Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2009

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 18Cpr/10/2002
Identifikačné číslo súdneho spisu:

Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Staněk

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, v právnej veci navrhovateľa: I.. D. F., bytom Q., B. XX, zastúpeného Mgr.
Evou Bognárovou, advokátkou, Krížna 17, Bratislava, proti odporcovi: Prvá stavebná sporiteľňa a.s.,
Bajkalská 30, Bratislava, zastúpenému JUDr. Štefanom Detvaiom, advokátom, Cukrová 14, Bratislava,

o neplatnosť výpovede a mzdové nároky, rozhodol

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu JUDr.
Štefana Detvaia, advokáta, vo výške 8.569,24 €, do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 09.10.2002 domáhal, aby súd určil, že výpoveď daná navrhovateľovi
odporcom podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zák. práce k XX.X.XXXX. je neplatná.

V priebehu konania navrhovateľ upravil petit návrhu a žiadal priznať aj mzdové nároky vyplývajúce z
neplatného skončenia pracovného pomeru a náhradu trov konania.

Súd zmenu petitu pripustil uznesením.

Navrhovateľ poukazoval na to, že výpoveď mu bola daná účelovo, odporca umelo zhromažďoval dôvody
pre danie výpovede.

Odporca s návrhom nesúhlasil, považoval výpoveď za platnú, pretože navrhovateľ sústavne menej
závažne porušoval pracovnú disciplínu v 3 prípadoch.

Súd medzitýmnym rozsudkom zo dňa 11.12.2003 rozhodoval len o základe nároku a určil, že výpoveď
odporcu zo dňa XX.X.XXXX daná navrhovateľovi, ktorá mu bola doručená XX.X.XXXX, je neplatná.

Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zák. práce, zamestnávateľ
môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodu, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním

zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre závažné porušenie pracovnej
disciplíny, pre sústavné menej závažné porušovanie pracovnej disciplíny možné dať zamestnancovi
výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomneupozornený na možnosť výpovede. Pri sústavnom menej závažnom porušovaní pracovnej disciplíny je
potrebné preukázať pri splnení formálnych predpokladov, písomné upozornenie na možnosť výpovede,
prekluzívna dvojmesačná lehota, porušenie minimálne v troch prípadoch, aby bolo možné hovoriť

o sústavnosti. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že odporca preukázal porušenie
pracovnej disciplíny navrhovateľom len v jednom prípade. Konanie odporcu považoval za účelové a
vykonštruované.

Proti tomuto rozsudku sa odporca odvolal a žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu
zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Odporca mal za to, že aj v ďalších dvoch prípadoch došlo zo

strany navrhovateľa k porušeniu pracovnej disciplíny, pričom šlo o zavinené menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Navrhovateľ v týchto ďalších dvoch prípadoch svojím konaním niekoľkokrát porušil
povinnosti uložené mu zákonníkom práce, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou. V listoch zo
dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX bol navrhovateľ upozornený na možnosť výpovede z dôvodu porušenia
pracovnej disciplíny.

Odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie za účelom

doplnenia dokazovania. Vyslovil pritom, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že pracovný
pomer navrhovateľa u odporcu vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, ktorá bola
viackrát menená dodatkami, pričom navrhovateľ podľa dodatkov 6.7. vykonával funkciu vedúceho
odboru úverov 4, resp. vedúceho odboru spracovania úverov bez záložného práva 4.

Dňa XX.X.XXXX dal odporca navrhovateľovi písomnú výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm.e) Zák. práce,

ktorú navrhovateľ prevzal XX.X.XXXX. Dôvodom výpovede bola tá skutočnosť, že navrhovateľ ako
vedúci odboru úverov zanedbal vykonávanie pravidelného interného kontrolného systému, ktorý má
zabezpečiť dodržiavanie pracovných postupov pri schvaľovaní a vyplatení úverov. Konkrétne bolo
navrhovateľovi vytýkané, že niektoré výplaty úverov boli kontrolované v rôzne dni a to XX.X.XXXX,
X.X.XXXX, pričom výplaty uvedené v hlásení zo dňa X.X.XXXX neboli v ten deň realizované. Vo

výpovedi bolo ďalej uvedené, že za posledné obdobie ide zo strany navrhovateľa už o tretie porušenie
pracovnej disciplíny s tým, že na predchádzajúce porušenie pracovnej disciplíny bol navrhovateľ
písomne upozornený

dňaXX.X.XXXXaXX.X.XXXXasúčasnebolnavrhovateľajupozornenýnamožnosťvýpovedezostrany
navrhovateľa. Navrhovateľ dostal výpoveď dňa XX.X.XXXX

v zmysle § 63 ods.1 písm.e) Zák. práce za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, pričom
prvostupňový súd považoval toto tretie porušenie pracovnej disciplíny za preukázané, s čím sa odvolací
súd stotožnil.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom prvostupňového súdu pokiaľ ide o prvé porušenie pracovnej
disciplíny vytknuté navrhovateľovi listom dňa XX.X.XXXX ( prvostupňový súd mal za to, že nešlo o

