Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. december 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/50/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu P. B., bytom

T., Š. XXXX/X,. zastúpeného JUDr. D. B., právničkou S. O. Z. Z. O., R. X,. T. proti žalovanému S. S.,
K. X,. B. o neplatnosť výpovede takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 2.096,- Sk, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že výpoveď daná žalobcovi listom žalovaného zo dňa 09.01.2004
je neplatná. Uviedol, že v januári 2004 mu bola doručená výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63
ods. 1 psím. d/ bod 1 Zákonníka práce s odôvodnením, že nespĺňa predpoklad bezúhonnosti v zmysle

§ 11 zákona č. 241/2001 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností pre stupeň utajenia „V.“. Žalobca bol
toho názoru, že táto výpoveď je neplatná z viacerých dôvodov. V prvom rade poukazoval na dôvodovú
správu k zákonu č. 418/2002 Z.z., z ktorej možno dovodiť, že účelom dôslednejšieho preverovania osôb
prichádzajúcichdostykusutajovanýmiskutočnosťamibolonajmädôslednejšiepreverovanieosôb,ktoré
prichádzajú do styku s utajovanými skutočnosťami stupňa „D.“, „T.“ a „P. T.“, z toho dôvodu sa pôvodne
požadovaný výpis z registra trestov zamenil za odpis z registra trestov. V jeho prípade išlo o osobu,
ktorá mala spĺňať bezpečnostnú previerku iba prvého stupňa. Ďalej mal žalobca za to, že § 14 zákona
241/2001 Z.z. bol uplatnený retroaktívne, aj keď spomínaný zákon neobsahuje ustanovenie, ktoré by

bolo priamo v rozpore s ústavou SR. Došlo k situácii kedy pri vzniku pracovného pomeru požadované
podmienky spĺňal a až pod vplyvom ustanovení nového zákona o ochrane utajovaných skutočností
spôsobilosť stratil. V poslednom rade poukazoval žalobca na to, že správne mali byť v jeho prípade
použité ustanovenia trestného zákona, konkrétne § 24 ods. 2, ktorý hovorí o tom, že kto bol uznaný
vinným zo spáchania trestného činu a zároveň bolo upustené od potrestania, je osobou, na ktorú sa
hľadí akoby odsúdená nebola.

Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu ohľadne

neplatnosti skončenia pracovného pomeru, poukázal na to, že dôvodovú správu nemožno zamieňať za
znenie zákona a v spomínaných súvislostiach sa týka skôr § 15 ako § 13 sporného zákona. Pokiaľ ide
o spôsobilosť žalobcu vykonávať prácu, ktorú stratil, jednoducho musel žalovaný rešpektovať existujúci
právny stav a musel po zmene zákonnej úpravy vzniknutú situáciu riešiť. Podľa názoru žalovaného
ďalej Trestný zákon a Zákon o ochrane utajovaných skutočností sú rovnakej právnej sily, majú ale rôzny
účinok. Ak v minulosti žalovaný spáchal úmyselný trestný čin, nemožno ho v zmysle zákona považovať
za bezúhonného, pretože bezúhonnosť sa preukazovala v rozhodnom čase odpisom s registra trestov.Z tohto dôvodu teda prestal spĺňať predpoklady pre výkon jeho funkcie a z tohto dôvodu s ním bol
skončený pracovný pomer.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámil pracovnú zmluvu, výpoveď z pracovného

pomeru, odpis s registra trestov, spis Okresného súdu Trenčín sp. zn. 5T 191/94 a zistil tento skutkový
stav veci.

