Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. november 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/162/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľky B. J., štátnej

občiankySlovenskejrepubliky,bytomT.,G.G.XXXX/XX.protiodporcoviĽ.J.,štátnemuobčanoviČeskej
republiky, bytom Č. R., M., S. XX. o určenie neplatnosti závetu G. J., zomr. XX.XX.XXXX. takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a.

Odporcovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 18.676,- Sk, na účet
Okresného súdu Trenčín, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia neplatnosti závetu G. J., zomr. XX.XX.XXXX,.
ktorý závet bol spísaný vo forme notárskej zápisnice č. N 22/01, NZ 29/01 notárkou Mgr. A. L.. Uviedla,
že menovaný poručiteľ bol v čase svojej smrti jej manželom a predmetným závetom odkázal všetok

svoj majetok svojmu jedinému synovi, odporcovi. Predmetný závet je podľa navrhovateľky neplatným
právnym úkonom, pretože ho poručiteľ spísal pod nátlakom odporcu, v čase keď závet podpisoval trpel
duševnou poruchou, ktorá ho robila na tento právny úkon nespôsobilým a tento právny úkon sa prieči
dobrým mravom.

Odporca s návrhom nesúhlasil a závet považuje za platný.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkov,svedkyneR.J.,znaleckýmposudkom znalcaMUDr.S.
J.,CSc.Č.5/06zodňa29.06.2006,oboznámenímnotárskejzápisniceč.N 22/01,NZ29/01notárkyMgr.
A. L. zo dňa 21.02.2001, zápisnice súdnej komisárky JUDr. Ľ. B. zo dňa 07.10.2004 v konaní tunajšieho
súdu sp. zn. 23D/709/2004, listu nebohého G. J. odporcovi, písomného prehlásenia navrhovateľky zo

dňa 18.03.1999 a zistil tento skutkový stav:

Zo zápisnice o prejednaní dedičstva, ktorú v dedičskom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.
zn. 23D/709/2004 spísala dňa 07.10.2004 súdna komisárka JUDr. Ľ. B. vyplynulo, že G. J. zomrel
dňa XX.XX.XXXX,. pričom zanechal závet spísaný do notárskej zápisnice č. N 22/01, NZ 29/01 dňa
21.02.2001 notárkou Mgr. A. L.. Podľa tejto notárskej zápisnice G. J. dňa 21.02.2001 zriadil vo forme
notárskej zápisnice závet, podľa ktorého pre prípad svojej smrti odkázal všetok svoj majetok, hnuteľnýa nehnuteľný, ktorého bude v tom čase vlastníkom synovi Ľ. J.. Ohľadne manželky B. J. sa menovaný v
závete vyjadril tak, že tejto zo svojho majetku nič nezanecháva a nepraje si, aby po jeho smrti čokoľvek
z jeho majetku dedením nadobudla.

O skutočnosti, že nebohý G. J. zanechal závet a o jeho obsahu boli na prejednaní dedičstva pred súdnou
komisárkou dňa 07.10.2004 oboznámení zákonní dedičia, manželka nebohého B. J. - v tomto konaní
navrhovateľka a syn nebohého Ľ. J. - v tomto konaní odporca. Navrhovateľka ako zákonná dedička na
prejednaní dedičstva vyhlásila, že predmetný závet neuznáva za platný z dôvodu, že poručiteľ G. J.
bol v čase jeho spísania chorý, mal nádor na mozgu. Z tohto dôvodu súdna komisárka prejednávajúca

dedičstvo prerušila dedičské konanie na neurčito a zákonnej dedičke - navrhovateľke uložila, aby v
lehote 1 mesiaca podala na Okresnom súde Trenčín žalobu o neplatnosť závetu poručiteľa G. J.. Návrh
na určenie neplatnosti predmetného závetu podala navrhovateľka na tunajšom súde dňa 08.11.2004.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že o závete svojho nebohého manžela nevedela až do dňa,
kedy s ním bola oboznámená na prejednaní dedičstva pred súdnou komisárkou JUDr. B.. Jej manžel
predňouspísaniezávetutajil.Jetohonázoru,žejetentozávetneplatný,pretožejejmanželbolalkoholik,

ktorý sa zo svojej závislosti na alkohole aj viackrát psychiatricky liečil. Okrem toho mal nádor na mozgu.
Vyjadrila aj presvedčenie, že odporca jej manžela k spísaniu závetu psychicky prinútil, nevedela však
uviesť akým spôsobom. Uviedla, že s manželom tri roky pred jeho smrťou nežili v spoločnej domácnosti.
Odporca vypovedal, že podľa neho otec alkoholikom nebol a vo zvýšenej miere začal piť až po spísaní
závetu, keď sa blížil jeho koniec. Prehlásil, že on ho k spísaniu závetu žiadnym spôsobom nenútil a o

spísaní závetu sa dozvedel až krátko pred smrťou otca, kedy už bol závet dávno napísaný. Svedkyňa
R. J., ktorá je manželkou odporcu vo svojej výpovedi uviedla, že nebohého G. J. nikdy nevidela opitého,
ani ho nevidela vo zvýšenej miere požívať alkohol.

