Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. február 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-4C/1494/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricie Kepeňová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsudkyňouMgr.PatríciouKepeňovouvprávnejvecižalobcuC.J.T.,S.D.,sosídlom

T., H. X,. IČO XX. XXX. XXX,. zastúpeného JUDr. J. M., advokátom so sídlom T., H. X proti žalovanej
1/ J. Z., rod. P., predavačke, občana Slovenskej republiky, bytom N. M. N. V., A. S. XX,. 2/ V. Z., rod. K.,
živnostníčke, občana Slovenskej republiky, bytom M. L., B. XXXX,. 3/ I. O., občana Slovenskej republiky,
bytom N. M. N. V., Š. XX, 4/ E. S., robotníčke, občana Slovenskej republiky, bytom B. X,. 5/ L. M., rod.
P., nezamestnanej, občana Slovenskej republiky, bytom N. M. N. V., P. XXXX/X., t.č. bytom V. XX. o
zaplatenie 220.541,- Sk s prísl. rozhodol

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovaným sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal pôvodne proti ôsmim žalovaným zaplatenia 237.937,20 Sk s
prísl. titulom schodku na zverených hodnotách. Uviedol, že dňa 02.02.1998 bola vykonaná u žalobcu,
t.j. v prevádzkovej jednotke č. XXX. - O. N. M. N. V., fyzická kontrolná inventúra za inventarizačné
obdobie od 07.01.1997 do 02.02.1998, pri tejto inventúre bol vyčíslený schodok vo výške 262.422,-
Sk, ktorý bol rozúčtovaný na žalované ako hmotne zodpovedné pracovníčky podľa dohody o hmotnej
zodpovednosti. Výsledky zúčtovania inventúry boli prejednané na zasadnutí ústrednej inventarizačnej
komisie dňa 06.02.1998 za účasti žalovaných 1/, 2/, 4/ a za účasti ďalších pracovníčok, kde tieto uviedli,
že manko podľa ich názoru vzniklo krádežami zo strany anonymných zákazníkov s tým, že ony nestačili

obsluhovať aj kontrolovať zákazníkov. Ďalej uviedol, že za uvedené inventarizačné obdobie bola na
predajni titulom normostraty a prirodzených úbytkov uznaná žalobcom suma 40.745,- Sk, ktorú znášal
žalobca, pri inventúre bol tiež zistený a spísaný znehodnotený tovar v hodnote 9.279,- Sk, ktorý bol
zlikvidovaný bez náhrady zamestnancom žalobcu. Ani jedna zo žalovaných nepreukázala hodnoverný
dôkaz o tom, že by sa vyvinila a v zmysle § 176 ods. 3 Zákonníka práce zbavila zodpovednosti, ktorú
má na základe dohody o hmotnej zodpovednosti.

Rozsudkom konajúceho súdu č.k. 4C 1494/98-109 zo dňa 13.06.2002 bola žaloba zamietnutá, konanie

voči trom z ôsmich žalovaných zastavené, pričom súd náhradu trov konania žalovaným nepriznal. Súd
dospel k záveru, že zo strany žalovaných došlo k zbaveniu sa zodpovednosti za vzniknutý schodok.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalobcu v časti o zamietnutí žaloby rozsudkom č.k. 5
Co 445/02-137 zo dňa 07.04.2004 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V rozhodnutí vyslovil právny názor, že na základedoteraz vykonaného dokazovania nie je možné určiť, v akom rozsahu sa žalované zbavili zodpovednosti
za schodok a či sú splnené zákonom stanovené podmienky na zbavenie sa zodpovednosti, či už celkom
alebo čiastočne a či sú splnené podmienky pre zníženie náhrady škody v zmysle ustanovenia § 183

ods. 1, 2 Zákonníka práce (v znení platnom v roku 1997). Súdu prvého stupňa v ďalšom konaní nariadil
opätovne vypočuť účastníkov konania, doplniť dokazovanie na preukázanie liberačných dôvodov a
rozhodnúť, či sú dané podmienky pre postup podľa citovaného ustanovenia Zákonníka práce, pričom
má súd prihliadať na pomer žalovaných k vykonávanej práci, k významu škody, ako k nej došlo a k ich
osobným a majetkovým pomerom.

Súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov Ing. I. M., Ing. M. M. a oboznámením listinných
dôkazov obsiahnutých v spise.

