Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Denis Vékony

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/194/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa M., s.r.o., so

sídlom T., K. V. XX,. IČO XX. XXX. XXX. proti odporcovi A. - S. P. a.s., so sídlom B., D. R. X,. IČO XX.
XXX. XXX. o zaplatenie 5.000,- Sk takto

r o z h o d o l :

Návrh s a v celom rozsahu z a m i e t a.

Odporcovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania podanom na tunajšom súde domáhal, aby súd odporcu
zaviazal na zaplatenie istiny 5.000,- Sk. Uviedol, že dňa 16.12.2002 došlo k poistnej udalosti, kedy jeho
vozidlo poškodila zmrznutá hmota blata a snehu, ktorá sa oddelila od protiidúceho vozidla, na ktoré
bolo dojednané povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla u odporcu. Oprava poškodenia vozidla bola krytá z havarijného poistenia navrhovateľa s
výnimkou spoluúčasti, ktorá predstavuje 5.000,- Sk. Zaplatenie tejto sumy si navrhovateľ uplatnil u
odporcu ako plnenie z povinného zmluvného postenia dojednaného na motorové vozidlo, z ktorého sa
hmota,ktorápoškodilavozidlonavrhovateľaoddelila.Odporcaplniťpovinnosťodmietol,sodôvodnením,
že rozsah poškodenia nemohol vzniknúť daný skutkovým stavom.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ ho ako
odporcu nesprávne označil, keď v návrhu ako odporcu uviedol A. - S. P., a.s., Z. N.-O. L., C. X,. N.. Ďalej
odporca uviedol, že podľa jeho vedomostí v čase poškodenia vozidla nebol navrhovateľ jeho vlastníkom,

týmto bola leasingová spoločnosť a navrhovateľ ho užíval len ako leasingový nájomca. Navrhovateľ

teda nebol poškodeným a nemá nárok na výplatu poistného plnenia. V neposlednom rade odporca
k meritu veci uviedol, že rozsah poškodenia vozidla nezodpovedá opisu škodovej udalosti ako ho
navrhovateľ uviedol.

Čo sa týka označenia odporcu v návrhu na začatie konania, navrhovateľ na prvom pojednávaní dňa
12.07.2005 spresnil označenie odporcu o jeho sídlo zapísané v obchodnom registri. Podľa neho
označenie odporcu v návrhu doplnil o Z. N. - odbor likvidácie poistných udalostí, pretože s týmto závod
komunikoval ohľadne nároku, ktorý si uplatnil v návrhu. Súd dospel k záveru, že zo samotného návrhu na

začatie konania ako aj listín k nemu pripojených vyplýva, že návrh navrhovateľa smeroval proti odporcovi
A. - S. P. a.s., so sídlom B., D. R. X,. IČO XX. XXX. XXX. a skutočnosť, že navrhovateľ označil v návrhu aj
závod odporcu, s ktorým jednal o svojom nároku nemôže byť neodstrániteľným nedostatkom podmienok
konania, ktorý by bránil meritórnemu prejednaniu návrhu navrhovateľa.Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedka Š. M., oboznámením korešpondencie medzi
navrhovateľom a odporcom týkajúcej sa škodovej udalosti, spisu odporcu k predmetnej škodovej
udalosti, spisu K. P. a.s. k predmetnej škodovej udalosti, všeobecných podmienok k leasingovej zmluve

uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou C. L. S. a.s. zo dňa 22.06.2001 a zistil tento skutkový
stav:

Z výsluchu navrhovateľa vyplynulo, že ku škodovej udalosti došlo dňa 16.12.2002 asi o 14.00 hod.
na ceste medzi T. a T. T.. Konateľ navrhovateľa vtedy jazdil s vozidlo Mzda, ktorého vlastníkom bola
leasingová spoločnosť C. L. S. a.s. a leasingovým nájomcom navrhovateľ, smerom do T. T.. Všimol
si, že krížom cez cestu poskakuje kus zamrznutého blata a snehu, ktorý napriek tomu, že spomalil

