozhodnutia súdu ani z obsahu spisu nie je zrejmé, prečo súd konal
s Ministerstvom obrany SR a ako sa tento subjekt stal účastníkom konania. Okruh účastníkov určuje
navrhovateľ, ktorý v žalobnom návrhu označil odporcu ako: Slovenská republika, Ministerstvo obrany
SR, Vojenská letecká akadémia Košice, VÚ 1442, Rampová 7, Košice a jeho označenie upresnil

v písomnom podaní zo dňa 8.11.2004 (č.l. 97 spisu) ako Slovenská republika, Ministerstvo obrany
SR, Technická univerzita v Košiciach, z dôvodu zlúčenia Vojenskej leteckej akadémie s Technickou
univerzitou v Košiciach a takto označil odporcu aj vo všetkých nasledujúcich písomných podaniach,
vrátane vyjadrenia k odvolaniu. Uložil preto súdu prvého stupňa vyzvať navrhovateľa, aby upresnil
označenie odporcov, resp. odporcu, či je ním Slovenská republika, Ministerstvo obrany SR, alebo

Technická univerzita v Košiciach alebo viacerí z nich a až po objasnení, kto je účastníkom na strane
odporcu posudzovať dôvodnosť nárokov navrhovateľa. Až po určení okruhu odporcov uložil súduprvého stupňa skúmať otázku pasívnej legitimácie takto označených odporcov, a pre záver o tom, kto
je prevádzateľom motorového vozidla doplniť dokazovanie, t.j. zistiť, kto sa stal jeho prevádzateľom
po zlúčení Vojenskej leteckej akadémie gen. M. R. Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v

Košiciach. Pokiaľ teda súd doposiaľ konal s niekým iným, než účastníkom konania, odňal mu možnosť
konať pred súdom a bude musieť tomuto účastníkovi umožniť uplatnenie všetkých jeho procesných práv,
vrátane možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, navrhnúť ďalšie dôkazy a vykonať dôkazy za jeho
účasti. Zároveň odvolací súd uviedol, že pokiaľ súd prvého stupňa dôjde k záveru, že sú dané dôvody
pre zvýšenie bolestného nad jeho dvojnásobok (nad 1660 bodov), z odôvodnenia rozsudku musí byť

zrejmé, ktoré ďalšie okolnosti odôvodňovali mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť podľa § 7 ods.
3 vyhl. č. 32/1965 Zb., pričom nemôže ísť o okolnosti, ktoré boli zohľadnené už pri zvýšení bolestného na
jeho dvojnásobok v lekárskom posudku o určení bodového ohodnotenia bolestného. Pri mimoriadnom
zvýšení vychádzať zo základného bodového hodnotenia bolestného, t.j. v danom prípade 830 bodov a
od toho odvíjať priznané násobky.

Tunajší súd výzvou zo dňa 13.6.2006 (č.l. 198) vyzval navrhovateľa, aby v prípade, že na podanom

návrhu trvá, upravil žalobný návrh v súlade s uznesením Krajského súdu v Košiciach, č.k. 6Co
32/2006-193.

Navrhovateľ na výzvu súdu písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.6.2006 upresnil
označenie odporcu ako: 1/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom obrany SR, Kutuzovova 8,
Bratislava, 2/ Technická univerzita v Košiciach, Letná 9, Košice, vedľajší účastník: P. B. U., A. K. XX, Q.,

zastúpená J. - P. U., a.s., R. rad X, Q.. Zároveň upresnil petit návrhu tak, že žiadal uložiť odporcom v 1. a
2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 199.200,- Sk a nahradiť mu trovy konania.

Súduznesenímzodňa25.10.2006sp.zn.14C494/2002-277pripustil,abydokonanianastraneodporcu
pristúpil ako odporca v 2. rade: Technická univerzita v Košiciach, Letná č. 9, 040 01 Košice, proti ktorému
podalaodvolanieTechnickáuniverzitavKošiciach.KrajskýsúdvKošiciachuznesenímzodňa23.1.2007

sp. zn. 6Co 466/2006-298 jej odvolanie odmietol, ako odvolanie podané niekým, kto na odvolanie nie
je oprávnený.

Právny nástupca VLA - Technická univerzita v Košiciach, namietala svoju pasívnu legitimáciu v spore
písomným podaním z 28.3.2007, doručeným súdu dňa 4.4.2007, nakoľko s poukazom na delimitačný
Protokol o vecnom a finančnom vymedzení majetku štátu v správe Vojenskej leteckej akadémie gen.

M. R. Štefánika Košice so stavom k 31.8.2004 č.p.: Kve-588/3-49/2004, motorové vozidlo zn. UAZ
ev. č. XXX-XX-XX, ktorého v čase vzniku poistnej udalosti dňa 3.9.2001 bola prevádzateľom VLA, na
Technickú univerzitu v Košiciach neprešlo, resp. na ňu neprešli práva a povinnosti spojené s prevádzkou
uvedeného motorového vozidla podľa vyhl. č. 423/1991 Zb.

Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 22.6.2007, doručeným tunajšiemu súdu na pojednávaní

dňa 26.6.2007, upresnil petit žalobného návrhu tak, že žiadal, aby súd uložil odporcovi v 1. rade -
Slovenská republika, zastúpená: Ministerstvo obrany SR, zaplatiť navrhovateľovi titulom bolestného
sumu 199.200,- Sk a odporcovi v 2. rade - Technická univerzita v Košiciach, sumu 199.200,- Sk s tým,
že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu. Zároveň žiadal
priznať náhradu trov konania voči odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade s tým, že plnením jedného

z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu.

Zmenou návrhu podľa ustálenej súdnej praxe sa rozumie zmena spočívajúca v tom, že navrhovateľ a/
na základe rovnakého skutkového základu požaduje viac, než požadoval v návrhu (rozšírenie návrhu),
b/ na základe rovnakého skutkového základu požaduje iné plnenie (namiesto nepeňažného plnenia
zaplatenie peňažnej čiastky), c/ na základe rovnakého skutkového základu požaduje miesto plnenia

vydanie určujúceho výroku a naopak, d/ síce požaduje rovnaké plnenie ale na základe iného skutkového
stavu, e/ na základe iného skutkového stavu požaduje iné plnenie.Súd so zreteľom na obsah uznesenia odvolacieho súdu v prejednávanej veci, mal za to, že podaním z
22.6.2007 boli navrhovateľom odstránené vady návrhu, nakoľko nešlo o zmenu návrhu v zmysle vyššie
uvedeného. Preto o tomto návrhu navrhovateľa nevydával osobitné procesné rozhodnutie.

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu dňa 3.10.2005 s poukazom na obsah znaleckého
posudku MUDr. L. W. č. 10/2005 uviedol, že za bolesť sa považuje aj sťaženie zdravotnej pohody,
poruchy nervového ústrojenstva bez ohľadu na intenzitu bolesti, pričom je bezpredmetné, či pacient
je v kóme alebo nie. V podaní doručenom súdu dňa 26.6.2007, predovšetkým znaleckým posudkom
MUDr. L. W. mal za preukázané, že navrhovateľ v priebehu liečby trpel intenzívnymi bolesťami, ktoré boli

tíšenéliekmiprotibolestipodávanýmivinjekčnejforme,počasliečbybolivykonanéopakovanéoperácie,
infúzie, invazívne vyšetrenia a rehabilitácie, ktoré mu spôsobovali bolesti, utrpel ťažké nervové poruchy
a bezvládnosť. U navrhovateľa došlo počas liečby k výraznému zásahu do jeho fyzickej ako aj psychickej
integrity tak, ako to má na mysli ust. odseku 1, článku I zásad pre hodnotenie, tvoriacich prílohu vyhl.
č. 32/1965 Zb., pričom za základné bodové ohodnotenie, z ktorého sa má vychádzať pri rozhodovaní
podľa ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., žiadal považovať v posudku o bolestnom priznaných 1660

bodov ako celok. Uvedené odôvodnil tým, že vzhľadom na skutočnosť, že ani jedna položka uvedená v
prílohe Sadzby pre hodnotenie vyhlášky č. 32/1965 Zb. nevyjadruje stanoveným počtom bodov bodové
ohodnotenie možných komplikácií v súvislosti s liečbou, tieto sú vyjadrené možnosťou lekára podľa
odseku 6 a 7 zásad pre hodnotenie, s ohľadom na priebeh a náročnosť liečby i vzniknuté komplikácie u
konkrétneho pacienta, voľnou úvahou zvýšiť bodové ohodnotenie bolestného, ktoré takto tvorí v celosti

základné bodové ohodnotenie bolestného stanoveného lekárom. Navrhol pri zvýšení odškodnenia za
bolesť zohľadniť tiež zlý psychický stav navrhovateľa.

Odporca (poverený pracovník MO SR) dňa 3.10.2005 poukázal, že v zmysle výsledkov znaleckého
dokazovania sa nedá zistiť, či pacient v momente úrazu pociťoval bolesť, na prežité bolesti si po
prebratí z kómy nepamätá, pričom posúdenie intenzity bolesti, keď bolesť je zážitkom subjektívnym, u

pacienta s poruchou vedomia a motoriky je zvlášť obtiažne, písomným podaním doručeným súdu dňa
12.7.2007 nepopieral príčinnú súvislosť medzi škodou na zdraví navrhovateľa a nesprávnou technikou
zastavovania vozidla jeho vodičom avšak tvrdil, že je potrebné vziať zreteľ aj na skutočnosť, že
navrhovateľ porušil predpisy o bezpečnosti pri práci a že toto porušenie malo dosť podstatný vplyv na
spôsobený úraz. Namietol preukázanie výrazného zásahu do psychickej integrity navrhovateľa, keď

takýto zásah nie je skonštatovaný ani v lekárskych posudkoch MUDr. P. Y., ani MUDr. L. W., pričom
posúdenie do zásahu psychickej integrity navrhovateľa vzhľadom na jeho komatózny stav nie je ani
možné.

