Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. máj 2010

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 5C/86/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Loduhová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici, samosudkyňa JUDr. Helena Loduhová, v právnej veci navrhovateľov:

1/ Ing. M. M. rod. P. nar. X.XX.XXXX,. bytom P. P. XXX,. 2/ M. M. nar. X.X.XXXX,. bytom P. P. XXX,. X/. M.
M. nar. XX.X.XXXX,. bytom P. B., R. XXXX/XX,. všetci právne zast. JUDr. J. L., advokátom so sídlom v T.,
N.. S.. A. XX/XX,. proti odporcovi Ing. A. M. nar. XX.X.XXXX,. bytom P. P. XXX,. právne zast. Prof. JUDr.
P. V., CSc., advokátom so sídlom v K., R. XX,. v konaní o U. vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností K. Ú. v T., S. K. P. B., na LV
č. 3928 kat. úz. O. ako parc. 12/38 „zastavané plochy a nádvoria" o výmere 692 m2 , parc. č. 12/85
„zastavané plochy a nádvoria" o výmere 493 m2, výrobná hala súp. č. 165 na parc. 12/38, budova č.

280 na parc. č. 12/85 sú v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky 1/ v podiele 1/10 a navrhovateľky
2/ v podiele 8/10.

Nehnuteľnosti zapísané na LV č. 3928 kat. úz. O. - parc. 12/86 - "zastavané plochy a nádvoria" o výmere
21 m2, parc. 12/87 "zastavané plochy a nádvoria" o výmere 32 m2, parc. 12/88 "zastavané plochy a
nádvoria" o výmere 37 m2, parc. 12/89 "zastavané plochy a nádvoria" o výmere 10 m2, parc. 12/100
"zastavané plochy a nádvoria" o výmere 172 m2 sú v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky 1/ v
podiele 2/20, navrhovateľky 2/ v podiele 5/20 a navrhovateľa 3/ v podiele 11/20.

Nehnuteľnosti zapísané na LV č. 3928 kat. úz. O. - parc. č. 171 "zastavané plochy a nádvoria" o výmere
429 m2, parc.č. 188/20 "zastavané plochy a nádvoria" o výmere 41 m2 a rodinný dom č. 167 na parc.

171 sú v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky 1/ v podiele 2/10, navrhovateľky 2/ v podiele 1/10
a navrhovateľa 3/ v podiele 5/10.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom trovy konania vo výške 36.452,54 € k rukám JUDr.
J. L., advokáta, do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia 1/, 2/, 3/ v podanom návrhu uviedli, že majú naliehavý právny záujem na určení, že sú
podielovými spoluvlastníkmi v návrhu presne špecifikovaných nehnuteľností zapísaných na LV. č. 3928
k.ú. O., ktoré sú zapísané na odporcu v podiele 1/1 a teda je ich výlučným vlastníkom. Navrhovatelia
ďalej uviedli, že od roku 1996 vykonávali spoločne s odporcom podnikateľskú činnosť, a to ako združenie

fyzických osôb v zmysle ustanovení § 829 a nasl. Obč. zákonníka, pričom navrhovateľka v prvom rade
vykonávala podnikateľskú činnosť spoločne s odporcom už od roku 1991 a to na základe živnostenských
listov. Neskôr, keď získali živnostenské oprávnenie aj navrhovateľka v druhom rade, rok 1995, a
navrhovateľ v treťom rade, rok 1998, vykonávali všetci spoločne podnikateľskú činnosť a to v oblastiach,pre ktoré bol vydaný živnostenský list odporcovi. Ďalej uviedli, že vždy na začiatku kalendárneho roku
uzavreli zmluvu o združení, v ktorej mali presne určené podiely, v akých sa mali jednotliví členovia
združenia podieľať na zisku alebo prípadnej strate združenia. Združenie vykonávalo svoju činnosť pod

obchodnýmmenomodporcuakoIng.A.M.-A.M.P,výroba-obchod.Uviedli,žekaždýzčlenovzdruženia
sa v rozsahu svojich možností a schopností podieľal na chode a fungovaní združenia a na nadobúdaní
a zhodnocovaní spoločne nadobudnutého majetku. Poukázali na skutočnosť, že združenie postupne v
rokoch 1996 až 2000 nadobudlo na základe kúpnych zmlúv nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV.č.
3928 pre k.ú. O. a kúpna cena ktorých bola hradená výlučne z prostriedkov združenia. Jednalo sa

o nehnuteľnosti, ktoré slúžili na zabezpečovanie potrieb združenia a na jeho ďalší rozvoj, pričom tieto
nehnuteľnosti si dal odporca zapísať do výlučného vlastníctva, nerešpektujúc zmluvu o združení, pre
ten ktorý rok, určené podiely jednotlivých členov združenia. Navrhovatelia uviedli, že odporca v rozpore
zo zmluvou a v rozpore s ich záujmami požiadal o zavkladovanie kúpnych zmlúv, čo príslušná S. K. aj
vykonala. Na základe vyššie popísaného správania sa odporcu zaslali odporcovi písomné oznámenie o
vystúpení zo združenia ku dňu 30.11.2003 spoločne so žiadosťou o vrátenie individuálne určených vecí,

ktoré účastníci vniesli do združenia a vyporiadania majetku združenia v zmysle zmluvne dohodnutých
podmienok. Nakoľko sa odporca odmietal s nimi dohodnúť, boli nútení domáhať ochrany svojho práva
prostredníctvom súdu.

