Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. december 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 7C/886/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2007

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Berec
ECLI:

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Františkom Berecom v právnej veci navrhovateľa P. D. B., sídlo
XXX. XX. B., zastúpeného JUDr. M. F., advokátom T., J. XXXX,. proti odporcovi S. P. F., R. O. P. B. o
návrhu na určenie vlastníctva s prísl.. takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že navrhovateľ P. D. B., sídlo B., IČO XXXXXX,. je vlastníkom nehnuteľností parc. č.
133/102, zapísanej na LV č. 1415, parc. č. 135, zapísanej na LV č. 1419, parc. č. 114, parc. č. 211, parc.

č. 226, parc. č. 255, parc. č. 256, zapísané na LV č. 1270, parc. č. 134/101, parc. č. 137, parc. č. 141,
parc. č. 142, parc. č. 143, parc. č. 145, parc. č. 147, parc. č. 148, parc. č. 172, parc. č. 186, parc. č 296,
zapísané na LV č. 1136, parc. č. 477/1, parc. č. 478, zapísané na LV č. 1006, všetky k. ú. B..

Konanie o návrhu na určenie vlastníctva k parcelám č. 343/107, parc. č. 540/1, parc. č. 540/2, parc. č.
540/8, parc. č. 528, parc. č. 529, kú. B., sa z a s t a v u j e

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania 109.012,- Sk a zaplatiť ich JUDr. M.

F., advokátovi, T. J. XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 09.10.2001 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil , že je vlastníkom nehnuteľností
parc. č. 133/102 orná pôda, zapísanej na LV č. 1415, parc. č. 135 orná pôda, zapísanej na LV 1419,
parc. č. 114 orná pôda zapísanej na LV 1270, parc. č. 141 orná pôda zapísanej na LV 1136, parc. č.
147 trv. tráv. por. zapísanej na LV 1136, parc. č. 211 trv. tráv. por., zapísanej na LV 1270, parc. č. 226
orná pôda, zapísanej na LV 1270, parc. č. 255 orná pôda, zapísanej na LV 1270, parc. č. 256 orná pôda

zapísanej na LV 1270, parc. č. 296 trv. tráv. por., zapísanej na LV 1136, parc. č. 134/101 orná pôda,
zapísanej na LV č. 1136, parc. č. 137 orná pôda, zapísanej na LV 1136, parc. č. 142 orná pôda, zapísanej
na LV 1136, parc. č 143 orná pôda, zapísanej na LV 1136, parc. č. 145 orná pôda, zapísanej na LV 1136,
parc. č. 148 trv. tráv. por., zapísanej na LV 1136, parc. č. 172 trv. tráv. por., zapísanej na LV 1136, parc.
č.186 orná pôda, zapísanej na LV 1136, parc. č. 343/107 ostat. pl., zapísanej na LV 1136, parc. č. 540/1
zastav. pl., zapísanej v LV 1006, parc. č. 540/2 zastav. pl., zapísanej na LV 1006, parc. č. 540/8 zastav.

pl., zapísanej v LV 1006, parc. č. 528 zastav. pl. zapísanej v LV 1006, parc. č. 529 zastav. pl., zapísanej
v LV 1006, parc. č. 477 orná pôda, zapísanej na LV 1006.

Návrh odôvodnil tým, že pri vzniku právneho predchodcu J. B. v roku 1959 mu boli odovzdané do
vlastníctva uvedené nehnuteľnosti a s týmito nehnuteľnosťami hospodáril po celú dobu až doteraz.
Odporca však v roku 1997 bez akéhokoľvek preverenia skutočností nechal predmetné nehnuteľnosti
zapísať na seba a začal od neho požadovať nájomné za užívanie predmetných nehnuteľností. Štátne

orgány v roku 1959 jednoznačne vykonali úkon smerujúci k odovzdaniu predmetných nehnuteľností do
vlastníctva vtedajšiemu J., čo neodporovalo vtedy platným právnym predpisom. Orgány štátnej správyk tomu boli oprávnené a družstvá mohli nadobúdať nehnuteľnosti od štátu do vlastníctva. Toto bolo aj
vykonané, avšak z administratívnej stránky tieto úkony zrealizované neboli.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že vlastníctvo štátu k predmetným nehnuteľnostiam trvalo len kým
existoval štátny majetok. Štátny majetok zanikol a všetky hnuteľné, nehnuteľné veci muselo prevziať
družstvo čo sa stalo v roku 1959. Odvtedy užívali pozemky ako vlastné Pri vykonávaní ROEP si uplatnili
vlastníctvo k týmto pozemkom, čo im aj komisia priznala avšak ako vlastník sa zapísal S. P. F..

