Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-13C/1223/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu S. Ž. - F. C.,

G. XX/XX,. P., IČO XXXXXXXX,. právne zastúpeného JUDr. V. Š., advokátom so sídlom v P., N.. S. XX.
proti žalovanému D. B., bytom H. XXX,. za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej A. - S. P.,
a.s., D. R. X,. B., I. XXXXXXXX. o náhradu škody 39.643,40 Sk s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žaloba v časti o zaplatenie 14.138,40 Sk a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od
09.03.1998 do 05.05.1999 s a z a s t a v u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 5.000,- Sk, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 7.636,- Sk, a to do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu v Trenčíne.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu 39.643,40 Sk s úrokom z
omeškania 17,6 % ročne od 09.03.1998 do zaplatenia. Uviedol, že žalovaný dňa 08.03.1998 spôsobil
svojim osobným motorovým vozidlom dopravnú nehodu, keď pri odbočovaní z vedľajšej cesty na hlavnú
nedal prednosť v jazde vozidlu, ktoré po hlavnej ceste viedla vodička U., a ktoré bolo v jeho vlastníctve.
Podľa názoru žalobcu tak svojim konaním žalovaný porušil ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 315/96
Z.z. a spôsobil mu škodu na vozidle v žalovanej sume, ktorá zodpovedá nákladom, ktoré bolo potrebné
vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu. Žalovaný si následne nesplnil svoju oznamovaciu

povinnosť voči poisťovni a náhradu škody riešiť odmietol.

Súd vo veci dňa 29.09.1999 rozhodol platobným rozkazom, č. k. 11Ro 531/99-10, ktorým žalobe v celom
rozsahu vyhovel. Žalovaný podal v zákonnej lehote odpor proti tomuto rozhodnutiu, v ktorom uviedol, že
dopravnú nehodu v zákonom určenej lehote oznámil poisťovni. Neskôr uviedol, že so žalobou nesúhlasí.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vypočul svedkov U. a V., znaleckým posudkom č.
141/00 znalca Ing. J. S., oboznámil spis O. O. P. M. č.p. O.-P-XX/MY-XX. a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca uviedol, že žalovaného písomne vyzval, aby dopravnú nehodu oznámil poisťovni, tento to

zrejme urobil, ale v prospech škody, ktorá vznikla na vozidle jemu. Dopravná nehoda bola pritom šetrená
políciou, ale po roku bola vec bez rozhodnutia v dôsledku premlčania odložená. K samotnej nehode
žalobca upresnil, že auto viedla jeho manželka, on bol spolujazdec.

Žalovaný uviedol, že k dopravnej nehode došlo medzi M. a S. T. asi tým spôsobom, že vychádzal z
vedľajšej cesty na hlavnú a v čase, keď už bol na hlavnej ceste narazilo do jeho vozidla zozadu druhé
vozidlo, ktoré viedla vodička U.. Pripustil, že pri vychádzaní na hlavnú cestu vošiel na chvíľu do ľavého

jazdného pruhu, pretože na rohu bol stĺp a na poli kukurica a so svojim dlhším autom sa hneď do svojho
jazdného pruhu zaradiť nemohol. Pred tým, ako na hlavnú cestu vošiel, sa pozrel na obe strany a cesta
bola prázdna. Vyjadril preto pochybnosť o tom, či vodička U. dodržala zákonom predpísanú rýchlosť.
Políciaspísalazáznamonehode,vyhotovilafotodokumentáciu,alenevyjadrilasaktomu,ktojevinníkom
nehody. Bezprostredne potom udalosť nahlásil poisťovni, ale bez toho, aby označil osobu, ktorá nehodu

spôsobila. Až neskôr mu polícia oznámila, že vinníkom nehody je on, ale žiadne rozhodnutie v tomto
zmysle neobdržal.

