Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. február 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: BN-3C/251/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu J. F., bytom T., Ž.

X proti žalovanému P. D. K. V., K. V. X, IČO XXXXXXXX. o náhradu škody rozhodol

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 4.716,- Sk s úrokom z omeškania 18 % ročne, a to
od 23.07.1999 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu 14.284,- Sk ako náhradu škody,
ktorá mu vznikla na uhynutých včelstvách, 1.429,50 Sk ako náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti
s uplatnením tohto nároku, a ktorá spočívala v nákladoch súvisiacich so znaleckým posudkom, získaním
veterinárnych správ, a tiež žiadal 18.000,- Sk ako škodu, ktorá mu vznikla na mede. Uviedol, že

02.06.1999 pracovníci žalovaného robili chemické ošetrenie porastov. V dôsledku tohto mu uhynulo
niekoľko včelstiev, pretože žalovaný použil na ošetrenie rastlín chemické prostriedky v dobe ich kvitnutia
a o pripravovanom postreku ho vopred neinformoval. Porušil tak ustanovenia vyhlášky č. 37/63 Zb.
Žalobca poukazoval na to, že z jeho podnetu boli odobraté tak vzorky rastlín, ako vzorky uhynutých
včiel, zaslané na laboratórne vyšetrenie a toto vyšetrenie potvrdilo, že v oboch vzorkách sa nachádzali
chemické látky, v dôsledku ktorých včely uhynuli. V súvislosti s úhynom včelstiev mu zároveň vznikla
škoda na mede, vychádzajúca z toho, že produkciu medu nemal v tom období takú ako obvykle.

Súd vydal vo veci platobný rozkaz dňa 17.09.1999 č.k. 3C 251/99-15, ktorým v celom rozsahu žalobe

vyhovel. proti tomuto platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote žalovaný odpor. Žalovaný žiadal
žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že v rozhodnom období vykonával prihnojovanie
obilnín kvapalným dusikatým hnojivom D.-XXX, ktorý je pre včely neškodný, pretože neobsahuje žiadne
chemické zlúčeniny, ktoré by mohli úhyn včiel spôsobiť. V rozhodný deň ochranu proti škodcom
chemickým postrekom v lokalite, kde sa včely nachádzali, nerobil. Žalovaný ďalej namietal, že pri
zistení úhynu včiel je právnym predpisom predpokladaný postup, ktorý v tomto prípade dodržaný nebol.
Zástupca žalovaného nebol privolaný k ohliadke uhynutých včelstiev, nebol prítomný pri odbere vzoriek

uhynutých včiel, rovnako pri ohliadke neboli ďalšie osoby, ktoré tam podľa predpisov mali byť. Napokon
žalovaný poukázal na to, že o tom, že žalobca má v konkrétnej lokalite umiestnené včely sa dozvedel
prakticky až pri tom, keď si žalobca uplatňoval náhradu škody.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, zástupcu žalovaného a svedkov Ing. D., MVDr. P.,
A. K., J. K., oboznámil znalecký posudok č. 3 z roku 1999 vypracovaný JUDr. Ľ. V., žiadanku na
veterinárne vyšetrenie zo dňa 09.06.1999, výsledky vyšetrenia Štátneho veterinárneho ústavu N.,

písomné stanovisko D. Š. k úhynu včiel, protokol o teste toxicity Ústavu včelárstva L. H., protokol o
výsledku laboratórnych testov hnojiva D. M., evidenciu chemických zásahov prevádzaných P. K. V.,
certifikát č. P. z 13.10.1998, záznam z ohliadky včelstiev uskutočnené 10.06.1999, potvrdenie o zložení
hnojiva D. XXX. Š. N., oznámenie obce K. V. zo dňa 25.10.1999, oznámenie žalobcu o umiestnení včiel,
oznámenie P. P. a P. S. N. B., znalecký posudok vypracovaný RNDr. P. M., vyjadrenie Výskumného

včelárskeho ústavu L. H. zo dňa 13.07.2004 a zo dňa 20.07.2004, vyjadrenie Slovenského zväzu
včelárov zo dňa 25.08.2005, oznámenie J. K. zo dňa 20.11.2005 a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca uviedol, že v katastri obce K. V. má včelstvá umiestnené už dlhé roky, tieto sú umiestnené na
záhrade, v tesnej blízkosti sa nachádzajú pozemky patriace P. K. V.. V roku 1999 tam bolo zasiate niečo
žltékvitnúce,ohnicaaleborepka.Nato,žemuuhynulivčely,prišiel06.alebo07.06.1999,čobolasobota.
Hneď v nedeľu telefonicky požiadal starostu obce K. V., aby zorganizoval komisiu na ohliadku miesta,

