Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. február 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-12C/665/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricie Kepeňová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Patríciou Kepeňovou v právnej veci navrhovateľa J. K.,

občana Slovenskej republiky, bytom B. P. B., Z. XXX/XX. proti odporcovi M. D., so sídlom M., J. X,.
IČO XX. XXX. XXX,. zastúpenému JUDr. M. M., advokátom so sídlom v S., J. M. XXXX/XX. o určenie
neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru zo dňa 20.07.2000 a náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia, že okamžité zrušenie pracovného pomeru podľa
ust. § 53 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zo dňa 20.07.2000, z dôvodu absencie na pracovisku od
01.07.2000 do 20.07.2000, je neplatné. Žiadal i náhradu mzdy a trov konania. Uviedol, že v uvedenej
dobe čerpal riadnu dovolenku, ktorú odporcovi riadne ohlásil a na ktorú nastúpil na základe jeho súhlasu.

Skutočnosť bola taká, že dňa 29.06.2000 požiadal odporcu o udelenie dvojtýždňovej dovolenky v
uvedenom období a on s tým bez najmenších námietok súhlasil. Účtovníčka mu vypočítala, že má nárok
na 12,5 dňa dovolenky plus 3 dni starej dovolenky, t.j. v trvaní od 29.06.2000 do 20.07.2000. Keď sa z
dovolenky dňa 20.07.2000 vrátil na pracovisko, bolo mu odporcom oznámené, že jeho neprítomnosť v
práci nie je považovaná za čerpanie dovolenky, ale za absenciu a za toto porušenie pracovnej disciplíny
s ním odporca okamžite zrušuje pracovný pomer. S týmto postupom nesúhlasil a dňa 20.07.2000 chcel
nastúpiť do práce a opakovane i nasledujúci deň, ale nebolo mu umožnené pracovať. Jeho porušenie

pracovnej disciplíny, spočívajúce v absencii na pracovisku, bolo vykonštruované odporcom z dôvodu ich
výmeny názorov, kedy sa navrhovateľ stal pre odporcu nepohodlným zamestnancom.

Odporca uviedol, že okamžite zrušil pracovnú zmluvu s navrhovateľom dňa 20.07.2000 z dôvodu
hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Porušenie spočívalo v tom, že navrhovateľ po dovolenke
nenastúpil do práce, čím mu vznikla absencia od 01.07.2000 do 20.07.2000. Dovolenka navrhovateľa
bola stanovená do 30.06.2000 v dĺžke 3 dní. Poukázal na to, že navrhovateľ bol v predchádzajúcom
období upozornený na dodržiavanie pracovnej disciplíny.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkov,svedkov:E.A.,R.S.,B.S.,P.U.,oboznámenímnávrhu

a jeho doplnkov, pracovnej zmluvy zo dňa 01.07.1996, okamžitého zrušenia pracovného pomeru zo dňa
20.07.2000, oznámenia, že navrhovateľ trvá na ďalšom zamestnávaní zo dňa 27.07.2000, listu odporcu
zo dňa 31.07.2000, upozornenia o porušení pracovnej disciplíny zo dňa 03.06.1999, dovolenkového
lístka, mzdového listu, rozviazania pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 31.10.1993, pracovnej
zmluvy zo dňa 01.08.1993, oznámenia servisu S., osobného spisu navrhovateľa, oznámenia S. Z. a
zistil tento skutkový stav veci:Navrhovateľ pracoval u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.07.1996 ako vodič - mechanik.
U odporcu bol zamestnaný aj v minulosti na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.08.1993, pričom došlo
k rozviazaniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 31.10.1993 z dôvodov porušenia pracovnej

disciplíny.

Listom zo dňa 20.07.2000 odporca oznámil navrhovateľovi okamžité zrušenie jeho pracovného pomeru
z dôvodu absencie na pracovisku od 01.07.2000 na základe ust. § 53 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce, ktorý navrhovateľ prevzal dňa 24.07.2000. Listom zo dňa 27.07.2000 oznámil odporcovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní.

Podľa ust. § 53 ods. 1, 2 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení platnom k 31.07.2000 zamestnávateľ

môže okamžite zrušiť pracovný pomer len výnimočne, a to iba vtedy, a) ak bol zamestnanec právoplatne
odsúdený pre úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody na čas dlhší ako jeden
rok alebo ak bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin spáchaný pri plnení pracovných úloh
alebo v priamej súvislosti s ním na nepodmienečný trest odňatia slobody najmenej na šesť mesiacov,
b) ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom, c) zrušené od 01.02.1991.