Vedľajší účastník dňa 26.6.2007 s poukazom na závery znaleckého dokazovania MUDr. L. W., ktorým
nebola preukázaná opodstatnenosť nárokov navrhovateľa, keďže nebolo znaleckým dokazovaním

preukázané, či je možné vnímať zranenia a bolestivosť zranení a vykonávanej liečby vzhľadom na
dlhodobé bezvedomie navrhovateľa, počas ktorého nereagoval na žiadne podnety, neboli preukázané
mimoriadne mučivé útrapy, pričom závery kontrolného znaleckého dokazovania v konaní sp. zn. 24C
46/2003, ktoré nebolo zamerané na otázku bolestivosti liečby, nemožno v prejednávanej veci použiť.
V písomnom podaní doručenom súdu dňa 9.7.2007 uviedol, že sú dané dôvody pre obmedzenie

zodpovednosti odporcov v dôsledku spoluzavinenia poškodeného s poukazom na techniku jazdy vodiča
motorového vozidla ale aj podiel nevhodnosti miesta výkonu opravy. S poukazom na trvalý komatózny
stav a závery znaleckého dokazovania, ktorým nebolo preukázané, aby navrhovateľ trpel mučivými
bolesťami, keď znalec hodnotil stav navrhovateľa ako kvalitatívnu poruchu vedomia, liečebný proces
utrpenýchzraneníakozávislýodichdruhuatoajvčasekeďjepacientvkóme,navrhovateľovipodávané

liečivá ako obvyklé, priebeh liečby ako štandardný. Pokiaľ znalec pretože navrhovateľ ako mladý človek
utrpel pri plnom zdraví ťažké, takmer smrteľné zranenie, odporučil zvýšenie základného bodového
ohodnotenia bolestného podľa § 6 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. namietol, že ohodnotenie poškodenia na
zdraví je možné vykonať len z dôvodov v § 6 písm. a, b, c, Zásad pre hodnotenie, tvoriacich prílohu
citovanej vyhlášky, pričom zvýšenie odškodnenia je možné vykonať len zo základného počtu bodov, t.j.

830 bodov bolestného.Na pojednávaní dňa 26.6.2007 odporcovia v 1. a 2. rade i vedľajší účastník vzniesli námietku premlčania
navrhovateľom uplatneného nároku voči odporcovi v 1. i v 2.rade s odôvodnením, že navrhovateľ
upresniloznačenieodporcuv1.radeaždňa19.6.2006anáslednerozšírilnávrhoodporcuv2.rade,teda

zjavne po uplynutí premlčacej doby., keď lekársky posudok o bolestnom MUDr. P. Y. bol vypracovaný
dňa 27.12.2001. Odporca v 2. rade zároveň namietol nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie, v
písomnom podaní z 13.7.2007 na margo tejto námietky uviedol, že uvedené motorové vozidlo zn. UAZ
ev. č. XXX-XX.XX nikdy neprešlo do majetku Technickej univerzity v Košiciach a tá sa nikdy nestala jeho
prevádzateľom. Prevádzateľom tohto vozidla bolo v skutočnosti ministerstvo obrany, ktoré ho viedlo vo

svojej evidencii správcu majetku štátu.

Na pojednávaní dňa 18.1. 2008 vedľajší účastník, odporca v 1. a 2. rade navrhol za účelom
zistenia stabilizácie zdravotného stavu zdravotného stavu navrhovateľa nariadiť znalecké dokazovanie
s poukazom na rozpornosť tvrdení znalca MUDr. L. W., ktorý dňa 18.1.2008 uviedol, že stav
poškodeného možno za ustálený považovať po prepustení do domáceho liečenia a následne, že v
prípade navrhovateľa ide o neustále prebiehajúce liečenie, keďže sú mu neustále podávané lieky a

počas hospitalizácií v čase lekárskych kontrol sú vykonávané liečebné výkony.

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.1.2003 domáhal náhrady škody na zdraví
spôsobenej predmetným úrazom, titulom odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia (náhrada za
sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa nad sumu zodpovedajúcu základnému počtu bodov,
ktorými bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené). Konanie bolo vedené na tunajšom súde

pod sp. zn. 24C 46/2003. Rozsudkom zo dňa 23.4.2007 bola odporcovi v 1. rade uložená povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 17.970.000,- Sk a odporcovi v 2. rade uložená povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 17.970.000,- Sk na účet vedený v A. Q. a.s. č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX s tým, že
plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého z odporcov. Navrhovateľovi
priznal náhradu trov konania proti odporcom v 1. a 2. rade vo výške 1.099.866,50 Sk a uložil odporcom v

1. a 2. rade povinnosť priznané trovy konania vo výške 532.564,- Sk zaplatiť na účet právnej zástupkyne
navrhovateľaJUDr.W.B.,advokátky,avovýške567.302,50Sknaúčetprávnehozástupcunavrhovateľa
JUDr. J. W., advokáta, s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
druhého z odporcov. Odporcovi v 2. rade zároveň uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu
Košice I súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 200.000,- Sk. Rozsudkom Krajského

súdu v Košiciach zo dňa 4.12.2007 bol potvrdený rozsudok vo výroku, ktorým boli odporcovia v 1. a
2. rade zaviazaní zaplatiť navrhovateľovi 14.424.000,- Sk na jeho účet vedený v A. Q. a.s., s tým, že
plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého z odporcov a vo výroku o
povinnosti odporcu v 2. rade zaplatiť súdny poplatok. V prevyšujúcej vyhovujúcej časti zmenil rozsudok
tak, že návrh zamietol a rozsudok vo výroku o náhrade trov konania zrušil a v zrušenom rozsahu vrátil

vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom opatrovníka navrhovateľa, výsluchom svedkov, prednesmi
ostatných účastníkov konania, znaleckými posudkami, oboznámením listinných dôkazov, obsahu spisu
Okresného súdu Košice I sp. zn. 24C 46/2003, spisu Vojenského obvodového súdu Prešove sp. zn.
1T 1/02, a zistil tento skutkový stav:

Dňa 3.7.2001 navrhovateľ nastúpil ako vojak základnej vojenskej služby na Vojenskú leteckú akadémiu
M.R.Štefánika v Košiciach (právny predchodca odporcu v 2. rade), do vojenského útvaru VÚ 1442.
Navrhovateľ vykonával funkciu dielenského mechanika.

Dňa 3.9.2001, počas výkonu vojenskej služby, došlo k úrazu navrhovateľa tým spôsobom, že v parku
techniky v areáli VLA v Košiciach opravoval predný nárazník služobného motorového vozidla typu

VAZ 469, EČ XXX-XX-XX, pričom vodič tohto vozidla vojak N. U. zabrzdil vozidlo ručnou brzdou
a po vypnutí motora nevyradil prvý rýchlostný stupeň, ale súčasne uvoľňoval spojkový pedál, čím
došlo ku krátkemu pohybu vozidla dopredu, pričom prednou časťou nárazníka pritlačil navrhovateľovu
hlavu o stenu garáže a spôsobil mu zlomeninu základne lebky, zlomeninu ľavej spánkovej kosti s
vtlačením úlomkov, zlomeninu pyramídy ľavej spánkovej kosti, zlomeninu veľkého krídla klinovej kosti

vpravo, krvácanie pod pavúčnicu obojstranne, pomliaždenie mozgu s prítomným krvácaním do oblastistredného mozgu a Varolovho mostu, tržnú ranu na pravej ušnici, krvácanie z uší, pneumocefalus
(vzduch v lebečnej dutine), edém mozgu, stav po vdýchnutí tekutín a známky nevzdušnosti pľúc vľavo,
amputáciu priedušky pre zadný a stredný základný segment dolného pravého laloka pľúc, teda vážne

a komplikované kraniocerebrálne poranenie, v dôsledku čoho bol navrhovateľ dlhodobo v bezvedomí,
resp. v komatóznom stave.

Uvedené skutočnosti súd zistil z rozsudku Vojenského obvodového súdu v Prešove zo dňa 12.6.2002
sp. zn. 1 T 1/02, ktorým bol N. U. uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví a odsúdený, z
protokolu Vojenskej leteckej akadémie o úraze č. 391/21, 32/2001 zo dňa 5.9.2001, z lekárskeho nálezu

vypracovaného lekárom Polikliniky VLA, odd. všeobecného lekárstva v Košiciach MUDr. T. Q., lekárom,
ktorý prvý ošetroval navrhovateľa bezprostredne po úraze, z lekárskych posudkov MUDr. L. F., MUDr.
R. B. a MUDr. L. W. a z rozsudku Okresného súdu Košice 1 zo dňa 23.4.2007 sp. zn. 24C 46/2003 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 4.12.2007 sp. zn. 6Co 239/2007-368.

Od 3. 9.2001 do 24.12.2002, od 26.12.2002 do 10.1.2003, od 1.4.2003 do 12.4.2003 a od 27.3.2006
do 30.3.2006 bol navrhovateľ s menšími prestávkami hospitalizovaný striedavo vo FN L. Pasteura na

Rastislavovej ul. v Košiciach a v Leteckej vojenskej nemocnici v Košiciach. V čase vyhlásenia tohto
rozsudku bol navrhovateľ v domácej ošetrovateľskej starostlivosti.

Uvedené skutočnosti súd zistil z lekárskeho nálezu vypracovaného lekárom Polikliniky VLA, odd.
všeobecného lekárstva v Košiciach MUDr. T. Q., osvedčenia lekárskej komisie zloženej z primára
oddelenia anesteziológie, resuscitácie a intenzívnej medicíny Leteckej vojenskej nemocnice v Košiciach

MUDr. P. Y. a jeho zástupcu MUDr. T. F. zo dňa 22.1.2002, zo znaleckého posudku MUDr. R. B. zo dňa
30.12.2002, vypracovaného pre účely konania pred tunajším súdom pod sp. zn. 24C 46/2003, tiež zo
znaleckého posudku MUDr. L. W. zo dňa 29.4.2005, obsahujúcich výpis zo zdravotnej dokumentácie
navrhovateľa.

Poukončeníhospitalizáciekoncomroka2002saaždomarca2005onavrhovateľavdomácomprostredí

starala matka, D. U. a od marca 2005 sa o neho stará sestra, S. U.. Navrhovateľ je úplne odkázaný na
pomoc druhých, denné odsávanie hlienov, čistenie rany v mieste, kde je zavedený v žalúdku katéter,
výmena urinárneho kondómu na odvádzanie moču, vyvolanie stolice prostredníctvom preháňadla a
čistenie po stolici, očista ústnej dutiny, uší. Naďalej užíva lieky, ktoré užíval aj počas hospitalizácie, na
podporu mozgovej činnosti, cievny systém a vitamíny. Nerozpráva, oči neotvára, aktívne sa nehýbe.

Uvedené skutočnosti súd zistil zo svedeckých výpovedí svedkov D. U., S. U. a C. U., v konaní pred
tunajším súdom vedenom pod sp. zn. 24C 46/2003.