Žalovaná 1/ s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že ona, ako i ďalšie pracovníčky žalobcu, nemali vytvorené
podmienky pre riadnu kontrolu a starostlivosť so zverenými zásobami tovaru. Ďalej uviedla, že v
predajni bola i predajňa T. M., následne predajňa mäsa M., pričom išlo o pultový predaj mäsa v
predmetnej predajni. Pracovníci tejto predajne sa mohli dostať od výťahu budovy pri zadnom vchode,

ako i od zadného vchodu, kadiaľ chodili všetci pracovníci predajne, teda i žalované. Ďalej uviedla, že
mimo predajne, avšak na spoločnej chodbe, bola ďalšia predajňa - R. B., pracovníci tejto predajne
používali spoločný výťah, pričom museli z tohto dôvodu prechádzať priestormi, kde boli tovarové zásoby.
Pracovníci oboch týchto predajní sa pohybovali po uvedených priestoroch bez prítomnosti žalovaných.
Ďalej uviedla, že žalované mali viacero požiadaviek na zlepšenie bezpečnosti predaja, ako napríklad

kamery. Podľa jej názoru sa začalo i s realizáciou umiestnenia kamier, čo neskôr nebolo zrealizované.
Ďalej žalované žiadali i napríklad presklené vitríny, alebo pultový predaj. Ani jedna z týchto požiadaviek
nebola zrealizovaná. Ďalšou požiadavkou zo strany pracovníčok bolo premiestnenie kancelárie vedúcej
predajne, ktorá bola umiestnená mimo predajne, na chodbe za skladovými priestormi predajne, pričom
ona požadovala, aby bola jej kancelária priamo pri vstupe do predajne vyvýšená a presklená tak,

aby mohla aspoň čiastočne sledovať, čo sa robí na predajni. I tu sa začalo s čiastočnou realizáciou,
kancelária bola vymeraná, táto požiadavka však nebola zo strany žalobcu ďalej splnená. Žalovaná
1/ ďalej uviedla, že počas celého školského roka na predajni vykonávali prax učni, avšak prácu po
učňoch museli kontrolovať, pretože sa napríklad stalo, že zo zábavy okódovali fľašku alkoholu kódom
na bábovku. Ďalej poukázala na nedostatočný počet pracovníčok na predajni, pričom sa stávalo, že

na smene pracovali tri alebo štyri predavačky, vrátane pokladníčok a vedúcej, čo samozrejme nemohlo
postačovať v súvislosti s veľkou plochou predajne, poukázala pri tom na to, že pokladníčky si museli
sledovať prácu pri pokladni a nemohli dávať pozor na tovar. Ona, ako vedúca predajne, často preberala
tovar a „nahadzovala“ do počítača a tak nemohla sledovať predajňu. Tiež poukázala na to, že oproti
vchodovým dverám do predajne bol pletivový regál, z ktorého odcudzovali niektorí zákazníci tovar,

pretože žalobca nezabezpečil účinne ochranu pred takýmto odcudzovaním. Z vlastnej iniciatívy, za
pomoci ďalších zamestnancov žalobcu, predavačky premiestnili regále na tovar tak, aby bola predajňa
prehľadnejšia pri sledovaní zákazníkov a tovaru.

Žalovaná2/snávrhomnesúhlasila,vypovedalazhodneakožalovaná1/.Uviedla,ževpredajnipracovala
ako zástupkyňa vedúcej, niekedy však musela zastupovať i pokladníčku, pretože bolo málo pokladníčok.

Ďalej uviedla, že zákazníci, ktorí kradli, im veľakrát ušli, pričom predavačky vedeli, že majú nakradnutý
tovar, avšak nemohli zákazníkov kontrolovať.

Žalovaná 3/ uviedla, že v predmetnej predajni pracovala ako predavačka iba mesiac a pol, bol s ňou
ukončený pracovný pomer, nevedela uviesť, akým spôsobom, avšak nie z dôvodu, že by kradla na
predajni.

Žalovaná 4/ s návrhom nesúhlasila, vypovedala zhodne ako žalovaná 1/. Ďalej uviedla, že v predmetnej
predajni pracovala ako pokladníčka v uvedenom inventarizačnom období. Poukázala na to, že naozaj
bolo v predmetnej predajni málo pracovníčok, ona ako pokladníčka sa musela hlavne venovať pokladni,
teda čo blokuje a čo vydáva.Žalovaná 5/ s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že v predajni pracovala ako predavačka. Ďalej uviedla, že
skutočnosti uvedené žalovanou 1/ až 4/ sú pravdivé.