Zástupkyňa odporcu uviedla, že majetok bývalého štátneho majetku neprešiel na navrhovateľa podľa
vtedy platných predpisov. Neexistuje ani žiadna prídelová listina, ktorou by boli pozemky navrhovateľovi

pridelené. Navrhovateľ pozemky užíval, hospodáril na nich avšak vlastníctvo nenadobudol.

Svedok Ing. F. R. vo výpovedi uviedol, že do roku 1960 pracoval na bývalom O. v I. a od roku 1960
pracoval na bývalom O. v P. B.. Rada O. sa zaoberala pozemkami, na ktorých hospodáril bývalý Š. M. a
P. T. Š.. Bolo rozhodnuté, že bude vytvorený jeden poľnohospodársky subjekt a tým bude mať družstvo
vytvorenúzákladňupresvojučinnosť. Privznikudružstvasidružstevnícidalipodmienku,žepozemky im

budú pridelené do vlastníctva a túto požiadavku im aj splnili. Že sa nevykonalo zaknihovanie pozemkov
v prospech družstva sa mohlo stať návalom práce a okrem toho sa všetko sústreďovalo na to, aby sa
produkovalo a na písomnosti nebol čas.

Svedok Ing. J. P. vo výpovedi uviedol, že v roku 1958 nastúpil do bývalého J. B. a robil tam účtovníka.
Na schôdzi pri zakladaní družstva bolo povedané, že predmetné pozemky - bývalý židovský majer - sa

včlenia do družstva ak všetci aktívni poľnohospodári podpíšu prihlášku do družstva. Podpísali všetci
okrem jedného, ktorý vlastnil len 4 ha, čo bolo bezvýznamné. Na schôdzi na O. bolo povedané, že
pozemky sú v družstve podľa pozemkovej reformy. Dňa 28.09.1959 bola do Ž. zvolaná komisia, kde
bolo jednoznačne povedané, že pozemky a budovy budú odovzdané J. B. 30.09.1959 za podmienky,
že družstvo prevezme aj záväzky na kontingenty na 4. štvrťrok 1959 a zoberie do pracovného pomeru

bývalých zamestnancov P. T. Š., ktorí budú pracovať za mzdu ako na Š. M. a ponechajú sa im naturálne
pôžitky. Vtedy bolo aj rozhodnuté, že hnuteľné veci, zvieratá prevezme J. za zostatkovú prípadne
účtovnú hodnotu . Dňa 30.09.1959 im bol odovzdaný majetok a dokonca boli spísané aj jednotlivé
stromy. Pri generálnej inventúre majetku J. boli do majetku zahrnuté aj pozemky. Keď časti pozemkov
boli prevedené do vlastníctva bývalého M. žiadal, aby sa do pozemkovej knihy zapísali aj ich pozemky.

Boli odmietnutí s tým, že taký zápis netreba, pozemková kniha sa aj tak zruší a pôda patrí tomu kto
na nej pracuje. Vždy považovali pozemky za ich vlastníctvo, lebo z toho sa plnili kontingenty a nemalo
význam plniť kontingenty z cudzieho majetku.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predmetné nehnuteľnosti preukázateľne
prevzalo novovzniknuté J. R. D. B. (ďalej len J.) na základe rozhodnutia bývalého O. P. B.. Nehnuteľnosti

boli prevzaté od zaniknutého Š. M. B. a bývalej P. T. Š. (ďalej len PTŠ). Na základe tohto rozhodnutia
muselo J. prevziať aj záväzky zaniknutého Š. M. a P. vrátane prevzatia pracovníkov a im poskytovaných
výhod. V záväzkoch muselo J. prevziať aj plnenie kontingentov. Tieto skutočnosti boli preukázané
svedeckými výpoveďami svedkov a listinnými dôkazmi, Vestníkom Povereníctva poľnohospodárstva
a lesného hospodárstve čiastka 52 z 26.12.1957, oznámením O. P. K. Ž. z 06.11.1959, zápisnicou z

mimoriadnej schôdze O. I. zo dňa 16.05.1959, výpisom z uznesenia rady K. Ž. zo dňa 04.11.2959,
listom z 09.10.1959. Tieto skutočnosti boli aj medzi účastníkmi nesporné.