Z rozhodnutia plk. prof. Ing. L. Y., rektora - veliteľa Vojenskej leteckej akadémie M.R. Štefánika
v Košiciach č. 391/21 zo dňa 12.2.2002 súd zistil, že predbežným vyšetrovaním bolo zistené, že
navrhovateľ utrpel úraz dňa 3.9.2001 v priamej súvislosti s výkonom vojenskej služby, pri plnení

pracovných povinností, za ktorého odškodnenie vojenská správa zodpovedá a že navrhovateľovi
bola priznaná náhrada za bolesť v plnej výške, teda v sume 99.600,- Sk. Priznaná náhrada bola
navrhovateľovi vyplatená dňa 30.4.2002 (fotokópia súpisky NBS z 30.4.2002).

Z rozhodnutia plk. prof. Ing. L. Y., rektora - veliteľa Vojenskej leteckej akadémie M.R. Štefánika v
Košiciachč.391/21-SŤzodňa14.2.2003súdzistil,že vyšetrovanímúrazovejkomisieVLAbolozistené,

že navrhovateľ utrpel úraz dňa 3.9.2001 v priamej súvislosti s výkonom vojenskej služby, pri plnení
služobných povinností, za ktorého odškodnenie vojenská správa zodpovedá a na základe lekárskeho
posudku o hodnotení úrazu a odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia vystaveného dňa
11.11.2002 MUDr. L. F., bola navrhovateľovi priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v
plnej výške bodového ohodnotenia t.j. 1200 bodov x 60,- Sk, teda v sume 72.000,- Sk. Náhrada za bolesť

v plnej výške bodového ohodnotenia, t.j. vo výške 99.600,- Sk bola priznaná na základe lekárskehoposudku o hodnotení úrazu a odškodnení bolesti vystaveného dňa 27.12.2001 MUDr. P. Y., ktorý stanovil
výšku odškodnenia na 1660 bodov.

Zo spisu Vojenského obvodového súdu v Prešove sp. zn. 1 T 1/02, ktorého súčasťou je vyšetrovací

spis Okresného úradu vyšetrovania PZ v Košiciach I ČVS: OUV-1055/30-K1-2001 a spis Okresnej
prokuratúry Košice I sp. zn. Pv 182/01, súd zistil, že obvinený N. U. v deň nehody prišiel motorovým
vozidlom zn. UAZ do dielne za účelom jeho kontroly pred výjazdom, pričom si všimol, že je na vozidle
vyhnutý predný nárazník na pravej strane. Preto nadriadený mechanik P. D. vydal navrhovateľovi pokyn,
aby pomocou zdviháka, ktorý mal oprieť o stenu betónovej rampy a vozidlo, tlakom vyrovnal nárazník

do pôvodného stavu. Oravu mal vykonať na betónovej rampe. Vzhľadom k tomu, že betónová rampa
bola obsadená, navrhovateľ navrhol, aby vozidlo zaparkoval ku bočnej stene garáže. Následne obvinený
vozidlo pristavil asi 2,5 m od steny garáže, motor nechal bežať, zatiahol ručnú brzdu, potom vystúpil a
pomohol navrhovateľovi vybrať z úložného priestoru za sedadlom vodiča zdvihák. Následne navrhovateľ
zdvihák oprel o stenu garáže, pričom ho pridržiaval pravou rukou a ľavou mu ukazoval, kam má
s vozidlom ísť. Potom ukázal rukou, že má zastaviť, pričom pocítil, že sa vozidlom oprel o zdvihák.

Následne zatiahol ručnú brzdu, vypol štartérom motor a pomaly spúšťal spojkový pedál a keď ho celkom
uvoľnil, vozidlo poskočilo a zrejme pritlačilo navrhovateľa (výpoveď obvineného N. U. dňa3.9.2001).

Zo spisu Vojenského obvodového súdu v Prešove sp. zn. 1 T 1/02, zo svedeckej výpovede svedka
P. D., zaradeného ako automechanika v dielni VLA dňa 3.9.2001 a dňa 12.6.2002 súd zistil, že to bol
on, kto dal dňa 3.9.2001 ústny pokyn navrhovateľovi na opravu motorového vozidla zn. UAZ, ktorého

vodičom bol N. U. a vysvetlil mu, že opravu má vykonať takým spôsobom, že vodič U. vozidlo pristaví
k betónovej rampe, odstaví ho a zabezpečí proti pohybu zaradením rýchlostného stupňa a zatiahnutím
ručnej brzdy. Následne uložia medzi rampu a vozidlo zdvihák a otáčavým pohybom ho kľúčom na
kolesá roztiahnu, čím by tlakom vyrovnali pokrivený nárazník. Na opravu bol použitý originálny zdvihák,
dodávaný s vozidlom zn. UAZ. Ním zvolený spôsob opravy považoval za najefektívnejší, nakoľko pri

použití kladiva na vyrovnanie nárazníka sa mohli poškodiť aj ďalšie časti vozidla, pri opretí vozidla
priamo o roh steny mohlo dôjsť k poškodeniu jeho kapoty, po demontáži nárazníka by nastal problém
so skrutkami, keďže išlo o staré vozidlo. Každý mechanik je oboznámený s pokynmi pre bezpečnosť pri
práci, ktoré sú všeobecného charakteru.

Zo znaleckého posudku č. 2572/102/01 zo dňa 31.10.2001 vyhotoveného Ing. I. W., znalcom z odboru

cestnej dopravy, odvetvia technický stav a odhad hodnoty motorových vozidiel, nehody v cestnej
doprave, vypracovaného pre účely konania pred Vojenským obvodovým súdom v Prešove pod sp. zn.
1 T 1/02 súd zistil, že z technického hľadiska bol zamýšľaný postup opravy predného nárazníka síce
možný,aleniesprávny.Správnemalbyťnárazníkopravovanýpodemontážizvozidlavdielnivozveráku.
Zdvihák, ktorý bol použitý v prejednávanom prípade, nebol na takýto spôsob opravy vhodný, keďže

nešlo o taký zdvihák, ktorý by mal hlavicu s výstupkami, zabraňujúcimi jeho vyskočeniu do strany, resp.
skĺznutiuzkovovéhonárazníka.Vkaždomprípade,privyrovnávaníprednéhonárazníkabezdemontáže,
pri zvyšovaní tlaku hrozilo po náraste pnutia vyskočenie zdviháku, ktorý mohol poraniť obsluhujúceho
pracovníka a to aj pri použití iného zdviháka. Technika zastavovania vodiča N. U. nebola správna,
vyšetrovací pokus ukázal, že spojkový pedál vodič pustil ihneď po otočení kľúča zapaľovania. Nehode

mohol vodič zabrániť správnou technikou zastavovania tak, že po vypnutí zapaľovania mal počkať cca 5
sekúnd na úplné zastavenie motora a až potom uvoľniť pedál spojky, alebo tak, že po zastavení vozidla
bolo potrebné vyradiť rýchlosť do neutrálu a až potom zatiahnuť ručnú brzdu a vypnúť motor. Ak by
v čase, keď vodič púšťal spojkový pedál, nebola zaradená rýchlosť, ani pri naštartovanom motore a
náhlom uvoľnení spojkového pedálu by nemohlo dôjsť k „poskočeniu“ vozidla dopredu.

Z výpovede znalca Ing. I. W. na pojednávaní dňa 17.4.2002 pred Vojenským obvodovým súdom v
Prešove pod sp. zn. 1T 1/02 súd zistil, že pokiaľ mala byť oprava vykonaná opretím zdviháka o nejakú
prekážku a to hoci aj na rampe, tak išlo o nesprávny spôsob opravy.

Uznesením Okresného súdu Košice - okolie č.k. 10 P 186/02 zo dňa 27.5.2002, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.5.2002, súd ustanovil navrhovateľovi za opatrovníka jeho otca C. U. a vymedzil

rozsahjehooprávneniatak,žeopatrovníkjeoprávnenýzastupovaťaspravovaťbežnéveciopatrovanca,pričom v iných ako bežných veciach sa pre platnosť úkonu vyžaduje schválenie súdu. Dôvodom pre
ustanovenie opatrovníka bola skutočnosť, že navrhovateľov zdravotný stav v dôsledku vážneho úrazu
mu znemožňuje vykonávať akékoľvek úkony.

Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9 P 497/03 zo dňa 11.2.2004 bol zamietnutý návrh
C. U., opatrovníka navrhovateľa, ktorým žiadal, aby súd schválil jeho právne úkony, smerujúce k
vymoženiu nároku opatrovanca na náhradu škody z ublíženia na zdraví titulom bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia. Návrh bol zamietnutý s odôvodnením, že taký úkon, akým je uplatňovanie
nároku opatrovanca v súdnom konaní, vzhľadom na účel opatrovníctva, ktorým je ochrana záujmov

opatrovanca, nie je potrebné schvaľovať. Takýto úkon opatrovníka totiž nemožno považovať za inú, ako
bežnú záležitosť, nakoľko sa nejedná o nakladanie s majetkom opatrovanca, ktoré vyžaduje schválenie
súdu.

Zo zmluvy o bežnom účte zo dňa 13.9.2006, predloženej zástupcom navrhovateľa v konaní č.k. 24C
46/2003 súd zistil, že v A. Q. a.s. bol založený osobitný účet navrhovateľa č. XXXXXXXXXX/XXXX.