porušenie pracovnej disciplíny a to preto, lebo i keď I. U. strávil noc na pracovisku, nebolo to z dôvodu,
že by mu to umožnil navrhovateľ, ale zrejme nedostatočný vnútorný systém kontroly a bezpečnosti v
organizácii), nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu je nesporné, že I.. U. sa v noci na pracovisku
niekedy v marci XXXX . zdržiaval v rozpore s internými predpismi, čím sa dopustil závažného porušenia
pracovnej disciplíny. Navrhovateľ sa ako jeho bezprostredne nadriadený o tejto skutočnosti dozvedel a

napriek tomu, nesplnil si svoju povinnosť v zmysle čl. 7 bod 7.5 Pracovného poriadku, podľa ktorého
„v prípade, že došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, sú príslušní vedúci zamestnanci oprávnení
v závislosti od závažnosti porušenia: prerokovať menej závažné porušenie pracovnej disciplíny so
zamestnancom, navrhnúť pozastavenie alebo zrušenie využívania formy pružného pracovného času,
navrhnúť hmotný postih, písomne upozorniť zamestnanca na možnosť výpovede podľa Zák. práce,

navrhnúť okamžité zrušenie pracovného pomeru pri porušení pracovnej disciplíny zvlášť hrubým
spôsobom.“ Podľa bodu 7.6. „porušenie pracovnej disciplíny vedúceho zamestnanca je aj nevyvodenie
dôsledkov z porušenia pracovnej disciplíny voči podriadeným zamestnancom.“ Nech by bol býval mal
navrhovateľakékoľvekpohnútkyktomu,abyI..U.nesankcionoval,týmbolanaplnenáskutkovápodstata
čl. 7 bodu 7.6 Pracovného poriadku zo strany navrhovateľa. Na toto porušenie pracovnej disciplíny

poukazoval list odporcu zo dňa XX.X.XXXX v náväznosti na to, že pri prešetrovaní pohybu I.. U. vnetradičnom čase v budove odporcu sa navrhovateľ dopustil klamstva s cieľom získať neoprávnenú
výhodu pre svojho podriadeného. Svedok I.. U. vo svojej výpovedi potvrdil, že navrhovateľ mal záujem
mu pomôcť, chcel nariadiť, aby jeho pobyt cez noc v budove už nebol zaznamenaný.

Druhé porušenie pracovnej disciplíny vytknuté navrhovateľovi listom zo dňa XX.X.XXXX majúce
spočívať vo výraznom prekročení nákladov spojených so spotrebou materiálov bolo zistené dňa
XX.X.XXXX. Preverovaním bolo zistené, že výrazné prekročenie nákladov bolo spôsobené dvomi
žiadankami na materiál. Žiadanky, ktoré schválil navrhovateľ dňa XX.XX.XXXX a X.X.XXXX, sa týkali
23 sád pier PARKER JOTTER BP-FP v sume 23.219,-Sk, ktoré boli dodané do odboru riadeného

navrhovateľom. Toto konanie odporca hodnotil ako nehospodárne, lebo k výkonu práce navrhovateľovi
podriadených zamestnancov postačoval aj podstatne lacnejší materiál. K uvedenému porušeniu
pracovnej disciplíny malo dôjsť za okolností, keď u odporcu prebiehal projekt OPTIMUM, ktorého cieľom
bolo o.i. úspora prevádzkových

nákladov o 25%. Prvostupňový súd zaujal v tomto stanovisko a to, že navrhovateľ konaním-nákupom
značkových pier- pracovnú disciplínu neporušil, lebo zamestnanci, podriadení navrhovateľovi potvrdili,

že perá PARKER prevzali a navrhovateľ si chcel oceniť prácu svojich podriadených. Odporca súdu
jednoznačne listinnými dôkazmi nepreukázal presné čerpanie resp. náklady spojené so spotrebou
materiálu v predmetnom období na odbore, ktorý navrhovateľ riadil. Preto uvedenie konkrétnych
žiadaniek na materiál v liste zo dňa XX.X.XXXX nemožno považovať za preukázané v tom zmysle,
že navrhovateľ v súvislosti s týmto čerpaním nákladov zo skladu konal nehospodárne. Odporca

nepreukázal, že by navrhovateľ prekročil ročný limit 100.000,-Sk, na svoj odbor. Z uvedeného
prvostupňový súd vyvodil, že druhé porušenie pracovnej disciplíny nebolo navrhovateľom jednoznačne
preukázané, s čím sa odvolací súd nestotožnil, pretože odporca listom zo dňa XX.X.XXXX vytýkal
navrhovateľovi porušenie pracovnej disciplíny, ktorej sa dopustil nehospodárnym nakladaním s
prostriedkami, tým, že konal v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Nehospodárnosť

mala spočívať v prekročení nákladov a to nakúpením pier PARKER v sume 23219,-Sk. Odvolací súd
preto zrušil prvostupňový rozsudok s tým, že je potrebné, aby navrhovateľ preukázal, či v danom čase
bol bežným pre pracovníkov odporcu poskytovať písacie potreby tej cenovej skupiny, v ktorej sú perá
zn. PARKER, nakoľko ide o nadštandardné písacie pomôcky a pokiaľ si navrhovateľ chcel oceniť
perami svojich zamestnancov, z akého predpisu vychádzal, t.j. vyhodnotiť porušenie pracovnej disciplíny

navrhovateľa vytýkané mu písomne daň XX.X.XXXX a taktiež vyhodnotiť porušenie pracovnej disciplíny
vytýkané mu písomne dňa XX.X.XXXX.

