Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. máj 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 7C/90/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Berec

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Františkom Berecom v právnej veci žalobcu Š. B., advokáta, bytom

I., T. XXX. proti žalovanému O. Ú. v T., B. XXXX,. T. o žalobe na zaplatenie 99.335,- Sk s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 99.335,-- Sk s 18.6 % úrokom od 10.07.2001 do
zaplatenia a nahradiť mu trovy konania 4.965,-- Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 25.06.2004 doplneným podaním zo dňa 27.07.2004 sa žalobca domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 99.335,- Sk s 18.6 % úrokom od 10.07.2001 do zaplatenia a
náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že u žalovaného pracoval od 01.09.1996 vo funkcii V. O. S.
V., do ktorej bol menovaný. Dňa 26.03.1999 ho žalovaný odvolal z funkcie vedúceho a dňa 06.04.1999
mudoručil rozhodnutieookamžitomskončenípracovnéhopomerupodľa§53ods.1písm.b)Zákonníka

práce č. 65/1965 Zb. ( ďalej len ZP). V spore o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru bol
úspešný a súd rozhodol, že pracovný pomer naďalej trvá. Po právoplatnosti rozsudku žalovaný súhlasil,
že ho bude naďalej zamestnávať, ale ponúkol mu miesto, ktoré nezodpovedalo jeho vzdelaniu a praxi.
Následne súhlasil so skončením pracovného pomeru dohodou z dôvodu nadbytočnosti podľa § 46 ods.
1 písm. c) ZP. Preto mu patrí v súlade s § 1 zák. č. 195/1991 Zb. a kolektívnou zmluvou odstupné vo
výške 5 násobku priemerného platu.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní ako účastník konania uviedol, že od 01.09.1996 pracoval u

žalovaného ako V. S. O. a dňa 26.03.1999 bol z funkcie odvolaný a dňa 06.04.1999 mu žalovaný doručil
rozhodnutie o okamžitom skončení pracovného pomeru. Spor o neplatnosť okamžitého skončenia
pracovnéhopomeruskončilrozsudkom,žeokamžitézrušeniepracovnéhopomerujeneplatné.Žalovaný
na právoplatný rozsudok nereagoval a preto ho vyzval, aby vo veci konal. Žalovaný ho vyzval na
rokovanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 15.06.2001 a na tomto rokovaní mu bola ponúknutá práca v triede
8 ako samostatný odborný zamestnanec. Toto odmietol a bola mu preto navrhnutá dohoda o skončení
pracovného pomeru podľa § 46 ods. 1 písm. c) ZP, ktorú akceptoval.

Zástupkyňa žalovaného uviedla, že funkcia, z ktorej bol žalobca odvolaný nebola zrušená a teda nárok

na odstupné mu nevznikol.

Z vykonaného dokazovania, výpovedí účastníkov, listinných dôkazov: odvolanie z funkcie zo dňa
26.03.1999, okamžitého zrušenia pracovného pomeru z 29.03.1999, rozsudku Okresného súdu Trenčínsp. zn. 5C/810/99 zo dňa 02.10.2000 a Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10.05.2001, dohody o
rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 25.06.2001, kolektívnej zmluvy, potvrdenia zamestnávateľa o
dobe zamestnania z 21.04.1999, potvrdenia o priemernom mesačnom zárobku z 22.09.1999 mal súd

za preukázané, že žalobca bol zamestnancom žalovaného od 01.02.1991 na základe menovania do
26.06.2001 kedy tento pracovný pomer skončil dohodou podľa § 46 ods. 1 písm. c) ZP.

Nároky navrhovateľa súd posudzoval podľa ustanovení Zákonníka práce platného v čase vzniku nároku
navrhovateľa teda podľa zákona č. 65/1965 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov.

Podľa§ 43 ods. 1,2 ZP ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na rozviazaní pracovného pomeru,
končí sa pracovný pomer dojednaným dňom.

Dohodu o rozviazaní pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzavierajú písomne. V dohode
musia byť uvedené dôvody rozviazania pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje.

