Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. január 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-6Cb/139/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vojteková-Fejérová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou v právnej veci navrhovateľa:

C. a.s., so sídlom v B., H. N. X,. IČO: XXXXXXXX,. zast. JUDr. P. J., advokátom so sídlom v B., L. X,.
proti odporcovi: M. L. L., s miestom podnikania N. M. N. V., T. XX,. IČO: XX. XXX. XXX,. zast. JUDr. M.
F., advokátom so sídlom v T., J. XXXX, o zaplatenie 89.189,- Sk s prísl. rozhodol

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 41.177,- Sk s 20 % úrokom z omeškania od 15. 07.
2000 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom žiadal, aby súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 81.201,- Sk spolu s 20 % ročným úrokom z omeškania od 27.

01. 2000 do zaplatenia, ako aj zmluvnú pokutu vo forme penalizačných faktúr vo výške 7.988,- Sk.
Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Uviedol, že dňa 13. 11. 1997 uzatvoril s odporcom leasingovú
zmluvu č. 10800038, ktorej predmetom bolo zariadenie A. B.. Odporca podpísal preberací protokol o
prevzatí zariadenia dňa 25. 11. 1997. Zmluva bola uzatvorená na dobu štyroch rokov, čo predstavovalo
48 mesačných splátkach s tým, že odporca zaplatil 21 splátok. Navrhovateľ odstúpil od zmluvy dňa
26. 01. 2000, následne vystavil odporcovi faktúru č. 1080003851 na sumu 12.300,- Sk za odstúpenie
od leasingovej zmluvy a faktúru č. 1080003853 na sumu 32.200,- Sk, čo predstavovalo náklady za

vymáhanie pohľadávok, faktúru č. 10800038 na sumu 27.724,10,- Sk, čo prestavovalo kurzové rozdiely.
Napriek výzve na plnenie zo dňa 22. 06. 2000 odporca svoj záväzok nesplnil. Dňa 10. 07. 2000 doručil
odporca navrhovateľovi list, v ktorom uviedol, že z dôvodu svojej hospitalizácie sa k celej veci vyjadrí
neskôr. Odporca sa však dlžnú sumu nezaplatil a ani sa k veci nevyjadril.

Dňa 24. 04. 2001 vydal Okresný súd Nové Mesto nad Váhom platobný rozkaz č.k. 10Rob/103/01, ktorým
uložil odporcovi do 15 dní navrhovateľom uplatnenú žalovanú sumu s prísl. alebo v tej istej lehote podať
odpor.

Proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor s
odôvodnením vo veci samej, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zo zákona zrušil a vo veci bolo

nariadené pojednávanie (§ 174 ods. 2 O.s.p.). V odpore uviedol, že pohľadávky navrhovateľa boli
uspokojené navrhovateľovým odstúpením od zmluvy a prevzatím zariadenia. Odporca splnil svojezáväzky tým, že zaplatil akontáciu a jednotlivé splátky a vrátil zariadenie navrhovateľovi. Navrhovateľ
mu mal predložiť vyúčtovanie, čo však neurobil. Ďalej uviedol, že nepodpísal protokol o finančnom
vysporiadaní, ide len o jednostranný akt navrhovateľa. Žiadal, aby súd návrh zamietol a navrhovateľovi

uložil povinnosť nahradiť mu trovy konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, odporu zo dňa 22. 05. 2001, leasingovou zmluvou č.
10800038 zo dňa 13. 11. 1997, dodatku k leasingovej zmluve č. 10800038, koncoročného vyrovnávania
kurzových rozdielov zo dňa 04. 11. 1998, preberacieho protokolu zo dňa 25. 11. 1997, odstúpenia od
zmluvy zo dňa 26. 01. 2000, faktúry č. 1080003851 zo dňa 10. 04. 2000, faktúry č. 1080003853 zo dňa

02. 05. 2000, ťarchopisu - daňového dokladu č. 1080003899 zo dňa 15. 12. 1999, protokolu o finančnom
vysporiadaní zo dňa 02. 05. 2000, s výzvy na plnenie zo dňa 22. 06. 2000, odpovede na výzvu zo
dňa 04. 07. 2000, splátkového kalendára zo dňa 10. 11. 1998, mandátnej zmluvy zo dňa 18.02.2000,
výpisu z obchodného registra navrhovateľa, výpisu zo živnostenského registra odporcu, pričom zistil
tento skutkový stav:

Účastníci konania boli ku dňu vzniku predmetného záväzkového vzťahu podnikateľmi, táto skutočnosť

vyplýva z výpisu z obchodného registra navrhovateľa a z výpisu zo živnostenského registra odporcu.

