Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. apríl 2007

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/68/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nových Zámkoch, pred sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou v právnej veci žalobcov: 1./ R.

H., r.č. XXXXXX/XXX,. bytom B. XX,. 2./ P. H., rod. Z., r.č. XXXXXX/XXX,. bytom B. XX,. obaja zast.:
JUDr. N. B., advokátkou, so sídlom ul. B. K. X,. K., proti žalovaným: 1. L. M., r.č. XXXXXX/XXXX,.
bytom P. č. XXX,. 2. C. M., rod. B., r.č. XXXXXX/XXXX,. bytom P. č. XXX,. obaja zastúpení Mgr. M.
K., advokátom so sídlom N., F. XX,. 3. JUDr. Ing. K. K., r.č. XXXXXX/XXX,. bytom Š., S. XX,. 4. Ing.
T. K., rod. T., r.č. XXXXXX/XXX,. bytom Š., S. XX,. zast. JUDr. Ing. K. K., bytom Š., S. XX,. 5. C. M.,
r.č. XXXXXX/XXXX,. bytom P. č. XXX,. zast. Mgr. M. K., advokátom so sídlom N., F. XX,. o určenie
neplatnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že Zmluva o zriadení predkupného práva, ako vecného práva zo dňa 6.4.1999, Zmluva
o zriadení záložného práva zo dňa 6.4.1999 a Kúpna zmluva zo dňa 21.7.2000 sú neplatnými právnymi
úkonmi.

Žalovaní v 1., 2., 3., 4. a 5. rade sú p o v i n n í zaplatiť k rukám právnej zástupkyni žalobcov v 1. a 2.
rade titulom náhrady trov konania sumu 403.904,30 Sk, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd I. stupňa dňa 30.3.2004 rozhodol v predmetnej veci tak, že určil, že Zmluva o zriadení predkupného
práva, ako vecného práva zo dňa 6.4.1999, Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 6.4.1999 a Kúpna
zmluva zo dňa 21.7.2000 sú neplatnými právnymi úkonmi. Zároveň zaviazal žalovaných v l., 2., 3., 4. a
5. rade k náhrade trov konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia vo výške 150.346,- Sk tak,

aby ich zaplatili do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, lebo
v zákonnej lehote voči nemu podali odvolanie žalovaní v l., 2., 3., 4. a 5. rade.

Odvolací súd uznesením zo dňa 20.4.2005 zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a vrátil mu ho na
ďalšie konanie pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v l. - 5. rade je dôvodné. Súdu I. stupňa
vytkol, že nepripustil zmenu petitu návrhu v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p., ktorú zmenu si uplatnila právna
zástupkyňa žalobcov v l. a 2. rade v konečnom návrhu a právnom rozbore veci zo dňa 18.3.2004 a ďalej
poukázal na to, že je potrebné opätovne vypočuť účastníkov konania na odstránenie rozporov medzi

tvrdeniami ohľadne poskytnutia pôžičky 300.000,- Sk tak, ako boli prezentované pred súdom I. stupňa a
odvolacím súdom. V tejto súvislosti uviedol odvolací súd, že je potrebné nad všetky pochybnosti ustáliť
kedy, kde a komu bol odovzdaný obnos 300.000,- Sk, ktorý mal slúžiť ako pôžička, ďalej kto bol prítomný
pri požičiavaní peňazí a v akej výške išlo o pôžičku pre žalobcov v l. a 2. rade resp. pre žalovaných l.,
2. a 5. rade, tiež výsluchom svedkyne B. zistiť z akého dôvodu boli odovzdávané (požičiavané) peniaze
v jej byte, prečo ich odovzdávala ona, komu a v akej sume a o koho finančné prostriedky vlastne išlo.
Ďalej je potrebné odstrániť rozpor v tom smere kde a kedy vlastne žalobcovia v l. a 2. rade obdržali od

žalovaných v l. a 2. rade sumu 175.000,- Sk, keď z konania pred súdom I. stupňa vyplýva, že týmtomiestom mal byť osobný automobil, zatiaľ čo z konania súdu II. stupňa - odvolacím žalovaná v 2. rade
za toto miesto označila obchod. Čo sa týka náhrady trov konania odvolací súd vo svojom uznesení
uviedol, že súd I. stupňa musí v novom rozhodnutí odôvodniť vzťah medzi vyhl. č. 240/1990 Zb. a vyhl.

č. 163/2002 Z.z. najmä pokiaľ ide o ust. § 13 ods. 1, 6 vyhl. č. 240/1990 Zb. a ust. § 13 ods. 1, 6, 7 vyhl.
č. 163/2002 Z.z.. Taktiež sa má zaoberať aj príčinami vzniku tohto sporu v súvislosti s rozhodovaním
o náhrade trov konania. Až po takto doplnenom dokazovaní súd I. stupňa opätovne rozhodne vo veci
samej, ako aj o náhrade trov konania.