zasiahol jeho vozidlo v oblasti predného nárazníka. Skákajúcu hmotu, ktorá vozidlo zasiahla, videl
konateľ navrhovateľa zo vzdialenosti asi 100 až 200 metrov. Nevšimol si od akého vozidla sa oddelila,
ale domnieval sa, že to bolo od protiidúceho vozidla Ford Tranzit, ktoré bolo v tom čase jediné protiidúce
nákladné vozidlo, od ktorého sa mohla hmota takej veľkosti oddeliť. Vzhľadom, na vzdialenosť, pri ktorej
zaregistrovalhmotu,sivšimolajevidenčnéčíslovozidlaFordTranzit.Neskôrnadopravnominšpektoráte

zistil, že patrí svedkovi Š. M.. Po odstavení vozidla zistil konateľ navrhovateľa prasknutie predného
nárazníka a rozbitie prednej hmlovky. Túto poistnú udalosť v rovnaký deň nahlásil P. K., kde bolo
dojednané havarijné postenie na vozidlo. Cena opravy bola hradená z tohto poistenia, okrem spoluúčasti
5.000,- Sk, ktorú musel zaplatiť navrhovateľ. Z tohto dôvodu kontaktoval svedka Š. M. ako vodiča vozidla
Ford Tranzit aby nahlásil uvedenú škodovú udalosť odporcovi, u ktorého mal svedok dojednané povinné

zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Odporca však
odmietol z tohto poistenia plniť a preto podal navrhovateľ návrh na súd.

Navrhovateľ ďalej vo výpovedi potvrdil, že svedka Š. M. pozná, pretože tento bol v minulosti jedným zo
spoločníkov jeho spoločnosti. Na trase kde došlo ku škodovej udalosti sa stretával s vozidlom svedka
opakovane, ale že ide práve o menovaného zistil navrhovateľ, až keď si zisťoval po predmetnej škodovej

udalosti držiteľa vozidla Ford Tranzit podľa evidenčného čísla.

Svedok Š. M. vo svojej výpovedi uviedol, že na priebeh a čas predmetnej škodovej udalosti si vzhľadom
na odstup času už dobre nespomína. Stala sa v zimnom období, kedy sa s navrhovateľom na ceste
aj viackrát denne míňali. Nevidel a ani nepočul, že by sa z jeho vozidla oddelila nejaká hmota, ktorá
potom zasiahla vozidlo navrhovateľa. Toto však nevylúčil. Priamo v deň, kedy sa stala škodová udalosť

ho doma vyhľadal konateľ navrhovateľa a povedal mu, že zamrznutá hmota z jeho vozidla mu poškodila
jeho vozidlo a v prípade, že by mu poisťovňa neuhradila celú škodu musí túto udalosť nahlásiť svojej
poisťovni. Opis škodovej udalosti v hlásení pre poisťovňu - odporcu svedok uviedol, podľa toho, ako mu
to opísal konateľ navrhovateľa.

Z výpovede navrhovateľa, leasingovej zmluvy č. 53901165 zo dňa 22.6.2001 a všeobecných , ktorá je

súčasťou škodového spisu K. P., a.s. k poistnej udalosti č. 9502533860 a všeobecných podmienok k
tejto leasingovej zmluve mal súd za preukázané, že vozidlo, ktoré bolo poškodené pri škodovej udalosti
dňa 16.12.2002 bolo v tom čase vlastníctvom prenajímateľa C. L. S. a.s. a navrhovateľ ho užíval ako
leasingový nájomca. Podľa čl. 7 písm. f) všeobecných podmienok prenajímateľ postupuje na nájomcu
práva a nároky, ktoré mu vzniknú pri poškodení alebo odcudzení vozidla zavinením tretích osôb a

nájomca toto postúpenie príjma.

Zo škodového spisu K. P., a.s. k poistnej udalosti č. 9502533860 súd zistil, že dňa 16.12.2002 vyplnil
navrhovateľ hlásenie o poistnej udalosti na motorovom vozidle, ktoré podal v rovnaký deň menovanej
poisťovni. Ako poškodené časti vozidla navrhovateľ v hlásení uviedol prasknutý predný nárazník a
rozbitú pravú hmlovku a o skutkovom deji poistnej udalosti uviedol, že od protiidúceho nákladného

vozidla sa odtrhla zamrznutá časť blata, ktorá narazila do jeho vozidla. Za vinníka nehody označil
navrhovateľ svedka Š. M. s vozidlom Ford Tranzit EČV T. XXX. A.. Za opravu poškodenia vozidla
navrhovateľa vystavil servis faktúru na sumu 23.949,50 Sk. Z krycieho listu poisťovne vyplýva, že táto
za poisteného, ktorým bol vlastník vozidla C. L. S. a.s., poukázala servisu na uvedenú faktúru sumu
14.958,- Sk, a to po odpočítaní dane z pridanej hodnoty 3.991,60 Sk a spoluúčasti navrhovateľa 5.000,-Sk. Uvedené odpočítanie dane a spoluúčasti navrhovateľa z výšky poistného plnenia vyplýva aj výpočtu
výšky plnenia, ktorý vypracoval likvidátor poisťovne.

