Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. december 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/746/2002
Identifikačné číslo súdneho spisu:

Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín rozhodol samosudcom Mgr., Ing. M. M., v právnej veci navrhovateľky M. K., bytom
T., G. X proti odporcovi M. K., bytom T., P. X o určenie výživného manželke

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala určenia výživného na manželku s účinnosťou od
právoplatnosti rozsudku, a to vo výške 1.000,- Sk mesačne. K zdôvodneniu svojho návrhu uviedla, že

odporca neprispieva do spoločnej domácnosti žiadnymi finančnými prostriedkami.

Odporca s návrhom nesúhlasil, tento žiadal v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že s
navrhovateľkou dlhodobo od roku 2003 nežijú spolu, v súčasnosti sú rozvedení a navrhovateľka má už
iného partnera.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu ako účastníkov konania, ako i
oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 11.05.2006, č.k. 22C 20/05-40, je nesporné, že manželstvo
účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňom 28.06.2006, maloleté deti boli zverené na čas po rozvode
do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu úhrnom 3.700,- Sk
mesačne. Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že matka dosahuje v priemere čistý mesačný príjem
8.040,- Sk a otec 6.558,- Sk. Z citovaného rozsudku nakoniec taktiež vyplýva, že účastníci dlhodobo

žijú oddelene, v súčasnej dobe každý so svojim novým partnerom.

-2-

Zo zhodných výpovedí účastníkov mal súd preukázané, že účastníci od roku 2003 ako manželia
absolútne nefungujú, od tohto obdobia totiž žijú oddelene každý svojim vlastným spôsobom života. Z
výpovede odporcu mal súd ďalej preukázané, že v súčasnosti dosahuje zo svojho zamestnania čistý
príjem okolo 7.600,- Sk mesačne.Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov
túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch
manželovbolavzásaderovnaká.Prirozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadne

na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 72 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže
žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh
niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel,
ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí
tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do
osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má
sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Z vyššie cit. ustanovení zákona vyplýva, že základným predpokladom určenia výživného medzi
manželmi je, že manželstvo ešte trvá. Pokiaľ manželstvo rozvodom právoplatne zanikne, nárok sa
neopiera o ust. § 71 ZR ale o ust. § 72 ZR, t. j. výživné rozvedeného manžela. Pri skúmaní dôvodnosti

návrhu je potrebné vždy skúmať, či určenie výživného by nebolo v rozpore s dobrými mravmi podľa
§ 75 ods. 2 ZR. O takýto prípad pôjde vždy, t. j. výživné manželovi nemožno priznať, ak manželstvo
účastníkov neplní žiadnu zo svojich spoločenských úloh a žiaden z manželov ani nie je ochotný plniť ani
tie najzákladnejšie povinnosti z partnerstva plynúce, a teda, že všetky princípy súžitia sú obojstranne
ignorované.

Rozvodom manželstva zanikajú všetky osobné a právne vzťahy medzi manželmi. V materiálnej oblasti
to znamená, že každý z manželov je povinný sa postarať sám o seba. Zákon však, v záujme zmiernenia
niektorých majetkových dopadov upravuje výnimky. Pokiaľ rozvedený manžel, ktorý požaduje výživné,
nie je schopný sám sa živiť, má proti bývalému manželovi právo domáhať sa príspevku na primeranú
výživu. Základnou podmienkou pre plnenie vyživovacej povinnosti po rozvode teda je, že rozvedený

manžel,ktorýpožadujevýživné,niejeschopnýsámsaživiť,čoznamená,žetentomanželniejeschopný
sám sa živiť nielen vlastnou prácou, ale ani výnosom svojho majetku.

Posúdiac zistený skutkový stav podľa vyššie cit. ust. zákona súd ustálil, že návrh nie je dôvodný.
Manželstvo účastníkov si totiž dlhodobo neplní žiadnu zo svojich spoločenských úloh, od roku 2003
účastníci žijú oddelene, každý so svojim novým partnerom a všetky princípy súžitia sú účastníkmi

obojstranne dlhodobo ignorované. Navyše v súčasnosti je manželstvo účastníkov už právoplatne
rozvedené, a teda návrh navrhovateľky, ktorá požaduje

-3-

13C/746/2002-108-

výživné od právoplatnosti rozsudku možno posúdiť len v zmysle § 72 ZR ako návrh na určenie príspevku

na rozvedenú manželku. Ako však vyplynulo z vykonaného dokazovania, navrhovateľka má stály príjem
zo svojej zárobkovej činnosti a je teda schopná samostatne sa živiť.

Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu
zamietol.Plne úspešnému odporcovi vzniklo v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov konania voči
neúspešnej navrhovateľke. Nakoľko odporca výslovne uviedol, že si trovy konania neuplatňuje, súd mu
ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebopredložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.