Súd I. stupňa postupoval v rámci doplnenia ďalšieho dokazovania v intenciách uznesenia odvolacieho

súdu a na pojednávaní konanom dňa 16.1.2006 pripustil zmenu petitu žaloby tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku. Podrobne vypočul účastníkov konania na všetky otázky kladené odvolacím
súdom vo svojom uznesení a tak isto vypočul aj svedkyňu B. na mieste samom za prítomnosti všetkých
účastníkov konania a právnych zástupcov okrem žalobcu v 2. rade a žalovanej v 5. rade, na adrese
jej trvalého bydliska, keďže kvôli svojím zdravotným problémom sa nevedela dostaviť na pojednávanie
na súd. Z takto vykonaného dokazovania súd nepochybne zistil a mal preukázané, že žalovaní v 3. a

4. rade poskytli pôžičku 300.000,- Sk. Zároveň však z výpovedí účastníkov bolo tiež preukázané, že z
tejto pôžičky 100.000,- Sk obdržali žalobcovia a 200.000,- Sk obdržali žalovaní v l. a 2. rade. Tvrdenia
žalovaných o tom komu a za akých okolností bola táto pôžička poskytnutá sú rozporné, dokonca
žalovaná v 2. rade mala úplne odlišné tvrdenia vo výpovediach, ktoré učinila pred rozhodnutím súdu I.
stupňa zo dňa 30.3.2004 ako už po rozhodnutí odvolacím súdom. Žalovaný v l. rade sa odvolával vo

svojej výpovedi na to, že pôžičku vybavovala jeho manželka a preto k podrobnostiam sa nevie vyjadriť
a určité veci si už nepamätá. Z výpovede žalovanej v 2. rade však bolo preukázané, pretože to sama
uviedla, že aj oni dostali pôžičku ako manželia a na otázku, či ich žalobcovia požiadali, aby im žalovaní
v l. a 2. rade išli za ručiteľov žalovaná v 2. rade na otázku neodpovedala, hovorila o niečom úplne inom
a nakoniec povedala „dostali sme pôžičku“, ale na otázku položenú neodpovedala. Čo sa týka kúpnej

zmluvy zo dňa 21.7.2000 v ďalej časti výpovedi žalovaná v 2. rade odpovedala na otázku, či žalobcovia
podpísali kúpnu zmluvu zo dňa 21.7.2000 tak, že „myslím si, že vtedy už neboli žalobcovia predávajúci“
a potom tiež uviedla „my sme mali takú pôžičku a zmluvu, že keď niekto neplatí, tak nemôže za neho
tretia osoba podpísať zmluvu“. Žalovaná v 4. rade na otázky kladené súdom I. stupňa, že kto ich poprosil
o poskytnutie pôžičky a v akej výške uviedla, že „ H. a M. vo výške 300.000,- Sk“. Výpoveďou svedkyne

B., ktorá bola podrobne vypočutá vo veci bolo preukázané, že o poskytnutie pôžičky, v akej výške, na
aký účel ju požiadala p. žalobkyňa v 2. rade so žalovanou v 2. rade s tým, aby svedkyňa riešila peniaze,
lebo vedeli, že ona to vie, resp. aby im ona zadovážila tieto peniaze, keďže aj svedkyňa sama si zvykla
požičiavať. Na ďalšiu presnejšiu špecifikáciu otázky na svedkyňu kto poskytol pôžičku a komu svedkyňa
uviedla „nevie“. V priebehu ďalšieho dokazovania výpovede žalovaných ohľadom poskytnutia pôžičky

300.000,- Sk boli také, že pôžička vo výške 300.000,- Sk bola poskytnutá iba žalobcom v l. a 2. rade.
Čo sa týka okolností, za ktorých boli dohodnuté podmienky poskytnutia pôžičky bolo preukázané, že na
podmienkach poskytnutia sa dohodli žalovaní v 3. a 4. rade so žalobcami a žalovanými v l. a 2. rade v
obchode žalovaných v l. a 2. rade, pričom ani jeden z nich neuviedol, že by malo ísť o zmenečný úver
vo výške 19.800 DEM. Všetci rovnako tvrdili, že išlo o poskytnutie pôžičky vo výške 300.000,- Sk. Čo sa

týka okolností oboznámenia sa s obsahom zmlúv vypracovaných žalovaným v 3. rade žalovaný v l. rade
vo svojej výpovedi uviedol, že on viezol žalobcov na podpis zmlúv k notárke do Š. s tým, že obsah zmlúv
im nevysvetľoval v aute, pretože žalobkyňa v 2. rade tvrdila, že žalobca v l. rade je s obsahom zmlúv
oboznámený. V tejto súvislosti žalovaný v 3. rade k vysvetleniu obsahu zmlúv na otázku, že kto vysvetlil
žalobcom obsah práv. úkonov vo svojej výpovedi uviedol „domnievam sa, že žalovaní v l. a 2.rade,

