Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. september 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/187/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky E.

V., bytom T. - Z., P. P. XX/XX. právne zast. JUDr. J. L., advokátom so sídlom T., N. S. A. XX/XX. proti
odporcovi M. H., bytom K. - B. XX právne zast. JUDr. M. Č., advokátom so sídlom T., N. X o zaplatenie
257.816,- Sk s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke čiastku 219.106,- Sk spolu s 12,5 % úrokom z
omeškania z tejto čiastky ročne od 11.12.2003 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 26.543,50 Sk, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa od odporcu domáhala zaplatenia čiastky 257.816,- Sk s 12,5 % úrokom z omeškania

z tejto čiastky ročne od 11.12.2003 do zaplatenia. Uviedla, že odporcovi na základe zmluvy o budúcej
zmluve, ktorej predmetom bol byt č. XX. na V.. poschodí bytového domu, s. č. XXXX. na ul. T. V. č.
X,. v T., zaplatila na budúcu kúpnu zmluvu preddavky úhrnom vo výške 240.000,- Sk a okrem toho
za odporcu uhradila dlh voči spoločnosti T., s. r. o. vo výške 17.816,- Sk. Nakoľko k realizácii prevodu
vlastníctva bytu nedošlo, vzniklo jej právo na vrátenie vyplatených preddavkov ako i na náhradu za
vyrovnanie jeho dlhu voči T.

Odporca v prejednávanej veci vzniesol námietku započítania s odôvodnením, že navrhovateľka užívala
predmetný byt od 15.12.2000 do 25.10.2002, t. j. 22 mesiacov a 10 dní bez právneho titulu, čomu pri

bežnom nájomnom za dvojizbový byt vo výške 8.000,- Sk mesačne zodpovedá obohatenie na strane
navrhovateľky vo výške 201.000,- Sk. Odporca navyše poprel, že by od navrhovateľky prijal úhrnom
čiastku 257.816,- Sk a tvrdil, že prijal len sumu 240.000,- Sk vrátane čiastky 17.816,- Sk ako platby T.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu ako účastníkov konania ako i
oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Zo zmluvy o budúcej zmluve uzavretej medzi účastníkmi dňa 10.01.2001, a to menovite z § 3 vyplýva,
že odporca potvrdil prevzatie čiastky 240.000,- Sk od navrhovateľky.Z príjmového dokladu č. 10477 zo dňa 10.01.2001 vystaveného T., s. r. o., T. vyplýva, že uvedeného
dňa navrhovateľka uhradila za odporcu úhrnom dlh vo výške 17.816,- Sk týkajúci sa bytu XXXX/X-XXX.
v obytnom dome XXXX na ulici V., t. j. bytu, ktorý bol predmetom zmluvy o budúcej zmluve.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9C/10/200, a to menovite z rozsudku vo veci samej
potvrdeným i odvolacím súdom vyplýva, že vyššie uvedená zmluva o budúcej zmluve medzi účastníkmi
zo dňa 10.01.2001, resp. práva a povinnosti z nej vyplývajúce zanikli bez uspokojenia zmluvných strán,
t. j. iným spôsobom ako splnením. Z uvedeného pripojeného spisu, a to konkrétne zo zápisnice zo dňa
07.10.2003 ďalej vyplýva, že navrhovateľka požiadala odporcu o vydanie bezdôvodného obohatenia,

ktoré je predmetom tohto sporu.

Dopytom na realitné kancelárie bolo zistené, že obvyklé nájomné 2-izbového bytu v lokalite T., ul. V. v
období r. 2001-2002 sa pohybovalo vo výške 5.000,- Sk mesačne.

Nakoniec, medzi stranami nebolo sporné, že navrhovateľka po vzájomnej dohode s odporcom začala
užívať predmetný byt od 15.12.2000 a užívala ho až do polovice novembra 2002, kedy bola z neho
vyprataná.Rovnakonebolomedzistranamisporné,želistomzodňa12.02.2002,ktorýbolnavrhovateľke

doručený 20.02.2002, zaslal odporca navrhovateľke odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve a zároveň
ju vyzval na uvoľnenie bytu v lehote 10 dní.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov

povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Právne súd vec posúdil podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a ustálil, že žalobný návrh je
v prevažnej miere dôvodný. Súd po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že navrhovateľka na
preddavkoch na budúcu kúpnu cenu zaplatila odporcovi úhrnom čiastku 240.000,- Sk. Rovnako vzal
súd za preukázané, že navrhovateľka za odporcu uhradila dlh voči T. vo výške 17.816,- Sk.

Námietka odporcu, že od navrhovateľky prevzal len čiastku 240.000,- Sk vrátane úhrady dlhu 17.816,-
Sk pred súdom nemohla obstáť, nakoľko odporca na svoje tvrdenia súdu nepredložil žiaden dôkaz a v
konečnom dôsledku na pojednávaní dňa 07.09.2007 i sám priznal, že takýmito dôkazmi ani nedisponuje.
Ohľadne právneho posúdenia veci súd vychádzal z právneho názoru, podľa ktorého ak v súvislosti
s pripravovanou kúpou nehnuteľnosti navrhovateľka poskytla odporcovi peňažnú čiastku a odporca

túto čiastku prijal, stáva sa takáto záloha ( preddavok ) bezdôvodným obohatením vo chvíli, keď
odporca odmietol nehnuteľnosť navrhovateľke predať. Za takýto okamih súd považuje doručenie listiny
navrhovateľke dňa 20.02.2002 označenej ako odstúpenie od zmluvy. Týmto dňom, t. j. 20.02.2002
sa prijaté preddavky premenili na bezdôvodné obohatenie a odporca bol povinný toto bezdôvodné
obohatenie navrhovateľke vydať, a to nasledujúceho dňa po tom, čo ho o vydanie požiadala. Pokiaľ

