Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. jún 2010

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 29Cb/155/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Groman
ECLI:

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava l, v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom
v právnej veci navrhovateľa: HDD, s.r.o., Rajská 6, Bratislava, IČO: 35 834 200, zast. SLIVKA &
LEČKOVÁ, s.r.o, Turčianska 16, Bratislava proti odporcovi: MAMUT, s.r.o., Cintorínska 32, Bratislava,
IČO: 31 336 094, zast. KURÁŇ & MARKOVÁ, s.r.o., Hurbanovo nám. 7, Bratislava na zaplatenie
11.641.876,-Sk/386.439,49 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd vzájomný návrh odporcu zo dňa 5.5.2004 v súlade s návrhom zo dňa 22.9.2009 vylučuje na
samostatné konanie.

II. Súd návrh v celom rozsahu zamieta.

III. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania na účet právneho zástupcu odporcu č.
XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 21.461,23 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 6.5.2003 žiadal pôvodný navrhovateľ C&GS s.r.o., aby mu

odporca uhradil istinu vo výške 383.439,49 EUR z titulu bezdôvodného obohatenia odporcu po
predčasnom ukončení nájmu nebytových priestorov.

Na základe návrhu navrhovateľa zo dňa 5.4.2004 súd uznesením zo dňa 8.4.2004 pripustil aby do
konania namiesto doterajšieho navrhovateľa C&GS s.r.o vstúpila spoločnosť HDD, s.r.o.. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 6.5.2004.

Podaním zo dňa 5.5.2004 vzniesol odporca voči navrhovateľovi vzájomný návrh vo výške 1.532.796,40

Sk s príslušenstvom z titulu dlžného nájomného.

Vo veci vydal tunajší súd dňa 31.1.2007 medzitýmny rozsudok, ktorým rozhodol, že základ žalobného
návrhu je opodstatnený. Proti vydanému medzitýmnemu rozsudku podal odporca v zákonnej lehote
odvolanie.

Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 1Cob/105/2008 medzitýmny rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24.2.2009.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrhom vo veci samej, zmluva

o nájme časti nebytových priestorov a zariadení zo dňa 27.2.2002 v znení dodatku č. 1, dôkazy
preukazujúce zhodnotenie nebytových priestorov rekonštrukciou, uzatvorenie prenajatých priestorovzo dňa 5.3.2003, ukončenie zmluvného vzťahu zo dňa 18.3.2003, skončenie nájmu zo dňa 7.4.2003,
upomienkazodňa9.9.2002,upomienkaaposlednávýzvazodňa6.2.2003,výpoveďnájomnejzmluvyzo
dňa 25.2.2003, notárska zápisnica sp. zn. XXX/XXXX zo dňa 19.3.2003, rozhodnutie starostu mestskej

časti Bratislava - Staré mesto zo dňa 20.5.1997, rozhodnutie Okresného úradu Bratislava I zo dňa
3.6.2002 a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav:

Zo zmluvy o nájme časti nebytových priestorov a zariadení zo dňa 27.2.2002 v znení dodatku č. 1 súd
zistil, že odporca ako prenajímateľ prenajal navrhovateľovi ako nájomcovi odplatne časť nehnuteľnosti
na Cintorínskej 32 v Bratislave za účelom prevádzky reštaurácie a súvisiacich činností.

Zo zmluvy o nájme súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli:

· v zmysle čl. II, ods. 2 na dobe nájmu na dobu určitú od 1.3.2002 do 28.2.2012

· v zmysle čl. II, ods. 5 nájomné je splatné vždy do 5-teho dňa nasledujúceho mesiaca na základe
vystavenej faktúry prenajímateľom

·vzmyslečl.II,ods.6vprípadeomeškaniasplatbousazakaždýdeňomeškaniaúčtuje0,1%nájomného
ako poplatok z omeškania

· v zmysle čl. II, ods. 7 neuhradenie nájomného do dňa splatnosti faktúry má za následok okamžité
zrušenie nájomnej zmluvy, pričom nárok prenajímateľa na úrok z omeškania nezaniká

· v zmysle čl. II, ods. 10, že po dobu rekonštrukcie nebytových priestorov najviac však od 1.3.2002 do
31.5.2002 bude nájomné znížené na sumu 10.000,-Sk za mesiac.