Svedkyňa I. U. uviedla, že 08.03.1998 viedla osobné motorové vozidlo Mazda 626 v smere z M. na S.
T.. Z pravej strany z vedľajšej cesty videla vychádzať na hlavnú cestu vozidlo žalovaného, ktoré z jej
neznámych príčin prešlo až do ľavého jazdného pruhu a až následne sa zaradilo do pravého jazdného

pruhu bez udania smeru bezprostredne pred jej vozidlo. Svoje vozidlo nestačila ubrzdiť, v dôsledku čoho
zozadu narazila do vozidla žalovaného. Svedkyňa ďalej upresnila, že mohla ísť rýchlosťou okolo 80 km
za hodinu. Po nehode bola privolaná polícia, ktorá nehodu síce zdokumentovala, ale vec neuzatvorila
a zúčastneným iba oznámila odloženie veci.

Zo spisu O. O. P. M. Č.p.:O.-P-XX/XX. bolo zistené, že dňa 08.03.1998 bolo dané oznámenie o

dopravnom priestupku, ku ktorému malo dôjsť na ceste medzi M. a H. tak, že vodič B. viedol svoje
osobné motorové vozidlo Vartburg EČV N. XXX. A. po ceste I./XXX. v smere M. - H., kde v kilometri 21,5
vchádzalzcestyležiacejmimovozovkynacestuI./XXX.adostatočnesanepresvedčil,čipocestezľavej
strany nejde vozidlo, vošiel na vozovku a pri rozbehovom manévri mu do zadnej strany vozidla narazilo
vozidlo Mazda 626, EČV P. XXX. A., ktoré viedla vodička U.. Podľa záznamu polície bol podozrivý

zo spáchania priestupku ako je vyššie popísaný vodič B., zároveň bola označená ako podozrivá zo
spáchania priestupku vodička U., a to z toho dôvodu, že v uvedený deň viedla osobné motorové vozidlo
spôsobom, keď neprispôsobila rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky, plne sa nevenovala situácii
v cestnej premávke a svojou prednou časťou narazila do zadnej časti vozidla vodiča B.. Výsledky
vyšetrenia na alkohol v prípade oboch vodičov boli negatívne. Obaja vodiči podali do zápisnice k veci

vysvetlenie. Vodič B. uviedol, že pri vychádzaní z vedľajšej cesty na hlavnú vo vzdialenosti asi 5 metrov
od hlavnej cesty sa pozrel najskôr na ľavú, potom na pravú stranu, a pretože nevidel ani z jednej ani
z druhej strany ísť žiadne vozidlo, tak s priebežne zaradeným druhým rýchlostným stupňom vyšiel na
hlavnú cestu, zabočil doprava, pričom pri tomto manévri vyšiel so svojim vozidlom až do ľavého jazdného
pruhu. Po desiatich metroch sa vrátil do pravého jazdného pruhu, a asi po päťdesiatich metroch jazdy

do jeho vozidla, do ľavej zadnej časti narazilo vozidlo vodičky U.. Vo chvíli nárazu mal na tachometri
rýchlosť asi 40 km/h. Vodička U. uviedla, že v uvedený deň išla po ceste z M. smerom na S. T.. Asi 4
km za M. išla rýchlosťou cca 70 km/h v miernom stúpaní, na vrchole tohto stúpania uvidela ako z pravej
strany, z vedľajšej cesty, vchádza na hlavnú vozidlo Vartburg Kombi. Vodič tohto vozidla pri príchode
na križovatku vôbec nespomalil, dokonca musel pridať, pretože pri vchádzaní na hlavnú cestu vošiel

až do ľavého jazdného pruhu. Ona mala vyradenú rýchlosť, a pretože pršalo a vozovka bola mokrá,
nechcela prudko zabrzdiť z obavy zo šmyku, keďže vodič druhého auta bol v ľavom jazdnom pruhu,
nadobudla dojem, že chce prejsť na druhú stranu hlavnej cesty, ktorá bola v tom mieste rozšírená. Vodič
B., ale bez zapnutia smerovky zabočil do pravého jazdného pruhu, bezprostredne pred jej vozidlo, v
dôsledku toho došlo ku kolízii. Po podaní vysvetlenia oboch účastníkov nehody dospela polícia k záveru,