Zo znaleckého posudku č.139/2002 o sťažení spoločenského uplatnenia z 30.12.2002 vypracovaného

MUDr. R. B. pre účely konania o mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vedeného
pred tunajším súdom pod sp. zn. 24C 46/03 súd zistil, že navrhovateľ bol dňa 3.9.2001 privezený
na Kliniku úrazovej chirurgie FN L. Pasteura v Košiciach v bezvedomí po poranení mozgu a lebky,
s diagnózami: S06 St.p. kraniocerebrálnom poranení s pretrvávajúcou poruchou vedomia, K76.9
Hepatopatia, H47 Atrophia n.optici part. O.u.,H60 Perichondritis subacuta 1.sin., H 90 Susp. Surditas

supracochlearis, R 77.0 Hypalbuminémia, D63.8 Anemický sy, H48.8 Striae medullares papilae 1.sin. V
dôsledku poranenia lebky a mozgu s pomliaždením mozgu a vnútrolebečným krvácaním, operačného
zavedenia sondy do žalúdka s operačnou ranou na prednej ploche brucha, poškodenia (atrofie)
optického nervu obojstranne, difúzneho axonálneho poškodenia mozgu, poruchy funkcie pečene
(hepatopatia) so znížením bielkovín v krvi a znížením počtu červených krviniek ,navrhovateľ počas

hospitalizácie opakovane preliečený antibiotikami pre septické teploty, bronchopneumoniu, katerovú
sepsu, opakovane robená fibrotracheobronchoskopia, aplikovaná hyperbaridká oxygenoterapia v
novembri 2001 a v januári 2002, od 14.9.2001 zavedený PEG na kŕmenie, dňa 9.8.2002 zrušená
tracheostómia. Laterokolis zrušený opakovaným lokálnym podaním Botulotoxínu. V liečbe podávané
vysoké dávky Nootropilu, Cerebrolyzinu, PK-MERZ tbl. (4 mesiace) a infúzie (10x). Z antibiotík použité

Cefepin, Vankomycin, Klindamycin, Meronem, Fortum, Unasyn, Augmentin, Ciprofloxacin, Diflucan,
Nizoral a iné. U navrhovateľa aplikovaná komplexná intenzívna a ošetrovateľská starostlivosť, viac
krát denne rehabilitovaný, polohovaný, bez dekubitov, afebrílny, kardiopulmonálne kompenzovaný.
Navrhovateľ nereagoval na vonkajšie podnety cielene, kontakt s pacientom nebol možný, v dôsledku
pretrvávajúcej poruchy vedomia (coma vigile).

Z lekárskeho nálezu Polikliniky VLA VÚ 1442 Košice, z osvedčenia o chorobe z 22.1.2002 a
predovšetkým zo znaleckého posudku č. 10/2005 znalca MUDr. L. W. súd zistil, že navrhovateľovi
pri úraze dňa 3.9.2001 boli spôsobené ťažké zranenia: zlomenina základne lebky, zlomenina ľavej
spánkovej kosti s vtlačením úlomkov, zlomenina pyramídy ľavej spánkovej kosti, zlomenina veľkého
krídla klinovej kosti, krvácanie pod pavúčnicu obojstranne, pomliaždenie mozgu s prítomným krvácaním

do oblasti mostu a stredného mozgu, pneumocefalus, difúzne axonálne poranenie, opuch mozgu, kóma,
aspirácia do pľúc, amputácie bronchu pre zad. a stredný bazálny segment dol. pravého laloka pľúc.
(Diagnózy po prijatí na OAIM: -coma, - zlomenina základne lebky, vpáčená zlomenina pyramídovej kosti
a veľkého krídla klinovej kosti, - pneumocefalus (vzduch v lebečnej dutine), vnútromozgové krvácanie v
medzimozgu a Varolovom moste, krvácanie pod pavúčnicu, - opuch mozgu, krvácanie z uší, - stav po

vdýchnutí tekutín a známky nevzdušnosti pľúc vľavo, amputácia priedušky pre zadný, stredný a zákl.
segment dolného laloka pravých pľúc.)

Navrhovateľ bol privezený RZP na ambulanciu Kliniky úrazovej chirurgie, odtiaľ prijatý na Oddelenie
anestézie a intenzívnej medicíny, kde bol hospitalizovaný od 3.9.2001 do 13.9.2001, bol zaintubovaný,
ralaxovaný, následne započaté s umelou pľúcnou ventiláciou, 12.9.2001 urobená tracheostómia, potom

odpojený od ventilácie, kŕmený žalúdočnou sondou, podávané lieky na relaxáciu, tlmenie, opiáty,antibiotiká, lieky na podporu mozgovej činnosti, proti opuchu mozgu, infúzie. Potom bol navrhovateľ
hospitalizovaný s malými prestávkami do 24.12.2002 na OAIM Vojenskej leteckej nemocnice, kde
bolo pokračované v liečbe ako doposiaľ, opakovane bol preliečený antibiotikami pre zápal pľúc

a zápal močových ciest spojený so septickým stavom - po katerizácii. Opakovane mal robenú
paracentézu (prederavenie bubienkov), kvôli hyperbarickej oxygenoterapii (pretlakovej komore na
kyslík), mal opakované infúzie, podanie Botulotoxínu do oblasti svalstva na krku na uvoľnenie
spastického ohnutia, opakovane robené Bronchoskopické vyšetrenia. Navrhovateľovi bola poskytovaná
intenzívna lekárska starostlivosť. Ukončenie hospitalizácie 15.8.2002, ďalšia hospitalizácia trvala od

1.10.2002 do 31.10.2002, počas ktorej sa pokračovalo vo vyšetreniach navrhovateľa, jeho liečbe a
rehabilitácii, následná hospitalizácia navrhovateľa od 1.12.2002 do 24.12.2002, a od 1.4.2003 do
12.4.2003, predmetom ktorej bola infúzna a rehabilitačná liečba navrhovateľa, nutričná a ošetrovateľská
starostlivosť. Počas liečby sa navrhovateľ podrobil týmto operačným zákrokom: tracheostomia
(12.9.2001), kanylácia vena subclavia (13.9.2001), perkutánna endoskopická gastrostómia (14.9.2001),
obojstranná paracentéza (prederavenie bubienkov uší - 20.11.2001), výmena tracheostomickej kanyly

a sutúra v lok. Anestéze (10.1.2002), výmena tracheostomickej kanyly (15.1.2002), znova paracentéza
pred aplikáciou hyperbarickej oxygenoterapie (16.1.2002), zrušenie tracheostomie (9.8.2002). Uvedené
operácie sa vykonávajú väčšinou v lokálnej anestéze, po vypršaní znecitlivenia, môže pacient trpieť až
stredne silnými bolesťami, s možnosťou ich tlmenia analgetikami.

Liečba navrhovateľa bola skomplikovaná opakovanými zápalmi pľúc a močových ciest s sepsou,

zápalom ľavého zvukovodu, plesňovým zápalom hrdla ako komplikáciou dlhodobej antibiotickej liečby,
zápalom kože v oblasti genitálií a zadku, spasticitou kĺbov, pričom tieto komplikácie (možné a obvyklé
u pacientov s dlhodobou intubáciou alebo tracheostómiou, u pacientov s močovým káterom a dlhodobo
pripútaných na lôžko alebo nehybných) pre závažnosť poškodenia zdravia navrhovateľa, pre ktoré
sa bude prakticky liečiť stále, pokiaľ bude žiť, súviseli s liečbou základného ochorenia - ťažkej

kraniocerebrálnej traumy, a pokiaľ aj neovplyvnili dĺžku liečby navrhovateľa, mohli spôsobiť zhoršenie
jeho celkového stavu až smrť.

Priebeh liečenia podľa znalca prebehol štandardným spôsobom s použitím liečebných metód a postupov
na veľmi dobrej úrovni, v ďalšej liečbe boli zvládnuté aj vyššie uvedené komplikácie, ktorým sa u takých
ťažkých a dlhodobo hospitalizovaných pacientov prakticky nedá vyhnúť.

Navrhovateľ v čase vyšetrenia znalcom v domácom prostredí dňa 19.4.2004, v ležiacej polohe na lôžku
naosloveniematkyasestryreagovalstiahnutímmimickéhosvalstvaúst,priotázkestiskomprstovpravej
ruky, pri bolestivom podnete grimasou a podľa udania matky a sestry niekedy tiež nepresnými pohybmi
horných končatín. Oči otvoriť nevedel, na cudzích nereagoval, končatinami spontánne nepohyboval.
Pokiaľ spočiatku navrhovateľ bol v stave kómy a kómy vigile, v čase vyšetrenia spĺňal podmienky

„stavuminimálnehovedomia“podľakritériípracovnejskupinyNeurologickejkonferenciezAspenu,USA,
pričom šanca pacienta v tomto stave na zlepšenie po jednom roku v stave minimálneho vedomia je
takmer žiadna, ani pri stabilizovanom stave navrhovateľa v čase vyšetrenia bolo veľmi ťažko odhadnúť
prognózu ďalšieho vývoja jeho zdravotného stavu. V čase vyšetrenia navrhovateľ reagoval na mierny
bolestivý podnet citlivo, výrazne, únikovými pohybmi hlavy. Bolestivé podnety pri manipulácii vyvolávalo

spastické postavenie končatín, vzniknuté v súvislosti s ublížením na zdraví navrhovateľa. Navrhovateľ
podľa vyjadrení znalca mohol mať, v stave nachádzajúcom sa v čase vyšetrenia znalca, bolesti celého
tela pri cvičení, pretože je sám prakticky ochrnutý, jeho svalstvo z inaktivity je ochabnuté a kĺby - kĺbne
puzdrá z nečinnosti zmenené, môžu aj pri pasívnych pohyboch vyvolávať bolesti.

Navrhovateľ dostával okrem inej liečby relaxanciá, sedatíva a opiáty, ktoré lieky sa používajú na liečbu

bolesti alebo bolestivých vnemov, počas ďalších hospitalizácií analgetiká na tlmenie bolesti.

Zo znaleckého posudku č. 10/2005 znalca MUDr. L. W. súd tiež zistil, že pokiaľ pacient v stave hlbokej
kómy bolesti nepociťuje, pri jej sploštení na bolestivé podnety reaguje obyčajne zmenami autonómneho
nervového systému (ako vzostup srdcovej frekvencie, počtu dychov, potenie, slzenie), čo môže vyústiť
do niektorých poškodení organizmu, ako napr. vznik vredovej choroby tráviaceho traktu, vysoký krvnýtlak, cukrovka a pod. Po prebratí z kómy sa pacient na prežité bolesti nepamätá, avšak pri oploštení
kómy, pri vyššej kvalite vedomia (ako napr. stav minimálneho vedomia) si bolesti môže pamätať.

Zo záverov znalca ďalej vyplynulo, že tento odporučil zvýšenie bodového hodnotenia bolestného z

dôvodov hodných mimoriadneho zreteľa, spočívajúcich v tom, že navrhovateľ v momente úrazu na
veľmi krátku dobu mohol pociťovať silnú bolesť, neskôr počas liečby mu boli vykonané opakované
vyššie uvedené operácie, infúzie, invazívne vyšetrenia a rehabilitácia, ktoré mu mohli spôsobovať
bolesti, pričom pri úraze navrhovateľ utrpel ťažké nervové poruchy a bezvládnosť. Bolestivé podnety
navrhovateľ mohol vnímať, avšak ich najpravdepodobnejšie pre kómu nepociťoval a neprežíval, neskôr

pri oploštení kómy do stavu minimálneho vedomia tieto mohol i pociťovať a prežívať. Z výpovede znalca
dňa 18.1.2008 vyplynulo, že pokiaľ navrhovateľ reagoval na bolestivé podnety zmenami autonómneho
nervového systému, takýmito bolestivými podnetmi boli manipulácia s navrhovateľom, manipulácia pri
lekárskych zákrokoch a lekársky zákrok samotný. Tieto reakcie mali pritom charakter obranného reflexu,
pričom z dôvodu nutnosti minimalizácie takýchto reakcií, boli navrhovateľovi podávané lieky utišujúce
bolesť a lieky na ukľudnenie. Stav navrhovateľa považoval znalec za ustálený po jeho prepustení do

domáceho liečenia.