tento však nereagoval. Po viacerých urgenciách nakoniec boli odobraté vzorky za prítomnosti starostu
obce, veterinára P. a jeho osoby, čo sa stalo niekedy okolo 09.06.1999. Podľa žalobcu si starosta riadne
nesplnil v tomto prípade svoje povinnosti, pretože nezabezpečil včas a riadne komisiu na ohliadku úhynu
včiel, nezabezpečil komisiu na zistenie spádu včiel. Toto musel zabezpečiť sám žalobca, hneď na druhý
deň po zistenom úhyne včelstiev za prítomnosti predsedu včelárskeho spolku K. a veterinára MVDr. M..

Žalobca uviedol, že včely bolo vidno uhynuté i priamo na poli, aj vo včelíne. Žalobca trval na tom, že
v prípade,

ak by mu vopred bolo oznámené, že sa bude vykonávať postrek proti škodcom, zabezpečil by včelíny
tak, že by ku škode nedošlo.

Ing. Ľ. K., predseda P. K. V., k veci uviedol, že v susedstve záhrady žalobcu má ich PD niekoľko hektárov

pôdy, ktorú obrába, ale v susediacich lokalitách majú pozemky aj Poľnohospodárske družstva z O., S. N.
B. a možno ďalšie. V blízkosti záhrady žalobcu bol zasiaty jarný jačmeňa a horčica na zelené hnojenie,
ktorá kvitne na žlto a mohla kvitnúť aj v rozhodnom období. 02.06.1999 P. K. V. prihnojovala jačmeň
tekutým hnojivom D. XXX,. rovnako horčicu. V tento deň sa chemický postrek proti živočíšnym škodcom
nerobil ani na horčici, ani na ďalších roliach v danej lokalite, chemický postrek proti burine, prípadne

živočíšnym škodcom sa nerobil v priebehu celého roka 1999 v danej lokalite a v tejto lokalite nebola
použitá žiadna látka, ktorá by obsahovala orgánofosfáty, karbamáty. Okrem toho vzorky boli odoberané
bez prítomnosti zástupcu PD, a museli byť odoberané z iného miesta ako z porastu horčice, odber
vzoriek mohol byť sfalšovaný.

Svedok Ing. M. D., starosta obce K. V., uviedol, že niekedy okolo 06.06.1999, v nedeľu, sa dozvedel

od žalobcu o úhyne včiel. Zabezpečoval komisiu, ktorá by bola schopná odborne posúdiť čo sa stalo,
a niekedy v stredu on, MVDr. P. a žalobca boli spoločne odoberať vzorky. Odobrali vzorky iba včiel, nie
rastlín, nakoľko už bolo 7 dní po udalosti. Starosta obce priznal, že mu celkom nebol známy postup,
čo robiť v prípade takejto udalosti. Pokiaľ ide o umiestnenie včelstiev a chemické postreky, pripustil, že
žalobca si splnil ohľadne včelína ohlasovaciu povinnosť, a ďalej uviedol, že pokiaľ by bolo ohlásené

robenie chemického postreku, vec by sa včelárom dala vedieť. V priebehu roka 1999 nikto neoznámil,
že sa v katastri obce bude robiť chemický postrek.

Svedok MVDr. J. P. uviedol, že sa v utorok 08.06.1999 dozvedel, že došlo k úhynu včiel. 09.06.1999 bol
osobne pri tom, keď sa odoberali vzorky uhynutých včiel. Pred odberom sa informoval v P. K. V. či a aké
postreky boli robené, dozvedel sa, že 02.06.1999 prihnojovali tekutým hnojivom D.. Vzorky porastov z

okolia odoberané neboli, nakoľko od postreku uplynul týždeň, medzi tým bol dážď. V okolí boli nasadené
jačmeň, ovos, horčica. Vzorku rastlín dodal žalobca, kde a ako ju získal, vedomosť nemal, nebol pri
tom. Svedok ďalej uviedol, že zabezpečil cielené laboratórne vyšetrenie na výsledky použitia hnojiva
D.. Spolu so vzorkami včiel, bola k vyšetreniu poslaná i rastlina z porastu, ktorú dodal žalobca.Svedkyňa A. K. k veci uviedla, že je turistka, do predmetnej lokality chodí viac krát do roka, pozná aj
žalobcu.Bolapritom,keďjejžalobcaukazovalmnožstvouhynutýchvčiel,žalobcamalvčelínumiestnený
bezprostredne pri poli, kde kvitla ohnica. Sama navrhovala žalobcovi, aby zobral vzorky aj z porastu,

sama mu pomáhala z kraja ohnicu trhať.