Tunajší súd viazaný názorom odvolacieho súdu v zmysle § 226 O.s.p. doplnil dokazovanie a to
výsluchom navrhovateľa ako aj odporcu.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že tento nevedel súdu preukázať z akého interného predpisu

vychádzal v súvislosti s ocenením pracovníkom perami zn. PARKER, ale vychádzal zo zaužívaných
praktík vo firme. K tomu navrhol vypočuť svedkov a to I. A., I.. P., I.. L., avšak nevedel uviesť ich bydlisko,
ani to, či pracujú u odporcu.

Podľa § 81 písm.d) Zák. práce zamestnanec je povinný najmä hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré
mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a

nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.

Na základe doplneného dokazovania mal súd za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom preukázania toho, z akého právneho predpisu vychádzal v prípade ocenenia svojich
podriadených perami zn. PARKER. Navyše súd vyhodnotil

toto konanie navrhovateľa ako neoprávnené, nakoľko k tomuto úkonu ho žiaden interný predpis, zákon

a ani pracovná zmluva neoprávňovali. Súd má ďalej za to, že v čase, keď prebiehal u odporcu projekt
OPTIMUM (cieľ o.i. úspora prevádzkovýchnákladov o 25%) bolo toto konanie navrhovateľa prejavom nehospodárneho nakladania s finančnými
prostriedkami a teda v rozpore s oprávnenými záujmami odporcu, nakoľko perá zn. PARKER sú
nadštandardnými finančnými prostriedkami a finančné prostriedky vynaložené na zadováženie týchto

pier v čase úsporných opatrení nemožno považovať za dôvodné. Vychádzajúc z tvrdenia navrhovateľa,
ktorý chcel týmito perami "oceniť" svojich podriadených, v čase, keď u odporcu prebiehal projekt
OPTIMUM, vyplýva, že v danom čase teda nebolo bežným pre pracovníkov odporcu poskytovať písacie
potreby tej cenovej skupiny, v akej sú perá zn. PARKER. Súd má teda za jednoznačne preukázané,
že konanie navrhovateľa -nákup pier. zn. PARKER v čase, keď prebiehal u odporcu projekt OPTIMUM,

je potrebné vyhodnotiť ako nehospodárne nakladanie s prostriedkami odporcu pričom ide o porušenie
pracovnej disciplíny. Na základe vyššie uvedeného preto prvostupňový súd nevypočul svedkov, ktorých
navrhol v konaní vypočuť navrhovateľ, pretože výsledky dokazovania jednoznačne preukázali, že
navrhovateľ aj v tomto prípade svojím konaním porušil pracovnú disciplínu.

Podľa § 47 písm.d) Zák. práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer zamestnanec je povinný podľa
pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase

a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Pokiaľ ide o prvé porušenie pracovnej disciplíny vytknuté navrhovateľovi listom zo dňa XX.X.XXXX
v súvislosti s I.. U., odvolací súd vyslovil opačný názor ako prvostupňový súd a preto tunajší súd
vyhodnotil konanie navrhovateľa v tomto bode riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu ako
porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko navrhovateľ svojím konaním porušil čl.7 bodu 7.6. Pracovného

poriadku, keď namiesto, aby vyvodil dôsledky voči svojmu podriadenému I.. U., ktorý porušil pracovnú
disciplínu, sa dopustil klamstva s cieľom získať preňho neoprávnenú výhodu, čo v konečnom dôsledku
potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok I.. U..

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, na základe už uvedeného, že došlo k preukázaniu
porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľa v troch prípadoch, t.j. výpoveď daná navrhovateľovi

odporcom je platná a preto súd návrh navrhovateľa v celosti zamietol.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktoré bolo doručené súdu XX.X.XXXX.
Podľa navrhovateľa súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Pokiaľ ide o prvé vytknuté porušenie pracovnej disciplíny, I. mal súhlas zamestnávateľa zdržiavať sa na

pracovisku aj mimo pracovnej doby za účelom práce nadčas. V inkriminovaný deň zmeškal svoj spoj
domov do F., vrátil sa preto

na pracovisko a prespal tam. Toto mu neumožnil navrhovateľ, ale konanie zamestnávateľa - odporcu.