Z hľadiska vlastníctva súd posudzoval nároky účastníkov podľa právnych predpisov účinných v čase
odovzdávania predmetných nehnuteľností orgánmi štátu navrhovateľovi.

Podľa § 101 zák. č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ) socialistické vlastníctvo má

buď formu štátneho vlastníctva alebo formu vlastníctva družstevného.Podľa § 110 zák. č. 141/1950 Zb. OZ vlastnícke pomery k pôde, založené na zásade "pôda patrí tým,
ktorí na nej pracujú". spravujú sa občianskym zákonníkom, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak.

Podľa § 114 OZ v prípadoch, v ktorých tak zákon ustanovuje, prechádza vlastníctvo priamo zo zákona

alebo výrokom súdu, úradu alebo orgánu verejnej správy. Ak ide o vec nehnuteľnú, zapíše sa tiež
prechod vlastníctva v pozemkovej alebo železničnej knihe alebo sa na súde uloží listina.

Podľa § 131 OZ kto nadobudne vlastníctvo k veci, prevezme spolu aj bremená na nej viaznúce. Ale
ak ide o prechod vlastníctva zo zákona alebo úradným výrokom (§ 114), platí to isté, len pokiaľ zákon
neustanovuje inak.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo predmetných

nehnuteľností v súlade s § 114 OZ rozhodnutím verejného orgánu. Toto bolo preukázané zápisnicou
z mimoriadnej schôdze rady O. v I. 18.05.1959, kde uznesením číslo 143/1959 bolo rozhodnuté
o vyčlenení predmetných pozemkov pre J. B., uznesením R. K. Ž. zo dňa 04.11.1959 odovzdať
predmetné pozemky J. B.. Teda rozhodnutia vtedajších orgánov verejnej správy smerovali k odovzdaniu
predmetných pozemkov J. B. a v žiadnom prípade sa nehovorilo len o odovzdaní predmetných

nehnuteľností do správy alebo užívania. Rokovania boli vždy smerované k prevodu vlastníctva v súlade
so smernicou pre pokračovanie vo výkupe a prídele poľnohospodárskej pôdy v roku 1950, kde bola
vytýčená prednostná úloha prídelu pôdy pre J..

Teda odovzdaním predmetných nehnuteľností právnemu predchodcovi navrhovateľa vstúpil
navrhovateľ do všetkých práv a povinností vlastníka pôdy, keď prevzal všetky záväzky súvisiace s

vlastníctvom pôdy vrátane plnenia kontingentov, prevzatím pracovníkov a poskytnutím materiálnych a
mzdových výhod. Navrhovateľ mal preto všetky dôvody predpokladať, že sa stal ich vlastníkom a tak
sa aj k tomuto majetku správal.

Podľa cit §114 OZ prešlo vlastníctvo na navrhovateľa rozhodnutím orgánu verejnej správy. Teda
dňom vydania takéhoto rozhodnutia. To, že následne nebol vykonaný zápis v pozemkovej knihe na

nadobudnutí vlastníctva nič nemení, nakoľko prechod vlastníctva nenastával zápisom v pozemkovej
knihe ale rozhodnutím orgánu verejnej správy.

Nazákladetýchtoskutočnostídospelsúdkzáveru,že navrhovateľnadobudolkpredmetnýmpozemkom
vlastnícke právo v roku 1959 rozhodnutím orgánu verejnej správy - K. Ž.. - a je teda ich vlastníkom.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď súd úspešnému navrhovateľovi

priznal náhradu trov konania, ktoré spočívali v trovách právneho zastúpenia advokátkou za 4 úkony po
27.050,- Sk ( príprava a prevzatie veci, účasť na pojednávaní 09.10.2007, 20.11.2007 a 04.12.2007),.
4 krát paušálna náhrada po 178,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v

Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne

poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť
do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).