že nehodu zavinila vodička U., ktorá neprispôsobila rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky a nevenovala
sa plne riadeniu vozidla. Aj napriek týmto zisteniam, polícia v konaní o priestupku ďalej nepokračovalaa v predmetnom spise sa nachádza záznam o odložení veci zo dňa 05.05.1999, z ktorého vyplýva, že
od spáchania priestupku uplynula doba dlhšia ako jeden rok, a preto v zmysle ustanovení zákona č.
372/90 Zb. je nutné vec priestupku, ktorého sa dopustil vodič B., tým, že nedal prednosť pri vychádzaní

na hlavnú cestu vozidlu idúcemu po hlavnej ceste, odložiť.

Súd vo veci ustanovil znalca Ing. J. S. a uložil mu vypracovať znalecký posudok za účelom zistenia
príčin predmetnej dopravnej nehody, toho kto dopravnú nehodu spôsobil, a určenia skutočnej škody na
oboch poškodených vozidlách, prípadne na poškodenom vozidle, ktoré viedol vinník dopravnej nehody.
Znalec vo svojom znaleckom posudku číslo 141/00 dospel k záveru, že príčinou dopravnej nehody z

technického hľadiska bola oneskorená reakcia vodičky vozidla Mazda U.. Vychádzajúc z ustanovení
zákona č. 315/96 Z.z., ktorý hovorí, že dať prednosť v jazde znamená počínať si tak, aby vodič,
ktorý prednosť má, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy, znalec ustálil, že z technického
hľadiska náhla zmena smeru alebo rýchlosti jazdy znamená takú zmenu, pri ktorej by vodič využil
naplno maximálny možný súčiniteľ adhézie medzi pneumatikami a vozovkou, t.j. brzdil by s maximálnym
dosažitelným spomalením, resp. by menil smer jazdy na hranici šmyku. Pokiaľ by vodič, ktorý mal dať

prednosť v jazde neprinútil vodiča s prednosťou v jazde toto urobiť, tak ho prinútil k nenáhlej reakcii. Aby
zmena smeru a rýchlosti jazdy bola úplne bezpečná z technického hľadiska, nenáhla zmena rýchlosti
a smeru jazdy sa nesmie uskutočniť so spomalením, resp. bočným zrýchlením väčším ako je 1-ica
maximálneho spomalenia (zrýchlenia). Po zhodnotení všetkých okolností predmetnej dopravnej nehody
potom znalec dospel k záveru, že vodička U. nebola prinútená k náhlej zmene smeru alebo rýchlosti

jazdy vodičom B., a mohla pri včasnej reakcii nehode zabrániť, a to brzdením bez nebezpečenstva
šmyku, teda vodič vozidla Vartburg B. jej dal prednosť v jazde v súlade s pravidlami cestnej premávky.
Pokiaľ ide o porušenie povinností, ktorého sa dopustil vinník nehody, k tejto otázke ako k právnej
otázke sa znalec bližšie nevyjadril, keďže išlo o právnu otázku. Znalec zároveň určil výšku škody
na vozidle Mazda sumou 25.500,- Sk a výšku škody na vozidle Vartburg sumou 10.808,- Sk. Pokiaľ

ide o podklady, z ktorých ustanovený znalec vychádzal, tieto boli získané z dostupného spisového
materiálu a rozobraté s použitím odbornej literatúry, súčasťou podkladového materiálu však nebola
fotodokumentácia z dopravnej nehody, a v protokole o nehode nebol dostatočne zadokumentovaný
východiskový bod merania, preto bol znalcom určený na základe vodičmi udaný priebeh nehodového
deja a konečné polohy vozidiel.