Navrhovateľ riešil problém pohovorom so zamestnancom, čo mu umožňuje pracovný poriadok a
nepovažoval konanie I.. U. za porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by malo mať závažnejší

charakter, nakoľko pobyt na pracovisku mimo pracovnej doby mal I.. U. povolený vyššími riadiacimi
pracovníkmi. V marci XXXX predstavenstvo odporcu sa zaoberalo celou kauzou a zobralo informáciu
o dochádzke I.. U. na vedomie. Na základe vykonaného dokazovania teda neprišlo k porušeniu
pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa. Pokiaľ ide o druhé vytknuté porušenie pracovnej disciplíny,
perá zn. PARKER nenakupoval na sklad navrhovateľ, ale odporca. Nikde v interných predpisoch sa

neuvádza, že pre bežných zamestnancov sú určené písacie potreby do určitej cenovej hladiny a jej
prekročenie sa následne bude hodnotiť ako nehospodárne nakladanie s materiálom odporcu. Tvrdenie o
nehospodárnosti nakladania je len subjektívnym názorom odporcu a nie je podložené reálnymi dôkazmi.
K prekročeniu čerpania nákladov za nákladové stredisko síce prišlo, ale odporca nikdy nepreukázal,
že konanie navrhovateľa priamo spôsobilo prekročenie. Ani tu teda neprišlo k porušeniu pracovnej

disciplíny zo strany navrhovateľa. Pokiaľ ide o tretie vytknuté porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľ
počas celého dokazovania preukazoval na skutočnosť, že pri vyplňovaní hlásení IKS urobil chyby
z nepozornosti. Jeho pochybenie nespôsobilo a dokonca nebolo ani technicky spôsobilé zapríčiniťvznik škody pre odporcu. K obdobným chybám došlo, a to len z nepozornosti, aj v minulosti. Zákon
predpokladá sústavnosť menej zvážaného porušovania pracovnej disciplíny a zamestnanec musí byť v
tejto súvislosti posledných šesť mesiacov písomne upozornený na možnosť výpovede. V predmetnom

prípade nejde o sústavnosť, nakoľko sa jedná o konanie, ktorým mala byť menej závažne porušovaná
pracovná disciplína v rozmedzí XX.X.XXXX až X.X.XXXX a to vyhľadávaním odporcu jednotlivých
porušovaní. Nejde o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zákon hovorí o šesťmesačnej dobe
na porušenie. Odporca proces sústavnosti zhrnul do 32 dní. V časti trov konania žiadal navrhovateľ, aby
odvolací súd dôkladne posúdil priznané trovy právneho zastúpenia, čo do výšky výpočtu jedného úkonu

právnej služby, ale aj čo do počtu priznaných úkonov právnej služby, nakoľko mal za to, že nie každé
písomné podanie zo strany odporcu malo kvalitatívnu hodnotu jedného úkonu právnej služby. Výšku
výpočtu pre úkon právnej služby od X.XX.XXXX právny zástupca odporcu vyčíslil z hodnoty 2.112.229,-
Sk, čo je ničím nepodložený základ.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na pojednávaní podľa § 214 ods.1 O.s.p. a dospel

k záveru, že sú splnené podmienky pre zrušenie napadnutého rozsudku.

Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení č. k. 2Co/265/2006-261 zo dňa 28.11.2007 konštatuje, že
navrhovateľ sa po zmene návrhu, ktorú súd prvého stupňa pripustil dňa 11.12.2003, v konaní domáhal
určenia, že skončenie pracovného pomeru navrhovateľa výpoveďou k XX.X.XXXX je neplatné, náhrady
mzdy od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške 43.680,- Sk mesačne, náhrady mzdy od XX.XX.XXXX.

vo výške 46.740,- Sk mesačne do právoplatného rozhodnutia súdu, zaplatenia odmeny vyplácanej
všetkým zamestnancom odporcu k 10. výročiu založenia odporcu v sume 118.585,- Sk a zaplatenia
cieľovej odmeny za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX v sume 89.544,- Sk. Z listinných dôkazov
založených v spise vyplýva, že navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa XX.X.XXXX pracovnú zmluvu s
dohodnutým dňom nástupu navrhovateľa do práce XX.XX.XXXX, druhom práce: referent - oddelenie

odbytové orgány a miestom výkonu práce: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava. Pracovná zmluva
bola menená viacerými dodatkami, naposledy dodatkom č. 7 zo dňa XX.X.XXXX, ktorým účastníci
dohodli druh práce navrhovateľa: vedúci odboru spracovania úverov bez záložného práva 4 a miesto
výkonu práce: Q.. Listom zo dňa XX.X.XXXX. odporca upozornil navrhovateľa na možnosť výpovede
z dôvodu, že porušil pracovnú disciplínu tým, že v súvislosti s dochádzkou jeho podriadeného I.. I.