Odporca sa k podanému návrhu vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal ho ako
nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že žalobný návrh je na súd podaný predčasne,

nakoľko navrhovatelia sa domáhajú vyporiadania majetku združenia, ktoré ešte riadne nezaniklo.
Navrhovateľ uviedol, že nepopiera tvrdenia navrhovateľov, že mu oznámili listom zo dňa 30.11.2003,
že vystupujú zo združenia, avšak on s ich vystúpením neprejavil súhlas a teda toto ich jednostranné
rozhodnutie nepovažuje za platné. Uviedol, že celá činnosť združenia sa viedla pod jeho obchodným
menom a na základe jeho živnostenského listu, z uvedenej podnikateľskej činnosti vzniklo mnoho

záväzkov, pracovnoprávnych vzťahov, boli uzatvorené ručiteľské a záložné zmluvy a teda nie je možné
jednostranným rozhodnutím jednoducho zo združenia vystúpiť a zbaviť sa zodpovednosti. Odporca
poukázal na skutočnosť, že na základe ním podaného návrhu sa v konaní tunajšieho súdu pod. sp.
zn. 3C 63/2005, koná vo veci určenia neplatnosti vystúpenia účastníkov zo združenia, pričom konanie
nebolo ešte právoplatne skončené a teda nie je možné vyporiadavať nároky zo združenia, ktoré ešte

svojučinnosťneskončilo.Odporca potvrdilskutočnosť,žeprejednotlivékalendárnerokyboliuzatvárané
zmluvy o združení, v ktorých boli určené podiely aktuálnych členov združenia na majetku a teda aj na
zisku a prípadnej strate, avšak podstatnou náležitosťou existencie združenia je fakt, že všetci členovia
združenia spoločne vykonávajú pre združenie činnosť v zmysle svojich vedomostí a schopností a tým sa
podieľajú na zhodnocovaní majetku združenia, v danom prípade však navrhovatelia v druhom a treťom

rade žiadnu činnosť pre združenie nevykonávali, navrhovateľka v druhom rade študovala v rokoch, kedy
došlo k nadobudnutiu nehnuteľností v U. a navrhovateľ v treťom rade bol v A. a teda im nevznikol nárok
podieľať sa nejakým podielom na majetku združenia.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 5C 86/2004-155 v spojení s doplňujúcim rozsudkom zo dňa
15.2.2006 č.k. 5C 86/2004-174 tak, že návrhu v plnom rozsahu vyhovel a odporcu zaviazal nahradiť

navrhovateľom 1/ až 3/ trovy konania 956.091,50 Sk. Na odvolanie odporcu Krajský súd v Trenčíne
ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 28.6.2007 č.k. 19Co 98/2006-237 predmetný rozsudok v spojení
s doplňujúcim rozsudkom potvrdil ako vecne správny a vo výroku o trovách konania ho zrušil a vec
vrátil súdu na ďalšie konanie. Následne súd uznesením zo dňa 26.11.2008 č.k. 5C 86/2004-409 uložil
odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľom trovy konania 1.041.541,90 Sk do troch dní. Na odvolanie

odporcu Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 30.6.2009 č.k. 19Co 17/2009-459 predmetné
uznesenie zmenil tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania
20.690,53 € ( 623.323,- Sk), do troch dní.

V konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora SR proti rozsudku Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 28.6.2007 sp.zn. 19Co 98/2006 Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 17.9.2009 sp.zn.

3M Cdo 16/2008 zrušil výrok rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.6.2007 sp.zn. 19Co
98/2006, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 14.11.2005 č.k.
5C 86/2004-155 v spojení s doplňujúcim rozsudkom zo dňa 15.2.2006 č.k. 5C 86/2004-174 a výroky
rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 14.11.2005 č.k. 5C 86/2004-155 v spojení sdoplňujúcimrozsudkomzodňa15.2.2006č.k.5C86/2004-174.VecvrozsahuzrušeniavrátilOkresnému
súduPovažskáBystricanaďalšiekonanie.Vodôvodneníuviedol,ževkonaníbolopredloženýchviacero
právne relevantných listín, najmä zmluvy o združení, sobášny list navrhovateľky 1/ a odporcu, výpisy zo

živnostenského registra, výpisy z listov vlastníctva, listina s prejavom vôle ohľadne ukončenia činnosti
združenia a daňové priznania. Mal za to, že zo zápisníc z pojednávania súdu nevyplýva, že by súd tieto
listinné dôkazy oboznámil spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p., hoci v odôvodnení rozsudku z nich
vychádzal. Konštatoval, že predmetná vada nebola odstránená ani v odvolacom konaní.

Na základe týchto skutočností súd vykonal a doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateliek v prvom a

druhom rade, výsluchom odporcu, oboznámením sa s výpisom LV. č. 3928 k.ú O., LV č. 3691, k.ú. R.,
LV č. 11165, k.ú. S. M. obsahom daňových priznaní účastníkov za roky 1996 a 1997, oboznámením sa
s výpismi zo živnostenských listov účastníkov, obsahom zmlúv o združení z roku 1998 a roku 2000,
oznámením o vystúpení navrhovateľov zo združenia zo dňa 30.11.2003, oboznámením sa so sobášnym
listom navrhovateľky v prvom rade a odporcu, s rodnými listami navrhovateľov v druhom a treťom rade,
oboznámenímsasobsahompripojenýchspisovtunajšiehosúdusp.zn.3C214/2003azistilnasledovné.

Navrhovateľka v prvom rade a odporca uzavreli dňa 21.9.1974 manželstvo, z ktorého pochádzajú
dve plnoleté deti, a to navrhovatelia v druhom a treťom rade. Odporca začal v roku 1990 vykonávať
podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia vydaného bývalým O. Ú. v P. B.,
odborom Ž. P., pod obchodným menom Ing. A. M. - A.M.P., výroba - obchod so širokým predmetom
podnikania,o.i.zahŕňajúcimvýrobuvýrobkovzdrevaakovu,stavbuinžinierskychaobčianskychstavieb,

sprostredkovanie obchodu, reklamná činnosť a veľkoobchod a maloobchod v rozsahu voľných živností.
Navrhovateľka v prvom rade získala živnostenské oprávnenie v roku 1991 a spoločne s odporcom sa
podieľala na jeho podnikateľskej činnosti. Po tom, čo získala živnostenské oprávnenie aj navrhovateľka
v druhom rade, uzavreli navrhovateľky v prvom a druhom rade spoločne s odporcom ústnu zmluvu o
združení fyzických osôb, ktoré v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka nemalo právnu subjektivitu

asvojupodnikateľskúčinnosťvykonávalopodobchodnýmmenomodporcu.Účastnícizmluvyozdružení
sa spojili za účelom spoločnej činnosti a spoločného dosahovania zisku združenia. Zmluva o združení
sa uzatvárala vždy na konkrétny kalendárny rok a jej súčasťou bolo aj určenie podielov účastníkov
združenia, v rozsahu ktorom sa mali podieľať na zisku alebo prípadnej strate združenia. Po zmene
legislatívy sa od roku 1998 uzatvárala písomne.