Dňa 13. 11. 1997 uzatvorili navrhovateľ ako poskytovateľ leasingu a odporca ako príjemca leasingu
leasingovú zmluvu č. 10800038, predmetom ktorej bolo zariadenie B. A., bližšie špecifikované v
preberacom protokole k zmluve. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 557.200,- Sk, ktorú neskôr
navrhovateľ upravil v zmysle faktúry R XXXXXXX. (podľa ktorej zaplatil dodávateľovi kúpnu cenu za

predmet leasingu a v súlade s čl. III bod 3.6 leasingovej zmluvy) na sumu 561.973,- Sk. Doba leasingu
bola dohodnutá na 48 mesiacov, pričom išlo o 48 mesačných splátok, ktorých splatnosť bola určená na
začiatku splátkového obdobia. Záloha na leasingové splátky predstavovala 25 % z obstarávacej hodnoty
bez DPH, pričom odporca sa zaviazal platiť splátky vo výške 2,0259 % z obstarávacej hodnoty. Účastníci
sa ďalej dohodli na povinnosti odporcu zaplatiť zmluvný paušálny poplatok 1 % z obstarávacej hodnoty.

Odporca prevzal predmet zmluvy dňa 25. 11. 1997 preberacím protokolom k leasingovej zmluve od
dodávateľa - predávajúceho R. B., spol. s r.o., B., čím v zmysle leasingovej zmluvy bolo prevedené
vlastnícke právo z predávajúceho na navrhovateľa a v zmysle čl. II bodu 2.2 nastala splatnosť prvého
splátkového obdobia dňa 01. 12. 1997 Navrhovateľ sa zaviazal previesť na odporcu vlastnícke právo
po uplynutí dohovorenej doby trvania leasingu a po splnení všetkých záväzkov, ku ktorým sa odporca

zmluvne zaviazal.

Pre prípad omeškania odporcu s platením leasingových splátok zmluvné strany dohodli oprávnenie
navrhovateľapodruhejupomienkedočasneodobraťpredmetleasinguodporcovi,prípadnezakázaťjeho
používanie alebo od zmluvy odstúpiť, čím by sa stali všetky zostávajúce splátky ihneď splatnými vrátane
DPH (čl. IV bod 4.1 Leasingovej zmluvy). Ďalej si účastníci dohodli pre prípad omeškania odporcu

zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne (čl. pričom všetky náklady a nebezpečenstvo s tým spojené znáša
príjemca leasingu (čl. IV. bod 4.2).

Podľa zmluvy má všetky náklady a nebezpečenstvo spojené s dočasným odobratím predmetu leasingu,
predčasným ukončením leasingovej zmluvy, prípadne vymáhaním pohľadávok znášať príjemca leasingu
(bod 8.1 čl. VIII.).

Účastníci si v čl. III. Bod 3.6 dohodli oprávnenie navrhovateľa upraviť výšku leasingových splátok pri
zmenách definovanej základnej sadzby refinančného úveru, aj pri akejkoľvek odchýlke kurzu SKK/DEM
nad 1 % od kurzu platného v deň podpisu zmluvy. V Dodatku k Leasingovej zmluve č. 10800038 o
koncoročnom vyrovnávaní kurzových rozdielov zo dňa 23. 10. 1998 účastníci dohodli pre prípad výskytu
odchýlky kurzu SKK/DEM nad 1% kurzu oprávnenie navrhovateľa vykonať na konci kalendárneho roka

vyúčtovanie kurzových rozdielov, vyplývajúcich z rozdielu medzi kurzom definovaným v základných
údajoch a kurzom platným v deň splatnosti jednotlivých splátok počas príslušného roka.Navrhovateľ odstúpil od leasingovej zmluvy listom zo dňa 26. 01. 2000 v zmysle čl. IX bod 9.1 písm. a/
zmluvy, zároveň vyzval odporcu o okamžité sprístupnenie predmetu leasingu ku dňu 31. 01. 2000.