Všetky žalované boli zamestnankyňami žalobcu na základe riadne uzatvorených pracovných zmlúv,

tiež mali riadne uzatvorené dohody o hmotnej zodpovednosti za schodok (pracovná zmluva a dohoda
o hmotnej zodpovednosti za schodok uzatvorené medzi žalobcom a žalovanou 1/ dňa 16.10.1995,
pracovná zmluva a dohoda o hmotnej zodpovednosti za schodok uzatvorené medzi žalobcom a
žalovanou 2/ dňa 07.04.1995, pracovná zmluva a dohoda o hmotnej zodpovednosti za schodok
uzatvorené medzi žalobcom a žalovanou 3/ dňa 22.01.1997, pracovná zmluva a dohoda o hmotnej

zodpovednosti za schodok uzatvorené medzi žalobcom a žalovanou 4/ dňa 15.11.1996, pracovná
zmluva a dohoda o hmotnej zodpovednosti za schodok uzatvorené medzi žalobcom a žalovanou 5/ dňa
19.03.1997).

Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že v predmetnom inventarizačnom období (07.01.1997 až 02.02.1998)
pracovali alebo boli v stave pracovníkov žalobcu s výkonom práce v predmetnej predajni potravín O. J.
žalovaná 1/ od 16.10.1995 do 31.03.1998, žalovaná 2/ od 07.04.1994 do 31.03.1998, žalovaná 3/ od

22.01.1997 do 04.03.1997, žalovaná 4/ od 15.11.1996 do 31.05.1998, žalovaná 5/ od 20.03.1997 do
31.10.1997, A. H. od 12.11.1975 do 19.03.1998, O. S. od 01.07.1973 až do t.č., A. P. od 20.10.1997
do 31.05.1998, Ľ. N. od 14.03.1996, táto bola ku dňu 06.10.2000 na materskej dovolenke, E. U. od
08.05.1995 do 09.04.1997, E. D. od 18.12.1996 do 16.02.1998, M. K. od 02.08.1997 do 13.03.1998, V.
G. od 02.11.1995 do 19.03.1998 a Z. B. od 01.05.1997 do 26.06.1997, okrem týchto pracovníčok boli

v stave pracovníčok vedené - M. M., zamestnaná od 01.07.1997 do 17.02.1998, s ktorou však žalobca
nemal uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti, G. P., zamestnaná od 18.12.1990 do 20.05.1998,
počas inventarizačného obdobia bola stále na materskej dovolenke, J. P. od 08.05.1995 do 31.01.1997,
po reálnom vykonaní inventúry na predajni nepracovala. Súd v konaní zisťoval i prehľad dlhodobých
práceneschopností pracovníčok predmetnej predajne, pričom žalovaná 1/ bola práceneschopná od

13.01.1997 do 27.02.1997, t.j. 46 dní, žalovaná 5/ od 05.10.1997 do 31.10.1997, t.j. 27 dní.

Súd vykonal ohliadku priestorov, v ktorých sa nachádzala predmetná predajňa potravín v budove O. J.
v N. M. N. V. s tým, že v týchto priestoroch bola umiestnená v čase ohliadky predajňa nábytku, avšak
v pôvodných a výrazne nezmenených miestnostiach s pôvodnými a vôbec nezmenenými prístupmi do
predajne (tak hlavného vchodu pre zákazníkov, ako i zadného vchodu pre zamestnancov). Vchod pre

zamestnancov do predajne bol zo zadnej časti budovy O. J. s tým, že vchod do predajne sa nachádza
o poschodie nižšie ako vchod do budovy. Zamestnanci vstupovali do predajne zadnou chodbou o dĺžke
6,85 metra, po pravej strane od vchodu bola šatňa žien, kancelária mäsiarov, WC ženy, WC muži,
umyvárka a kancelária vedúcej, teda žalovanej 1/. Z tejto chodby na konci chodby po ľavej strane
bol vstup do ďalšej chodby (chodba je kolmo na prvú chodbu), ktorá meria približne 20 metrov, na

konci prvej chodby bol vchod do predajne R. B.. Na druhej chodbe sa nachádza po ľavej strane výťah,
pred výťahom sa nachádzal sklad, ktorý mal pletivové steny, pred výťahom sa nachádzali miestnosti,
ktoré boli sklady tovaru, ide o miestnosti oproti výťahu. Na konci druhej chodby mali sklad a kanceláriu
pracovníci predajne mäsa. Tak zamestnankyne potravín, ako i zamestnanci predajne mäsa chodili do
svojich predajní cez vyššie opísanú prvú i druhú chodbu a následne museli vstúpiť do samotnej predajne

potravín, kde sa táto predajňa mäsa nachádzala. Išlo o pultový predaj mäsa, ktorý neprevádzkoval
žalobca.