Z daňových priznaní odporcu a navrhovateliek v prvom a druhom rade z roku 1996 vyplýva, že uvedení
účastníci priznali príjmy zo spoločne vykonávanej činnosti a to v podieloch odporca a navrhovateľka v
prvom rade po 10 % a navrhovateľka v druhom rade v podiele 80% zo spoločne vykonávanej činnosti.
Obdobne z daňových priznaní uvedených účastníkov za rok 1997 vyplýva, že sa spoločne podieľali na
dosahovaní zisku, ktorý si delili v rovnakých podieloch ako v roku 1996.

Z obsahu zmluvy o združení uzavretej dňa 15.1.1998 vyplýva, že navrhovatelia 1/, 2/, 3/ a odporca
sa spoločne ako fyzické osoby v zmysle ustanovení § 829 a nasl. Obč. zákonníka združujú za
účelom spoločného podnikania v rozsahu činností podľa živnostenského listu odporcu, a budú v
rámci podnikateľskej činnosti vystupovať pod obchodným menom odporcu. Odporca spoločne s
navrhovateľkou v prvom rade sa zaviazali vložiť do združenia celý svoj, v rámci BSM nadobudnutý

majetok. Zmluva obsahuje aj presné určenia podielov, akými sa budú jednotliví členovia podieľať na
dosahovaní zisku a to odporca v podiele 10 %, obdobne tak navrhovateľka v prvom rade, navrhovateľka
v druhom rade v podiele 25% navrhovateľ v treťom rade v podiele 55%. Evidencia spoločne
nadobudnutého majetku, príjmov a výdavkov bola zverená odporcovi. Zmluva obsahuje ustanovenie, v
zmysle ktorého je na rozpustenie združenia potrebný súhlas všetkých členov.

Zo zmluvy o združení zo dňa 15.1.2000 vyplýva, že jej ustanovenia sú zhodné zo zmluvou o združení
z roku 1998, pričom na spoločne nadobudnutom majetku sa zmenili v tom smere, že navrhovateľka v
prvom rade a odporca sa budú podieľať na spoločne nadobudnutom majetku každý v podiele 20 %,
navrhovateľka v druhom rade v podiele 10 % a navrhovateľ v treťom rade v podiele 50 %. Obe zmluvy
o združení účastníci zmlúv podriadili právnemu režimu Obč. zákonníka.Z výpisu z listu vlastníctva č. 3928 k.ú. O. vyplýva, že odporca sa na základe kúpnej zmluvy zo dňa
16.12.1996, vklad povolený pod V 2185/96-1/97, a kúpnych zmlúv ktoré boli S. K. v P. B. jednotlivo
zaregistrované, a ktorých vklad bol povolený pod V 1665/97, V 1603/98, V 492/00, V 412/00,

stal vlastníkom na uvedenom LV zapísaných nehnuteľností ako fyzická osoba a to v podiele 1/1.
Nehnuteľnosti sú označené ako zastavané plochy a nádvoria a to KN parc č. 12/38 o výmere 692 m2,
parc.č. 12/85 o výmere 493 m2, parc. č. 12/86 o výmere 21 m2, parc.č. 12/87 o výmere 32 m2, parc.č.
12/88 o výmere 37 m2, parc.č. 12/89 o výmere 10 m2, parc.č. 12/100 o výmere 173 m2, parc.č.
171 o výmere 429 m2, parc.č. 188/20 o výmere 41m2 a stavby označené ako rodinný dom súp.č.

167, postavený na KN parc.č. 171, výrobná hala súp.č. 165 postavená na KN parc.č. 12/38 a obchod
súp.č. 280 postavený na KN parc.č. 12/85. Uvedené nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom na
zabezpečenie kontokorentného úveru v prospech T., a.s.

Podľa tvrdení navrhovateľov tieto nehnuteľnosti zapísané na LV. č. 3928 k.ú. O., boli zakúpené výlučne
z finančných prostriedkov združenia, a boli používané výhradne na účely združenia, nakoľko sa jednalo
o výrobné haly, pozemky k nim patriace a iné priestory, ktoré združenie nadobúdalo postupne v rokoch

1996 až 2000.

Podľa výpisu z LV č. 3691, k.ú. R. je výlučným vlastníkom pozemkov parc.č. 3393/26 o výmere 846
m2 zastavané plochy a nádvoria, č. 3393/27 o výmere 170 m2 zastavané plochy a nádvoria, č. 3393/28
o výmere 217 m2 zastavané plochy a nádvoria, budov sklad s.č. 6851 na parc.č. 3393/27 a sklad s.č.
6852 na parc.č. 3393/28 A. W., s.r.o., P. B., Š. XXX,. a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 5.2.2004,

V 160/2004.

Podľa výpisu z LV č. 11165, k.ú. S. M. je výlučným vlastníkom pozemkov parc.č. 3277/8 o výmere 970
m2 zastavané plochy a nádvoria, č. 3277/9 o výmere 936 m2 zastavané plochy a nádvoria, budovy -
sklad s.č. 2619 na parc.č. 3277/9 A. + I.. M., P. B., Š. XXX.