Navrhovateľ v zmysle čl. III. Leasingovej zmluvy vystavil odporcovi dňa 15. 12. 1999 ťarchopis - daňový

doklad č. 1080003899, splatný ku dňu 15. 01. 2000 na sumu 27.724,10 Sk, išlo o prirážku nad vstupnú
cenu.

Navrhovateľ odobral odporcovi predmet leasingu prostredníctvom splnomocnenca - spoločnosťou Q. s
r.o. B., dňa 21. 03. 2000.

Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi faktúrou č. 1080003851 zo dňa 10. 04. 2000, splatnou dňa 10. 04. 2000
sumu12.300,-Sktitulompoplatkuzapredčasnéukončenieleasingovejzmluvyafaktúrouč.1080003853

zo dňa 02. 05. 2000, splatnou dňa 15. 05. 2000 sumu 32.200,- Sk titulom nákladom spojených s
odobratím predmetu leasingu.

Navrhovateľ vystavil dňa 02. 05. 2000 Protokol o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy z dôvodu
neplatenia leasingových splátok, ktorým vyúčtoval odporcovi žalovanú sumu 89.189,- Sk. Následne
listom zo dňa 22. 06. 2000 vyzval odporcu na plnenie do 10 dní od doručenia výzvy. Odporca na výzvu

odpovedal listom zo dňa 04. 07. 2000, ktorým požiadal o odklad povinnosti plniť.

Podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ
zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 273 ods. 1 Obch. zák. časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné
podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné

podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi uzatvorením predmetnej leasingovej zmluvy, súd posúdil
ako inominátnu zmluvu (§ 269 ods. 2 Obch. zák.). Inominátna zmluva ako zmluva zákonom neupravená
vo svojej povahe zakladá tie práva a povinnosti, ktoré majú podľa vôle strán tvoriť obsah základného
záväzkového vzťahu, preto v nej strany musia vymedziť všetko, čím majú a chcú byť vzájomne

zaviazané. Pokiaľ zmluvné strany v inominátnej zmluve niektoré povinnosti nevymedzia, neprejavia vôľu
byť takto zaviazanými, potom takéto povinnosti medzi nimi nevzniknú. V danom prípade si účastníci
riadne vymedzili predmet zmluvy, vrátane vzájomných práv a povinností. Ide o finančný leasing,
pri ktorom sa záväzky poskytovateľa leasingu (navrhovateľa) obmedzujú na poskytovanie finančnej
služby(zabezpečeniefinancovaniapredmetuleasingu,zabezpečeniedodávateľapodľavýberupríjemcu

leasingu).

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že odporca porušil svoju povinnosť platiť riadne a
včas dohovorené leasingové splátky vrátane DPH (čl. I. bod 1.3, čl. III bod 3.7 leasingovej zmluvy).
Navrhovateľ odstúpil od leasingovej zmluvy listom zo dňa 26. 01. 2000 v zmysle čl. IX bod 9.1 písm. a/
zmluvy, zároveň vyzval odporcu o okamžité sprístupnenie predmetu leasingu ku dňu 31. 01. 2000. Táto

skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná.

Navrhovateľsadomáhalvočiodporcovizaplateniažalovanejsumy vovýške12.300,-Sktitulompoplatku
za odstúpenie od leasingovej zmluvy, vo výške 32.200,- Sk titulom nákladov za vymáhanie pohľadávok,
vo výške 27.724,10 Sk, čo prestavovalo kurzové rozdiely, sumy 7.988,-Sk titulom vyčíslenej zmluvnej
pokuty a vo výške 73.255,- titulom súčtu neuhradených splátok ku dňu odstúpenia od zmluvy, so

zohľadnením neamortizovanej zálohy vo výške 64.278.06 Sk.Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci si dohodli splácanie leasingových splátok podľa
splátkového kalendára, táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Na základe tohto splátkového
kalendára mal navrhovateľ vždy k prvému dňu v mesiaci platiť splátku vo výške 14.651,- Sk. Splátka sa