nepamätám si to presne“. Tiež uviedol, že každý si prečítal zmluvy sám a potom ich podpísal, nahlas
čítané neboli. V rozpore s týmto tvrdením svedkyňa B. uviedla, že ona vopred upozornila žalobkyňu v
2. rade, že peniaze sa dajú požičať len na zmenku a tiež, že už týždeň pred odovzdávaním peňazí boli
listiny vyhotovené, a že im vysvetlila kuchynskou maďarčinou obsah a povedala im, že majú týždeň na
podpísanie listín a overenie papierov. Žalovaní v l. až 4. rade o svedkyni B. uviedli, že v jej byte došlo

iba k odovzdaniu peňazí, pričom sama svedkyňa vypovedala, že sa považovala za sprostredkovateľku
pôžičky a tlmočníčku, o čom v priebehu dokazovania nebola zmienka. Z výpovede svedkyne však
jednoznačne súdu vyplynulo, že je v úzkom priateľskom vzťahu so žalovanými v l. až 4. rade, kým
žalobkyňu v 2. rade pozná iba z obchodu, tiež skutočnosť, že často vybavovala pôžičky od žalovaných
v 3. a 4. rade. Jej odpovede boli jednoznačné pri výsluchu len na otázky kladené právnym zástupcom

žalovaných v l. a 2. rade a žalovaného v 3. rade, v ktorých už v podstate bola zahrnutá odpoveď a teda
už z otázok jej bolo zrejmé ako má odpovedať. Pri hodnotení dôveryhodnosti svedkyne a žalovaných nieje opomenuteľný záujem žalovaných v l. a 2. rade získať do svojho vlastníctva aj podiel 7/12 od žalobcov
a to ešte skôr ako došlo k poskytnutiu pôžičky. Z výpovedí účastníkov konania po rozhodnutí odvolacím
súdom bolo nespochybniteľne preukázané, že žalobcovia v l. a 2. rade po celú dobu tohto súdneho

konania vypovedali rovnakým spôsobom, rovnako sa pridržiavali všetkého toho čo už vypovedali pred
rozhodnutím súdu I. stupňa, kým žalovaní v l. až 4. rade účelovo menili svoje výpovede tak, ako im
to práve vyhovovalo a vytýkané rozpory vo svojich výpovediach odôvodňovali rôzne, napr. žalovaný v
l. rade na výzvu súdu, aby odstránil rozpory vo svojich výpovediach, ktoré učinil pred súdom I. stupňa
a pred odvolacím súdom, teda kedy bola žalobkyni zaplatená kúpna cena zadnej časti nehnuteľnosti

obchodných priestorov v Š. v sume 175.000,- Sk a prečo v pôvodnej svojej výpovedi potvrdil to čo uviedla
žalobkyňa, že sumu 175 000,- Sk jej zaplatili v aute cestou domov, keď ju viezli od svedkyne B. v deň
poskytnutia pôžičky a v neskoršej svojej výpovedi už uviedol, že bolo to síce v aute, ale cestou domov z
obchodu a svoju odpoveď vysvetlil tým, že je stresovaný. Ďalej žalovaný v l. rade zmenil svoju výpoveď
aj v tom, že v prvej výpovedi uviedol, že žalobca v l. rade pri odovzdávaní pôžičky prítomný nebol a v
druhej výpovedi už na otázku, či bol žalobca v l. rade prítomný uviedol, že jednoznačne áno. Žalovaný v

l. rade tiež potvrdil pred súdom vo svojej prvej výpovedi aj to tvrdenie žalobkyne, že z pôžičky 100.000,-
Sk mala žalobkyňa odovzdať 25.000,- Sk Š. T.. O tejto sume žalobkyňa tvrdila, že to mali byť úroky z
pôžičky 100.000,- Sk. Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi okrem iného uviedla, že aj „oni mali pôžičku
od žalovaného v 3. rade a tiež uviedla, že má problémy s vyjadrovaním sa v slovenskom jazyku a preto
došlo k nedorozumeniu“. Žalovaní v l. a 2. rade nevedeli súdu odpovedať na otázky kedy a kto ich

požiadal, aby boli ručiteľmi. Na otázku, či ich požiadali o to žalobcovia, aby boli ručiteľmi žalovaný v 1.
rade uviedol, že je to preňho ťažká otázka nie je odborník na tieto výrazy a nevie to posúdiť. Na rozdiel
od výpovedí žalovaného v l. rade svedkyňa B. v tejto súvislosti uviedla, že žalovaní v l. a 2. rade boli len
svedkami pri poskytnutí pôžičky. Z právneho hľadiska pre posúdenie predmetu sporu je podstatné to, že
predmetom právneho úkonu dohodnutého medzi účastníkmi mala byť pôžička v sume 300.000,- Sk. Z

výsledkov vykonaného dokazovania v intenciách uznesenia odvolacieho súdu však nebolo preukázané
kedy, komu a v akej výške bola pôžička poskytnutá, kedy, kde a medzi kým došlo k uzavretiu zmluvy
o pôžičke. Zmätočnosť výpovedí súd posúdil tak, že žalovaní v l. až 4. rade tieto svoje výpovede po
rozhodnutí odvolacím súdom zmenili

resp. ich menili, tieto sú zmätočné a nie sú jednoznačne preukázané. Namiesto klasickej zmluvy