Listom zo dňa 30.11.2003 oznámili navrhovatelia 1/,2/ a 3/ odporcovi, že zo združenia vystupujú a

požadujú vrátiť nimi vnesený majetok určený podľa druhu a zároveň žiadajú, aby v primeranej lehote
došlo k majetkovému vysporiadaniu združenia

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 3C 214/2003 vyplýva, že bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov, navrhovateľky v prvom rade a odporcu, bolo zrušené právoplatným
rozhodnutím tunajšieho súdu zo dňa 17.3.2004 č.k. 3C 214/2003-22, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 23.3.2004. a to za trvania manželstva. Navrhovateľka 1/ a odporca v zákonnej 3-ročnej lehote
neuzavreli dohodu o vyporiadaní BSM ani v tejto lehote nepodali návrh, aby vyporiadanie vykonal v
tejto lehote súd. Z tohto dôvodu po uplynutí 3 rokov, t.j. ku dňu 23.3.2007, sa navrhovateľka 1/ a
odporca zo zákona ( § 149 ods. 4 Obč.zák.) stali podielovými spoluvlastníkmi vecí, patriacich pôvodne
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov , a to v podiele 1-ica každý. Z tohto dôvodu súd na

pojednávaní dňa 15.12.2009 pripustil zmenu návrhu zo dňa 3.12.2009, ktorou navrhovatelia presne
špecifikovali výšku spoluvlastníckych podielov na predmetných nehnuteľnostiach, ktorých určenia sa
domáhali, a to s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti.

Právny zástupca odporcu opakovane poukazoval predovšetkým na predčasnosť podaného návrhu a
upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že pred určovacou žalobou má prednosť žaloba na plnenie a

navrhovatelia sa v rámci vyporiadania majetku združenia mali najskôr domáhať finančného vyrovnania
im prislúchajúcich podielov a nie určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, čím spochybňoval
ich naliehavý právny záujem. Poukázal na spôsob zániku združenia, t.j. fakt, že navrhovatelia z neho
vystúpili, a preto potom malo nasledovať finančné vyporiadanie, nie určenie spoluvlastníctva. Podľa
jeho názoru, účelom zmluvy o združení je výkon spoločnej činnosti, a nie nadobúdanie do podielového

spoluvlastníctva V čase, keď účastníci uzavreli zmluvy o združení, odporca už podnikal a do združenia
bol vložený majetok, ktorý nadobudli len navrhovateľka 1/ a odporca . Navrhovatelia 2/, 3/ nevniesli
do združenia žiaden majetok a preto majetok zostal len v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky
1/ a odporcu. Týmto spôsobom spochybňoval ich aktívnu legitimáciu v konaní. Zdôraznil, že majetokbol nadobudnutý v rokoch 1997 až 1998. V roku 1998 podali navrhovateľka 1/ a odporca daňové
priznanie, kde zhodne uviedli výšku podielu 1-ica, čo znamená, že ani navrhovateľka 1/ nepovažovala
navrhovateľov 2/, 3/ za spoluvlastníkov. Mal za to, že by bola nespravodlivá situácia, keď člen združenia

predtým úspešne podnikal, pristúpili ďalší členovi a v dôsledku zhoršenia osobných vzťahov by sa
vyporiadaval všetok majetok združenia. Poukázal i na čl. 7/ zmluvy o združení, kde sa konštatuje, že na
rozpustenie združenia je potrebný súhlas všetkých členov, pričom odporca s týmto nikdy nesúhlasil.

Podľa tvrdenia odporcu navrhovatelia v druhom a treťom rade nevykonávali pre spoločnosť žiadnu
činnosť, nakoľko v rokoch keď došlo k nadobudnutiu nehnuteľností, sa obaja zdržiavali v zahraničí a

teda fyzicky sa nemohli na spoločnej činnosti nijako podielať. Odporca potvrdil, že sporné nehnuteľnosti
boli nadobudnuté združením pod IČO-m. Uviedol , že do roku 1998 združenie fakticky neexistovalo,
pretože nebola potrebná písomná zmluva, až po roku 1998 začalo fakticky a právne existovať a až po
tomto roku sa začali nehnuteľnosti nadobúdať do združenia. Odporca potvrdil, že zmluvy o združení boli
uzatvárané predovšetkým z dôvodu optimalizácii daní.

Navrhovateľka v prvom rade poukázala na skutočnosť, že v zmysle zmluvy každý konal v prospech

združenia a úkony bežného charakteru mohol robiť každý z účastníkov samostatne, pričom kúpa
nehnuteľnosti nepatrí medzi bežné záležitosti. Navrhovateľka v druhom rade vykonávala v prospech
spoločenstva obdobne ako navrhovateľ v treťom rade predovšetkým úkony v súvislosti so stykom s
cudzinou, reklamou a prípravami výstav výrobkov a transportu vyrobených tovarov a poskytovaných
služieb.

Právnyzástupcanavrhovateľovvrozporestvrdenímprávnehozástupcuodporcumalzato,žezdruženia
sa vytvárajú i za účelom podnikania tak, ako to bolo práve v tomto prípade, teda nielen na výkon
spoločnej činnosti. Vtedy je účelom združenia nadobúdanie majetku do spoluvlastníctva osôb, ktoré
sa za týmto účelom združili. Opakovane zdôrazňoval, že priamo zo zákona sa na základe zmluvy o
združení medzi účastníkmi zakladá spoluvlastnícky vzťah k výsledkom ich činnosti realizovanej pre

združenie, pričom tento vzťah sa zakladá medzi všetkými účastníkmi združenia, nielen medzi tými,
ktorí sa o získanie majetku faktickou činnosťou pričinili. Trval na tom, že meradlom podielu účastníka
združenia na majetku nemôže byť rozsah výkonu faktickej činnosti pre združenie a taký výklad nemá
oporu v zákone. Pre posúdenie veci nie je dôležité, kedy boli nehnuteľnosti nadobudnuté. Ak boli tieto
nadobudnuté v roku 1997-1998 a následne vložené do združenia, nič sa nezmenilo na ich vlastníckom