Z listinných dôkazov bolo zistené, že 18.02.1999 oznámil žalobca O. K. V. stanovisko svojich včelstiev.
Dňa 10.06.1999 sa vykonala ohliadka včelstiev, pri ktorej boli prítomní žalobca, J. K., MVDr. M. M.. Táto
komisia zistila, že na včelstvách žalobcu umiestnených v osade V. L., katastra obce K. V., uhynulo väčší
počet včiel, celkovo bolo oslabených 8 včelstiev a uhynuli 3 včelínové matky. V úľoch typu B 10 sa pritom

nachádzalo 8 kusov včelstiev, 6 v plnom rozvoji, 2 v menšej sile, 6 úľov po 10 kusov rámikov, a 2 úle po 6
kusov rámikov v plodisku a v medníku, 6 úľov po 8kusov rámikov obojstranne zaplodovaných a 2 úle po 5
kusov rámikov obojstranne zaplodovaných, zásoby medu boli 6 úľov po 12 kg medu, 2 úle po 8 kg medu.
Žalobca si mimo konania nechal spracovať znalecký posudok znalcom JUDr. Ľ. V., ktorý bol vyhotovený
23.06.1999. Znalec v tomto posudku konštatoval škodu na včelách, plode, mede, matkách a výdavkoch
na záchranu poškodených včelstiev celkom v sume 14.284,- Sk. Znalec vychádzal z posudku Štátneho

veterinárneho ústavu v N.. Štátny veterinárny ústav v N. po vykonanom vyšetrení dospel dňa 14.06.1999
k záveru, že vo vzorke včiel a v poraste boli dokázané chemické zlúčeniny inhibujúce cholinesterázy,
medzi ktoré patria organofosfáty, karbanáty a ďalšie. Tento ústav ďalej písomne dňa 26.10.1999 potvrdil,
že priemyselné hnojivo D. XXX. neobsahuje chemické zlúčeniny inhibujúce cholinesterázy, medzi ktoré
patria organofosfáty, karbanáty a ďalšie.

Súd vykonal ohliadku na mieste samom, teda konkrétne na mieste kde sa nachádza včelín žalobcu. Na
ohliadke bolo zistené, že roľa žalovaného v čase ohliadky bez porastov, sa nachádza v bezprostrednej
blízkosti, približne 15 m od včelína, z dvoch strán je ohraničená pásmom lesa, z ďalšej strany je roľa
patriaca neznámej súkromnej osobe. Vzdušnou čiarou asi 150 m od včelína je dom patriaci neznámej
osobe, vedľa ktorého je záhrada o veľkosti cca 3 áre, slúžiaca na pestovanie rôznych druhov zeleniny.

Žalobca priamo na mieste samom upresnil, že vzorky rastlín odobral v bezprostrednej blízkosti včelína,
z parcely patriacej PD K. V.. Z druhej susediacej parcely vzorky rastlín neodoberal.

Zo správy PD P. vyplýva, že toto družstvo v katastri obce K. V. neobhospodaruje žiadnu pôdu, preto v
predmetnom období v tomto katastri nebolo vykonávané ani prihnojovanie, ani chemická obrana proti
škodcom.

Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 35/1978 Zb. ak chovateľ včiel zistí, že v dôsledku ničenia škodcov
došlo k uhynutiu včiel, bez meškania to oznámi miestnemu národnému výboru, na vyzvanie miestneho
národného výboru je povinný zúčastniť sa na zisťovaní chovateľ včiel (alebo ním splnomocnený
zástupca), užívateľ pozemku, ošetrovateľ porastov, odborný pracovník ústredného, kontrolného a
skúšobného ústavu poľnohospodárskeho, zástupcovia okresného veterinárneho zariadenia, okresnej

poľnohospodárskej správy a základnej organizácie Českého zväzu včelárov alebo Slovenského zväzu
včelárov. O výsledku zisťovania urobí zástupca okresného veterinárneho zariadenia záznam a odovzdá
ho miestnemu národnému výboru. Okresné veterinárne zariadenie odošle odpis záznamu odbornému
ústavu. V prípade pochybností o príčine uhynutia v súvislosti s použitím prípravkov na ochranu rastlín
pripojí okresné veterinárne zariadenie k záznamu vzorku uhynutých včiel a vzorku ošetreného porastu.