o pôžičke podľa ust. OZ § 657 a 658 žalovaný v 3. rade ako advokát uviedol, že vypracoval
Zmluvu o zmenečnom úvere pre nominálnu hodnotu zmenky 19.800 DEM, a že si požičal ustanovenia
Obchodného zákonníka vzťahujúce sa na zmenku a zmenečný úver, pretože podľa Občianskeho
zákonníka sa pre predmet zmluvy o pôžičke nevyžaduje písomná forma. Súd však zmluvu a konanie o
zmenečnom úvere vylúčil na samostatné konanie svojím uznesením zo dňa 7.6.2002, ktoré uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 1.7.2002. Pokiaľ ide o Zmenku a Zmluvu o zmenečnom úvere, aj keď boli
vylúčené na samostatné konanie je potrebné sa s nim zaoberať ako s prejudiciálnou otázkou, pretože
z výpovedí všetkých účastníkov konania týmto právnym úkonom mal byť zastretý právny úkon pôžičky,
avšak jeho obsah nezodpovedá ani obsahu uzavretého právneho úkonu pôžičky o poskytnutí pôžičky
v sume 300.000,- Sk a nezodpovedá ani vôli účastníkov v zmysle ust. § 41a ods. 2 OZ. Podľa tohto

zákonného ustanovenia neplatný je právny úkon urobený predstierane. S urobením takého úkonu je
spravidla spojené zastieranie iného právneho úkonu.

V tejto časti vec bola postúpená KS v Nitre, ako súdu vecne príslušnému, ten sa s vecou aj zaoberá,
aj koná vo veci, nakoľko žiadal súd I. stupňa, aby mu uviedol, či predmetná vec je už právoplatne
skončená a žiadal o zapožičanie spisu. Súd však písomne odpovedal konajúcemu sudcovi, že spis

nie je možné zapožičať, pretože sa vo veci bude rozhodovať v krátkej dobe a až po rozhodnutí vo
veci samej je možné spis zapožičať. V danom prípade má súd za to, že nie je možné vec riešiť
takým spôsobom, že si advokát znalý práva požičia ustanovenia Obchodného zákonníka a prekvalifikuje
zmluvu o pôžičke na zmluvu o zmenečnom úvere. Už v tomto smere sa jedná o neplatnosť právnych
úkonov z dôvodu, že takýto úkon medzi účastníkmi konania dohodnutý nebol a následne s poukazom

na tento neexistujúci právny stav vyhotovil žalovaný v 3. rade Zmluvu o zriadení predkupného práva,
ako vecného práva a Zmluvu o zriadení záložného práva, ktorých sa práva a povinnosti účastníkov
týchto zmlúv viažu výlučne na sumu 19.800 DEM. Následne po tom, ako si žalovaný v 3. rade požičal
ustanovenia Obchodného zákonníka pre absolútny občiansko-právny vzťah vyhotovil Zmenku, Zmluvu
o zmenečnom úvere, Zmluvu o zriadení predkupného práva a Zmluvu o zriadení záložného práva. V

zmluve o zriadení predkupného práva ako vecného práva sa v článku I. uvádza, že predmetom tejto
zmluvy je zriadenie predkupného práva na zabezpečenie pohľadávky v sume 19.800 DEM poskytnutejna základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 6.4.1999 uzavretej medzi oprávnenými a povinnými. Ako oprávnení
sú v tejto zmluve vedení žalovaní v 3. a 4. rade a ako povinní žalobcovia v l. a 2. rade a žalovaní v l.
a 2. rade.

V Zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 6.4.1999 sa v článku I. uvádza, že predmetom tejto zmluvy
je zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávky z pôžičky v sume 19.800 DEM poskytnutého
na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 6.4.1999 uzavretej medzi záložným veriteľmi a záložcami. Ako
záložný veritelia sú v tejto zmluve uvedení žalovaní v 3. a 4. rade a ako záložcovia žalobcovia v l. a
2. rade a žalovaní v l. a 2.rade. Obsah týchto oboch zmlúv prisvedčuje pravdivostí tvrdení žalobcov

o tom, že pôžička bola poskytnutá aj žalovaným v l. a 2. rade a tvrdenie, že žalovaní v l. a 2. rade
mali byť len svedkami pri týchto úkonov sú obsahom týchto zmlúv vyvrátené. Do oboch týchto zmlúv
sú rukou dopísané najpodstatnejšie náležitosti zmlúv ako sú označenie nehnuteľnosti a výšky podielov
spoluvlastníkov a výška pohľadávky, ktorá sa týmito zmluvami zabezpečuje. Na každej je dopísaná
suma taká, ktorá nekorešponduje s výškou sumy uvedenej na kúpnej zmluve, ktorá mala byť uzavretá
na sumu 300.000,- Sk a nie na sumu 456.647,40 Sk. Na otázku na žalovaného v 3. rade, či rukou