Z výpovede svedka Ing. I. M., zamestnaného u žalobcu s pracovným zaradením námestník, súd zistil, že
obchodný dom J., v ktorom sa predmetná predajňa potravín nachádzala, je samostatným hospodárskym
strediskom, pričom priamym nadriadeným žalovaným bol Ing. M.. Z výpovede svedka ďalej vyplynulo,

že pokiaľ mali žalované určité otázky alebo pripomienky súvisiace s prácou, bolo potrebné obrátiť sa
na ich priameho nadriadeného. Svedok ďalej uviedol, že v predmetnej predajni bol a pamätá si, ako
bola predajňa rozmiestená. Tiež si pamätal, že v predmetnej predajni prestavovali regály. Svedok ďalej
uviedol, že problémy predajní v prípade, ak ide o menšie investície, sa riešia ústne, v prípade investícií
nad 20.000,- Sk by o investícii muselo rozhodnúť vedenie družstva, a to na základe písomného návrhu,

ktorý by podal Ing. M.. Svedok mal vedomosť o tom, že sa v predajni ústne riešili problémy s deliacimi
stenami v predajni, ktoré sa nachádzajú oproti vstupu do predajne napravo, pričom tieto deliace stenyboli z pevného pletiva s očkami asi o rozmere 5 x 5 cm, tiež mal vedomosť o tom, že žalovaná 1/ mala
požiadavku na umiestnenie kancelárie k vchodu do predajne. Uvedené však neprešlo, žalované tiež
ústne navrhovali nainštalovanie bezpečnostných kamier, tiež požadovali presklené vitríny, v ktorých by

bol hodnotnejší tovar. Tieto požiadavky žalovaných však neboli zrealizované, nevedel uviesť, z akého
dôvodu. Svedok pripustil, že v predajni mohol byť problém s nízkym počtom pracovníčok, konkrétne sa
k veci podrobnejšie vyjadriť nechcel.

Z výpovede svedka Ing. M. M. súd zistil, že pracoval ako priamy nadriadený žalovaným 1/ a 2/, ktoré
pracovali v potravinách O. J. N. M. N. V.. Uviedol, že sa s pracovníčkami snažil robiť nejaké veci na

predajni tak, aby bola predajňa zlepšená po stránke bezpečnostnej a predajnej. Vo výpovedi svedok
uviedol, že v predajni sa stávali krádeže, podľa jeho názoru nešlo o častý jav, tieto veci sa však stávali,
pretože v dnešnej dobe sú aj profesionálni zlodeji. Krádeže boli v hodnote 50,- Sk, ale napríklad i
350,- Sk, prípadne i 1.000,- Sk. Pracovníci predajne mäsa, ktorá bola umiestnená v rámci potravín,
neprechádzali cez predajňu, ani neprechádzali cez sklady do predajne, išli len cez chodbu, pokiaľ si
pamätal, na chodbe sa tovar nenachádzal. Pracovníci predajne R. B. mali montážnu dielňu v suteréne,

a tak sa stávalo, že z tejto dielne sa vyviezli výťahom a išli cez chodbu do svojej predajne. Predmetná
predajňa potravín mala na chodbe viacero uzamykateľných skladov, išlo o sklad mliečnych výrobkov,
chladiarenských, sklad na zeleninu, na hrubý tovar, liehový sklad, ktorý bol z pletiva, ďalší sklad bol
na cukrovinky a kávu. Svedok ďalej uviedol, že sa zamietla požiadavka pracovníčok na bezpečnostné
kamery, a to z toho dôvodu, že išlo o drahú vec. V predajni boli presklené vitríny, v týchto boli zákusky.