Podľa § 3 vyššie uvedenej vyhlášky ničenie škodcov jedovatými prípravkami sa nesmie vykonávať na
kvitnúcich porastoch navštevovaných včelami.

V tomto prípade z vykonaného dokazovania vyplýva, že nebol pri zisťovaní škodnej udalosti dodržaný
postup v zmysle vyššie citovaného § 10 vyhlášky č. 35/1978 Zb.. Obecný úrad nezabezpečil bez
meškania úplnú komisiu k tomu, aby sa na mieste zistil stav veci. Skutočnosťou ale zostáva, že

prostredníctvom veterinárneho lekára došlo k laboratórnemu vyšetreniu vzoriek včiel a porastov, a vo
vzorkách boli zistené chemické látky, ktoré spôsobili úhyn včiel. Tieto chemické látky boli zistené aj vo
vzorkách porastov, pričom bolo preukázané tak žalobcom, ako svedkyňou K., že vzorky porastov boli
odobraté v čase úhynu včiel z role bezprostredne susediacej s včelínom, nebolo pochybností o tom, žetáto je obhospodarovaná žalovaným. Aj napriek tomu, že žalovaný tvrdil, že v rozhodnom období porast
nebol striekaný chemickými látkami proti škodcom, ale prihnojovaný hnojivom, ktoré škodlivé chemické
látky neobsahuje, súd dospel k záveru, že tieto tvrdenia neboli dostatočne preukázané, nakoľko inak by

sa vo vzorkách porastov nemohli škodlivé chemické látky nachádzať. Či úmyselne alebo nedopatrením
žalovaný použil k ošetreniu porastov chemické látky proti škodcom bez toho, aby o ich použití vopred
informoval obecný úrad, a porušil tak povinnosť vyplývajúcu aj z § 3 vyhlášky č. 35/1978, keď okrem
toho, že si nesplnil oznamovaciu povinnosť, ošetroval porasty v čase ich kvitnutia.

Podľa § 420 ods. 1, 3 Obč. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej

povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Z vyššie citovaného ustanovenia Obč. zákonníka vyplýva, že základnými predpokladmi vzniku
zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

Z dokazovania, ako už je vyššie uvedené vyplýva, že žalovaný vykonal úkon, ktorý je v rozpore s
objektívnym právom, porušil právnu povinnosť vyplývajúcu z všeobecne záväzných právnych predpisov.

Dostatočne bolo preukázané, že žalobcovi vznikla škoda úhynom včiel. Tiež bolo preukázané, že medzi
žalovaným porušením právnej povinnosti a vznikom škody existuje príčinná súvislosť, pretože včely
uhynuli v dôsledku pôsobenia chemických látok, ktoré sa nachádzali v postreku, ktorým ošetroval svoje
porasty žalovaný. Zároveň možno konštatovať splnenie posledného predpokladu vzniku zodpovednosti
za škody, keď žalovaný spôsobil škodu svojou nedbanlivosťou.

Podľa § 442 ods. 1, 2 Obč. zákonníka uhrádza sa skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a je to možné a účelné, uhrádza sa
škoda uvedením do predošlého stavu.

V tomto prípade si uplatnil žalobca ako náhradu škody, škodu, ktorá mu vznikla na uhynutých včelstvách,
škodu, ktorá mu vznikla zníženou produkciou medu a škodu, ktorá mu vznikla ako náklady spojené s

uplatnením tohto nároku.

Mimo konania si žalobca dal spracovať ohľadne škody na uhynutých včelstvách znalecký posudok, kde
znalec JUDr. Ľ. V. ustálil škodu na včelách, plode, mede, matkách, výdavky vynaložené na záchranu
poškodených včelstiev sumou 14.284,- Sk.