Zo škodového spisu odporcu k predmetnej škodovej udalosti vyplýva, že dňa 12.02.2003 podal svedok

Š. M. odporcovi hlásenie poistnej udalosti, v ktorom uviedol, že dňa 16.12.2002 v čase o 14.00 hod.
na ceste medzi T. a O. sa stretali proti sebe idúce autá svedka a navrhovateľa a v čase stretávania
údajne došlo k uvoľneniu zľadovatelej hrudy snehu zo zadnej zásterky vozidla svedka. Táto hruda
sa šmýkala a kotúľala do protismeru, kde zasiahla vozidlo navrhovateľa. V doplňujúcom dotazníku k
hláseniu poistnej udalosti svedok Š. M. uviedol, že nevidel, že by mu spod kolesa niečo odletelo, preto

ani nezastavoval a dobehol a zastavil ho až poškodený. Likvidátorka poistnej udalosti podľa spisového
záznamu zo dňa 28.03.2003 dospela k záveru, že podľa predloženej fotodokumentácie poškodeného
vozidla nemohol daný rozsah poškodenia vzniknúť uvádzaným skutkovým dejom. Následne listom zo
dňa 25.04.2003 odporca oznámil navrhovateľovi, že ním uplatnený nárok na náhradu škody neuznáva
z dôvodu vyššie uvedeného. Listom zo dňa 11.07.2003 sa navrhovateľ na toto stanovisko odvolal a
požiadal o opätovné prehodnotenie jeho nároku. Odporca listom zo dňa 21.08.2003 navrhovateľovi

oznámil, že na zamietavom vyjadrení zotrváva. Listom zo dňa 21.10.2003 odporca oznámil spoločnosti
K. P., a.s. že poistnú udalosť, pri ktorej malo prísť k poškodeniu vozidla navrhovateľa vybavil odporca
bez plnenia.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
preukázané nároky na náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej
starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d),

d) ušlého zisku.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

Podľa § 525 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou
veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ

nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo dohode s dlžníkom.Na základe skutočností zistených vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa
nie je dôvodný.

V konaní bolo preukázané, že vozidlo, ktorého leasingovým nájomcom bol navrhovateľ bolo dňa

16.12.2002 poškodené. V zmysle všeobecných zmluvných podmienok dohodnutých v leasingovej
zmluve medzi navrhovateľom ako nájomcom a prenajímateľom vozidla všetky práva a nároky, ktoré
vzniknú pri poškodení alebo odcudzení vozidla zavinením tretích osôb postúpil prenajímateľ na
navrhovateľa ako nájomcu a nájomca toto postúpenie prijal. Toto ustanovenie všeobecných zmluvných
podmienok zhodnotil súd ako dohodu o postúpení pohľadávok, ktorou prenajímateľ v súlade s § 524
Občianskeho zákonníka previedol na navrhovateľa všetky nároky na náhradu škody, ktorá v budúcnosti

na prenajatom vozidle vznikne. Táto dohoda neodporuje ustanoveniu § 525 Občianskeho zákonníka, je
dostatočne určitá a zrozumiteľná a preto je podľa súdu platná. Budúci poškodený - vlastník motorového
vozidla previedol všetky nároky na náhradu škody, ktorá v budúcnosti na prenajatom vozidle vznikne
na navrhovateľa ako nájomcu vozidla a preto je navrhovateľ oprávnený na uplatnenie týchto nárok v
súdnom konaní. Neobstojí teda námietka odporcu, že navrhovateľ nie je aktívne vecne legitimovaný na

vymáhanie náhrady škody, ktorá vznikla na vozidle, pretože bol len jeho nájomcom a vlastníkom bola
tretia osoba.