U. poskytol zavádzajúce a nepravdivé údaje, nezodpovedajúce skutočnosti, čím sa dopustil konania,
ktoré odporca hodnotil ako klamstvo s cieľom získať neoprávnenú výhodu pre podriadeného pracovníka,
čo odporca zistil dňa X.X.XXXX. Listom zo dňa XX.X.XXXX oznámil odporca navrhovateľovi, že dňa
XX.X.XXXX zistil výrazné prekročenie nákladov spojených so spotrebou materiálu a preverovaním zistil,
že toto bolo spôsobené dvoma žiadankami na materiál, ktoré schválil navrhovateľ dňa XX.X.XXXX

a X.X.XXXX., na základe ktorých bolo do navrhovateľom riadeného odboru dodaných 23 sád pier
PARKER JOTTER BP - PC - FP v sume 23.219,- Sk, a to v čase keď u odporcu prebieha projekt
OPTIMUM, ktorého cieľom je optimalizácia pracovných procesov a tým úspora prevádzkových nákladov
o 25%. Odporca oznámil navrhovateľovi, že toto jeho konanie považuje za porušenie pracovnej
disciplíny, ktorého sa dopustil nehospodárnym nakladaním s prostriedkami a v rozpore s oprávnenými

záujmami zamestnávateľa a upozornil ho, že v prípade ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny, mu
bude daná výpoveď. Listom zo dňa XX.X.XXXX odporca skončil pracovný pomer s navrhovateľom
výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP z dôvodu, že sa dopúšťal sústavného menej závažného
porušovania pracovnej disciplíny. Uviedol, že dôvodom skončenia pracovného pomeru je skutočnosť, že
jednou zo základných povinností zamestnanca v postavení vedúceho odboru úverov je aj vykonávanie

pravidelného interného kontrolného systému, ktorý má zabezpečiť dodržiavanie pracovných postupov
pri schvaľovaní a výplate úverov, čo však navrhovateľ nedodržal a túto povinnosť nevykonal. Zo správy
o výsledku kontroly dodržiavania interného kontrolného systému úseku úverov za obdobie apríl - máj
XXXX odporca zistil, že niektoré výplaty úverov boli kontrolované viackrát v rôzne dni (hlásenie za
dni XX.X.XXXX a X.X.XXXX), v skutočnosti však výplaty, ktoré navrhovateľ uviedol v hlásení zo dňa

X.X.XXXX neboli tento deň realizované, čo znamená, že ich kontrola bola vykázaná len formálne.
Odporca konanie navrhovateľaspočívajúce v uvádzaní nepravdivých údajov v hláseniach o vykonaní interného kontrolného systému
hodnotilakoneplneniejednejzozákladnýchúlohapovinností vedúcehoodboruaporušeniezákladných
povinností uvedených v § 82 písm. a), e), f) ZP s tým, že za posledné obdobie ide zo strany navrhovateľa

už o tretie porušenie pracovnej disciplíny, pričom na predchádzajúce porušenia bol písomne upozornený
dňa XX.X.XXXX a XX.X.XXXX a tiež bol oboznámený s možnosťou výpovede.

Odporca teda dal navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu, že sa dopúšťal sústavného
menej závažného porušovania pracovnej disciplíny. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí
k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru a spočíva v plnení

pracovných povinností stanovených právnymi predpismi, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou
alebo pokynmi nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne
postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto
porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí
dosahovať určitý stupeň intenzity. Pre výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP postačuje menej závažné
porušovanie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca, musí však byť sústavné. Zákonník práce

nedefinuje pojem menej závažné porušovanie pracovnej disciplíny. Možno však dovodiť, že každé
porušenie pracovnej disciplíny, ktoré nedosahuje intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny, je
menej závažným porušením pracovnej disciplíny. O sústavné menej závažné porušovanie pracovnej
disciplíny ide vtedy, ak sa zamestnanec dopustil najmenej troch porušení pracovnej disciplíny, ktoré
dosahujú intenzity menej závažného porušenia pracovných povinností a medzi ktorými je primeraná

časová súvislosť (R 46/1997).

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku vyhodnotil iba
dve porušenia pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa (prvé a druhé porušenie pracovnej disciplíny
vytknuté navrhovateľovi zo strany odporcu v súvislosti s dochádzkou I.. U. a s objednaním pier zn.
PARKER zo skladu), ktoré považoval za porušenia pracovnej disciplíny. Vôbec sa však súd prvého

stupňa nezoberal v odôvodnení napadnutého rozsudku tretím porušením pracovnej disciplíny, ktoré bolo
vytknuté navrhovateľovi priamo vo výpovedi z pracovného pomeru zo dňa X.X.X.XXXX - uvádzanie
nepravdivých údajov v hláseniach o vykonaní interného kontrolného systému. Súd prvého stupňa
neuviedol, či mal na základe vykonaného dokazovania, a ktorých konkrétnych dôkazov, za preukázané,
že sa navrhovateľ dopustil vytýkaného konania, a ak aj áno, či tým porušil niektorú zo svojich pracovných

povinností, vyplývajúcich mu z právnych predpisov, pracovného poriadku, pracovnej zmluvy alebo
pokynov nadriadeného vedúceho zamestnanca, a či išlo o zavinené konanie. Bez vyhodnotenia tohto
porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa mal podľa odporcu navrhovateľ dopustiť, nemohol súd prvého
stupňa dospieť k záveru, že sa navrhovateľ dopúšťal sústavného menej závažného porušovania
pracovnej disciplíny nakoľko, ako už bolo uvedené vyššie, o sústavné menej závažné porušovanie