Alkohol sa umiestnil v predajni na horné regály oproti pokladníčke. K pultovému predaju sa vyjadriť
nevedel. V predajni vykonávali prax učni, títo boli pod dohľadom majsterky. Svedok ďalej uviedol, že
požiadavka vedúcej na premiestnenie jej kancelárie sa spomínala „v rámci nejakej voľnej debaty“,
prestavba nebola zrealizovaná z dôvodu, že sa „nejako netlačilo na prestavbu“, zrejme bol i problém
z hľadiska dodávateľa. Pracovníčky predajne - žalované písomne nepodávali podnety na zlepšenie

podmienok v práci, uvedené veci riešili v rámci konzultácií.

Svedok J. T. uviedol, že pracoval ako vedúci predajne mäsa, ktorá bola umiestnená v predmetnej
predajni, a to v čase, keď v predajni potravín pracovali žalované. Predaj mäsa mal pultový charakter.
Prístup do predajne mäsa bol zadom, cez vrátnicu, a to buď cez výťah alebo po schodoch. Svedok ďalej
uviedol, že prísun tovaru tak do predajne mäsa, ako i do predajne potravín bol zle naprojektovaný, išlo o

nepraktický, nepremyslený spôsob. Pokiaľ sa tovar priviezol, skladal sa na rampe vonku, tovar sa mohol
prebrať od dodávateľa buď vonku (na rampe), prípadne sa tovar zviezol výťahom dole, kde sa mohol
tiež preberať. Svedok ďalej uviedol, že si pamätá, že tovar do predajne potravín sa musel skladať na
rampe a vzhľadom na množstvo tovaru sa na viackrát vozil výťahom dole. Prístup do chodby cez zadný
vchod k predajni potravín mali všetci pracovníci predajní, všetci pracovníci obchodného domu J. a mohlo

sa stať, že si nejaký pracovník so sebou priviedol i svojho známeho. Podľa vyjadrenia svedka sa na
prístupovú chodbu v predajni potravín, a teda aj v predajni mäsa, mohli dostať i iní ľudia, napríklad tí,
čo priviezli do predajne tovar.

Svedok J. P. uviedol, že prevádzkuje predajňu v budove O. J. v N. M. N. V., túto prevádzkoval aj v čase,
keďvbudovebolapredmetnápredajňapotravínazároveňvčase,keďvtejtopredajnipracovaližalované

ako predavačky. S predajňou mali spoločnú prístupovú chodbu zo schodiska v zadnej časti objektu,
mali spoločné i WC, nachádzajúce sa na prístupovej chodbe. Z výsluchu svedka ďalej vyplynulo, že do
predajne, ktorú prevádzkuje, vstupuje po chodbe, na ktorej sa nenachádza výťah, ktorý sa nachádza na
druhej chodbe, používal on, ako i pracovníci jeho predajne len málo. Svedok ďalej uviedol, že prístup
do zadnej časti O. J. bol umožnený v podstate komukoľvek, pričom zadné dvere sa nezamykali. Išlo o

spoločné dvere pre jeho predajňu, predajňu mäsa, ako i predmetnú predajňu potravín.

Podľa § 176 ods. 1 Zákonníka práce, ak prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti
zamestnanec zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu, alebo iné hodnoty,
ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami
súčasnedojednať,žeakbudúpracovaťnapracoviskusviacerýmizamestnancami,ktoríuzavrelidohodu

o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s ním za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
Podľa ods. 2 dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná. Podľa ods. 3zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom, prípadne sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom
alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa § 171 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec zistí, že nemá vytvorené potrebné pracovné

podmienky, je povinný oznámiť závadu nadriadenému.

Osobitosťou druhu zodpovednosti zamestnanca na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca
je, že pri tejto zodpovednosti sa vychádza z prezunkcie viny zamestnanca a uhrádza sa celá skutočná
škoda. Zamestnávateľ preukazuje len platné uzatvorenie dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu
schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a nevyúčtovanie hodnôt zverených mu
zamestnávateľom. Zamestnanec sa však môže zbaviť zodpovednosti, ak preukáže, že schodok vznikol

sčasti alebo celkom bez jeho zavinenia.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca ako zamestnávateľ mal so všetkými žalovanými
platne uzatvorené dohody o hmotnej zodpovednosti, žalované pracovali u žalobcu i v inventarizačnom
období od 07.01.1997 do 02.02.1998, žalovaná 1/ ako vedúca predajne potravín, žalovaná 2/ ako
zástupkyňa vedúcej predajne potravín, žalované 3/ až 5/ ako pokladníčky, resp. predavačky potravín,

ktoré sa nachádzali v budove O. J. v N. M. N. V. na prízemí budovy. Na základe vykonanej inventúry
zo dňa 02.02.1998 bol zistený schodok na zverených hodnotách vo výške 262.422,- Sk. Výšku schodku
žalované po jeho oboznámení nenamietali. Predavačky (nie sú účastníkmi konania) - Ľ. N., E. U., Z. B.,
A. H., O. S. a A. P. podiely na manku uhradili.