Žalobca znalecký posudok Ing. S. nepovažoval za dostatočne objektívny. Vo svojich pripomienkach
uviedol, že sa znalec neprimeraným spôsobom orientoval na posúdenie reakcie vodičov z technického
hľadiska, a aj napriek svojmu konštatovaniu, že nehode bolo možné zabrániť len tým spôsobom, ak
by vodič B. nevošiel do hlavnej cesty, ďalej konštatoval, že z technického hľadiska je zodpovednosť
za nehodu na strane vodičky U.. Okrem toho sa podľa žalobcu súdny znalec nevyvaroval toho, aby

posudzoval konanie účastníkov dopravnej nehody po právnej stránke. Žalobca zároveň namietol aj
výšku škody ustálenú súdnym znalcom na vozidle žalobcu, kedy znalec nedostatočne zhodnotil ďalšie
práce a poškodenia, ktoré možno upresniť až po demontáži poškodených častí.

Žalobca predložil súdu ako listinný dôkaz odborné posúdenie vyhotoveného znaleckého posudku iným
znalcom z odboru cestnej dopravy, z ktorého vyplýva, že nemožno pochybovať o technickom zhodnotení

okolností nehody v znaleckom posudku, ale vodič B. tým, že istú dobu jazdil v ľavom jazdnom pruhu
a náhle sa zaradil do pravého jazdného pruhu pred vozidlo vodičky U., svojou technikou jazdy ohrozil
vodičku U., vytvoril jej v ceste náhlu prekážku, ktorej táto vodička nemala možnosť sa vyhnúť.

Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania v priebehu konania so závermi znalca súhlasil, mal za to,
že správne bola za vinníka dopravnej nehody znalcom označená vodička U.. Poukazoval na § 4 ods. 2

písm. c/ a § 15 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z., podľa ktorého je vodič povinný venovať sa plne vedeniu
vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke a zároveň je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä
svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, iným okolnostiam,
ktoré možno predvídať. Vodič pritom smie jazdiť len takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo
na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Vedľajší účastník súhlasil so stanoviskom znalca v tom smere,

že vodička U. mohla pri včasnej reakcii nehode zabrániť brzdením bez nebezpečenstva šmyku, z čoho
vyplýva, že vodič B. jej dal prednosť v jazde v súlade s pravidlami cestnej premávky. Naopak porušeniasvojich povinností, ako sú vyššie uvedené, sa dopustila vodička U., z okolností nehody vedľajší účastník
dovodil, že vodička U. jazdila takou rýchlosťou, na ktorú nebola schopná zastaviť vozidlo na vzdialenosť,
na akú mala rozhľad. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalovaný na krátky čas svojim vozidlom prešiel do

protismeru pri vychádzaní z vedľajšej cesty na hlavnú, túto vedľajší účastník nepovažoval za takú, ktorá
by bola v príčinnej súvislosti so vznikom škody.

Vzhľadom k námietkam žalobcu, súd v konaní k veci znalca vypočul. Znalec uviedol, že pri vypracovaní
posudku vychádzal z dostupného spisového materiálu, sám prehliadol miesto dopravnej nehody, mal
tak možnosť posúdiť rozhľadové pomery a premerať parametre vozovky. Pri vypracovaní znaleckého

posudku, vychádzal z princípu, že vodič prichádzajúci z vedľajšej cesty má povinnosť dať prednosť
vodičovi jazdiacemu po hlavnej ceste. Nie vždy ale je automaticky vinníkom nehody vodič prichádzajúci
z vedľajšej cesty. Vodič idúci z vedľajšej cesty by mal na hlavnú cestu vyjsť takým spôsobom, aby
vodič idúci po hlavnej ceste nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy, zakázané je teda náhle
prinútenie. Ak k takejto situácii nedôjde, znamená to, že vodič vchádzajúci na hlavnú cestu z vedľajšej
k zmene smeru alebo rýchlosti jazdy, vodiča idúceho po hlavnej ceste, prinútil nenáhle. Z

technického hľadiska nenáhla zmena znamená, že sa zmena nesmie uskutočniť pri väčšom ako
polovičnom maximálnom brzdení a z tejto poučky vychádzal pri hodnotení jazdy oboch vodičov. Vodička
idúca po hlavnej ceste k náhlej zmene prinútená nebola, a mala možnosť nenáhle brzdiť a tým nehode
zabrániť.NenáhlebrzdenievodičkyMazdypritomstačilovokamihu,keďbolVartburgčiastočnevysunutý
na hlavnú cestu.