V priebehu konania súd dal vypracovať znalecký posudok k otázke výšky škody, ktorá žalobcovi vznikla,

znalec RNDr. P. M., v znaleckom posudku č. 8/2004 zo dňa 12.06.2004 ustálil škodu vo výške 4.716,-
Sk, konkrétne strata dospelých včiel 1.800,- Sk, strata včelých matiek 300,- Sk, strata zaviečkovaného a
nezaviečkovaného plodu 1.728,- Sk a výdavky na záchranu včelstiev 888,- Sk. Pokiaľ ide o ušlý zisk na
včeľom produkte za obdobie jedného roka, to je roka 1999, znalec uviedol, nie je možné určiť ušlý zisk
na včeľom produkte, a to s poukazom na to, že nemal k vyčísleniu ušlého zisku dostatočné podklady,

keďže žalobca neuviedol všetky okolnosti potrebné k tomu, aby ušlý zisk vyčíslený mohol byť.

Žalobca závery tohto znaleckého posudku namietal a žiadal, aby súd priznal škodu podľa ním
predloženého znaleckého posudku a ďalšiu uplatnenú škodu na mede.

Súd vypočul znalca RNDr. P. M. najmä k tomu, aby vysvetlil rozdiely medzi znaleckým posudkom
predloženým žalobcom a svojim znaleckým posudkom. Znalec k tomu uviedol, že pri prvom znal.

Posudku vychádzal znalec z predpokladu, že uhynulo 50 % včiel z jedného včelstva. Ani pri ohliadke
bezprostredne po vzniku škody, ani neskôr neboli zistené dostatočné podklady k tomu, aby sa určilo
koľko lietavok uhynulo v skutočnosti. Keďže žalobca včelstvá zachránil, muselo zostať najmenej 10 až
15 % lietavok, pri svojom posudku vychádzal z toho, že zostalo 20 % lietavok. Znalec v tomto smerepoukazoval na odbornú literatúru, z ktorej vyplýva, že polovica včelstva sa trvale nachádza v úli kým sa
nenaučia lietať do veku 21 dní. Druhá polovica včelstva sú lietavky, ktoré zabezpečujú výživu včiel v úli a
vetranie úľa. Ak by zahynuli všetky lietavky, neexistovala by šanca, aby prežili včely v úli. Ďalšie rozpory

medzi posudkami boli v tom, že prvý znal. Posudok vychádzal z toho, že uhynulo 40 % včelstva a 80 %
plodu, čo súdom určený znalec nepokladal za možné. Ako reálnu spotrebu včelstva v plnej sile určil 15
až 20 dkg cukru denne. Pokiaľ ide o stratu na včelých produktoch, znalec upresnil, že ju nebolo možné
určiť, pretože pri ohliadke uhynutých včelstiev do zápisnice neboli zachytené momentálne znáškové
pomery, a nebolo zaznamenané množstvo medu v jednotlivých úľoch. Bez týchto základných údajov

potom nebolo možné určiť stratu na včelých produktoch, ktorú ďalej ovplyvňujú vonkajšie faktory ako
počasie, teplota, vlhkosť a podobne. K sporným otázkam týkajúcim sa rozsahu poškodenia včiel a plodu
znalec dodal, že aj tieto údaje mali byť zistené pri ohliadke uhynutých včiel.

K otázke ušlého zisku na produkcii medu za rok 1999 súd vykonal ešte ďalšie dokazovanie, výsluchom
svedka J. K., bývalého tajomníka Z. S. T.. Tento uviedol, že každý včelár má povinnosť hlásiť
produkciu medu, základná organizácia má povinnosť tieto údaje zisťovať a oznamovať Ministerstvu

pôdohospodárstva. Svedok tiež ale uviedol, že hlásené údaje pre štatistické účely nie vždy súvisia s
reálnou produkciou, aby sa včelári vyhli nadmernému daňovému zaťaženiu, preto ohľadne produkcie
medu za rok 1999 je možné z dokladov základnej organizácie zistiť iba štatistický priemer produkcie
medu v okrese na jednu rodinu.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že treba prijať závery súdom ustanoveného

znalca, pokiaľ ide o škodu na včelách, a preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.716,-
Sk. Ušlý zisk súvisiaci s produkciou medu zistiť pre nedostatočný počet údajov možné nebolo, preto
súd v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Zároveň zamietol žalobu v časti o náhradu škody 1.429,50 Sk,
ako nákladov, ktoré vznikli žalobcovi s uplatnením nároku, pretože tieto náklady si mal správne žalobca
uplatniť pri uplatnení nároku na náhradu trov konania.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keďže obaja účastníci mali vo veci úspech
len čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže sa žalobca domáhať jej

splnenia prostredníctvom exekúcie.