Súd ďalej vykonal dokazovanie v tom smere, či nedošlo k zbaveniu sa zodpovednosti za vzniknutý

schodok celkom, prípadne sčasti zo strany žalovaných vzhľadom na to, že žalované takéto skutočnosti
vo svojich výpovediach tvrdili. Žalované pri tom poukazovali na to, že žalobca nevytvoril v predajni také
pracovné podmienky, aby mohli riadne vykonávať svoju prácu. Súd pri tom poukazuje na to, že pracovné
podmienky majú podstatný význam pre možnosť zbavenia sa zodpovednosti zo strany zamestnanca.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo (ohliadka predajne, ako i skladu), že sklad a čiastočne

i predajňa potravín sa nachádzali v nevyhovujúco umiestnených miestnostiach. Súd považuje za
nevyhovujúce najmä umiestnenie skladu a v súvislosti s ním spôsob, akým sa dodával do predmetnej
predajne tovar. Z výsluchu žalovaných, svedkov a tiež samotnej ohliadky vyplynulo, že tovar, privezený
dodávateľom do predmetnej predajne sa do samotných priestorov skladu nemohol vyložiť priamo od
dodávateľa, tovar bolo potrebné po prevzatí od dodávateľa zviesť výťahom a vyložiť na chodbu pred

výťahom, pričom nebolo možné tovar hneď uložiť do skladu, pretože tovar sa skladoval vo viacerých
menších miestnostiach (sklad alkoholu, cukroviniek, drogérie, mrazených výrobkov). I keď sa tieto
miestnosti nachádzali priamo na chodbe, kde bol výťah, pri dodávkach väčšieho množstva tovaru bolo
potrebné vykonať viacero úkonov pred samotným umiestnením tovaru do skladov, prípadne do potravín
(roztriedenie tovaru podľa príslušníkov skladov, skontrolovanie cien tovaru, prípadné „okódovanie“

tovaru). V čase vykonávania týchto úkonov podľa názoru súdu neboli pre žalované vytvorené pracovné
podmienky, zabezpečujúce riadnu kontrolu nad týmto tovarom.

V súvislosti s nevhodne umiestnenými, resp. riešenými priestormi, v ktorých sa predajňa a sklady
nachádzali, treba poukázať tiež na veľmi nevhodne umiestnenú kanceláriu vedúcej predajne - žalovanej
1/, ktorá sa nachádzala vzadu na chodbe, v značnej vzdialenosti od predajne, ako i od miestnosti,

v ktorých boli umiestnené sklady tovaru, pričom treba brať do úvahy i to, že vedúca predajne mala
takto zníženú možnosť dohliadať na tovar v predajni. Túto skutočnosť si zrejme na podnet pracovníčok
uvedomil i žalobca, pretože bolo preukázané, že sa začalo v predajni pracovať na vytvorení novej
kancelárie pre vedúcu predajne, a to priamo pri vchode do predajne pre zákazníkov, s tým, že vedúca
predajne by mohla takto cez presklenú stenu svojej kancelárie do predajne vidieť a tak aspoň čiastočne

vykonávať dozor nad tovarom. K samotnej realizácii takejto kancelárie však zo strany žalobcu nedošlo.V súvislosti s nevhodne umiestnenými priestormi, kde sa tovar skladoval, resp. uložil pred skladovaním
a k prístupu k týmto priestorom treba tiež poukázať na to, že do týchto priestorov sa mohli dostať
cudzí ľudia. Ide tak o pracovníkov predajne mäsa, ktorá bola umiestnená priamo v predajni potravín,

o pracovníkov predajne R.-B. (pri používaní výťahu), osôb, ktoré chodili za pracovníkmi tejto predajne,
o dealerov, ako i o ďalších ľudí. I keď podľa vyjadrenia žalobcu, dvere, nachádzajúce sa medzi prvou
chodbou a druhou chodbou, kde sa nachádzali miestnosti skladu a výťah, sa mali uzamykať, tento
spôsob sa súdu javí ako veľmi nepraktický, pretože žalovaná 1/, ako vedúca predajne, mala kanceláriu
na prvej chodbe (chodba ďalej od predajne) a tovar sa skladal na druhej chodbe (chodba bližšie k

predajni). Po obidvoch chodbách museli prejsť zamestnanci predajne mäsa do im vyhradenej časti
predajne a tiež pracovníci R.-B., ak použili výťah.