Svedok J. V. uviedol, že v predmetný deň vychádzal z vedľajšej cesty na hlavnú za situácie keď za ním
išlo vozidlo Vartburg vedené vodičom B.. Vyšiel na hlavnú cestu a zastal na zastávke, ktorá je oproti
vedľajšej cesty, pretože si chcel zobliecť bundu. Všimol si ako vozidlo Vartburg vychádza z vedľajšej
cesty na hlavnú a ako po hlavnej ceste prichádza tmavé vozidlo. K nárazu tmavého vozidla do vozidla
Vartburg došlo v čase, keď bol Vartburg už možno 20 metrov na hlavnej ceste. Svedok upresnil, že keď

zbadal vozidlo tmavej farby, mohlo byť od Vartburgu vzdialené asi 100 metrov, situácia mu pripadala tak,
že tmavé vozidlo chce Vartburg obehnúť. Brzdenie bolo počuť až tesne pred nárazom, pričom tmavé
vozidlo išlo veľkou rýchlosťou a nespomaľovalo.

Po vykonaní vyššie popísaného dokazovania žalobca nežiadal, vzhľadom k svojim námietkam k
znaleckému posudku, vykonanie ďalšie znaleckého dokazovania a ďalšie návrhy na doplnenie

dokazovania nemal. Pokiaľ ide o výšku uplatnenej škody, nakoniec súhlasil so závermi znalca Ing. S.
a v tejto súvislosti upravil žalobu tak, že žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
25.505,- Sk s príslušným úrokom z omeškania od 06.05.1999 do zaplatenia. V zostávajúcej časti tak o
istinu ako o úroky z omeškania, zobral žalobu späť. S čiastočným späťvzatím žaloby žalovaný súhlasil.

Podľa § 420 ods. 1, 3 Obč. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej

povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 2 ods. 1 písm. d/ zákona č. 315/96 Z.z. dať prednosť v jazde znamená povinnosť vodiča počínať
si tak, aby vodič, ktorý má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy.

Z vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka vyplýva, že základnými predpokladmi vzniku
zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi

porušením právnej povinnosti a škodou. Prvým predpokladom teda je porušenie právnej povinnosti,
ktoré znamená existenciu takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Uskutočnený úkon
je teda protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo
všeobecne záväzných právnych predpisov a noriem, ktoré mal škodca zachovávať.

V tomto prípade z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 08.03.1998 vychádzal z vedľajšej cesty na

hlavnúcestuvsmereM.-S.T.vodičB.,bezprostrednepovjazdenahlavnúcestusanakrátkyčaszaradil
v ľavom jazdnom pruhu, potom čo sa vrátil do svojho jazdného pruhu, narazila do ľavej zadnej časti jehovozidla vodička U.. V dôsledku stretu týchto vozidiel došlo v oboch prípadoch k ich poškodeniu. Pokiaľ
ide o posúdenie, akým mechanizmom k dopravnej nehode došlo a kto ju zapríčinil, súd sa stotožnil
so závermi znalca Ing. S., ktorý po technickom zhodnotení všetkých okolností tejto dopravnej nehody

dospel k záveru, že vodič B. pri vchádzaní z vedľajšej cesty na hlavnú nekonal takým spôsobom, že
by prinútil vodičku U. náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Žalobca síce k tomuto záveru súdom
ustanoveného znalca mal výhrady, nežiadal však kontrolný znalecký posudok a z námietok, ktoré voči
znaleckému posudku Ing. S. predniesol, súd dospel k záveru, že ďalšie znalecké dokazovanie nie je v
tomto prípade potrebné. Neboli prednesené konkrétne výhrady voči záverom znalca technického rázu,