Zamestnávateľ môže okamžite zrušiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa
o dôvode na okamžité zrušenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod
vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej lehoty obdobne platia ustanovenia § 46 ods. 3 a 4.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že okamžité zrušenie pracovného pomeru bolo uplatnené
odporcom v jednomesačnej subjektívnej lehote odo dňa, kedy sa zamestnávateľ dozvedel o dôvode

písomne, je konkrétne, určité a zrozumiteľné, je v ňom dostatočne určite uvedený výpovedný dôvod,
doručené do vlastných rúk odporcovi, ktorý návrh podal v dvojmesačnej prekluzívnej lehote.

Medzi účastníkmi však boli sporné skutkové okolnosti, či skutočne došlo k absencii navrhovateľa na
pracovisku, ktorý tvrdil, že mal riadnu dovolenku.

Odporca predložil dovolenkový lístok, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ mal dovolenku od 28.06.2000

do 30.06.2000. Dovolenkový lístok neobsahuje podpis navrhovateľa.

Navrhovateľ tvrdil, že dovolenku si zobral a dohodol s odporcom až do 20.07.2000, pričom dovolenkový
lístok nepredložil. Dôkazné bremeno spočíva na navrhovateľovi, ktorý musí bez akýchkoľvek
pochybností preukázať, že požiadal o dovolenku v rozsahu, ktorý tvrdí a že odporca s touto súhlasil.

Sám navrhovateľ spočiatku uvádzal, že podpísal dva dovolenkové lístky, pričom tieto vypísala pani A.

a podpísal ich sám odporca v dielni na blatníku auta, čoho svedkami boli spolupracovníci, ktorých súd
vypočul ako svedkov. Neskôr tvrdil, že išlo o jeden dovolenkový lístok. Svedkyňa pani A. poprela, že
by vypisovala navrhovateľovi lístky, oznámila mu len koľko má dovolenky. Neskôr jej manželka odporcu
priniesla jeden dovolenkový lístok s dovolenkou v rozsahu asi dva dni.

Navrhovateľom označení svedkovia uviedli, že neboli svedkami dohody navrhovateľa a odporcu o

čerpaní dovolenky, teda tvrdenia navrhovateľa nepotvrdili. Uviedli, že dlhšiu dovolenku si vždy plánovali
dva až štyri týždne vopred z dôvodu plánovania jázd.

Navrhovateľ poukazoval na skutočnosť, že predložený dovolenkový lístok nie je ním podpísaný, že si
rozsah dovolenky až do 20.07.2000 dohodol s odporcom a nikto ho v čase údajnej absencie telefonicky
ani inak nekontaktoval, prečo nie je v práci.

Z dovolenkového lístka zo dňa 12.06.2000 vyplýva, že sa i v minulosti stalo, že dovolenkový lístok nebol
podpísaný navrhovateľom a dovolenku čerpal.Odporca poprel, že by navrhovateľovi schválil dovolenku v rozsahu dlhšom ako 3 dni, čo potvrdila
svedkyňa A. a naopak nevyvrátili svedkovia navrhovateľa. Zamestnávateľovi zo žiadneho ustanovenia
právneho predpisu nevyplýva povinnosť v prípade absencie zamestnanca zisťovať príčinu jeho

nenastúpenia do práce. Naopak, je povinnosťou zamestnanca neprítomnosť na pracovisku a jeho dôvod
oznámiť a preukázať.

Súd preto dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol bremeno dôkazu, ktoré ho zaťažovalo a
nepreukázal, že čerpal riadnu dovolenku. Od 01.07.2000 do 20.07.2000 mal neospravedlnenú absenciu.

Súd sa ďalej zaoberal závažnosťou /intenzitou/ porušenia pracovnej disciplíny, v tomto prípade, či
absencia v trvaní 20 dní na pracovisku je závažným porušením pracovnej disciplíny. V tomto prípade

dospel k záveru, že o závažné porušenie pracovnej disciplíny ide, a to najmä z dôvodu fungovania firmy
a náplne práce navrhovateľa. Z výpovedí svedkov bolo preukázané, že dovolenku hlásili vopred dva až
štyri týždne z dôvodu plánovania ciest, z čoho vyplýva, že náhla absencia navrhovateľa na pracovisku
spôsobila odporcovi problém v súvislosti s plánom jázd.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru

odporcu s navrhovateľom bolo dané v súlade so zákonom, a preto návrh zamietol.

O trovách konania bude v súlade s ust. § 151 O.s.p. rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi

má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny
nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).