skladala zo vstupnej ceny vo výške 11.686,93 Sk, DPH vo výške 23% - 2.688,- Sk, prirážky na vstupnú
cenu 2.599,55 Sk + DPH vo výške 23%, t.j. 597,90 Sk. Tieto sumy tvorili leasingovú splátku vo výške
17.572,37 Sk, z tejto sa však mesačne odpočítavala úhrada z poskytnutej zálohy vo výške 2.921,73 Sk.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca zaplatil navrhovateľovi paušálny poplatok za
uzatvorenie zmluvy vo výške 6.900,- Sk, zálohu na leasingové splátky vo výške 140 243,- Sk, 20

splátok po 14.651,- Sk, jednu zvýšenú splátku, a to na výšku 17.884,- Sk (ide o splátku so splatnosťou
01.11.1998, a to podľa dohodnutého leasingového kalendára, túto odporca zaplatil v dvoch častiach
a to vo výške 14.650,- Sk a 6.900,- Sk, pričom rozdiel, ktorý zaplatil naviac z tejto splátky vo výške
3.666,- Sk mu bol odpočítaný z nasledujúcej splátky, ktorú zaplatil len vo výške 10.984,- Sk, suma
6.900,- Sk je tak započítaná na platenie leasingových splátok a preto nemohol súd prihliadnuť k obrane
odporcu, že zaplatil paušálny poplatok vo výške 6.900,- Sk dva krát) ). Odporca takto zaplatil na

leasingových splátkach 317.804,- Sk (ide o 21 leasingových splátok podľa splátkového kalendára,
posledná so splatnosťou 01.08.1999). Ku dňu odstúpenia od zmluvy mal odporca zaplatiť ďalších 5
leasingových splátok (so splatnosťou 01.09.1999, 01.10.1999, 01.11.1999, 01.12.1999 a 01.01.2000 po
14.651,- Sk, spolu vo výške 73.255,- Sk). Po odstúpení od zmluvy odporcovi zanikla v zmysle uzavretej
leasingovej zmluvy povinnosť platiť leasingové splátky s tým, že na základe tohto by mu mal odporca

vrátiť neamortizovanú zálohu za 22 splátok po 2.921,73 Sk, t.j. 64.278,06 Sk. V danom prípade ide
o „peniaze odporcu“, ktoré mu je odporca povinný zohľadniť v rámci vzájomných nárokov na základe
uzatvorenej leasingovej zmluvy.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že okrem sumy 73.255,- Sk, ktorá predstavuje súčet
neuhradených leasingových splátok ku dňu odstúpenia od zmluvy, je odporca povinný zaplatiť

navrhovateľovi i sumu 32.200,- Sk, a to podľa bodu 8.1 čl. VIII zmluvy. Navrhovateľ preukázal dôvodnosť
návrhu v tejto časti okrem predloženia predmetnej leasingovej zmluvy i predložením mandátnej zmluvy
zo dňa 18.02.2000, uzatvorenej medzi spoločnosťou Q., s.r.o ako mandatárom a navrhovateľom ako
mandantom, s poukazom na bod I. a bod IV. zmluvy.

Navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi i zaplatenie sumy 27.724,06 Sk na základe bodu 3.6 zmluvy s

tým, že ide o odchýlku SKK voči DEM. Navrhovateľ pritom poukazoval na dohodu účastníkov upravenú
v bode 3.6 zmluvy tak, ako je vyššie uvedená.

Súd skúmal ako predbežnú otázku otázku platnosti časti zmluvy, z ktorej vyplýva právo navrhovateľa na
úpravu výšky leasingových splátok pri zmenách definovanej základnej sadzby refinančného úveru, ako
pri akejkoľvek odchýlke kurzu SKK/DEM nad 1% od kurzu platného v deň podpisu zmluvy. Súd je toho

názoru,žezmluvavtejtočastijeabsolútneneplatnápodľa§37ods.1Obč.zák.,atozdôvoduneurčitosti
zmluvy v tejto časti, a to najmä z dôvodu, že časť predmetnej zmluvy (bod 3.6) neupravuje konkrétny
kurz, podľa ktorého sa majú leasingové splátky upravovať. Návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy
27.724,06 Sk nie jej dôvodný.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 12.300,-