pracovnej disciplíny ide

vtedy, ak sa zamestnanec preukázateľne dopustil najmenej troch porušení pracovnej disciplíny, pričom
súd prvého stupňa zdôvodnil iba dve porušenia pracovnej disciplíny. Tiež preto nie je možné preskúmať
záver súdu prvého stupňa o tom, že výpoveď daná navrhovateľovi odporcom je platná, keďže sa
navrhovateľ dopustil porušenia pracovnej disciplíny v troch prípadoch. Naviac pokiaľ ide o druhé

vytýkané porušenie pracovnej disciplíny v súvislosti s objednaním pier zn. PARKER zo skladu, odvolací
súd bol toho názoru, že súd prvého stupňa nerešpektoval dôsledne právny názor odvolacieho súdu
vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, ktorým bolo súdu prvého stupňa uložené, aby
preveril či v skúmanom čase bolo bežným pre pracovníkov odporcu poskytovať písacie potreby tej
cenovej skupiny, ako sú perá zn. PARKER. Navrhovateľ uvádzal, že vychádzal zo zaužívanej praxe u

odporcu a k tomu navrhol vypočuť svedkov. Súd prvého stupňa však bez výsluchu navrhnutých svedkov
vo veci rozhodol, pričom náležite nezdôvodnil, prečo svedkov nevypočul. Pritom dospel k záveru, že
konanie navrhovateľa - nákup pier zn. PARKER v čase, keď prebiehal u odporcu projekt OPTIMUM,
je potrebné vyhodnotiť ako nehospodárne nakladanie s prostriedkami odporcu, pričom ide o porušenie
pracovnej disciplíny. Z doteraz vykonaného dokazovania však nevyplýva, že by navrhovateľ perá zn.

PARKER nakúpil. Súd prvého stupňa teda nevyhodnotil ako porušenie pracovnej disciplíny to konanie,
ktorého sa mal navrhovateľ dopustiť. Na základe uvedeného bolo zrejmé, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa bolo predčasné, nedostatočne zdôvodnené, a preto aj nepreskúmateľné.Iba po dôslednom posúdení všetkých troch navrhovateľovi vytknutých porušení pracovnej disciplíny
bude možné posúdiť, či sa navrhovateľ dopúšťal sústavného menej závažného porušovania pracovnej
disciplíny, a teda či výpoveď daná navrhovateľovi listom odporcu zo dňa XX.X.XXXX. podľa § 63 ods.

1 písm. e) ZP je platná alebo neplatná.

Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa zamietol návrh v celom rozsahu, avšak v odôvodnení
napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo návrh zamietol aj v časti o zaplatenie
odmien v celkovej sume 208.129,- Sk, ktorý nárok sa neodvíja od neplatnosti skončenia pracovného
pomeru. Z obsahu spisu nevyplývalo, že by navrhovateľ v tejto časti na návrhu netrval resp., že by v

tejto časti vzal návrh späť. V tomto smere teda bol napadnutý rozsudok úplne nepreskúmateľný.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie i postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania
realizáciu jeho procesných práv. Takýmto právom je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
Povinnosti súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie korešponduje právo účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Porušením tohto práva sa účastníkovi odníma možnosť skutkovo
a právne reagovať na rozhodnutie súdu, proti ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku.

Nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého

odôvodnenia rozhodnutia predstavuje potom porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a je
dôvodom pre zrušenie rozhodnutia podľa 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.

Nakoľko súd prvého stupňa neodôvodnil riadne rozsudok, čím účastníkom odňal možnosť konať pred
súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil podľa §

221 ods. 3 O.s.p. na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude vyhodnotiť všetky tri porušenia pracovnej disciplíny,
ktorýchsamalnavrhovateľdopustiťztohohľadiska,čisavôbecjednáaspoňomenejzávažnéporušenia
pracovnej disciplíny, a či ich možno považovať za sústavné menej závažné porušovanie pracovnej
disciplíny a prípadne doplniť dokazovanie potrebné na posúdenie všetkých navrhovateľom uplatnených

nárokov a následne svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení uvedie v odôvodnení
rozsudku tak, aby toto odôvodnenie zodpovedalo § 157 ods. 2 O.s.p..

Podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP úč. k 26.6.2002 zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď
iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite
skončiť pracovný pomer, alebo pre závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre sústavné menej závažné

porušovanie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich
mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ktoré
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

V uvedenom ustanovení O. s. p. je zakotvená zásada kontradiktórnosti. Je povinnosťou žalujúcej strany
označiť dôkazy, ktoré preukážu oprávnenosť jeho žalovaného nároku, resp. jeho tvrdení. Jednoducho
povedané dôkazné bremeno musí uniesť navrhovateľ.