sa odporca domáhal kompenzácie za obdobie, kedy sporný byt navrhovateľka užívala, t. j. za obdobie
od 15.12.2000 do 25.10.2002, je potrebné si uvedomiť rozdiel v rozsahu vydávania bezdôvodného
obohatenia v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu a v prípade
bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatnej resp. zrušenej zmluvy. Tento rozdiel spočíva
v tom, že pri plnení bez právneho dôvodu sa vydáva všetko, čo sa bezdôvodným obohatením získalo,

pri plnení z neplatnej, resp. zrušenej zmluvy však len to, čo každý z účastníkov dostal podľa zmluvy
neplatnej, resp. zrušenej, samozrejme vychádzajúc z druhu právneho úkonu, ktorým sa právo užívania
veci založilo. Pokiaľ by teda bola neplatná alebo zrušená zmluva, ktorej základom by bolo bezodplatné
užívanie veci, jedinou povinnosťou z titulu bezdôvodného obohatenia by bolo vrátenie tejto veci,
samozrejme bez akéhokoľvek nároku na náhradu za užívanie tejto veci. Súc vedený týmito úvahami,

nezostávalo súdu iné ako kompenzačnú námietku do okamihu, kedy dal odporca navrhovateľke jasne
najavo ( odstúpením od zmluvy doručeného 20.02.2002 ), že jej nehnuteľnosť nemieni predať a vyzval
ju v lehote 10 dní o uvoľnenie bytu ( t. j. do 02.03.2002 ), a kedy teda odporca ukončil bezodplatné
užívanie predmetného bytu, na ktorom sa dohodli dňa 15.12.2000, ako nedôvodnú zamietnuť. V tomtoobdobí t. j. od 15.12.2000 do 02.03.2002 totiž navrhovateľka užívala tento byt na základe dohody
( hoc i ústnej ), ktorej podstatou bola bezodplatnosť ( z nijakého dôkazu nevyplýva opak, t. j. že by
sa účastníci dňa 15.12.2000 dohodli na akejkoľvek odplate za užívanie tohto bytu ). Preto za toto

obdobie za žiadnych okolností nemohol odporcovi vzniknúť nárok na odplatu za užívanie tohto bytu.
Opačnásituáciavšaknastalaod03.03.2002,kedyužnavrhovateľkaužívalaspornýbytbezakéhokoľvek
dôvodu. Pôvodnú dohodu zo dňa 15.12.2000 o bezodplatnom užívaní bytu odporca svojím odstúpením
od zmluvy a vyzvaní na uvoľnenie bytu jednostranne bez akýchkoľvek pochybností ukončil a uplynutím
lehoty na dobrovoľné vypratanie začala navrhovateľka sporný byt užívať bez právneho dôvodu. Od

tohto obdobia, t. j. od 03.03.2002 prináleží odporcovi náhrada za užívanie jeho bytu a v tejto časti je
kompenzačná námietka dôvodná. Pri nájomnom 5.000,- Sk mesačne tomu zodpovedá úhrnom čiastka
38.710,- Sk ( 7 mesiacov a 23 dní ). V tejto časti je potom žalobný návrh nedôvodný a súdu nezostávalo
iné ako ho v tejto časti zamietnuť. Pre úplnosť a vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania zo strany
navrhovateľky súd dodáva, že námietka premlčania kompenzácie neprichádza v danom prípade do
úvahy, nakoľko premlčanie vzájomnej pohľadávky možno s úspechom uplatniť iba vtedy, keď vzájomná

( započítavaná ) pohľadávka bola premlčaná už vo chvíli stretnutia sa so žalobcovou pohľadávkou, o
aký prípad v prejednávanej veci evidentne nejde.

Nakoľko v prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi sporné, že navrhovateľka za odporcu uhradila
jeho dlh voči T. vo výške 17.816,- Sk, bola v tomto prípade

naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka, ktoré

obohatenie je odporca taktiež povinný navrhovateľke vydať.

S plnením peňažného dlhu je spojený nárok veriteľa na úrok z omeškania. Navrhovateľka v konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/10/2003 na pojednávaní dňa 07.10.2003 požiadala odporcu
o vydanie bezdôvodného obohatenia, od nasledujúceho dňa sa teda odporca dostal do omeškania so
splnením svojho peňažného záväzku. Navrhovateľke preto popri práve na zaplatenie čiastky 219.106,-

Sk vzniklo i právo na úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby stanovenej N. a
platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z.). Súdu
je z rozhodovacej činnosti známe, že od 26.09.2003 do 21.12.2003 činila diskontná sadzba 6,25 %,
navrhovateľka má preto právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 12,5 % ročne od doby, od
ktorej úroky požaduje. Nakoľko sa navrhovateľka domáhala len úroku z omeškania od podania návrhu,

súd jej prisúdil len tieto (§ 153 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. priznal súd 85 % úspešnej navrhovateľke proti odporcovi náhradu trov konania
v rozsahu 70 % ( 85 % - 15 % ), ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za návrh 6.445,- Sk, v
trovách právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby ( príprava a prevzatie, spísanie žaloby )
po 7.230,- Sk, 1,5 právneho úkonu ( pojednávanie 07.09.2007, vyhlásenie rozsudku 12.09.2007 ) po

7.650,- Sk, 2 x 128,- Sk a 2 x 178,- Sk režijný paušál, zvýšené o 19% DPH 4.927,50 Sk, po krátení o
30 % predstavuje náhradu trov konania čiastkou 26.543,50 Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku

účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.