Súd ďalej poukazuje na nedostatočný počet pracovníčok na predmetnej predajni. Z dokazovania
vyplynulo, že na predmetnej predajni pracovalo v predmetnom inventarizačnom období 15
zamestnankýň, z toho jedna nemala so žalobcom uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Po
zistení, v ktorých obdobiach uvedených 15 zamestnankýň, medzi nimi i žalovaných, na predajni

pracovalo, treba uviesť, že ku koncu predmetného inventarizačného obdobia (koniec roku 1997) bolo
v predmetnej predajni o štyri pracovníčky menej. Takto na jednu pracovnú smenu pripadalo päť - šesť
pracovníčok, treba však zohľadniť krátkodobé i dlhodobé práceneschopnosti a čerpanie dovoleniek,
takže reálne bol počet pracovníčok na predajni vždy menší. Počet pracovníčok sa preto súdu javí ako
nedostatočný, a to najmä s poukazom na veľkú rozlohu predmetnej predajne potravín (250 m2) a

už vyššie uvedený nevhodný spôsob skladovania tovaru a dodávok nového tovaru s tým, že za takéhoto
stavu zrejme nebolo možné zo strany žalovaných riadne vykonávať dozor nad zverenými hodnotami,
teda tovarom. K tomuto je potrebné ešte uviesť, že dozor nad tovarom môžu reálne vykonávať len
predavačky, ktoré nie sú pokladníčkami, pretože toto nie je zo strany pokladníčok celkom dobre možné,
i keď by to malo byť ich povinnosťou. Podľa vyjadrenia žalovaných, tieto i namietali nedostatočný počet

pracovníčok na predajni.

Skutočnosť, že na predmetnej predajni neboli vytvorené vhodné podmienky, ktoré by umožňovali
žalovaným riadne vykonávať kontrolu a dozor nad zverenými hodnotami a že žalované na uvedené
skutočnosti i poukazovali, má súd za preukázané. Tieto skutočnosti vyplynuli z výpovede svedka Ing.
M. M., ktorý bol priamym nadriadeným žalovaným. Uvedený svedok mal vedomosť o požiadavkách na

premiestnenie kancelárie vedúcej predajne, o požiadavke na nainštalovanie bezpečnostných kamier
do predajne, o požiadavke na vytvorenie pultového predaja čo sa týka drahšieho tovaru, tiež vedel o
premiestnení regálov v predajni samotnými pracovníčkami kvôli prehľadnosti, ako i umiestnení alkoholu
na vyššie regály. Uvedené požiadavky žalovaných, ako i zmeny na predajni nimi vykonané, mali
zabezpečiť zlepšenie možnosti vykonávať dozor nad tovarom v súvislosti s krádežami, ktoré sa stávali

na uvedenej predajni. O týchto krádežiach mal svedok tiež vedomosť, čo vyplynulo z jeho výpovede.
Pokiaľ by zamestnankyne odstúpili od dohody o hmotnej zodpovednosti, znamenal by takýto krok stratu
zamestnania, čo pre ne nebolo uspokojujúcim riešením vzhľadom na ekonomickú situáciu štátu a vývoj
trhu práce.

Skutočnosť, že žalované poukazovali na nie vhodné pracovné podmienky u žalobcu, vyplynulo i z

výpovede Ing. I. M.. Tento nebol priamym nadriadeným žalovaným, mal však vedomosť o požiadavkách
žalovaných na nainštalovanie bezpečnostných kamier, umiestnenie kancelárie vedúcej predajne ku
vchodu pre zákazníkov, požiadavkách na presklené vitríny na hodnotnejší tovar, tiež sa mali riešiť tzv.
deliace steny v predajni, ktoré sa nachádzali oproti vchodu do predajne.

Z doplneného vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že zo strany žalovaných došlo k

zbaveniu sa zodpovednosti za vzniknutý schodok a v celom rozsahu z vyššie uvedených dôvodov.

Súd preto návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., úspešným žalovaným však náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko si túto neuplatnili.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).