Z výpovede opatrovníka navrhovateľa, matky navrhovateľa D. U. a sestry S. U. (v konaní č.k. 24C 46/03)
dňa 23.9.2005 a 12.1.2006 súd zistil, že navrhovateľ na bolesť silno reaguje, po prepustení z nemocnice
v roku 2003 ho po dobu 2 týždňov vozili sanitkou na okysličenie mozgu do hyperbarickej komory, že
sa zvyšuje citlivosť a reakcie navrhovateľa na podnety z vonkajšieho okolia, ktorý odpovedá stisnutím

ruky (výpoveď z 12.1.2006), predovšetkým po absolvovaní rehabilitácie v hyperbarickej komore v apríli
2005, po dobu dvoch týždňov. Navrhovateľovi sú podávané rovnaké lieky ako boli podávané počas jeho
hospitalizácie v nemocnici.

Z výpovede svedka MUDr. R. B. v konaní č.k. 24C 46/2003 dňa 14.9.2006 súd zistil, že o ustálenosti
komatózneho stavu je možné hovoriť v prípade, ak sa podarí zvládnuť bezprostredné komplikácie, ktoré

nastali bezprostredne po úraze, teda za stavu, keď je pacient schopný sám dýchať, nepotrebuje umelý
kyslík, infúzie, sú zvládnuté zápaly a pod.

Zo znaleckého posudku Ústavu č. 36/2006 vypracovaného pre účely konania 24C 46/2003 súd
zistil, že navrhovateľ bol opakovane hospitalizovaný vo Vojenskej leteckej nemocnici na komplexnú
medikamentóznu, nutričnú, rehabilitačnú liečbu a doplnenie vyšetrení (1.10.2002 - 31.10.2002,

1.12.2002 - 24.12.2002, 26.12.2002 - 10.1.2003, 1.4.2003 - 12.4.2003, 27.3.2006 - 30.3.2006),
z výsledkov neurologického vyšetrenia navrhovateľa na lôžku v domácom prostredí dňa 2.2.2007
vyplynulo, že navrhovateľ slovne nekomunikuje, oči spontánne neotvára, reaguje na slovné výzvy
stlačenímprstovpravejruky,vydávaneartikulovanézvuky,navýzvuaalgickýpodnetotáčahlavudoľava,
má zachované striedanie spánku a bdenia, spontánne dýchanie a kontakt s okolím. Pokiaľ teda po

úraze bol navrhovateľ dlhodobo v bezvedomí, pri vyšetrení komisiou znalcov bolo zreteľne zistené, že sa
nejedná o coma vigile. Navrhovateľ nie je schopný prejaviť svoju vôľu, je ale schopný cielene reagovať
na verbálne podnety, kontakt s okolím je pritom časovo obmedzený, vyžaduje prestávky, po ktorých je
opäť schopný reagovať. Dorozumievanie je možné iba po uchopení jeho pravej ruky, ktorou stláčaním
dokáže komunikovať s ošetrujúcou osobou. Navrhovateľ má v dôsledku následkov poranenia ťažkú

duševnú poruchu, poruchu funkcie zreníc a pohyblivosti očných mihalníc, znemožnenie rozprávania,
ťažkú poruchu pohyblivosti všetkých končatín, znemožnenie prijímania potravy cez ústa s nutnosťou
využívania umelého vstupu do tráviaceho traktu, ktoré nálezy sa osobitne podieľajú na vytváraní stavu
ťažkého duševného a telesného poúrazového postihnutia.

Podľa ust. § 1 zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe, v znení zákona č. 400/2000 Z.z., tento zákon

upravuje právne vzťahy vojakov ozbrojených síl a štátu súvisiace so vznikom, zmenami a skončením
vojenskej služby.

Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona o vojenskej službe, vojak je osoba, ktorá vykonáva
1/ základnú službu (ďalej len vojak základnej služby), 2/ náhradnú službu, 3/ zdokonaľovaciu službu,4/ mimoriadnu službu a štátny občan slovenskej republiky, ktorý vykonáva 1/ prípravnú službu, 2/
profesionálnu službu.

Podľa ust. § 172 citovaného zákona o vojenskej službe, za škodu, ktorá vznikla vojakovi pri plnení

služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ním, zodpovedá štát.

Podľa ust. § 151 ods. 1 citovaného zákona o vojenskej službe, vojak zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
zavineným porušením povinnosti pri plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ním.

Podľa ust. § 158 ods. 2 citovaného zákona o vojenskej službe, ak za škodu zodpovedajú viacerí vojaci,
každý z nich je povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

Podľa ust. § 2 ods. 7 zákona č. 321/2002 Z. z. o Ozbrojených silách Slovenskej republiky, štát v konaní

pre súdmi vo veciach ozbrojených síl zastupuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 420 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov

nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa ust. § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola

škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa ust. § 440 Občianskeho zákonníka kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti
nemu postih.

Podľa ust. § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti

poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy, aplikoval vyššie citované ustanovenia právnej úpravy a dospel k
záveru, že v danom prípade je daná súbežná zodpovednosť odporcov za škodu, ktorú utrpel navrhovateľ
na svojom zdraví, pričom ich zodpovednosť nie je solidárneho charakteru. Uvedený záver zodpovedá
právnemu záveru vyslovenému v rozsudku vynesenom v konaní vedenom pred tunajším súdom pod

sp. zn. 24C 46/2003 dňa 23.4.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co
239/2007-368 zo dňa 4.12.2007.

Základnými predpokladmi pre záver o vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle všeobecného ust. § 420
Občianskeho zákonníka sú: 1/ protiprávny úkon, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym
úkonom a vznikom škody, 4/ zavinenie.

Vprejednávanejvecibolinepochybnepreukázanévšetkypredpokladyprevznikzodpovednostizaškodu
na zdraví navrhovateľa, o čom svedčí predovšetkým odsudzujúci rozsudok Vojenského obvodového
súdu v Prešove zo dňa 12.6.2002 sp. zn. 1T 1/02, ktorým bol vojak N. U. uznaný vinným z trestného činu
ublíženia na zdraví, z nedbanlivosti, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že vodič služobného motorovéhovozidla zn. UAZ N. U. tým, že po zabrzdení vozidla opomenul vyradiť 1. rýchlostný stupeň, porušil
základné pravidlá prevádzky motorových vozidiel. V dôsledku tohto opomenutia došlo k pohybu vozidla
smerom dopredu a k úrazu navrhovateľa pritlačením jeho hlavy prednou časťou nárazníka o protiľahlú

stenu garáže. Je nepochybné, že zranenia, ktoré navrhovateľ utrpel, sú v priamej príčinnej súvislosti
(vecnej i časovej) s uvedeným protiprávnym konaním, resp. opomenutím vojaka N. U.. Škoda, ktorá
bola spôsobená v dôsledku úrazu, spočíva v ujme na zdraví navrhovateľa, na jeho telesnej i duševnej
integrite. Uvedený záver zodpovedá právnemu záveru vyslovenému v rozsudku vynesenom v konaní
vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. 24C 46/2003 dňa 23.4.2007 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. 6Co 239/2007-368 zo dňa 4.12.2007.

Navrhovateľ nemôže niesť spoluzodpovednosť za vznik úrazu a na škode na svojom zdraví.

Uvedený záver vyplýva so záverov znaleckého posudku Ing. I. W. v trestnom konaní vedenom na
Vojenskom obvodovom súde v Prešove sp. zn. 1T 1/02, z ktorého je zrejmé, že vo výlučnej príčinnej
súvislosti so škodou na zdraví navrhovateľa bola nesprávna technika zastavovania vozidla N. U., ktorý
nehode mohol zabrániť správnou technikou zastavenia vozidla (po vypnutí zapaľovania počkať cca 5

sekúnd na úplné zastavenie motora a až potom uvoľniť pedál spojky, alebo po zastavení vozidla vyradiť
rýchlosť do neutrálu a až potom zatiahnuť ručnú brzdu a vypnúť motor). Za toto pochybenie bol N. U.
uznaný vinným a právoplatne odsúdený. Aj keď z technického hľadiska bol zamýšľaný postup pri oprave
motorového vozidla nesprávny, keďže nárazník mal byť opravovaný po demontáži z vozidla v dielni
vo zveráku, príčinou úrazu nebola nesprávna technika opravy a zmena miesta výkonu opravy, pričom

navrhovateľ sa v tomto riadil pokynmi nadriadeného vojaka. Uvedený právny záver vyslovil aj odvolací
súd v konaní vedenom pod sp. zn. 24C 46/2003.

V konaní bolo nesporne preukázané, že škoda bola spôsobená vojakom N. U. pri plnení služobným
povinností a zároveň, že ku škode došlo na zdraví osoby, ktorá bola v postavení vojaka základnej
vojenskej služby v zmysle citovaného ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej

službe a to pri plnení služobných povinností, preto mal súd za to, že v zmysle ust. § 172 Zákona o
vojenskej službe, vojak N. U. sám za škodu takto spôsobenú voči poškodenému nezodpovedá, ale je
daná zodpovednosť štátu, v danom prípade v súlade s citovaným ust. § 2 ods. 7 zákona č. 321/2002
Z.z. odporcu v 1. rade.