dopísané dodatky do zmlúv prejednal so žalobcami resp. ich oboznámil uviedol, že nie, lebo to nemenilo
obsah zmluvy. Vyhodnotením týchto dôkazov mal súd za to, že rukou dopísané údaje žalovaným v
3. rade sú podstatnými náležitosťami zmlúv a zmenil sa nimi obsah zmluvy o pôžičke, ktorá mala byť
pôvodne uzavretá na inú sumu, než aká bola rukou dopísaná. Na základe týchto všetkých skutočností
má súd za to, že prejav vôle smerujúci k vzniku zmeny, alebo zániku práv alebo povinností v týchto

zmluvách nezodpovedá obsahu skutočne uzavretého právneho úkonu preto všetky tri zmluvy, o ktorých
súd konal považuje podľa § 39 OZ za absolútne neplatné právne úkony, pretože tieto svojím obsahom
a účelom odporujú zákonu, zákon obchádzajú a priečia sa aj dobrým mravom. Okrem iného návrhy na
dokazovanie žalovaného v 3. rade ohľadom toho, že žalobcovia v l. a 2. rade neovládajú slovenský
jazyk a aby predložili vysvedčenia zo základných škôl, či boli hodnotení z jazyka slovenského, ale i

ďalšie návrhy, ktoré navrhoval súd zamietol, pretože ich považoval za dôkazy nad rámec tohto konania,
pretože súd vykonal všetky dôkazy, ktoré mu odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení nariadil
a preto všetky ostatné považoval za nadbytočné, pretože aj keď podľa tvrdenia žalovaného v 3. rade
žalobcovia chodili do ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským prirodzene, že v týchto školách mali ako
ďalší predmet aj slovenský jazyk a dohovoriť sa po slovensky kuchynskou slovenčinou aj dokážu, čo

nikdyaninepopieraliažiadaliustanoviťtlmočníkaztohodôvodu,ženevediasavyjadrovaťvslovenskom
jazyku tak odborne ako v maďarskom jazyku, lepšie sa vedia vyjadriť to čo chcú povedať. Námietka
žalovaného v 3. rade v tom smere, že na niektorých pojednávaniach nebol prítomný tlmočník a boli tam
prítomnížalobcoviavl.a2.rade,ažepochopiliajvslovenskomjazykutočosapojednávaloniejecelkom
pravdivé, pretože vo väčšine prípadov tlmočník nebol prítomný vtedy, keď neboli prítomní žalobcovia v l.

a 2. rade. Je absurdné, aby žalobcovia v l. a 2. rade vôbec nerozumeli reči v slovenskom jazyku, inak by
nemohlibyťobčanmitohtoštátuapretostýmtodôkazomsasúdnezaoberal.Čosatýkaďalšíchdôkazov,
ktoré navrhoval žalovaný v 3. rade tieto jednak sa v spise nachádzali a boli oboznámené, najmä čo sa
týka spisov Správy katastra N. Z., ako aj ich obsahom podrobným, ďalej doručeniek ohľadom prevzatia
právnych úkonov, ktorej neplatnosti sa žalobcovia domáhajú a čo sa týka dôkazu výsluchu svedkov,

ktorý by potvrdili, že žalobcovia ovládajú slovenský jazyk súd zamietol, pretože ich nepovažoval za
podstatné, pretože ako vyššie uviedol žalobcovia ovládajú slovenský jazyk hovorovou rečou.

Tým, že žalovaný v 3. rade vyhotovil okrem Zmluvy o pôžičke ďalšie právne úkony ako Zmluvu o
zmenečnom úvere, Zmenku a na to nadväzujúcich zmlúv uviedol do omylu žalobcov ako i žalovaných
v l. a 2. rade, seba, ako i žalovanú 4. rade obohatil sa na úkor žalobcov a žalovaných v l. a 2. rade.

Žalovaná v 2. rade potvrdila vo svojej výpovedi, že s manželom zaplatili pôžičku za žalobcov žalovanému
v 3. rade v sume 23.000 DEM niekedy v júni 2001. Na toto nadväzujúc žalovaná v 5. rade splatením
pôžičky rodičmi automaticky nadobudla podiel žalobcov z nehnuteľnosti do svojho vlastníctva. Z takto
vykonaného dokazovania má súd za to, že žalovaným v 3. a 4. rade titulom vrátenia pôžičky 300.000,-
Sk bolo vrátených 23 000 DEM žalovanými v l. a 2. rade, ako kúpna cena nehnuteľností podľa kúpnej

zmluvy, ktorú zaplatila žalovaná v 5. rade a suma 88.425,- Sk, ktorú zaplatila žalobkyňa v 2. rade. S
poukazom aj na konanie OS v Nitre pod sp. zn. 30 Zm 8/05, ktorým sa žalovaná v 4. rade domáha
vydania zmenkového platobného rozkazu od žalobcov v l. a 2. rade na zaplatenie sumy 422 355,- Sk súd
vydal zmenkový PR, tento však nenadobudol právoplatnosť, pretože voči nemu boli podané námietky
žalobcami a vec nie je právoplatne ukončená.Na základe takto zisteného doplneného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci dospel súd k
nasledovnému právnemu názoru a záveru veci:

Podľa ustanovenia § 22 ods. 2 OZ, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny

úkon o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa ustanovenia § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku
tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ustanovenia § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 41a, ods. 2 OZ, ak právnym úkonom má byť zastrený iný právny úkon, platí tento

iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého
právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Podľa ustanovenia § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je tak isto neplatný, ak omyl

táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia § 657 OZ, Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu,
najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ustanovenia § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa ustanovenia § 151f, ods. 1 OZ, platného do 1.1.2003, ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a
včas splnená, môže sa záložný veriteľ domáhať uspokojenia zo zálohu, a to aj vtedy, keď zabezpečená

pohľadávka je premlčaná.