Z listu G. J. odporcovi, ktorý podľa tvrdenia odporcu vo vyjadrení k návrhu, bol odporcovi poslaný dňa
28.02.2001 vyplynulo, že menovaný písal tento list odporcovi „narýchlo a tajne“, pričom mu posiela

doklad o závete s tým, že samotný závet sa nachádza u notárky. Menovaný odporcu v liste inštruuje,
aby doklad o závete predložil pri

dedičskom konaní a žiada ho, aby doklady dobre uschoval, pretože musia byť v tajnosti najmä pred jeho
ženou. Uvádza, že chcel napraviť „aspoň na 70 % čo som na starosť zbabral“. V post scriptum listu G. J.
uvádza, že všetko robí preto, že po jeho smrti by odporca dostal len 1 a manželka 3, na čo si on predtým

nespomenul a odporca je jeho jediný dedič, nech žije kdekoľvek. Podľa tohto listu poslal G. J. odporcovi
spoluslistomajprehlásenienavrhovateľky,ktoréspísalapredkúpibytu.Podľatohtoprehlásenia,ktoréje
datované dňa 18.03.1999, navrhovateľka prehlásila, že sa zrieka akéhokoľvek majetku svojho manžela
pre prípad jeho smrti, pričom sa má jednať o „jeho dedičstvo po rodičoch byt + zariadenie a role“.

Na odborné posúdenie spôsobilosti G. J. v čase zriadenia závetu dňa 21.02.2001 bol v tomto konaní

ustanovený znalec MUDr. S. J., CSc., ktorý súdu podal znalecký posudok č. 5/06 zo dňa 29.06.2006.
Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že G. J. mal ischemickú chorobu srdca, bolesti kĺbov,
bolesti chrbta a drieku, mal arachnoidálnu cystu nad ľavým spánkovým lalokom mozgu a bol liečený
pre nadužívanie alkoholu. V čase zriadenia závetu abstinoval, jeho duševné schopnosti v súvislosti s
chorobným stavom neboli ovplyvnené do takej miery aby nebol schopný správne chápať svoje konanie

a rozhodnutia a v plnom rozsahu chápať ich dôsledku. V čase spísania závetu bol menovaný podľa
znalca schopný tento právny úkon urobiť a posúdiť jeho právne následky.

Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho
zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.V zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon osoby konajúcej v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky nie je
dôvodný. V konaní bolo listinnými dôkazmi preukázané, že nebohý G. J. zriadil vo forme notárskej
zápisnice č. N 22/01, NZ 29/01 spísanej dňa 21.02.2001 notárkou Mgr. A. L. pre prípad svojej smrti
závet, ktorým všetok svoj hnuteľný i nehnuteľný majetok odkázal svojmu synovi - odporcovi. Poručiteľ
G. J. teda v súlade s § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka zriadil pre prípad svojej smrti závet vo forme

notárskej zápisnice.

Navrhovateľka namietala neplatnosť tohto závetu z dôvodu, že tento právny úkon poručiteľ neurobil
slobodne, nakoľko konal pod nátlakom odporcu, ktorý jeho vôľu ovládal. Ide o dôvod absolútnej
neplatnosti právneho úkonu uvedený v § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je právny
úkon neplatný ak ho konajúca osoba neurobila slobodne. Vykonaným dokazovaním uvedené tvrdenia

navrhovateľky preukázané neboli. Navrhovateľka nepredložila ani súdu neoznačila žiadny dôkaz, ktorý
by preukázal nátlak

odporcu na poručiteľa pri zriadení závetu. Navrhovateľkou tvrdený nátlak odporcu nevyplýva ani z listu
poručiteľa, ktorý tento napísal po zriadení závetu a odporcovi zaslal dňa 28.2.2001. Z tohto listu naopak
vyplýva, že poručiteľ zriadil závet z vlastnej vôle a snažil sa ním odčiniť svoje minulé pochybenia, ktoré

však bližšie v liste nerozvádzal. Týmto listom bolo zároveň preukázané, že odporca vedel o zriadení
závetu už od roku 2001 a teda bolo vyvrátené tvrdenie odporcu, že sa o závete dozvedel až krátko pred
smrťou svojho otca - poručiteľa. Ani táto skutočnosť však nesvedčí tomu, že by poručiteľ nekonal pri
zriadení závetu z vlastnej vôle. Rovnako to nepreukazuje ani ďalšia skutočnosť a to, že navrhovateľka
ako manželka poručiteľa o zriadení závetu nevedela a že zriadenie závetu pred ňou poručiteľ tajil, na čo

vo svojom liste nabádal aj odporcu. Keďže ako vyplynulo z výpovede navrhovateľky táto s poručiteľom
tri roky pred jeho smrťou nežila v spoločnej domácnosti možno usudzovať, že vzťahy medzi nimi ako
manželmi neboli dobré. Preto ani skutočnosť, že poručiteľ zriadenie závetu pred navrhovateľkou tajil
neznamená bez ďalšieho, že poručiteľ závet zriadil pod nátlakom odporcu.