· v zmysle čl. III, ods. 1 že nájomca má právo na vykonanie stavebných úprav iba po predchádzajúcom

odsúhlasení prenajímateľom, za podmienky, že stavebné úpravy a úpravy interiéru pevne spojené so
stavbou budú realizované na ťarchu nájomcu. ........... Náklady na stavebné úpravy idú v plnom rozsahu
na ťarchu nájomcu, ktorý na seba berie záväzok neprenášať ani časť týchto nákladov na prenajímateľa
a to ani v prípade ukončenia dotknutého alebo predčasného zmluvného vzťahu t.j. jeho obchodné riziko

· v zmysle čl. V, ods. 7 že pri ukončení zmluvného vzťahu z dôvodu neplatenia nájomného sa okrem

stavebných úprav a zabudovaných zariadení stávajú majetkom aj všetky vnesené veci do prenajatého
priestoru, ako aj hmotný investičný a nehmotný majetok zakúpený nájomcom. Pri ukončení riadneho
nájomného vzťahu sa stavebné úpravy a zabudované zariadenia spojené s budovou stávajú bezplatne
majetkom prenajímateľa

Z dôkazov preukazujúcich zhodnotenie nebytových priestorov rekonštrukciou súd zistil, že nájomca

formou vykonanej rekonštrukcie investoval pri vzniku nájomného vzťahu do priestorov celkovú sumu
11.641.876,-Sk.

29Cb 155/2003 - 432

Zupomienkyzodňa9.9.2002súdzistil,žeodporcaupozornilnavrhovateľanaposlednúmožnosťuhradiť
dlžné nájomné.

Z upomienky a poslednej výzvy zo dňa 6.2.2003 súd zistil, že odporca opätovne upozornil navrhovateľa
na poslednú možnosť uhradiť dlžné nájomné a začať platiť budúce nájomné v dohodnutých lehotách.

Z výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 25.2.2003 súd zistil, že odporca oznámil navrhovateľovi, že
pretrváva neplatenie nájomného a vyzval ho okamžitú úhradu dlžného nájomného tak aby bolo pripísané
na účet odporcu najneskôr 28.2.2003 a oznámil mu, že okamžite vypovedáva zmluvu o nájme a že k28.2.2003 budú prenajaté priestory navrhovateľovi odobrané a uzamknuté na základe skutočnosti, že
ich odporca užíva nezákonne nakoľko nezaplatil za ich užívanie.

Z uzatvorenia prenajatých priestorov zo dňa 5.3.2003 súd zistil, že odporca oznámil navrhovateľovi, že

trvánavýpovedizmluvyonájmezodňa25.2.2003.Ďalejvyzvalnavrhovateľaabynamesiacmarec2003
a nasledujúce neprijímal objednávky na akcie a oznámil mu skutočnosť, že v prípade nevrátenia kľúčov
od priestorov odporcovi dňa 17.3.2003 ráno vymení všetky zámky na vchodových dverách. Zároveň
vyzval navrhovateľa na úhradu dlžného nájomného v sume 880.532,80 Sk do 10.3.2003 a v sume
427.192,20 Sk do 15.3.2003.

Z ukončenia zmluvného vzťahu zo dňa 18.3.2003 súd zistil, že odporca oznámil navrhovateľovi, že

v zmysle nájomnej zmluvy na neho prešlo vlastníctvo stavebných úprav, vnesených vecí, hmotného
investičného a nehmotného majetku. Oznámil navrhovateľovi, že budova bude ku dňu 18.3.2003
uzatvorená a vyzval navrhovateľa aby si v dňoch 19. a 20.3.2003 za prítomnosti zástupcu odporcu
prevzal osobné veci pracovníkov a tovar, ktoré sa nestali majetkom odporcu. Oznámil navrhovateľovi,
že v prípade neprevzatia vecí v stanovenom termíne nenesie žiadnu zodpovednosť za prípadnú škodu.