S poukazom na vyššie uvedené súd považuje všetky tri právne úkony za absolútne neplatné, pretože
záujem žalovaných v l. a 2. rade v spolupráci so žalovanými v 3. a 4. rade bol ten, aby žalobcov
uviedli do omylu, aby mohli nadobudnúť celé obchodné priestory v Š. vrátane podielu žalobcov 7/12,
ktorý sa previedol do vlastníctva ich dcéry žalovanej v 5. rade a potom neskôr ako je evidentné z

LV č. 4348 kat. úz. Š. na spoločnosť P. s.r.o. so sídlom H. XX, Š., čo už bolo prevedené v priebehu
tohto konania, teda ďalšia skutočnosť nadväzujúca na to, aby žalovaná v 5. rade nefigurovala ako
podielová spoluvlastníčka tejto nehnuteľnosti a týmto konaním vlastne žalovaní v 3. a 4. rade uviedli
do omylu žalovaných v l. a 2. rade, aby si mohli niekoľko násobne uplatňovať vrátenie pôžičky. Ďalším
dôvodom absolútnej neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 21.7.2000 je to, že pri uzavretí tohto právneho

úkonu žalovaní v 3. a 4. rade vystupovali ako splnomocnené osoby na základe plnomocenstva pojatého
do Zmluvy o zmenečnom úvere zo dňa 6.4.1999. Už zo samotného obsahu tohto plnomocenstva
nepochybne vyplýva, že ide o plnomocenstvo všeobecné bez konkretizácie nehnuteľnosti, ktorej by sa
obsah plnomocenstva mal týkať. Nie je z neho zrejmé kto túto plnú moc udeľuje, pretože v zmluve
o zmenečnom úvere sú ako výstavcovia zmenky uvedené dve osoby, z obsahu plnomocenstva však

vyplýva, že ho udeľuje len jeden výstavca zmenky. Z výpovedí žalovaných jednoznačne vyplýva, že išloiba o uzavretie práv. úkonu pôžičky v sume 300.000,- Sk. Zmenka a zmluva o zmenečnom úvere sú
úkony vyhotovené žalovaným v 3. rade, ktoré boli vypracované žalovaným v 3. rade a v skutočnosti
neplatné. Vyššie uvedené splnomocnenie je súčasne v rozpore s ust. § 22 ods. 2 OZ , pretože podľa

tohto zák. ustanovenia zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore s so záujmami
zastupovaného. V mene žalobcov v l. a 2. rade Kúpnu zmluvu zo dňa 21.7.2000 uzavreli žalovaní v 3.
a 4. rade, ktorí boli podľa Záložnej zmluvy záložnými veriteľmi, teda kolízia záujmov žalovaných v 3. a
4. rade so záujmami žalobcov v l. a 2.rade pri uzatváraní tejto zmluvy je nesporná. Podľa názoru súdu
kúpna zmluva zo dňa 21.7.2000 je v rozpore aj so zák. ust. § 151f ods. 1 OZ, nakoľko podľa výkladu

tohto zák. ustanovenia až po zročnosti zabezpečenej pohľadávky, ktorá nie je riadne a včas uspokojená
má záložný veriteľ zásadne právo domáhať sa uspokojenia predaju zálohu v rámci súdneho výkonu
rozhodnutia alebo výkonu exekúcie. Na tento cieľ si musí zaobstarať podklad pre výkon rozhodnutia -
exekučný titul, ktorý je v súlade s ust. § 274 O.s.p. len právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie.
Z výpovedí účastníkov konania však jednoznačne vyplýva, že došlo medzi nimi k uzavretiu práv. úkonu
pôžičky podľa § 657 a 658 OZ a k žiadnemu inému práv. úkonu a tiež sa nepodarilo v tomto konaní

preukázať bez pochyby kto, komu , kedy a akú pôžičku poskytol. Ani žalovaní v l. a 2. rade nevedeli
povedať koľko zmlúv podpísali a aké to boli zmluvy.

Čo sa týka naliehavého práv. záujmu, či bol preukázaný alebo nie mal súd za to, že ho žalobcovia
preukázali tak, ako to vyžaduje ust. § 80 písm. c O.s.p., pretože v podstate práv. úkonmi vypracovanými
žalovanýmv3.rade,aleajkonanímžalovanýchvl.-4.radeprišližalobcoviaosvojmajetokanaliehavosť

práv. úkonu zdôvodnili práve podaním tejto žaloby, ktorú súd celkove vyhodnotil tak, že ju preukázali
dostatočným spôsobom na to, aby jej súd vyhovel.