režime, ktorý k nim bol založený zmluvou o združení. Pokiaľ mal odporca na mysli to, že ak mu patrili
finančné prostriedky, za ktoré boli nehnuteľnosti nadobudnuté, tak aj nehnuteľnosti za ne obstarané by
mali patriť len jemu, ide o nesprávny výklad práva. V zmysle § 833 Obč.zák. sa i peniaze vnesením
do združenia dostávajú do podielového spoluvlastníctva účastníkov, a teda nie je právne významné, či
peniaze, použité na kúpu predmetných nehnuteľností pochádzali z príjmov združenia alebo z úverových

zdrojov, prípadne úspor vnesených do združenia účastníkom. Pokiaľ ide o daňové priznania, tieto sú
len pomocným dôkazom na obdobie, keď medzi účastníkmi neexistovala písomná zmluva o združení.
Poukázal však na to, že odporca neuznáva nárok navrhovateľky 1/ vcelku, čo je v rozpore s jeho
tvrdeniami ohľadne daňových priznaní. Pokiaľ ide o vyporiadanie nárokov účastníkov združenia, mal za
to, že zo súčasnej judikatúry vyplýva, že ak vystúpi zo združenia naraz toľko členov, že tým zanikne

právny základ existencie združenia, ide o zánik združenia a je potrebné na vec aplikovať ust. § 841
Obč.zák, nie § 839 Obč.zák.

Pokiaľ ide o otázku existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na určení ich
spoluvlastníckych podielov v zmysle § 80 písmc. c/ O.s.p., súd sa nestotožnil s tvrdeniami právneho
zástupcu odporcov, že žaloba je podaná predčasne a že navrhovatelia by sa mali domáhať oproti

odporcovi finančného vyrovnania a nie určenia vlastníctva.

Odporca sám uznal, že uvedené nehnuteľnosti nadobúdal na združenie a pod IČOm , pričom nakoľko
bol poverený ostatnými členmi združenia, aby vystupoval voči tretím osobám vo vlastnom mene, dal
ich zapísať len na svoje meno. Súd dospel k záveru, že odporca nerešpektoval pri zápise svojho
vlastníckeho práva spoluvlastnícke podiely navrhovateľov k uvedeným nehnuteľnostiam, ktoré vyplývaliz ustanovení ústnej zmluvy o združení alebo ustanovení písomných zmlúv o združení, a v dôsledku
tohto jeho konania porušil vlastnícke práva navrhovateľov.

Súd mal za to, že ak žalobca môže preukázať (a v danom konaní aj navrhovatelia preukázali), že má

právny záujem na určení nejakého práva, napriek tomu, že by mohol žalovať o plnenie, nemožno mu
určovaciu žalobu odoprieť. Naliehavosť právneho záujmu je vždy daná, ak osoba zapísaná ako vlastník
nehnuteľnosti, preukázateľne nemá k nehnuteľnosti také vlastnícke právo ako deklaruje zápis v evidencii
nehnuteľností a tiež ak existuje stav objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi konania a tento stav
ohrozuje právne postavenia jedného z účastníkov, v danom prípade navrhovateľov.

Po vykonanom dokazovaní mal súd za to, že na právne vzťahy účastníkov je potrebné aplikovať ust.

§ 829 a nasl. Obč.zákonníka.

Podľa ustanovenia § 829 Obč. zákonníka v platnom znení niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa
spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu. Združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.

Podľa ustanovenia § 830 Obč. zákonníka každý z účastníkov je povinný vyvíjať činnosť na dosiahnutie
dojednaného účelu spôsobom určeným v zmluve a zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla

znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu.

Podľa ustanovenia § 834 Obč. zákonníka majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva
spoluvlastníctvom všetkých účastníkov.

Podľa ustanovenia § 835 ods. 1 Obč. zákonníka podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú
rovnaké, ak zmluva neurčuje inak.

Podľa ustanovenia § 838 ods. 1 Obč. zákonníka každý účastník môže zo združenia vystúpiť, nie však v
nevhodnej dobe a na ujmu ostatných účastníkov združenia. Z vážnych dôvodov však môže zo združenia
vystúpiť kedykoľvek, a to aj keď bola dohodnutá výpovedná lehota.

Podľa ustanovenia § 839 Obč. zákonníka účastníkovi, ktorý vystúpil alebo bol vylúčený, sa veci vnesené
do združenia vrátia. Podiel majetku podľa stavu v deň vystúpenia alebo vylúčenia sa mu vyplatí v

peniazoch.

Z vykonaného dokazovania mal súd nepochybne za preukázané, že najneskôr od roku 1996 vykonávali
navrhovateľky v prvom a druhom rade spoločne s odporcom podnikateľskú činnosť pod obchodným
menom odporcu a na základe jeho živnostenského listu, o čom svedčia daňové priznania uvedených
účastníkov z rokov 1996 a 1997, v ktorých účastníci priznávajú na daňové účely príjmy zo spoločne

vykonávanej činnosti. V roku 1998 bola medzi všetkými účastníkmi konania uzavretá písomná zmluva
o združení, v zmysle ustanovení Obč. zákonníka, čím de jure vzniklo združenie fyzických osôb, ktoré
sa spojili a na základe spoločnej činnosti v prospech združenia vykonávali spoločnú činnosť. Uvedená
zmluva o združení podrobne nepopisovala formu a rozsah činnosti jednotlivých členov združenia a
preto sa súd nemohol stotožniť s tvrdeniami odporcu, že navrhovatelia nijakým spôsobom neprispeli

k nadobúdaniu majetku v prospech združenia, z dôvodu že navrhovatelia v druhom a treťom rade sa
v prevažnej väčšine zdržiavali v zahraničí. Samotný občiansky zákonník v tomto smere uprednostňuje
úpravu činnosti formou zmluvy a nestanovuje konkrétny spôsob činnosti v prospech združenia, uvádza
len povinnosť nekonať v rozpore zo záujmami združenia. Odporca uviedol, že navrhovatelia nemajú
právo podieľať sa v určených podieloch na majetku združenia, keď nesplnili základný účel a nepracovali