Z notárskej zápisnice sp. zn. XX.X.XXXX zo dňa 19.3.2003 súd zistil, že odporca vykonal súpis majetku
v prevzatých priestoroch komisiou.

Z rozhodnutia starostu mestskej časti Bratislava - Staré mesto zo dňa 20.5.1997 súd zistil, že odporca
získal súhlas s užívaním nebytových priestorov na Cintorínskej 32 v Bratislave na vykonávanie
pohostinskej činnosti.

Z rozhodnutia Okresného úradu Bratislava I zo dňa 3.6.2002 súd zistil, že navrhovateľovi bol stanovený
prevádzkový režim.

Z upomienok z dní 10.1.2003, 10.2.2003 a 10.3.2003 súd zistil, že odporca vyzýval navrhovateľa na
úhradu dlžného nájomného.

Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. § 153, ods.1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ust. § 155, ods.1 OSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.

V žalobnom návrhu navrhovateľ odôvodnil vznik bezdôvodného obohatenia skutočnosťou, že zmluva o
nájme nebytových priestorov bola z viny odporcu absolútne neplatná nakoľko odporca ako prenajímateľ
nemal predchádzajúci písomný súhlas Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Staré mesto s

uzatvorením zmluvy o nájme nebytových priestorov. V zmysle ust. § 457 OZ mal za to, že z dôvodu
absolútnej neplatnosti zmluvy bol každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo od neho dostal.
Z toho dôvodu usúdil, že odporca sa na úkor navrhovateľa obohatil prijatím plnenia z neplatného
právneho úkonu a prijatím plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol o hodnotu investícií, hnuteľných
vecí vnesených navrhovateľom do predmetných nebytových priestorov a hodnotu zásob zanechaných

v nebytových priestoroch navrhovateľom.S poukazom na horeuvedené na návrh navrhovateľa súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o
opodstatnenosti základu žalobného nároku keď konštatoval, že nedostatok súhlasu obce spôsobil
neplatnosť zmluvy, ide o neplatnosť absolútnu, ktorá nastáva ex lege a pôsobí ex tunc voči každému,

nemožno sa preto odvolávať na v dobre viere získané práva odporcu.

Na základe odvolania odporcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 4.12.2008 rozsudok
prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie keď konštatoval, že predchádzajúci súhlas
z roku 1997 na prenájom predmetných priestorov bol daný k nájmu priestorov na účel prevádzkovania
obchodu a služieb a do budúcnosti. Ako právne irelevantné vyhodnotil tvrdenie navrhovateľa, že súhlas

získal odporca ako prenajímateľ pre zmluvu s inými nájomníkmi keď konštatoval na základe skutočnosti,
že nájomca vo všeobecnosti nie je osobou dotknutou v správnom konaní. Z toho dôvodu mal za to, že
súhlas obce bol daný na prevádzkovanie priestorov na určitý účel i do budúcnosti pre zmluvy uzatvorené
medzi odporcom a nájomcami. Uložil zároveň prvostupňovému súdu preskúmať či predmetné priestory
boli stavebne určené na prevádzku obchodu a služieb.

Z uvedených záverov Krajský súd konštatoval, že predmetná zmluva o nájme uzatvorená medzi

účastníkmi je platná.

Odporca predložil súdu kolaudačné rozhodnutie zo dňa 9.6.1983 Odboru výstavby a územného
plánovania Obvodného národného výboru Bratislava I z ktorého vyplýva povolenie na užívanie
veľkokapacitnej pivovarskej reštaurácie pozostávajúcej z objektu pivárne, dvoch pivovarských
reštaurácií a príslušenstva. Z uvedeného mal súd preukázané že už od roku 1983 boli prenajaté priestory

stavebne určené pre prevádzku obchodu a služieb.