Vykonané dôkazy súd potom podľa § 132 O. s. p. hodnotí podľa svojej úvahy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

V predmetnej veci súd vo veci vydal 11.12.2003 medzitýmny rozsudok, ktorým určil výpoveď odporcu
zo dňa XX.X.XXXX danú navrhovateľovi za neplatnú. V odôvodnení súd konštatoval, že len v jednom
prípade, podľa názoru súdu došlo na strane navrhovateľa k porušeniu pracovnej disciplíny a to vtedy,keď navrhovateľ ako vedúci odboru úverov zanedbal vykonávanie pravidelného interného kontrolného
systému, ktorý má zabezpečiť dodržiavanie pracovných postupov pri schvaľovaní

a vyplatení úverov. Konkrétne mu vytýkali, že niektoré výplaty úverov boli kontrolované v rôzne dni, išlo

o hlásenia za dni XX.X.XXXX a XX.X.XXXX., pričom výplaty uvedené v hlásení zo dňa XX.X.XXXX,
neboli v ten deň realizované.

Tento prípad súd aj v súčasnosti považuje za preukázané porušenie pracovnej disciplíny, vychádzajúc
z doteraz vykonaného dokazovania.

Ďalšie dva prípady porušenia pracovnej disciplíny, uvedené vo výpovedi, súd nepovažoval za
preukázané z dôvodov uvedených v medzitýmnom rozsudku zo dňa 11.12.2003.

Odvolací súd, ktorý konal po podaní odvolania zo strany odporcu, konštatoval v zrušujúcom uznesení z
29. 6. 2005, že prvé porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľa týkajúce sa prípadu prespania I.. U. na
pracovisku, je potrebné považovať za porušenie pracovnej disciplíny, pričom argumentoval čl. 7, bod.
7.5, 7.6 Pracovného poriadku.

Teda odvolací súd jednoznačne uvádza, že sa v prvom prípade ( I.. U. ) jednalo o porušenie pracovnej

disciplíny. Názor odvolacieho súdu je pre súd prvého stupňa záväzný.

Druhé porušenie pracovnej disciplíny, výrazné prekročenie nákladov spojených so spotrebou materiálov.
Konkrétne sa jednalo o 23 sád pier PARKER JOTTER BP-PC-FP v hodnote 23.219,- Sk o ktoré
navrhovateľ požiadal XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. Súd prvého stupňa v tomto prípade nekonštatoval
porušenie pracovnej disciplíny. Odvolací súd bol opačného názoru v tom zmysle, že nie je potrebné

skúmať prekročenie, či neprekročenie ročného limitu 100.000,- Sk na odbore, ktorý riadil navrhovateľ,
ale treba preskúmať otázku hospodárnosti konania navrhovateľa a to, či perá zn. PARKER sú
nadštandardnými písacími pomôckami a či vynaloženie finančných prostriedkov na ich zadováženie
možno považovať za odôvodnené, najmä v čase úsporných opatrení. Bolo potrebné preto preveriť, či v
skúmanom čase bolo bežné poskytovanie uvedených pier zamestnancom odporcu v cenovej skupine,

ktorá zodpovedá perám zn. PARKER. Toto mal za povinnosť preukázať navrhovateľ a tiež aj z akého
predpisu vychádzal, pokiaľ takto konal smerom k svojim podriadeným.

Ako je uvedené už vyššie, súd potom ďalej vo veci konal, rozsudkom zo dňa 08.02.2006 návrh zamietol.

Odvolanie tentoraz podal navrhovateľ a odvolací súd, z dôvodov už uvedených, uznesením zo dňa 28.
11. 2007 napadnuté rozhodnutie zrušil.

Po druhom zrušení veci navrhovateľ už žiadne ďalšie dokazovanie v predmetnej veci nenavrhoval.

Vychádzajúc z uvedeného, teda navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení, nepreukázal uloženú povinnosť odvolacím súdom v súvislosti s perami zn. PARKER.

Súd po vyhodnotení všetkých dôkazov a po oboznámení sa s celým obsahom spisu dospel k záveru,
že návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť, a preto ho opätovne v celom rozsahu zamietol.

Súd považoval za preukázané ( ako je už uvádzané vyššie ) porušenie pracovnej disciplíny na strane
navrhovateľa a to v prípade zanedbania vykonávania pravidelného interného kontrolného systému, čo
sa konkrétne týkalo výplaty úverov a hlásení z XX. X. XXXX a XX. X. XXXX..Druhé porušenie pracovnej disciplíny ( prípad I.. U. ) podľa názoru súdu II. stupňa bolo preukázané,
navrhovateľ konal v rozpore s Pracovným poriadkom, tento právny názor je pre tunajší súd záväzný.

Tretie porušenie ( prípad pier zn. PARKER ) pracovnej disciplíny je potrebné tiež považovať za

preukázané. Navrhovateľ si uloženú povinnosť ( odvolacím súdom ) nesplnil, dôkazy už nenavrhoval a
teda svoje tvrdenia, resp. právny nárok nepreukázal.

Súd prvého stupňa už musí, vychádzajúc z kontradiktórnosti procesu, len konštatovať, že v uvedenom
tretom prípade, konal navrhovateľ nehospodárne, v rozpore s projektom OPTIMUM, keďže žalujúca
strana opak nepreukázala a ani to, či bolo bežné poskytovať zamestnancom také písacie potreby v tej
hodnote, ako to bolo v prípade sád zn. PARKER.