Navrhovateľka ďalej dôvod neplatnosti závetu videla v tom, že poručiteľ zriadil závet konajúc v duševnej

poruche, ktorý dôvod neplatnosti právneho úkonu uvádza vyššie citované ustanovenie § 38 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Tieto tvrdenia navrhovateľky boli vyvrátené znaleckým dokazovaním, ktoré
súd vo veci vykonal. Zo záverov znaleckého posudku, ktorý posudok znalec podal na základe štúdia
zdravotnej dokumentácie poručiteľa, vyplýva, že poručiteľ G. J. v čase zriadenia závetu dňa 21.2.2001
bol schopný tento právny úkon urobiť a posúdiť jeho právne následky.

Ako posledný dôvod neplatnosti závetu zriadeného poručiteľom G. J. vo forme notárskej zápisnice dňa
21.02.2001 navrhovateľka uvádzala to, že závet sa prieči dobrým mravom. Občiansky zákonník v § 39
stanovuje, že právny úkon priečiaci sa dobrým mravom je neplatný. Pri absencii legálnej definície pojmu
dobré mravy dospela súdna prax k definovaniu dobrých mravov ako súhrnu spoločenských, kultúrnych a
mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou

časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. V tomto prípade mal súd posúdiť, či napadnutý
závet poručiteľa je s takýmito normami v rozpore, teda či sa prieči dobrým mravom. Súd dospel k záveru,
že vo všeobecnosti takéto posúdenie závetu nie je dobre možné. Závet je jednostranným právnym
úkonom fyzickej osoby, ktoré pre prípad svojej smrti nakladá s vlastným majetkom. Ide o tzv. poslednú
vôľučloveka,priktorejjeosobaobmedzenálenvzákonomstanovenejmiere(zákazpodmienokvzávete

- § 478 Občianskeho zákonníka, neopomenuteľný dedičia - § 479 Občianskeho zákonníka), ktorému
obmedzeniu sa môže dokonca vyhnúť (vydedenie potomkov ako neopomenuteľných dedičov - § 469a
Občianskeho zákonníka). Okrem uvedených zákonných obmedzení je na ľubovôli každej osoby ako v
závete pre prípad svojej smrti naloží s majetkom. Táto vôľa nemusí odzrkadľovať vzťahy, náklonnosť či
správanie sa zriaďovateľa závetu počas jeho života. Dokonca môže byť s nimi v rozpore. Nič nevylučuje,aby človek pre prípad svojej smrti odkázal majetok osobe, ktorá mu za jeho života ublížila, správala sa k
nemu zle, či neposkytla mu potrebnú pomoc alebo aj osobe inak neznámej. Takýmto spôsobom pritom
môže „opomenúť“ svojich blízkych, osoby, ktoré sa k nemu počas života vždy chovali s láskou, úctou

a porozumením a poskytovali mu pomoc. Tieto osoby sa potom môžu pochopiteľne cítiť nespravodlivo
ukrivdené.Vždyalemusiamaťnapamäti,že ideoposlednúvôľučloveka,ktorújepotrebnérešpektovať,
hoc ako nespravodlivá by sa mohla zdať. Preto aj súd v danom prípade dospel k záveru, že závet G.
J., zomr. XX.XX.XXXX,. ktorý

závet bol spísaný vo forme notárskej zápisnice č. N 22/01, NZ 29/01 notárkou Mgr. A. L. nie je možné

posúdiť ako priečiaci sa dobrým mravom a z tohto dôvodu neplatný.

Na základe týchto záverov súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol, pretože v konaní nebolo
preukázané, že by G. J. pri zriadení svojho závetu formou notárskej zápisnice dňa 21.02.2001 nekonal
slobodne, či v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným a predmetný závet
sa podľa názoru súdu neprieči dobrým mravom.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého o povinnosti

nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh. Keďže si odporca náhradu trov konania neuplatnil, súd
vyslovil,žesamunáhradatrovkonanianepriznáva,hocibymupodľa§142ods.1O.s.p.akoúspešnému
účastníkovi patrila.

V priebehu konania zaplatil súd zo svojich rozpočtových prostriedkov ustanovenému znalcovi časť
znaleckej odmeny, ktorá nebola krytá z preddavku zloženého navrhovateľkou a to v sume 18.676,- Sk,

čím štátu v tomto konaní vznikli trovy. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti
účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie
od súdnych poplatkov. V zmysle uvedeného ustanovenia súd uložil navrhovateľke, ktorá nebola v konaní
úspešná a u ktorej nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, povinnosť zaplatiť na účet
súdu náhradu trov konania štátu v sume 18.676,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,-6- 15C/162/2004

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).