Na základe uvedeného uznesenia Krajského súdu obe sporové strany konštatovali platnosť zmluvy o
nájme nebytových priestorov zo dňa 27.2.2002.

Z toho dôvodu stratil navrhovateľ pôvodnú argumentáciu absolútnou neplatnosťou s následným
bezdôvodným obohatením odporcu v hodnote investícií, hnuteľných vecí

29Cb 155/2003 - 433

vnesených navrhovateľom do predmetných nebytových priestorov a hodnotu zásob zanechaných v
nebytových priestoroch navrhovateľom.

Súd preskúmaním ustanovení nájomnej zmluvy zistil, že sporové strany ako účastníci zmluvy dohodli,
že v prípade porušenia povinnosti navrhovateľa ako nájomcu riadne a včas hradiť nájomné (v zmysle čl.

II, ods. 7 neuhradenie nájomného do dňa splatnosti faktúry má za následok okamžité zrušenie nájomnej
zmluvy) sa v zmysle ust. čl. V, ods. 7 zmluvy všetky vnesené veci do prenajatého priestoru ako aj
hmotný investičný a nehmotný majetok zakúpený nájomcom stáva majetkom odporcu. Skutočnosť,
že stavebné úpravy a zabudované zariadenia sa stali majetkom odporcu už pri ich zabudovaní resp.
realizovaní je riešená v čl. III, ods. 1. Súd síce konštatoval, že sa nejedná zo strany odporcu o celkom

štandardné podmienky ukončenia nájmu avšak na základe vyjadrení odporcu konštatoval, že odporca
uzatváral dlhodobú nájomnú zmluvu ( na 10 rokov ) na jedny z najlukratívnejších ( rozlohou a menom u
verejnosti ) priestorov na výkon pohostinskej a reštauratérskej činnosti v Bratislave so subjektom, ktorý
nemal žiadne predchádzajúce skúsenosti s podobnou prevádzkou a z toho dôvodu sa nadštandardne
zabezpečil pre prípad neplnenia jeho povinností s nájomnej zmluvy. Preskúmaním textácie zmluvy súd

konštatoval,žesaprianijednejzpodmienoknejednalooskrytúaleboakýmkoľvekspôsobomneodborne
neodhaliteľnú podmienku. Všetky uvedené ustanovenia zmluvy sú absolútne jasné už pri ich prvom
prečítaní aj bez právnického vzdelania a z toho dôvodu muselo byť navrhovateľovi jasné čo podpisuje a k
akýmpovinnostiamsazaväzujevrátanesankciízaichnesplnenie.Podpornesúdkonštatoval,ženapriek
uvedenému bolo obchodnou povinnosťou navrhovateľa v prípade tak závažnej zmluvy ( dlhodobý nájom

lukratívnych priestorov navyše umocnený plánovanou investíciou vo výške cca 11 miliónov Sk ) predložiťnájomnú zmluvu pred jej podpisom na posúdenie právnikovi, ktorý by mu prípadne vysvetlil všetky
následky dohodnutých povinností a prípadných sankcií. V prípade ak tak neurobil ( napriek tomu, že súd
má za to, že vedel čo podpisuje ) je povinný znášať následky v zmysle zmluvných sankcií.

Súd má ďalej za to, že navrhovateľ si neoprávnene uplatnil žalobným návrhom hodnotu hnuteľných
vecí vnesených navrhovateľom do predmetných nebytových priestorov vo výške 4.318.598,10 Sk a
hodnotuzásobzanechanýchnavrhovateľomvpriestorochvsume143.262,18Sk.Znespornýchdôkazov
súd zistil, že odporca dňa 25.2.2003 písomne oznámil navrhovateľovi, že dňa 28.2.2003 uzatvorí
priestory. Dňa 5.3.2003 oznámil odporca navrhovateľovi, že priestory uzatvorí 17.3.2003 a reálne