Preto súd rozhodol tak, že všetky tri práv. úkony tak, ako sú citované vo výroku rozsudku sú absolútne
neplatné podľa § 39, § 49a OZ v spojitosti aj s ďalšími ust. OZ ako § 34, § 22 ods. 2 OZ a preto návrhu
v plnom rozsahu vyhovel.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich žalobcom, ktorí boli v tomto
konaní úspešní, ktoré predstavujú celkove sumu 403.904,30 Sk a ktoré pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku za návrh vo výške 1.000,- Sk položky 1b zák. č. 71/1992 Zb. v znení platných zmien a
doplnkov najmä novely č. 457/2000 Z.z. platnej v čase podania návrhu a z trov právneho zastúpenia vo
výške 402.904,30 Sk vychádzajúc z vyhlášok MS SR č. 240/1990 Zb., 163/2002 Z.z. a 655/2004 Z.z..

Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení poukázal na to, že súd I. stupňa v novom rozhodnutí
musí odôvodniť vzťah medzi vyhláškou č. 240/1990 Zb. a vyhl. č. 163/2002 Z.z., najmä pokiaľ ide o
ust. § 13 ods. 1, 6 vyhl. č. 240/1990 Zb. a ust. § 13 ods. 1, 6, 7 vyhl. č. 163/2002 Z.z. a zaoberať sa
aj príčinami vzniku tohto sporu v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania. Súd I. stupňa sa s
týmito otázkami vyporiadal nasledovne: s otázkou týkajúcou sa priznania náhrady trov konania mal za to,

že tento spor vznikol výlučne zavinením žalovaných, predovšetkým však žalovaného v 3. rade, ktorý ako
právnik vyhotovil niekoľko právnych úkonov, v dôsledku ktorých došlo k protiprávnej ujme na majetku
žalobcov. Podiel žalovaných v l. a 2. rade na vzniku sporu súd zistil v tom, že riadne a včas nesplatili
sumu 200.000,- Sk, ktorú si požičali oni a žalobkyňu v l. rade ubezpečovali, že má dostatok času na
vrátenie pôžičky 100.000,- Sk. Až následne z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za to, že už

pri poskytovaní pôžičky boli žalovaní dohodnutí na tom, že žalobcov uvedú do omylu, aby žalovaní v 3.
a 4. rade získali na požičanej sume nepomerne vysoké zisky a žalovaní v l. a 2. rade prevodom podielu
žalobcovdovlastníctvaichdcéry,žalovanejv5.rade,abyzískalicelúnehnuteľnosť,keďžežalobcoviaim
svoj podiel na nehnuteľnosti predať nechceli. Ďalej v priebehu konania mal súd preukázané, že žalovaní
v l. a 2. rade z dôvodu, aby žalobcovia sa zároveň nemohli domáhať aj určenia vlastníckeho práva k

podielu 7/12 z nehnuteľnosti previedli na svoju dcéru, žalovanú v 5. rade nezákonne nadobudnutý podiel
7/12 do vlastníctva spoločnosti P. s.r.o., so sídlom v Š.. Z týchto dôvodov sa žalobcovia budú musieť v
osobitnom konaní domáhať určenia vlastníckeho práva k tomuto podielu. Z týchto dôvodov mal súd za
to, že náhradu trov konania žalobcov je potrebné posúdiť podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Podľa ust. § 13 ods. 6 vyhl. č. 240/1990 Zb., ak nemožno hodnotu veci vyjadriť v peniazoch, alebo ak

ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci
je 200,- Sk, ak nie je ďalej ustanovené inak. V tomto konaní právna zástupkyňa zastupovala dvochžalobcov a preto podľa § 17 ods. 2 tejto vyhlášky sa úkonu každého z nich znižuje o 20 %, a tak jeden
úkon poskytnutý pre oboch žalobcov podľa vyhl. č. 240/1990 Zb. predstavuje sumu 320,- Sk.

Na rozdiel od vyhl. č. 240/1990 Zb. podľa vyhl. č. 163/2002 Z.z. účinnej od 1.4.2002 cena jedného úkonu

sa vypočíta podľa § 13 ods. 1 a ods. 7 tejto vyhlášky z hodnoty veci, alebo práva. Preto podľa tejto
vyhlášky cena jedného úkonu právnej pomoci predstavuje sumu 8 216,- Sk s poukazom aj na to, že
právna zástupkyňa zastupuje dvoch žalobcov a u každého sa znižuje úkon o 20 % (§ 17 ods. 2 vyhl. č.
163/2002 Z.z.) a tak jeden úkon poskytnutý pre oboch žalobcov predstavuje sumu 13.146,- Sk.