v prospech združenia. Toto tvrdenie odporcu považoval súd za neopodstatnené, nakoľko rozporuje aj
odporcom potvrdenú skutočnosť, že zmluvami o združení boli určené aj podiely a nakoľko sa jedná o
autonómne právo, je postavené na roveň zákonu a je nutné ustanovenia zmluvy v rámci zachovania
právnej istoty rešpektovať. V súvislosti s tvrdeniami odporcu vyvstala otázka, prečo došlo k uzavretiuzmluvy o združení s členmi združenia, ktorí sa na činnosti združenia nijako nepodieľali. V prípade že
odporca a navrhovatelia sledovali uzavretím uvedených zmlúv iné ciele, ako je uvedené v zmluve, musia
znášať následky tohto svojho konania vo všetkých smeroch. V závere treba podotknúť, že tento súd

nie je kompetentný v predmetnom konaní riešiť otázku do akej miery a v akom rozsahu sa účastníci
združenia podieľali na rozvoji združenia a súd nespochybňuje činnosť odporcu v prospech združenia a
jeho prínos a podiel na zisku, faktom však ostáva, že pre rozhodovanie súdu je najdôležitejšia existencia
zmlúv a v nich uvedených podielov, ktoré si určili sami účastníci konania.

Námietka odporcu, že v danej veci došlo len k vystúpeniu navrhovateľov 1/ až 3/ zo združenia, a preto

by malo dôjsť k aplikácii ust. § 839 Obč.zák ohľadne vrátenia účastníkom vnesených vecí, je podľa
názoru súdu nedôvodná. V tejto veci síce navrhovatelia 1/ až 3/ skutočne prejavom vôle vystúpili zo
združenia, avšak práve v dôsledku tohto ich právneho úkonu došlo k právnemu i faktickému zániku
združenia, pretože zanikli právne predpoklady existencie samotného združenia, ktoré v zmysle § 829
Obč.zák. tvorí „niekoľko osôb“. Pod rozpustením združenia však v zmysle aktuálnej judikatúry treba
rozumieť nielen dohodu účastníkov združenia o jeho rozpustení, ale i akýkoľvek iný prípad jeho zániku,

napr. uplynutím doby, splnením účelu a predovšetkým prípad, keď počet účastníkov by mal klesnúť
pod počet dvoch. Pokiaľ však právny zástupca odporcu požadoval, aby sa súd prejudiciálne vysporiadal
s otázkou samotnej existencie združenia, súd dospel k záveru, že bez ohľadu na skutočnosť, či
združenie, v čase rozhodovania súdu existuje alebo nie, predmetom tohto konania je určenie vlastníctva
k nehnuteľnostiam, ktoré združenie postupne nadobudlo v rokoch 1996 až 2000, teda v čase, kedy trvalo

a fungovalo.

Pokiaľ ide o námietku odporcu, že sporné nehnuteľnosti boli nadobudnuté za jeho finančné prostriedky,
ktoré získal pred vznikom združenia, súd ju mal za nedôvodnú. V čl. 3 zmluvy o združení sa účastníci
dohodli, že do združenia vkladajú spoločný majetok nehnuteľný, hnuteľný a finančný, nadobudnutý
podnikaním v predchádzajúcich rokoch ako manželia. Tieto veci, patriace do BSM, sa potom stali

v zmysle § 831 Obč.zák. majetkovým vkladom navrhovateľky 1/ a a odporcu, ktoré sa spravujú
ustanoveným právnym režimom - veci určené jednotlivo sú v bezplatnom užívaní všetkých členov
združenia a peniaze sú v podielovom spoluvlastníctve všetkých členov združenia.

Vzhľadom na zistené skutkové okolnosti a v zmysle citovaných ustanovení zákona rozhodol súd tak, že
vyhovel návrhu navrhovateľov v plnom rozsahu. Tak ako už bolo uvedené v predchádzajúcich častiach

rozsudku, súd podiely spoluvlastníkov do uzavretia písomnej zmluvy o združení určil tak, ako ich sami
uviedli v daňovom priznaní a v prípade, kedy bola nehnuteľnosť nadobudnutá po uzavretí písomnej
zmluvy tak, ako bolo v zmluve určené, s prihliadnutím na skutočnosť, že sa navrhovateľka 1/ a odporca
zo zákona (§ 149 ods. 4 Obč.zák.) stali podielovými spoluvlastníkmi vecí v podiele 1-ica každý, patriacich
pôvodne do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v dôsledku márneho uplynutia zákonnej lehoty

na vyporiadanie BSM.

Po tom, ako Najvyšší súd SR zrušil rozsudok a prvostupňový súd začal vo veci konať, správanie sa
odporcu ako účastníka konania ako aj jeho právneho zástupcu viedli súd k domnienke, že úmyselne sa
snažia o to, aby súd nemohol vo veci rozhodnúť. Odporca sa nezúčastňoval pojednávaní a v konaní
nebol riadne zastúpený, napriek upozorneniu súdu. Vzhľadom k tomu, že Najvyšší súd SR poukazoval

predovšetkým na procesné pochybenie súdu, súd z opatrnosti konal so zástupcami odporcu i vtedy,
ak bol toho názoru, že zastúpenie nie je v súlade so zákonom, nakoľko sa zástupca pravdepodobne
snažil vytvoriť takú situáciu, aby k takémuto procesnému pochybeniu došlo. Súd však konštatuje, že
vzhľadom na doloženú plnú moc, na to, že zmena návrhu bola doručená tak odporcovi ako aj právnemu
zástupcovi, že procesné dôkazy boli urobené pred takýmto zástupcom, mal za to, že boli splnené aj

procesné podmienky na rozhodnutie vo veci samej.