priestory uzatvoril až 18.3.2003. Z uvedeného je nesporné, že odporca poskytol navrhovateľovi lehotu
minimálne 23 dní aby z prenajatých priestorov odniesol všetky hnuteľné veci, ktoré do prevádzky vniesol
vrátane zásob. To že tak nespravil, je plne v zodpovednosti navrhovateľa a vytvára možnosť na úvahy
o potenciálnej účelovej manipulácii smerom k budúcej žalobe voči odporcovi. Navyše v otázke zásob v
hodnote 143.262,18 Sk súd konštatoval, že pri komisionálnom prevzatí priestorov za účasti notára sa
v zozname vecí nachádzajúcich sa v priestoroch žiadne zásoby nenachádzajú. Napriek tomu odporca

písomne navrhovateľa vyzval aby si v dňoch 19.3. a 20.3. prišiel do priestorov prevziať zásoby, ktoré sa
v zmysle zmluvy majetkom odporcu nestali a osobné veci svojich zamestnancov.

Z dôvodu zániku pôvodnej nosnej argumentácie navrhovateľa tento na pojednávaní dňa vzniesol
námietku neplatnosti ustanovenia čl V, ods. 7 nájomnej zmluvy z dôvodu jej neurčitosti a rozporu
s dobrými mravmi. Súd preskúmal určitosť uvedeného ustanovenia a konštatoval, že je z neho

nepochybné, že v prípade predčasného ukončenia nájmu sa majetkom odporcu stávajú všetky
vnesené veci navrhovateľom do prenajatého priestoru ako aj hmotný investičný a nehmotný majetok.
Z uvedeného vyplýva, že majetkom odporcu v prípade ukončenia zmluvného vzťahu sa stáva všetok
majetok navrhovateľa v prenajatých priestoroch okrem zásob. Podľa názoru ani absencia slova
„prenajímateľa“ za slovom „majetok“ v treťom riadku uvedeného ustanovenia zmluvy nespôsobuje

neurčitosť nakoľko z textu je jasné, že sa jedná o majetok subjektu, ktorý sa stal už predtým vlastníkom
stavebných úprav a zabudovaných zariadení. Týmto subjektom je nadovšetku pochybnosť odporca,
ktorý sa ním stal fakticky už pri zabudovaní a právne až pri ukončení zmluvy.

V otázke rozporu uvedeného ustanovenia zmluvy s dobrými mravmi súd konštatoval, že rozporu s
dobrými mravmi sa môže domáhať len subjekt, pre ktorý sa ustanovenie stalo záväzným bez jeho

pričinenia. V konaní súd konštatoval, že navrhovateľ musel vedieť o nadštandardnom zmluvnom
zabezpečení odporcu a aj jeho dôvodoch a napriek tejto skutočnosti sa slobodne rozhodol do zmluvného
vzťahu za týchto podmienok vstúpiť a znášať obchodné riziko, ktoré mu vyplývalo so zmluvy.

Súd navyše konštatoval, že hodnota investícií a pevne zabudovaných zariadení bola v zmysle zmluvy
zohľadnená zníženým nájmom po dobu adaptácie priestorov pre potreby navrhovateľa a skutočnosťou,

že hodnotu tejto investície si účtovne v zmysle zmluvy odpisoval navrhovateľa a súd mal dôvodne za
to, že v prípade ak by navrhovateľ dodržoval ustanovenia zmluvy o nájme tak by za dobu jeho trvania
( 10 rokov ) celú svoju investíciu odpísal.