Podľa názoru súdu teda výpoveď zo dňa XX.X.XXXX. je platná, pretože vo všetkých troch prípadoch
uvádzaných vo výpovedi, došlo, na strane navrhovateľa k porušeniu pracovnej disciplíny.

Čo sa týka vyplatenia odmien, tak ako to žiadal navrhovateľ, súd aj v tejto časti nároku návrh zamietol;
pretože odmeny resp. cieľové prémie nie sú nárokovateľnou časťou mzdy a preto tvrdenia uvádzané v
súvislosti s odmenami, resp. prémiami zo strany navrhovateľa boli právne irelevantné a tiež preto, že

bola konštatovaná platnosť výpovede daná pre viaceré menej závažné porušenia pracovnej disciplíny.

K žalovanému mzdovému nároku je potrebné uviesť, že navrhovateľ žiadal náhradu mzdy priznal až do
právoplatnéhoskončeniatejtoveci.Súdtotouvádzapreúplnosť,pretožemásvojvýznam,predovšetkým
v otázke rozhodnutia o náhrade trov konania ( hodnota sporu v súvislosti s výškou hodnoty úkonu v
rámci poskytnutých právnych služieb ).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O. s. p. vychádzajúc zo zásady
úspechu odporcu v spore. Odporca si náhradu trov konania vyúčtoval, podľa názoru súdu, riadne a včas,
pričom vychádzal z vyhl. č. 163/2002

Z. z. a č. 655/2004 Z. z..

Trovy konania tvoria trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu odporcu JUDr. Štefana Detvaia za

5 úkonov právnej služby v hodnote 1.281,- Sk/1úkon (predmet sporu - určenie neplatnosti výpovede)
vychádzajúc z § 13 ods.6, § 16 ods.1 písm. a, c, d vyhl.č.163/2002 Z.z. /príprava a prevzatie, účasť
na pojednávaní 8.10.2003, podanie na súd 20.10.2003, účasť na pojednávaní 12.11.2003, podanie na
súd 18.11.2003/, 1 úkon právnej služby v hodnote 320,- Sk vychádzajúc z § 13 ods. 6, § 16 ods.1
písm. d), § 16 ods.3 vyhl.č.163/2002 Z.z. /účasť na odročenom pojednávaní dňa 18.6.2003/; 2 úkony

právnej služby pri hodnote 16.874,- Sk/ 1 úkon (po pripustení rozšírenia petitu dňa 8.12.2003-celková
istina 2.112.229,- Sk) vychádzajúc z § 13 ods.1, § 16 ods.1 písm. c, d vyhlč.163/2002 Z.z. / účasť na
pojednávaní dňa 8.12.2003, odvolanie zo dňa 8.9.2004 /; 1 úkon v hodnote 8.437,-Sk v zmysle § 13
ods.1, § 16 ods.1 písm.d, § 16 ods.3 vyhlč.163/2002 Z.z., režijný paušál za rok 2003 v sume 128,- Sk,
za rok 2004 v sume 136,- Sk v zmysle § 19 ods.3 vyhl. č. 163/2002 Z.z.; 3 úkony v hodnote 17.050,-

Sk/1 úkon v zmysle § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. c, d vyhl. č. 655/2004 Z.z. / účasť na pojednávaní
dňa 29.6.2005 a dňa 8.2.2006, podanie na súd dňa 25.1.2006/, 2 úkony v hodnote 4262,50 Sk/ 1 úkon
v zmysle § 10 ods.1, § 14 ods. 1 písm.d), § 14 ods.3 vyhl. č.655/2004 Z.z. / účasť na 2 odročených
pojednávaniach dňa 31.10.2005 a dňa 19.12.2005/; písomné podania z 23.01.2006 a 17.6.2008, účasť
na pojednávaniach 08.02.2006, 28.11.2007, 25.6.2008, 01.12.2008, 09.02.2009, 11.3.2009, účasť na

odročenom pojednávaní (1/4 odmeny ) 14.5.2008. Paušálna odmena za náhradu výdavkov za miestne
telekomunikačné výdavky, tzv. režijný paušál - 3x 150,- Sk ( r. 2005 ), 2x 163,- Sk ( r. 2006 ), 1x 178,- Sk
( r. 2007 ), 4x 190,- Sk ( r. 2008 ), 2x 6,95 € ( r. 2009 ) v zmysle § 16 ods. 3, vyhl. č. 655/04 Z. z., ďalej
19% DPH zo sumy 181.047,50 Sk vo výške 34.399,- Sk a 215 € z odmeny 1.131,94 €. Teda navrhovateľ
je povinný zaplatiť za poskytnuté právne služby za obdobie od 04.6.2003 do 31.12.2008 - 217.160,50

Sk ( vrátane DPH a režijného paušálu ), čo je v prepočte 7.208,40 € a za obdobie r. 2009 - 1.360,84€ ( vrátane DPH 215 € a režijného paušálu 13,90 € ). Teda náhrada trov konania je predstavovaná
celkovou sumou 8.569,24 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §

205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.