Sk titulom poplatku za ukončenie zmluvy, nie je dôvodný, pretože navrhovateľ nepreukázal, že
medzi účastníkmi bola takáto povinnosť odporcu v prípade predčasného ukončenia zmluvy vzájomne
dohodnutá.Pokiaľnavrhovateľpreukazovaldôvodnosťsvojhonávrhuvtejtočastipredloženíminterného
usmernenia odboru 020 MUTL pre ukončovanie LZ zo dňa 01.01.1998, takýto dôkaz podľa názoru súdu
nepostačuje, pretože nepreukazuje dohodu, resp. iný dôvod, na základe ktorého by si mohol navrhovateľ

uplatňovať voči odporcovi túto sumu.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný ani v časti o
zaplatenie sumy 7.988,- Sk titulom uplatnenej zmluvnej pokuty, pretože navrhovateľ nepreukázal dĺžku
omeškania odporcu so zaplatením jednotlivých splátok.Súd návrhu navrhovateľa z vyššie uvedených dôvodov vyhovel v časti a zaviazal odporcu na zaplatenie
sumy 41.177,- Sk Ide o sumu 73.255,- Sk, ktorá predstavuje súčet neuhradených leasingových splátok
ku dňu odstúpenia od zmluvy a sumu 32.200,- Sk (odobratie predmet leasingu) so zohľadnením

neamortizovanej zálohy vo výške 64.278.06 Sk. V zvyšnej časti - o zaplatenie sumy 48.012,- Sk - súd
návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol (vrátane uplatneného úroku z omeškania z tejto sumy).

Podľa § 365 Obch. zák. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v
omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. (v znení platnom do 31. 1. 2004) ak je dlžník v omeškaní so splnením

peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný
platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba
určená obdobne podľa § 502.

Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák. Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe

zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

Navrhovateľsiuplatnilúrokyzomeškaniavovýške20%ročneod27.01.2000,t.j.oddňanasledujúceho

po odstúpení navrhovateľa od zmluvy. Výška požadovaného úroku zodpovedá výške úrokových sadzieb
požadovaných bankami za úvery v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Výška úrokov z
omeškania sa určuje podľa § 369 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka. Súd priznal navrhovateľovi
úrok z omeškania vo výške 20 % ročne zo sumy 41.177,- Sk od 15. 07. 2000 (v súlade s čl. IV bod 4.1
Leasingovejzmluvy,vktoromsiúčastnícipreprípadomeškaniaodporcusplatenímleasingovýchsplátok

dohodli oprávnenie navrhovateľa po druhej upomienke dočasne odobrať predmet leasingu odporcovi,
prípadne zakázať jeho používanie alebo od zmluvy odstúpiť, čím by sa stali všetky zostávajúce splátky
ihneď splatnými vrátane DPH. Odporca sa v tomto ustanovení zmluvy zaviazal uhradiť takto splatné
splátky do 10 dní od doručenia vyúčtovania) do zaplatenia. Navrhovateľ nepreukázal, kedy bol odporcovi
doručený protokol o finančnom vysporiadaní, tiež nepreukázal, kedy bola odporcovi doručená výzva na

zaplatenie žalovanej čiastky zo dňa 22. 06. 2000. Súd mal preukázané, že dňom 04. 07. 2000, kedy
odporca odpovedal na uvedenú výzvu, túto už mal doručenú, od tohto dátumu súd počítal začiatok 10
dňovej lehoty na zaplatenie sumy. Do omeškania sa odporca dostal dňom nasledujúcim po uplynutí
uvedenej lehoty, t.j. dňa 15. 07. 2000. Súd návrh v časti uplatneného úroku z omeškania od 27.01.2000
do 14.07.2000 zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s citovaným ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a náhradu trov
konania nepriznal žiadnemu z účastníkov, nakoľko v danej veci boli v konaní čiastočne úspešní obaja
účastníci, čo vyjadruje zásadu zodpovednosti účastníka konania za výsledok v sporovom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.