žalobca prakticky namietol najmä to, že znalec sa uchýlil aj k tomu, aby vec posúdil aj z právneho
hľadiska, čo nebolo jeho úlohou. Súd je toho názoru, že znalec z technického hľadiska vysvetlil iba pojmy
náhla zmena smeru a rýchlosti jazdy a nenáhla zmena smeru a rýchlosti jazdy a ustálil, po zhodnotení
všetkých zistených okolností, že konaním vodiča B. nebola vodička U. prinútená k náhlej zmene smeru
a rýchlosti jazdy. O týchto záveroch znalca súd nemal dôvod pochybovať, a preto pri rozhodovaní vo
veci vychádzal najmä zo záverom znaleckého posudku.

Súd v tomto prípade dospel k záveru, že vodič B., žalovaný, nekonal v rozpore s ustanoveniami zákona
č. 315/1996 Z.z., konkrétne pri vchádzaní z vedľajšej cesty na hlavnú konal tak, že vodička U. nemusela
náhle zmeniť smer alebo rýchlosť svojej jazdy. K tomuto záveru súd dospel po vykonanom znaleckom
dokazovaní, v ktorom súdom ustanovený znalec presne vysvetlil pojmy náhlej a nenáhlej zmeny smeru
alebo rýchlosti jazdy a v tomto prípade ustálil, že vodička U. nebola k žiadnej náhlej zmene prinútená.

Keďže teda nebol naplnený prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorým je porušením
právnej povinnosti, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie v časti o zaplatenie 14.138,40 Sk a v časti o
zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 09.03.1998 do 05.05.1999 s použitím § 96 ods. 1 až 3
O.s.p. zastavil.

O trovách konania súd rozhodoval podľa zásady úspechu v konaní, teda podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého účastník, ktorý v konaní úspešný nebol, má povinnosť nahradiť trovy konania účastníkovi,
ktorý v konaní úspešný bol. Žalovaný si uplatnil ako náhradu trov konania 5.000,- Sk, ktorú sumu zaplatil
ako preddavok na znalecké dokazovanie, v tejto výške mu súd priznal aj náhradu trov konania.

Vedľajší účastník, zdieľajúci osud úspešného žalovaného, náhradu trov konania nežiadal, hoci by mu z

pohľadu § 142 ods. 1 O.s.p. patrila, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

V konaní vznikli trovy štátu v sume 7.636,- Sk, a to v súvislosti so znaleckým dokazovaním a vyplatením
svedočného. Znalcovi Ing. J. S. bola uznesením zo dňa 20.02.2001 č.k. 13C 1223/99-127 priznaná
odmena v sume 11.600,- Sk, ktorá bola uhradená čiastočne sumou 5.000,- Sk, ktorú ako preddavok
na znalečné zložil žalovaný a v zostávajúcej časti uhradená z rozpočtových prostriedkov súdu. Ďalej

bola znalcovi Ing. S. priznaná znalecká odmena vo výške 700,- Sk uznesením zo dňa 30.03.2006 č.k.
N.-XXC/XXXX/XXXX-XXX,. ktorá bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov súdu. Uznesením zo dňa
09.06.2005 č.k. N.-XXC/XXXX/XXXX-XXX. bolo priznané svedkyni U. svedočné v sume 336,- Sk, ktoré
bolo vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu. Celkom teda štátu vznikli trovy v sume 7.636,- Sk,
tieto podľa § 148 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo

na náhradu trov konania, ktoré platil, súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho saodvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si žalobca nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže sa žalovaný domáhať jej

splnenia prostredníctvom exekúcie.