O trovách konania rozhodol súd s použitím ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu priznal v
konaní plne úspešným navrhovateľom. Súd ešte v rámci pôvodného konania vyzval účastníkov konania,
aby predložili listinné dôkazy týkajúce sa hodnoty nehnuteľností, najmä znalecké posudky.Navrhovatelia žiadali nariadiť v konaní znalecké dokazovanie na odstránenie rozporov vo vzťahu k
hodnotenehnuteľností,odporcanamietalznaleckédokazovanieažiadal,abysúdvychádzalpriurčovaní
ceny nehnuteľností z odporcom predloženého znaleckého posudku Ing. P. A. zo dňa 29.06.2002 s tým,

že cena nehnuteľností sa od uvedenej doby zásadne nezmenila. Súd po vyhodnotení stanovísk a
návrhov účastníkov konania nariadil vo veci znalecké dokazovanie a v konaní ustanovil znalca z odboru
stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností Ing. A. B., ktorému uložil, aby v lehote 60 dní, podal
znalecký posudok, v ktorom určí všeobecnú hodnotu sporných nehnuteľností zapísaných na LV č. 3928
k.ú. O. ku dňu zániku združenia. Súd vzhľadom na skutočnosť, že pri nariadení znaleckého dokazovania

vyhovel návrhu navrhovateľov zároveň uložil navrhovateľom, aby na účet súdu zložili preddavkovo
zálohu na trovy spojené so znaleckým dokazovaním vo výške 10.000,-Sk.

Po nariadení znaleckého dokazovania, znalec oznámil účastníkom konania ako aj súdu, že na riadne
vykonanie znaleckej úlohy je potrebné, aby účastníci predložili projektovú dokumentáciu vo vzťahu k
oceňovaným stavbám, kolaudačné rozhodnutia a podklady na použitie kombinovanej metódy - výnosy
(nájom) a náklady (prevádzkové, správne, údržba..). Súd opakovane vyzval účastníkov konania na

spoluprácu so znalcom a predloženie požadovaných dokumentov. Navrhovatelia vo svojich vyjadreniach
tvrdili, že požadované doklady má odporca, odporca tvrdil, že požadované doklady sú obsahom spisu
a iné doklady nemá. Súd oznámil v konaní ustanovenému znalcovi, aby vzhľadom na nečinnosť
účastníkov konania, ktorí požadované dokumenty znalcovi nepredložili vychádzal z podkladov, ktoré má
k dispozícii.

Súdom ustanovený znalec predložil dňa 11.11.2008 súdu v potrebnom počte vyhotovení znalecký
posudokč.118/2008.Zúvodnejčastiposudkuvyplýva,žeznalecvychádzalzvýpisovzlistovvlastníctva,
katastrálnej mapy a obsahu spisu konajúceho súdu vedenom v predmetnej veci (5C 86/2004). Znalec
pri určovaní všeobecnej hodnoty nehnuteľností vychádzal z dvoch použitých metód, a to metódy
polohovej diferenciácie a kombinovanej metódy. Pri použití metódy polohovej diferenciácie znalec určil

všeobecnú hodnotu stavieb na sumu 11.593.801,62 Sk a pozemkov na sumu 992.019,-Sk. Použitím
kombinovanej metódy znalec určil všeobecnú hodnotu stavieb na sumu 10.880.363,41 Sk a pozemkov
na sumu 972.668,-Sk. V závere znaleckého posudku znalec uviedol, že pre účel posudku je vhodnejšie
vychádzať z všeobecnej hodnoty nehnuteľností určenej metódou polohovej diferenciácie, pretože pri
použitíkombinovanejmetódyjehodnotastanovenánazákladeodbornéhoodhadu.Vrámcirekapitulácie

všeobecnej hodnoty posudzovaného predmetu ocenenia (pozemky, stavby) znalec ustálil všeobecnú
hodnotu nehnuteľností na sumu 12.600.000,-Sk.

Súd za základ pre rozhodnutie o výške trov konania vzal znalcom stanovenú všeobecnú hodnotu
nehnuteľností. Trovami konania, ktoré si navrhovatelia v konaní pred súdom uplatnili riadne a včas sú
trovyprávnehozastúpeniaatrovyzaplatenéhosúdnehopoplatku.Hodnotasporu,akojeuvedenévyššie

predstavuje sumu 12.600.000,-Sk/418.243,38 €, pričom náhradu trov konania súd vyčíslil vzhľadom
na navrhovateľmi žiadané podiely, resp. ich cenu. Vzhľadom na prechod na menu euro k 1.1.2009
odmenu za úkony do 31.12.2008 najprv vyčíslil v slovenských korunách a potom prepočítal na euro
a úkony po tomto dátume vyčíslil priamo v mene euro. U navrhovateľky 1/ išlo pôvodne o určenie do
BSM (ak zmene návrhu v tomto smere došlo až k záveru konania), preto treba vychádzať z hodnoty

podielu 2/10-iny z hodnoty 12.203.840,- Sk + 4/20-iny z hodnoty 140.026,- Sk a 4/10-iny z hodnoty
241.956,- Sk. U navrhovateľky 2/ z hodnoty 8/10-ín z 12.203.840,- Sk, 5/20-ín zo 140.026,- Sk a 1/10-
ina z 241.956,- Sk. U navrhovateľa 3/ z hodnoty 11/20-ín zo 140.026,- Sk a 5/10-ín z hodnoty 241.956,-
Sk. Takto potom odmena za zastupovanie navrhovateľky 1/ za 1 úkon právnej služby je 17.781,- Sk po
znížení o 20% 14.230,- Sk (§ 17 ods. 2, § 25 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. ) a 17.850,- Sk po znížení o