V súlade s vyhl. č. 240/1990 Zb. za obdobie do jej účinnosti prináleží právnej zástupkyni nasledovná

odmena: 1 úkon á 400,- Sk (prevzatie a príprava vrátane prvej porady s každým so žalobcov osobitne
2 x 200,- Sk), 3 úkony á 320,- Sk (písomné podanie žaloby, ďalšie podanie na súd zo dňa 15.8.2001,
účasť na pojednávaní dňa 28.9.2001), náhrada režijného paušálu 5 x á 100,- Sk, spolu teda úkony podľa
tejto vyhlášky predstavujú sumu 1 860,- Sk.

Podľa vyhl. MS SR č. 163/2002 Z.z., cena jedného úkonu právnej pomoci je podľa § 13 ods. 1 8.216,-
Sk u každého žalobcu znížená o 20 % (§ 17 ods. 2 ) t.j. 6.573,- Sk x 2 = 13.146,- Sk.

Podľa tejto vyhlášky právna zástupkyňa poskytla tieto úkony právnej pomoci: 1 x á 26.292,- Sk (účasť
na pojednávaní dňa 23.8.2002, t.j. 13.146 x 2), 7 úkonov á 13.146,- Sk (účasť na pojednávaní dňa
6.11.2002, 17.9.2003, 14.11.2003, 21.1.2004, 17.3.2004, písomné podanie právny rozbor veci podľa
§ 16 ods. 1, písm. e, účasť na pojednávaní dňa 30.3.2004), 1 x á 3.286,- Sk (účasť na pojednávaní
konanom dňa 21.5.2003, bez pojednávania odročené, t.j. 1 zo sumy 13.146,- Sk), náhrada režijného

paušálu 10 x á 128,- Sk, náhrada za stratu času za čas strávený z cestou z K. do N. Z. a späť podľa
vyhl. č. 240/1990 Zb. za každú začatú 1 hodinu 20,- Sk - 1 cesta 2 x 20 Sk = 40,- Sk a podľa vyhl. č.
163/2002 Z.z. za každú začatú 1 hodinu 534,- Sk, celkom bolo vykonaných 8 ciest z K. do N. Z. a späť
t.j. 16 x 534,- Sk = 8.544,- Sk.

Po ukončení pôvodného prvostupňového konania právna zástupkyňa žalobcov vykonala ďalšie úkony

týkajúce sa odvolania žalovaných a to písomné podanie na súd a vyjadrenie k odvolaniu zo dňa
13.7.2004 v sume 13.146,- Sk a náhradu režijného paušálu á 128,- Sk.

Podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. platnej od 1.1.2005, podľa § 10 ods. 1 cena jedného úkonu právnej
pomoci z hodnoty veci 456.647,40 Sk predstavuje sumu 9 650,- Sk po znížení o 20 % cena pre jedného
žalobcu predstavuje sumu 7 720,- Sk, pre dvoch žalobcov 15 440,- Sk. Boli vykonané tieto úkony: 1 x

15.440,- Sk (účasť na odvolacom pojednávaní na Krajskom súde v Nitre), náhrada režijného paušálu
150,- Sk, strata času cestou z K. do N. a späť 6 x 1 hodiny á 250,- Sk = 1.500,- Sk a paušálna náhrada
za použitie osobného motorového vozidla Š. S. 6,20 x 150 km = 930,- Sk.

V konaní pred tunajším súdom po zrušení rozsudku odvolacím súdom boli vykonané nasledovné
právne úkony právnou zástupkyňou podľa vyššie citovanej vyhlášky: 4 úkony á 15.440,- Sk (účasť na

pojednávaniach dňa 16.1.2006, 6.3.2006, 23.6.2006, 6.12.2006), skutkový a právny rozbor veci - 1 úkon
á 15.440,- Sk, strata času cestou z K. do N. Z. a späť, 4 x ( 2 x 1 hodina á 264,-Sk t.j. 528 x 4 = 2.112,-
Sk), paušálna náhrada 6,20 x 70 km 434 x 4 = 1.736,- Sk, 1 úkony á 15 440,- Sk (účasť na výsluchu
svedkyne B. v M.), strata času cestou z K. do M. a späť 4x 264,- Sk = 1.056,- Sk, paušálna náhrada 6,20
x 95 km = 589,- Sk, režijný paušál 6 x 164,- Sk = 984,- Sk, 2 x á 15 440,- Sk (písomné vyjadrenie zo

dňa 26.2.2007 a 2.3.2007), 2 x 15.400,- Sk (účasť na pojednávania dňa 30.3.2007 a 24.4.2007), účasť
na vyhlásení rozsudku (1 úkonu) 7 720,- Sk, režijný paušál 5 x 178,- Sk = 890,-Sk, strata času cestou
z K. do N. Z. a späť 3 x 1 056,- Sk = 3.168,- Sk, paušál náhrada za používanie motorového vozidla zn.
Š. S. 6,20 x 95 km x 3 = 1 302,- Sk, 19 % DPH 64 329,30 Sk, ktoré trovy konania sú žalovaní v l. až 5.
rade povinní zaplatiť k rukám právnej zástupkyni žalobcovi do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Nitre v 4 vyhotoveniach.

Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho

poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.