Na základe horeuvedeného súd skonštatoval, že odporca v konaní preukázal oprávnenosť a dôvodnosť
svojho postupu pri ukončovaní zmluvného vzťahu s navrhovateľom a konal len v zmysle dohodnutých

zmluvných možností a preto sa súd nezaoberal preukazovaním dôvodnosti a oprávnenosti nákladov
preukazovaných navrhovateľom nakoľko konštatoval že sa v celom rozsahu v zmysle zmluvy o nájme
stali majetkom odporcu a preto ich hodnota nebola pre rozhodnutie vo veci podstatnou. Naopak
navrhovateľ nepreukázal oprávnenosť svojho nároku nakoľko nepreukázal absolútnu neplatnosť zmluvy
a následné bezdôvodné obohatenie odporcu a ani rozpor s dobrými mravmi a neurčitosť ustanovenia čl

V, ods. 7 zmluvy a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Vzájomný návrh odporcu na zaplatenie dlžného nájomného s príslušenstvom súd v zmysle ust. § 97,
ods. 2 OSP vylúčil na samostatné konanie nakoľko dôkazy predložené sporovými stranami v tomto
konaní neboli dostatočným podkladom na rozhodovanie o tomto nároku a ani medzitýmny rozsudokani uznesenie odvolacieho súdu sa k skutočnostiam a oprávnenosti vzájomného návrhu nevyjadrili. Na
základ uvedeného mal súd za hospodárne vzájomný návrh odporcu vylúčiť na samostatné konanie.

Podľa ust. § 142 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 151, ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

29Cb 155/2003 - 434

Podľa ust. § 151, ods.5 OSP trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre

náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v
písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Navrhovateľ si v konaní vyčíslil v zákonnej lehote trovy právneho zastúpenia.

trovy právneho zastúpenia vyčíslil takto:

JUDr. Kubovčák

úkony právnej služby

1.prevzatie a príprava

2.podanie na súd ( 25.9.2003)

3. štúdium spisu

4. pojednávanie 8.4.2004

5. podanie na súd ( vzájomný návrh 5.5.2004 )

6. doplnenie návrhu 19.5.2004

7. podanie na súd ( 8.9.2004 )

8. pojednávanie 4.10.2004

9. pojednávanie 18.9.2006

10. pojednávanie 31.1.2008

hodnota úkonu 1.196,77 EUR

8x režijný paušál 4,51 EUR úkony 1-8

1x režijný paušál 5,44 EUR úkon 9

1x režijný paušál 6,31 EUR úkon 10

spolu 12.015,01 EURDPH 2.282,85 EUR

Celkom 14.297,86 EUR

JUDr. Kuráň

1. prevzatie a príprava

2. podanie na súd ( odvolanie 26.3.2008 )

3. pojednávanie 4.12.2008

4. podanie na súd ( návrh na vylúčenie vzájomného návrhu 23.9.2009 )

5. štúdium spisu

6. podanie na súd (10.6.2010 )

7. pojednávanie 15.6.2010

hodnota úkonu 1.196,77 EUR

3x režijný paušál 6,31 EUR úkony 1-3

1x režijný paušál 6,95 EUR úkon 4

3x režijný paušál 7,21 EUR úkony 5-7

spolu 8.424,90 EUR

DPH 1600,73 EUR

Celkom 10.025,63 EUR

Vyčíslené trovy právneho zastúpenia celkom 24.323,50 EUR

Súd ako neoprávnené posúdil úkony právnej služby oboch advokátov spočívajúce v štúdiu spisu

nakoľko právni zástupcovia nepreukázali ich odôvodnenosť a z uvedeného dôvodu krátil trovy právneho
zastúpenia navrhovateľa o úkon právnej služby č.3 JUDr. Kubovčáka a úkon č. 5 JUDr. Kuráňa so
zodpovedajúcimi RP a DPH.

Z uvedených dôvodov súd posúdil uplatnené trovy JUDr. Kubovčáka za oprávnené vo výške 12.868,34
EUR a trovy JUDr. Kuráňa vo výške 8.592,89 EUR.

Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to písomne, v
dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava 1. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s
prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú

vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy účastníka podávajúceho odvolanie. Odvolanie proti
rozsudku ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým,, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz súdom zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Bratislave, dňa 15.6.2010

JUDr. Radovan Groman

sudca

Za správnosť vyhotovenia:

Monika Dobešová