20% 14.280,- Sk (§ 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) za úkony vykonané po nadobudnutí účinnosti
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Obdobne, u navrhovateľky 2/ je takto vypočítaná odmena za 1 úkon právnej
služby 25.840,- Sk podľa vyhlášky č. 163/2002 Z.z. a 25.960,- Sk podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a u
navrhovateľa 3/ 5.280,- Sk podľa vyhlášky č. 163/2002 Z.z. a 5.320,- Sk podľa vyhlášky č. 655/2004
Z.z.. Odmena za 1 spoločný úkon právnej služby za navrhovateľov 1 až 3/ je teda spolu 45.350,- Sk

podľa vyhlášky č. 163/2002 Z.z. a 45.560,- Sk podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Takýto postup výpočtu
trov právneho zastúpenia vyplýva i z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.6.2009 č.k. 19Co
17/2009-459, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu zo dňa 26.11.2008 č.k. 5C 86/2004-409 tak, že
odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom 1/až 3/ náhradu trov konania 20.690,53 €.Právnemu zástupcovi navrhovateľov patrí odmena za zastupovanie, za 3 úkony právnej pomoci
podľa § 10 vyhl.č. 163/2002 Z.z., 1 úkon á 45.350,-Sk ako je uvedené vyššie, a to za prevzatie
zastupovania, podanie návrhu na začatie konania, písomné stanovisko k odvolaniu odporcu proti

predbežnému opatreniu v hodnote 1 úkonu + 3x 136,-Sk režijný paušál v roku 2004 (spolu 113.783,-
Sk/ 3.776,90 €). Právnemu zástupcovi ďalej patrí odmena za zastupovanie za 8 úkonov právnej pomoci
v zmysle ust. vyhl.č. 655/2004 Z.z v znení účinnom do 31.12.2008, 1 á 45.560,-Sk a to za účasť
na pojednávaní dňa 10.05.2005, dňa 17.10.2005 a dňa 14.11.2005, za podanie vyjadrenia k odvolaniu
zo dňa 16.03.2007, za účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 24.05.2007 v hodnote 1

-bez meritórneho prejedania veci a dňa 28.06.2007, vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu zo dňa
16.9.2008 a vyjadrenie k znaleckému posudku v rámci nemeritórneho konania o náhrade trov konania
dňa 2.12.2008 (1/2-ica úkonu)+ 3x 150,- Sk režijný paušál v roku 2005, 3x 178,-Sk režijný paušál v roku
2007 a 2 x 190,- Sk režijný paušál v roku 2008 (spolu 309.084,-Sk/10.259,71 €). Právnemu zástupcovi
patrí i odmena za zastupovanie za 10 úkonov právnej pomoci v zmysle ust. vyhl.č. 655/2004 Z.z v znení
účinnom od 1.1.2009, 1 úkon á 1.512,31 € (45.560,-Sk), a to za účasť na pojednávaní dňa 29.3.2010,

14.4.2010, 26.4.2010,10.5.2010, za podanie vyjadrenia k nemeritórnemu odvolaniu (trovy konania) zo
dňa 15.1.2009 a vyjadrenia k nemeritórnemu odvolaniu (znalečné) zo dňa 15.1.2009, stanovisko k
vyjadreniu odporcu zo dňa 13.4.2010, za účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania
veci dňa 30.11.2009 a 1/8.1.2010 vo výške 1 odmeny a za účasť na pojednávaní, na ktorom došlo k
vyhláseniu rozsudku 31.5.2010 vo výške 1 odmeny+ 3x 6,95 € režijný paušál v roku 2009, 7x 7,21 €

režijný paušál v roku 2010, spolu 10.279,43 €.

Právnemu zástupcovi navrhovateľov patrí aj náhrada cestovného za cestu z miesta výkonu činnosti (T.)
do miesta sídla súdu (P.. B.) a späť, automobil Volkswagen POLO, dňa 10.05.2005, dňa 17.10.2005
a dňa 14.11.2005 ( 45x2=90 km x 6,20 Sk + 90 km x 34,90 Sk/l cena phm dňa 10.5.2005 (39,90 Sk
dňa 17.10.2005 a 38,70 Sk dňa 14.11.2005 x 6,9 l/100km) 2.380,- Sk/ 79,- €. Taktiež mu patrí náhrada

cestovného za cestu z miesta výkonu činnosti (T.) do miesta sídla súdu (P.. B.) a späť, automobil BMW,
dňa 30.11.2009 ( 45x2=90 km x 0,183 € + 90 km x 1,149 € /l cena phm x spotreba 8,1 l/100km) 25,41 €.
Súd mu priznal i náhradu cestovného za cestu z miesta výkonu činnosti (T.) do miesta sídla súdu (P.. B.)
a späť, automobil VOLVO, dňa 18.1.2010, 29.3.2010,10.5.2010, a 31.5.2010 ( 45x2=90 km x 0,183 € +
90 km x 1,145 €/l cena phm dňa 18.1.2010 (1,065 € dňa 29.3.2010, 1,12 € dňa 10.5.2010 a 31.5.2010)

x 6,9 l/100km) 104,23 €. Spolu cestovné náhrady predstavujú sumu 208,64 €.

Súd právnemu zástupcovi priznal i náhrady za stratu času za vyššie uvedené cesty na pojednávania
súdu za vždy 4 začaté polhodiny: za deň 30.11.2009 4x 11,59 €, t.j. 46,36 €, za deň 18.1.2010 4x 12,02
€, t.j. 48,08 €, za deň 29.3.2010 4x 12,021 €, t.j. 48,08 €, za deň 10.5.2010 za 4x 12,02 €, t.j. 48,08
€,2,02 €, t.j. 48,08 €, za deň 31.5..2010 4x 12,02 €, t.j. 48,08 €, spolu suma 238,68 €.

Právny zástupca navrhovateľov predložil súdu doklad, že je platcom DPH, z uvedeného dôvodu mu
patrí aj 19% DPH z tarifnej odmeny za úkony do 31.5.2009 a z odmeny i náhrad za úkony od 1.6.2009
celkom suma 4.675,01 €.

Celkom odmena právneho zástupcu predstavuje sumu 29.438,37 €, avšak právny zástupca si uplatnil
len sumu 29.432,03 €, ktorú mu súd i priznal.

Trovami konania sú aj trovy zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania 200.000,-Sk a
návrhu na nariadenie PO 1.500,- Sk, t.j. suma 201.500,- Sk / 6.688,57 € a trovy znaleckého dokazovania
(náhrada preddavku zloženého navrhovateľmi) 10.000,- Sk / 331,94 €.

Spolu trovy konania sú 36.452,54 €

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v
čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným .

Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie , môže oprávnený podať návrh
na exekúciu.