Zodpovednosť odporcu v 2. rade, právneho nástupcu zaniknutej Vojenskej leteckej akadémie v

Košiciach, vyplýva z citovaného ust. § 427 Občianskeho zákonníka. Keďže v konaní bolo preukázané,
že tento subjekt bol v čase vzniku škody prevádzateľom služobného motorového vozidla, ktorým bola
navrhovateľom spôsobená škoda na zdraví. Táto škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky
dopravného prostriedku, pričom za prevádzku sa považujú aj úkony bezprostredne súvisiace so
skončením jazdy.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že nárok uplatnený v tomto konaní je krytý dvoma
zodpovednostnými skutkovými podstatami, z ktorých jedna je upravená v zákone č. 370/1999 Z.z. o
vojenskej službe a druhá Občianskym zákonníkom, pričom nejde o solidárnu zodpovednosť, uvedená
skutočnosť vyplýva z citovaného ust. § 158 ods. 2 Zákona o vojenskej službe, ktorý vylučuje solidárnu
zodpovednosť a naviac, Zákon o vojenskej službe neustanovuje možnosť štátu, ktorý škodu nahradil,

domáhať sa náhrady škody voči subjektu zodpovednému podľa Občianskeho zákonníka, keďže takúto
možnosť má iba voči vojakovi, ktorý spôsobil škodu zavineným porušením povinnosti pri plnení
služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ním, v prejednávanej veci voči N. U. (citované ust. §
151 ods. 1 v spojení s ust. § 158 ods. 1 citovaného zákona o vojenskej službe). Rovnako prevádzateľ
motorového vozidla má právo postihu iba voči vodičovi motorového vozidla za podmienok cit. ust. § §

420 a 440 Občianskeho zákonníka.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že prevádzateľom motorového vozidla bola Vojenská
letecká akadémia gen. M.R. Štefánika (ďalej len „VLA Košice“).Podľa ust. § 5 ods. 1 zák. č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách verejná vysoká škola je verejnoprávna a
samosprávna inštitúcia, ktorá sa zriaďuje a zrušuje zákonom. Zákon tiež ustanoví jej názov, začlenenie
a sídlo. Ak sa verejná vysoká škola člení na fakulty, pri jej zriadení sa súčasne zriaďujú aj tieto fakulty.

Podľa ust. § 5 ods. 3 zák. č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách verejná vysoká škola sa môže zlúčiť
alebo splynúť len s inou verejnou vysokou školou, ak osobitný predpis neustanovuje inak; 3a) rozdeliť
sa môže len na iné verejné vysoké školy. Tieto zmeny možno vykonať len zákonom.

Podľa ust. § 5 ods. 4 zák. č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách zákon, ktorým bola verejná vysoká škola
zrušená, ustanoví, na ktoré právnické osoby prechádza jej majetok, pohľadávky, záväzky a ktoré verejné
vysoké školy umožnia dokončenie vysokoškolského vzdelania študentom zrušenej verejnej vysokej

školy, ak sa študent nerozhodne inak, a to v rovnakom študijnom odbore, aký študoval na vysokej škole,
ktorá bola zrušená, alebo v študijnom odbore, ktorý je najbližší tomuto študijnému odboru.

Podľa ust. § 2 zák. č. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava
Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s
Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o

zmene a doplnení niektorých zákonov Vojenská letecká
akadémia generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach (ďalej len "vojenská letecká akadémia") sa
zlučuje s Technickou univerzitou v Košiciach (ďalej len "technická univerzita").

Podľa ust. § 5 ods. 14 zák. č. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana
Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v

Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja
Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov majetok štátu, ktorý bol ku dňu nadobudnutia účinnosti
tohto zákona v správe vojenskej leteckej akadémie, sa dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
prevádza do vlastníctva technickej univerzity; o prevode vlastníctva majetku štátu na uvedený subjekt
sa vyhotoví písomný protokol.

Dňom 1.9.2004 došlo na základe citovaného zákona č. 455/2004 Z. z. k zlúčeniu VLA Košice s
Technickou univerzitou v Košiciach (§ 2 citovaného zákona).

Z obsahu odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 4.12.2007 sp. zn. 6Co 239/2007
vyplýva, že v konaní pred odvolacím súdom bolo síce preukázané, že motorové vozidlo ku dňu 1.9.2004
nebolo v správe VLA, keďže bolo ešte dňa 5.3.2004 vyradené z prevádzky a evidencie vojenskej polície,

a teda neprešlo do majetku odporcu v 2. rade, toto však nevylučuje prechod záväzkov z prevádzky tohto
motorového vozidla na odporcu v 2. rade, ako na právneho nástupcu pôvodného prevádzateľa, keďže
zák. č. 544/2004 Z. z,. neustanovuje inak. Zlúčením VLA s odporcom v 2. rade prešli na odporcu v 2.
rade všetky práva a povinnosti VLA okrem tých, u ktorých to inak ustanovil zákon. Tieto výnimky sú
obsiahnuté v ust. § 5 zák. č. 455/2004 Z. z. a sú tam taxatívne uvedené. Keďže záväzok z prevádzky

motorového vozidla neprešiel zo zákona na iný subjekt, preto zaň zodpovedá odporca v 2. rade ako
právny nástupca VLA v zmysle ust. § 427 Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 100 ods.1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 106 ods. 1Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.Pre výkon práva na náhradu škody spôsobenej na zdraví platí iba subjektívna premlčacia doba.
Pri škode na zdraví vychádza súdna prax z názoru, že jednotlivé zložky práva na náhradu škody
(náklady na liečenie, strata na zárobku po dobu PN a po skončení PN, resp. pri invalidite, bolestné

a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia) sú samostatné dielčie nároky, ktoré sa ako také
i samostatne premlčujú. Tak za počiatok premlčacej doby pri bolestnom považuje súdna prax deň
skončenia liečenia. Pre počiatok behu subjektívnej dvojročnej lehoty je rozhodné, kedy sa poškodený
dozvie o vzniknutej škode (nie o protiprávnom úkone alebo o škodnej udalosti) a kto za ňu zodpovedá,
teda sú splnené predpoklady pre dôvodné podanie žaloby na náhradu škody. Pri posudzovaní, kedy

sa poškodený dozvedel o škode, je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o
vzniknutej škode (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o vzniknutej škode). Dozvedieť sa o škode
znamená, že sa poškodený dozvedel o majetkovej, resp. o odškodňovanej nemajetkovej ujme určitého
druhu a rozsahu, ktoré možno objektívne vyčísliť v peniazoch. Vedomosť poškodeného o škode či
odškodňovanej nemajetkovej ujme nemusí z časového hľadiska byť totožné s protiprávnym úkonom či
so zákonom kvalifikovanou škodnou udalosťou. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá,

v okamihu, kedy získal informáciu, ktorá mu napomôže učiniť spoľahlivý úsudok o tom, ktorá konkrétna
osoba za škodu zodpovedá. Tento pojem vyjadruje aj vedomosť poškodeného o tom, že vznikla ujma
určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch, aby poškodený
mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde.

Námietku premlčania možno uplatniť v prípade, keď poškodený v premlčacej dobe nárok neuplatnil na

príslušnom orgáne, t.j. predovšetkým na súde. Na súde sa nárok uplatňuje žalobou v občianskoprávnom
konaní. Zákon vychádza z toho, že účastník konania musí byť označený v súlade s jeho právnym
postavením fyzickej osoby, právnickej osoby, alebo štátu, ktorý v zmysle ust. § 21 Občianskeho
zákonníka pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov, je tiež právnickou osobou.

K procesným účinkom začatia konania okrem iného patrí aj povinnosť súdu z úradnej povinnosti

preskúmať splnenie procesných podmienok a napokon dôvodnosť uplatneného práva na súdnu ochranu
a podľa výsledkov rozhodnúť procesným alebo meritórnym rozhodnutím. K hmotnoprávnym účinkom
začatia konania patrí prerušenie plynutia hmotnoprávnych lehôt ustanovených na uplatnenie nárokov
podľa noriem hmotného práva, zastavenie plynutia prekluzívnych lehôt ustanovených hmotným právom
na uplatnenie niektorých nárokov, najmä zodpovednosti za škodu.

Podľa ust. § 90 prvá časť vety O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný).
Vymedzenie účastníkov konania sa v tomto prípade zakladá procesným spôsobom; navrhovateľom je
ten, kto podal návrh na začatie konania a odporcom je ten, koho navrhovateľ v návrhu za tohto účastníka
konania označil.

Podľa ust. § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a

povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

V zmysle ust. § 21 ods. 1 O.s.p. za právnickú osobu koná štatutárny orgán alebo zamestnanec (člen),
ktorý preukáže, že je oprávnený za ňu konať. Za štátny orgán koná zamestnanec toho štátneho orgánu,
ktorého sa vec týka, alebo poverený zamestnanec iného štátneho orgánu.

V zmysle ust. § 21 ods. 2 O.s.p za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej

osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu.

Ak podá na súde žalobu ten, kto v zmysle ust. § 19 O.s.p. nie je spôsobilým účastníkom konania, alebo
žaloba smeruje proti takej osobe, ide o nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. K
takému nedostatku je súd povinný kedykoľvek za konania (teda aj v priebehu odvolacieho konania)
prihliadnuť a konanie zastaviť (§ 104 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci o taký prípad nešlo.KrajskýsúdvKošiciachuznesenímzodňa14.3.2006sp.zn.6Co32/2006-193uložil súduprvéhostupňa
vyzvať navrhovateľa, aby upresnil označenie odporcov, resp. odporcu, či je ním Slovenská republika,
Ministerstvo obrany SR, alebo Technická univerzita v Košiciach alebo viacerí z nich a až po objasnení,

kto je účastníkom na strane odporcu posudzovať dôvodnosť nárokov navrhovateľa.

Navrhovateľ v návrhu ako odporcu označil: Slovenská republika, Ministerstvo obrany SR, VLA Košice,
VÚ 1442, Rampová 7, 040 01 Košice.

Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 8.11.2004, doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.11.2004, upresnil
označenie odporcu ako Slovenská republika, Ministerstvo obrany SR, Technická univerzita v Košiciach.

Navrhovateľ písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.6.2006 na výzvu súdu upresnil

označenie odporcu ako: 1/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom obrany SR, Kutuzovova 8,
Bratislava, 2/ Technická univerzita v Košiciach, Letná 9, Košice, vedľajší účastník: P. B. U., A. K. XX,
Q., zastúpená J. - P. U., a.s., R. rad X, Q.

Pôvodný okruh účastníkov konania teda zostal navrhovateľom nezmenený (štát ako právnická osoba
v zastúpení organizačnou zložkou - Ministerstvom obrany SR, Technická univerzita v Košiciach ako

právny nástupca pôvodne nepresne označeného subjektu - VLA Košice, t.j. Vojenská letecká akadémia
generála Milana Rastislava Štefánika).