Na škodu vzniknutú na vozidle pri škodovej udalosti zo dňa 16.12.2002 vyplatila K. P., a.s. poistné
plnenie, ktoré bolo znížené o spoluúčasť navrhovateľa vo výške 5.000,- Sk.

Uvedená suma tak predstavuje škodu, ktorej náhradu si navrhovateľ môže uplatniť proti osobe,

ktorá za škodu zodpovedá podľa § 427 Občianskeho zákonníka, teda osobe, ktorá vykonávala
dopravu, osobitnou prevádzkou ktorej bola škoda vyvolaná. V prípade povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z.z. v
znení neskorších predpisov, má poistený - osoba, ktorá podľa § 427 Občianskeho zákonníka zodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla právo, aby škodu za ktorú zodpovedá nahradila

za neho poisťovňa (§ 4 uvedeného zákona) a poškodený má podľa § 15 uvedeného zákona priamy
nárok na náhradu škody proti poisťovni.

Osobou, ktorá podľa § 427 Občianskeho zákonníka zodpovedá za škodu spôsobenú na vozidle
navrhovateľa, je podľa navrhovateľa svedok Š. M., ktorý v uvedený deň jazdil so svojim vozidlo, od
ktorého sa oddelila zamrznutá hmota, ktorá poškodila vozidlo navrhovateľa. Odporca ako vyplynulo z

vykonaného dokazovania je poisťovňa, u ktorej má menovaný dojednané povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a teda je osobou, proti ktorej by
mal navrhovateľ v súlade § 4 v spojení s § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov
priamy nárok na náhradu škody.

Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že svedok Š. M. zodpovedá podľa § 427

Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú na vozidle navrhovateľa. Navrhovateľovi sa totiž nepodaril
žiadnym spôsobom preukázať, že zamrznutá hmota, ktorá poškodila vozidlo navrhovateľa sa oddelila
od vozidla menovaného svedka. Samotný navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že nevidel, od ktorého
vozidla sa hmota oddelila, iba sa vzhľadom na jej veľkosť domnieval, že to bolo od vozidla svedka.
Rovnako tak svedok vo svojej výpovedi uviedol, že nevidel ani nepočul ako sa takáto hmota oddelila

od jeho vozidla, ani že by nejaká takáto hmota narazila do vozidla navrhovateľa. Opis škodovej udalosti
do hlásenia poistnej udalosti pre odporcu uviedol podľa toho, čo mu povedal navrhovateľ a aj samotnú
udalosť hlásil na podnet navrhovateľa, ktorý mu ju opísal. Súd je tohto názoru, že navrhovateľ označil
svedka Š. M. ako škodcu len účelovo, pretože ho na ceste, kde došlo ku škodovej udalosti stretával.
Tomuto nasvedčuje skutočnosť, že navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že zamrznutú hmotu videl zo

vzdialenosti asi 100 až 200 metrov a preto si všimol aj evidenčné číslo vozidla svedka, od ktorého
sa domnieval sa hmota oddelila. Keby si navrhovateľ skutočne všimol zamrznutú hmotu z takejto
vzdialenosti mohol podľa názoru súdu vykonať primerané opatrenia, aby k stretu so zamrznutou hmotou
neprišlo (napríklad spomaliť, či zastaviť vozidlo). Okrem toho navrhovateľ uviedol, že si držiteľa vozidla
zistil podľa evidenčného čísla cez dopravný inšpektorát a navštívil ho až potom, čo musel zaplatiťspoluúčasť na škode. Svedok Š. M. však vo výpovedi uviedol, že navrhovateľ ho navštívil v rovnaký deň
ako sa stala škodová udalosť, ktorú mu aj opísal.

Na základe týchto záverom preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, pretože nebolo

preukázané, že za škodu vzniknutú na vozidle navrhovateľa zodpovedá svedok Š. M., ktorý bol pre
prípad svoje zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený u odporcu.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí. V predmetnom konaní bol plne úspešný odporca, ktorý by tak mal podľa § 142 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku právo na náhradu trov konania proti neúspešnému navrhovateľovi.

Pretože náhradu trov konania si odporca výslovne neuplatnil, súd odporcovi právo na náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkuje možné podaťodvolaniedo15dníodjehodoručenianaOkresnýsúdTrenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.