Podľa § 46 ods. 1 písm. c) ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z týchto dôvodov:
ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného
orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov za účelom zvýšenia

efektívnosti práce alebo o iných organizačných zmenách.

Medzi žalobcom a žalovaným došlo preukázateľne k skončeniu pracovného pomeru dňom 26.06.2001
dohodou z dôvodov podľa § 46 ods. 1 písm. c) ZP z dôvodu nadbytočnosti. O tom či sa stáva pracovník
nadbytočným z dôvodov uvedených v citovanom ods. ZP rozhoduje zásadne zamestnávateľ a toto
rozhodnutie žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil. Nie je preto v právomoci súdu skúmať toto

rozhodnutie žalovaného a súd ho musí akceptovať. Žalobca sa v zmysle rozhodnutia žalovaného stal
nadbytočným a na základe tejto skutočnosti sa preto aj žalobca dohodol so žalovaným na skončení
pracovného pomeru dohodou výslovne z tohto dôvodu.

Podľa § 1 zák. č. 195/1991 Zb. tento zákon sa vzťahuje na pracovníkov organizácií, 1) u ktorých
dochádza pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach k rozviazaniu pracovného

pomeru výpoveďou danou organizáciou z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka
práce alebo dohodou z tých istých dôvodov, a na ženy, u ktorých dochádza k rozviazaniu pracovného
pomeru v dôsledku uplatnenia zákazu niektorých prác a pracovísk pre ženy, 2) (ďalej len "uvoľňovaný
pracovník").

Podľa § 3 ods. 1) zák. č. 195/1991 Zb. uvoľňovanému pracovníkovi prislúcha odstupné, ako jednorazový

príspevok, vo výške dvojnásobku priemerného zárobku zisteného u neho podľa pracovnoprávnych
predpisov 4) naposledy pred skončením pracovného pomeru.

Podľa § 3 ods. 2) zák. č. 195/1991 Zb. v kolektívnej zmluve, prípadne vo vnútornom predpise vydanom
po dohode s príslušným odborovým orgánom možno odstupné podľa odseku 1 zvýšiť až o trojnásobok
priemerného zárobku, prípadne určiť podmienky, za ktorých toto odstupné prislúcha; to sa vzťahuje aj

na organizácie, ktoré neprevádzkujú podnikateľskú činnosť.

Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným skončil dňom 26.06.2001 dohodou podľa § 46 ods.
1 písm. c) ZP a preto mu patrí odstupné v zmysle zák. č. 195/1991 Zb. a to vo výške 2 násobku
priemerného mesačného zárobku podľa § 3 ods. 1 a podľa § 3 ods. 2 zák. č. 191/1995 Zb. a článku 16
kolektívnej zmluvy vo výške 3 násobku priemerného mesačného zárobku. Podľa potvrdenia žalovaného

priemerný mesačný zárobok žalobcu bol 19.868,- Sk. V zmysle cit. zák. a kolektívnej zmluvy patrí
žalobcovi odstupné vo výške 5 násobku priemernej mesačnej mzdy, čo je 99.340,- Sk. Keďže uplatnený
nárok žalobcu nepresahoval túto sumu, súd priznal žalobcovi uplatnený nárok vo výške 99.335,- Sk.Podľa § 3 ods. 3) zák. č. 195/1991 Zb. odstupné vypláca organizácia po skončení pracovného pomeru v
najbližšom výplatnom termíne určenom v organizácii pre výplatu mzdy, pokiaľ sa organizácia nedohodne
s uvoľňovaným pracovníkom na výplate odstupného v deň skončenia pracovného pomeru alebo na

neskoršom termíne výplaty.

Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania s vyplatením odstupného vo výške 18.6 % ročne z dlžnej
sumy od 10.07.2001, keď žalovaný sa týmto dňom dostal do omeškania v zmysle § 3 ods. 3 zák. č.
195/1991 Zb.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému žalobcovi priznal plnú
náhradu trov konania, ktoré spočívali v zaplatenom súdnom poplatku 4.965,- Sk.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na
Krajský súd Trenčín prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon

rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.