Časzisteniabolesti,jedanýokamihomustáleniazdravotnéhostavupoškodeného,tedaokamihom,kedy
došlo ku skončeniu liečenia základného poškodenia navrhovateľa (v zmysle vyjadrenia znalca MUDr.
W. dňom prepustenia navrhovateľa do domáceho liečenia koncom roka 2002), od ktorej doby začína

plynúť aj premlčacia lehota.

Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že svoj nárok voči obom odporcom navrhovateľ uplatnil návrhom na
začatie konania dňa 10.5.2002 včas, i keď v dôsledku logického a vecného rozporu medzi spôsobom
označenia odporcov navrhovateľom (nedostatočne určitým a pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom)
na jednej strane a navrhovateľom formulovaným znením návrhu na rozhodnutie vo veci samej (petitu)

na strane druhej, vyvolajúceho pochybnosť, kto je žalovaný, vady svojho podania navrhovateľ odstránil
až po výzve súdu na základe rozhodnutia odvolacieho súdu, podaním doručeným súdu dňa 19.6.2006.
V opačnom prípade, by konanie pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania (nespôsobilosť
účastníka konania) bolo zastavené.

Odškodnenie bolestného je v zmysle ust. § 444 OZ jedným z nárokov, ktorý prislúcha poškodenému

pri škode na zdraví. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem bolesť, ani sťaženie spoločenského
uplatnenia, ani to, v akom rozsahu a na základe čoho sa tieto práva priznávajú.

Uvedené otázky sú upravené s účinnosťou od 1.8.2004 v zákone č. 437/2004 Z. z. o náhrade za
bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,

o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, ktorý v ust. § 11 ods. 1 ustanovil, že na
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo
spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby,
ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Týmto doterajším predpisom je vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia, v znení vyhl. č. 19/1999 Z. z., účinnej od 1. apríla 1999.Podľa ust. § 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, v znení
vyhl. č. 19/1999 Z. z., účinnej od 1. apríla 1999, bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené
úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví (ďalej len "poškodenie na zdraví") sa

odškodňujú jednorazove.

Podľa ust. § 2 ods. 1, 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho
liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto
vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Odškodnenie za bolesť nepatrí: a) za jednoduché duševné reakcie na postihnutie organizmu, ktoré sú
prechodného rázu, b) za zmeny v organizme, ktoré sú tak krátkodobé, že ich netreba liečiť, prípadne ich
nemožno ani objektívne zistiť, c) za bolesť budúcu (následnú) a za bolesť vznikajúcu zo zmien predtým
už existujúcich.

Za bolesti podľa § 2 ods. 1 citovanej vyhlášky sa považuje i sťaženie zdravotnej pohody, ako sú závažné
psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti

z obmedzenia pohybu alebo bezvládnosti.(bod I, ods. 1 zásad pre hodnotenie, tvoriacich príloha A
citovanej vyhlášky).

Podľaust.§3,ods.1,2vyhl.č.32/1965Zb.oodškodňovaníbolestiasťaženiaspoločenskéhouplatnenia
ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách pripojených k tejto vyhláške, použije sa
sadzba za iné poškodenie, s ktorým ho možno po stránke bolesti najskôr porovnávať. Ak sa vykoná po

skončenom liečení operácia, ktorá má príčinu v poškodení na zdraví, patrí ďalšie odškodnenie za bolesť
ako za poškodenie, s ktorým možno túto operáciu najskôr porovnávať.

Podľa ust. § 7 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden
bod.

Podľa ust. § 7 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia
na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu
72 000 Sk.

Podľa ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia

v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený. (ust. § 9 ods. 1 citovanej
vyhlášky).

Lekár podávajúci posudok ohodnotí poškodenie na zdraví počtom bodov podľa ďalej ustanovených

sadzieb. (bod I, ods. 2 zásad pre hodnotenie, tvoriacich príloha A citovanej vyhlášky).

PodľaboduI,ods.6Zásadprehodnotenie,tvoriaceprílohuAcitovanejvyhlášky,hodnoteniepoškodenia
na zdraví vykonané podľa odsekov 2 až 4 sa zvýši až o polovicu, ak a) došlo k infekcii rany (s výnimkou
tetanu); x) ohodnotenie možno zvýšiť len za to zranenie, ktorého doba liečenia sa infekciou predĺžila,
b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby, ako sú opätovné transfúzie a infúzie,

alebo pri liečbe nastali komplikácie, ako sú zápal žíl, preležaniny, zápal pľúc a pod., c) povaha zranenia
si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažujú injekcie, punkcie kĺbu, hrudníka
a abscesov, infúzie a transfúzie; toto zvýšenie sa však nevykoná, ak operačný výkon je už uvedený a
hodnotený v základnej sadzbe pre príslušné poškodenie.Podľa bodu I, ods. 7 zásad pre hodnotenie, tvoriace prílohu A citovanej vyhlášky, pri súbehu dôvodov pre
zvýšenie uvedených v odseku 6 možno odškodnenie za bolesť zvýšiť najviac na dvojnásobok základnej
sadzby. Taký posudok možno však vydať iba vtedy, ak ho potvrdil prednosta príslušného odborného

oddelenia alebo jeho zástupca.

Cieľom zvýšenia náhrady škody v dôsledku poškodenia zdravia titulom bolestného je umožnenie
poškodenému, aby dosiahol iným spôsobom vyváženie a zmiernenie utrpených bolestí.

V danom prípade išlo o posúdenie otázky, či bolestné možno zvýšiť nad čiastku, ktorá v peniazoch
vyjadruje viac než dvojnásobok základného počtu bodov zisteného lekárom (§6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965
Zb.) alebo či naopak takéto zvýšenie je zo zákona vylúčené. Pre súd nie je citovanou vyhláškou

stanovená horná hranica (limit) zvýšenia náhrady bolestného, avšak súd pri rozhodovaní rešpektoval
zásadu, že odškodnenie musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia, za
bolesti,ktorépoškodenýcítiprisamotnomúraze,akoajpriliečeníapoňom.Liečenímsavšaknerozumie
len doba, počas ktorej lekár poskytuje ošetrenie, ale aj doba medzi jednotlivými ošetreniami, teda doba
od začiatku do skončenia liečenia, vrátane bolesti trpenej pri rehabilitačnej starostlivosti.

Náhrada za bolesť, obdobne ako aj náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, je založená na
systéme tzv. bodového ohodnotenia, v zmysle citovanej vyhlášky hodnota jedného bodu je určená
sumou 60,- Sk, odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk.

Základné bodové ohodnotenie bolestného za zranenia a liečbu navrhovateľa bolo na základe
znaleckého posudku MUDr. P. Y. ohodnotené 830 bodmi (1. krvácanie do mozgu 260 bodov v plnej

hodnote /pol.č. 227/, 2. zlomenina spodiny lebky 112,5 bodov v 3 hodnote /pol. č. 8/, 3. odtrhnutie
priedušky pre dorz., med., baz., seg., dolného laloka vpravo 90 bodov v 3 hodnote /pol. č. 83/, 4. otras
mozgu 85,5 bodov v 3 hodnote /pol. č. 223. c/, 5. zlomenina klinovej kosti 56,25 bodov v 3 hodnote /pol.
č. 18.b/, 6. opuch mozgu a pneumocefalus 75 bodov v 3 hodnote /pol. č. 224/, 7. zlomenina temporálnej
kosti s impresiou 45 bodov v 3 hodnote /pol. č. 10.b/, 8. st.p. aspirácii a atelektáze vľavo 45 bodov

v 3 hodnote /pol. č. 86.a/, 9. traumatický šok 45 bodov v 3 hodnote /pol. č. 246.c/, 10. krvácanie do
stredného ucha vľavo 11,25 bodov v 3 hodnote /pol. č. 57/, 11. tržnozhmoždená rana pravej ušnice 7,5
bodov v 3 hodnote /pol. č. 54/, súčet 260 + 570 bodov = 830 bodov.

Pre 1. infekciu zápal pľúc a 2. pre bolestivejšie spôsoby liečby St. p. tracheostómii a St. p. perkutánnej
endoskopickej gastrostómii, bolestné bolo zvýšené na dvojnásobok, t.j. 830 x 2 = 1600 bodov.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci ide o prípad hodný osobitného
zreteľa, ktorý odôvodňuje použitie ustanovenia § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky. Dôvody umožňujúce
výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť vyvodzoval predovšetkým z okolností vymedzených v bode I
ods. 1 a 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, a dospel k záveru, že ani zvýšenie odškodnenia
na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané vyváženie a zmiernenie utrpených bolestí..

Súd pri rozhodovaní prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že navrhovateľ utrpel mimoriadne ťažké
poškodenie zdravia, a pokiaľ aj pre kómu najpravdepodobnejšie bolestivé podnety nepociťoval a
neprežíval, i keď tieto mohol vnímať a na ne reagovať reflexne obrannými kŕčovými pohybmi, ale
tiež zmenami autonómneho nervového systému, je nepochybné, že v dôsledku utrpených zranení
uvedených pod položkami 223.c, 224, 227. Sadzieb pre hodnotenie bolesti tvoriacich prílohu vyššie

citovanej vyhlášky č. 32/1965 Zb., teda v dôsledku poranení nervovej sústavy (otras mozgu ťažkého
stupňa, pomliaždenie mozgu, krvácanie do mozgu) mal súd za jednoznačne preukázané ťažké
poruchy nervového ústrojenstva a strasti z bezvládnosti, teda podstatné zhoršenie zdravotnej pohody
navrhovateľa, ktorému boli počas liečby vykonané opakované vyššie uvedené operácie, infúzie,
invazívne vyšetrenia a rehabilitácia. Počas ich výkonu po celý čas boli navrhovateľovi podávané liekyutišujúce bolesť a lieky na ukľudnenie. Navrhovateľovi sú aj v domácom prostredí podávané rovnaké
lieky ako boli podávané počas jeho hospitalizácie v nemocnici.

Samotná bolesť je podľa definície Medzinárodnej spoločnosti pre štúdium bolesti (IASP) nepríjemný

zmyslový a pocitový zážitok multidimenzionálneho rázu, v spojení so skutočným alebo potenciálnym
poškodením tkanív alebo pojmami takéto poškodenie popisujúcimi. Bolesť je vždy subjektívna a
je prežívaná ako fenomén telesný, a teda nie je len dôsledkom procesu senzorického vnímania
tak ako to uviedol v znaleckom posudku znalec MUDr. L. W., ktorý aj dňa 18.1.2008 potvrdil, že
pri manipulácii s navrhovateľom, manipulácii pri lekárskych zákrokoch alebo samotnom lekárskom

zákroku navrhovateľ reagoval na bolestivé podnety zmenami autonómneho nervového systému,
neovplyvneného vedomím navrhovateľa, avšak tieto z lekárskeho hľadiska ako nežiadúce boli
potláčané, eventuálne minimalizované liekmi tlmiacimi bolesť a utišujúcimi nervový systém.

Liečba navrhovateľa bola skomplikovaná opakovanými zápalmi pľúc a močových ciest s sepsou,
zápalom ľavého zvukovodu, plesňovým zápalom hrdla ako komplikáciou dlhodobej antibiotickej liečby,
zápalom kože v oblasti genitálií a zadku, spasticitou kĺbov, pričom tieto komplikácie (možné a obvyklé

u pacientov s dlhodobou intubáciou alebo tracheostómiou, u pacientov s močovým káterom a dlhodobo
pripútaných na lôžko alebo nehybných) pre závažnosť poškodenia zdravia navrhovateľa, pre ktoré
sa bude prakticky liečiť stále, pokiaľ bude žiť, súviseli s liečbou základného ochorenia - ťažkej
kraniocerebrálnej traumy, a pokiaľ aj neovplyvnili dĺžku liečby navrhovateľa, mohli spôsobiť zhoršenie
jeho celkového stavu až smrť.

S prihliadnutím na uvedené dospel súd k záveru, že je dôvodné zvýšiť odškodnenie za bolesť
navrhovateľovi, a to vo výške 6- násobku základného bodového ohodnotenia so zohľadnením už
vyplatenej náhrady za bolesť vo výške 99.600,- Sk. Základné bodové ohodnotenie bolo navrhovateľovi
priznané vo výške 830 bodov, pričom pri hodnote bodu 60,- Sk odškodnenie za bolesť predstavuje
sumu 49.800,- Sk a zvýšenie na 6- násobok sumu 298.800,- Sk, od ktorej súd odpočítal už vyplatené

odškodnenie za bolesť vo výške 99.600,- Sk, a teda celková náhrada škody, po zahrnutí už vyplatenej
náhrady, predstavuje sumu 199.200,- Sk.

Majúc za preukázanú ustálenosť zdravotného stavu navrhovateľa pre účely rozhodnutia v prejednávanej
veci, výpoveďou znalca MUDr. L. W. dňa 18.1.2008, výpoveďou svedka MUDr. R. B. v konaní pred
tunajším súdom vedenom pod sp. zn. 24C 46/2003 súd nevykonal ďalšie dokazovanie znalcom v zmysle

návrhov odporcov v 1. a 2. rade i vedľajšieho účastníka.

Priznanúnáhradusúdpovažovalzaprimeranéodškodnenienavrhovateľaztituluodškodneniazabolesť.

Vychádzajúc zo samostatnej, súbežnej zodpovednosti odporcov v 1. a 2. rade za škodu, súd vo výroku
rozsudku vyslovil, že obaja odporcovia sú povinní zaplatiť navrhovateľovi celú uloženú sumu na osobitný
účet navrhovateľa, zriadený jeho opatrovníkom, s tým, že plnením jedného z odporcov v rozsahu plnenia

zaniká povinnosť druhého z odporcov.

Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Keďže v danom prípade je rozhodnutie závislé od znaleckého posudku, ako aj od úvahy súdu, súd

priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania vychádzajúc z celkovo priznanej sumy navrhovateľovi,
t.j. 199.200,-Sk, a to ohľadne všetkých úkonov právnej služby oboch právnych zástupcov počas celého
súdneho konania.Trovy navrhovateľa predstavujú trovy právneho zastúpenia advokátmi. Navrhovateľa v tomto konaní
zastupovali JUDr. W. B. do 31.8.2006, kedy navrhovateľ oznámil súdu vypovedanie plnomocenstva jej
udeleného a od 4.9.2006 JUDr. J. W..

JUDr. J. W. uplatnil náhradu trov konania a tieto vyčíslil podaním doručeným súdu dňa 25.1.2008 v
celkovej výške 196.634,- Sk.

Súd vypočítal trovy právneho zástupcu za úkony právnej služby poskytnuté od prevzatia veci do
30.12.2004 v súlade s ust. § 13 ods. 1, § 16 ods. 1 a 3, § 19 ods. 3, § 22 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Pri tarifnej hodnote
peňažného plnenia 199.200,- Sk činí tarifná odmena za 1 úkon sumu 6.626,- Sk, odmena za 7 úkonov

právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 6.5.2002, podanie návrhu na začatie konania dňa
10.5.2002, písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 10.7.2007, vyjadrenie zo dňa 31.3.2004
na výzvu súdu a vyjadrenie zo dňa 8.11.2004, účasť na pojednávaní dňa 27.10.2003, dňa 23.9.2004,
dňa 22.11.2004) činí 46.382,- Sk.

Trovy právneho zástupcu za úkony právnej služby poskytnuté od 1.1.2005 súd vypočítal v súlade s

ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 a 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej od 1.1.2005. Pri tarifnej hodnote
peňažného plnenia 199.200,- Sk tarifná odmena za 1 úkon právnej služby činí 6.650,- Sk, odmena za
9 úkonov právnych služieb (účasť na pojednávaní dňa 3.10.2005, 7.11.2005, 26.6.2007, 18.1.2008, v
1 za účasť na pojednávaní dňa 23.1.2008, prevzatie právneho zastúpenia JUDr. J. W. dňa 4.9.2006,

písomné podanie vo veci samej - stanovisko ku skutkovému a právnemu stavu z 22.6.2007 a k otázke
spoluzavinenia z 25.7.2007, obe doručené súdu dňa 26.6.2007, stanovisko k vyjadreniu vedľajšieho
účastníka z 28.8.2007, doručené 3.9.2007, stanovisko k vyjadreniu žalovaného v 2. rade a k vyjadreniu
žalovaného v 1. rade z 5.9.2007, obe doručené súdu 7.9.2007) činí 56.525,- Sk, spolu odmena advokáta
činí 102.907,- Sk. Sadzba dane z pridanej hodnoty v súlade s ust. § 27 zák. č. 222/2004 Z. z. o

dani z pridanej hodnoty je s účinnosťou od 1.5.2004 19 % zo základu dane, nakoľko právny zástupca
navrhovateľa preukázal, že je od 1.2.1998 platiteľom dane z pridanej hodnoty osvedčením príslušného
daňového úradu, odmena advokáta, zvýšená o daň z pridanej hodnoty, tak činí 122.459,- Sk.

Hotové výdavky, režijný paušál v zmysle ust. § 19 ods. 3 vyhl. č. 163/2002 Z. z. a § 16 ods. 3 vyhl. č.
655/2004 Z. z. prislúcha právnemu zástupcovi navrhovateľa za 3 úkony poskytnuté v r. 2002 vo výške

3x 100,- Sk (300,- Sk), za 1 úkon v r. 2003 vo výške 128,- Sk, za 4 úkony v r. 2004 vo výške 4x 136,-
Sk (544,- Sk), za 2 úkony v r. 2005 vo výške 2x 150,- Sk (300,- Sk), za 1 úkon v r. 2006 vo výške 164,-
Sk, za 4 úkony v roku 2007 vo výške 4x 178,- Sk (712,- Sk) a za 2 úkony v roku 2008 vo výške 2x 191,-
Sk (382,- Sk), spolu 2.530,- Sk.

Celkovo trovy právneho zastúpenia navrhovateľa činia 124.989,- Sk.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa uplatnené trovy v celom rozsahu z dôvodu, že vo
vzťahukprvýmšiestimúkonomprávnejslužbyvbode1.Avyčísleniatrovkonanianesprávnevychádzalz
tarifnej hodnoty 298.800,- Sk, v ďalšom (písomné podanie - vyjadrenie z 10.11.2003, obsahovo identické
s podaním z 10.7.2002, vyjadrenie k zrušenému uzneseniu KS v Košiciach dňa 8.9.2006, v spise sa
nenachádzajúce, obdobne ako doplňujúce stanovisko a stanovisko k vyjadreniu žalovaného v 2. rade z

2.11.2007) pre ich neúčelnosť, resp. z dôvodu, že zo spisu nevyplývajú.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

V súlade s citovaným ust. § 149 ods. 1 O.s.p. priznané trovy konania uložil odporcom v 1. a 2.
rade zaplatiť súčasnému právnemu zástupcovi navrhovateľa JUDr. J. W. s tým, že plnením jedného z

odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého z odporcov plniť.Podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
v znení noviel, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa
výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto

povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

Keďže navrhovateľ je podľa ust. § 4 ods. 2 písm.ch) citovaného zákona o súdnych poplatkoch
oslobodený od súdnych poplatkov a v konaní mal plný úspech, v súlade s cit. ust. § 2 ods. 2 zákona o
súdnych poplatkoch by povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania mala byť uložená

odporcom v 1. a 2. rade, ktorí úspech nemali. Odporca v 1. rade je však v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm.
a) zákona o súdnych poplatkoch od platenia poplatku osobne oslobodený, preto súd povinnosť zaplatiť
súdny poplatok za návrh vo výške 9.960,- Sk, vyrubený podľa položky 1a) sadzobníka tvoriaceho prílohu
zákona o súdnych poplatkoch vo výške 5% z ceny predmetu konania 199.200,- Sk, v súlade s ust. § 18
ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, uložil odporcovi v 2. rade.

Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia štát má právo na náhradu trov, ktoré platil, avšak iba
proti účastníkovi, u ktorého nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov a iba vo výške
zodpovedajúcej pomeru úspechu podľa výsledku konania. V prípade, ak sú na strane účastníka splnené
podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, trovy, ktoré by inak pripadli na tohto účastníka podľa

výsledku konania, znáša štát.

V prejednávanej veci trovy štátu pozostávajú z vyplateného znalečného za podaný znalecký posudok
vo výške 14.300,- Sk, v zmysle uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 27.6.2005 sp. zn. 14C 494/2002-138,
ktorým súd určil odmenu znalcovi MUDr. L. W. za vypracovaný znalecký posudok v prejednávanej veci
v uvedenej výške.

Keďže navrhovateľ mal v konaní plný úspech a odporca v 1. rade je osobne oslobodený od súdnych
poplatkov, súd v zmysle vyššie uvedeného uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 14.300,- Sk
odporcovi v 2. rade tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Okresnom súde Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil

skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné nazistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený

skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).