Žalobca uzatvoril 21.07.1998 s V. XXXX N. pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, Z obsahu tejto pracovnej
zmluvy vyplýva, že ďalšie práva a povinnosti zmluvných strán sa riadia ustanoveniami Zákonníka práce,
pracovným poriadkom a ďalšími platnými predpismi. Deň nástupu do práce bol určený 01.08.1998,
miesto výkonu práce V. XXXX. T., druh práce S.. Listom zo dňa 09.01.2003 bola daná žalobcovi výpoveď

z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 1 Zákonníka práce z toho dôvodu, že žalobca
nespĺňa predpoklad určený zákonom č. 241/2001 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností, ktorý pre
oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami pre stupeň utajenia „V.“ požaduje v
zmysle § 11 bezúhonnosť. Trojmesačná výpovedná doba začala plynúť dňom 01.02.2004, výpoveď bola
prerokovaná s odborovou organizáciou.

Žalobca uviedol, že od roku 1998 pracoval v strážnej službe vojenského útvaru. Prichádzal do styku so
skutočnosťami, ktoré boli považované za tajné, v tomto smere bol aj preverovaný.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5T 191/94 vyplýva, že žalobca bol rozsudkom zo dňa 21.06.1994
uznaný vinným pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1, 2 Tr. zákona, pričom súd v jeho prípade s
použitím § 24 ods. 1 psím. a/ Tr. zákona upustil od potrestania, berúc do úvahy, že išlo o trestný čin

menšej nebezpečnosti pre spoločnosť a obžalovaný jeho spáchanie oľutoval s tým, že prihliadajúc na
jeho doterajší život možno dôvodne očakávať, že samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho
nápravu.

Zodpisuzregistratrestovžalobcuvyplýva,žetentovykazujejedenzáznamoodsúdenížalobcuvkonaní
5T 191/94.

Podľa § 63 ods. 1 písm. d/ veta prvá Zákonníka práce (zákona č. 311/2001 Z.z. v znení zákona č.
210/2003 Z.z.) zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodov, ak zamestnanec nespĺňa
predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce.

Podľa § 11 ods. 1 písm. e/ zákona č. 241/2001 Z.z. v znení zákona č. 432/2003 Z.z. oprávnenie na
oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami pre stupne utajenia prísne tajné, tajné, dôverné, alebo

vyhradené môže vzniknúť, ak tento zákon neustanovuje inak, iba osobe navrhovanej na oboznamovanie
sa s utajovanými skutočnosťami, ktorá je bezúhonná.

Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 241/2001 Z.z. v znení zákona č. 432/2003 Z.z. sa za bezúhonnú
osobu nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Podľa odseku 2 tohto
ustanovenia navrhovaná osoba preukazuje svoju bezúhonnosť odpisom z registra trestov, ktorý nesmie

byť starší ako 3 mesiace.

V tomto prípade došlo k situácii, kedy žalobca pri vzniku pracovného pomeru spĺňal podmienky potrebné
k tomu, aby bol zaradený na výkon práce, kde bude prichádzať do styku s utajovanými skutočnosťami
stupňa utajenia „V.“. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy, ktorá k preukázaniu bezúhonnosti začala
vyžadovať nie výpis ale odpis z registra trestov, došlo k situácii, že žalobca tieto podmienky spĺňať

prestal. Žalovaný dal žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru preto, že predpoklady pre výkon
dojednanej práce žalobca stratil. Súd je toho názoru, že môže aj v priebehu trvania pracovného pomeru
dôjsť k situácii, že predpoklady pre výkon práce určené právnym predpisom v čase začatia pracovného
pomeru sa môžu v priebehu trvania pracovného pomeru zmeniť, ak sa zmení príslušný právny predpis.Pretože v zmysle ustanovení Zákona o ochrane utajovaných skutočností stratil žalobca podmienku
bezúhonnosti, nutnú k tomu, aby mohol prichádzať do styku s utajovanými skutočnosťami stupňa „V.“, čo
bolasúčasťvýkonuprácežalobcu,súddospelkzáveru,ževýpoveďzostranyžalovanéhobolažalobcovi

daná platne. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu ohľadne možnej retroaktivity v ustanovení Zákona
o ochrane utajovaných skutočností, pretože ako už je vyššie uvedené, právne predpisy, ktoré určujú
predpoklady pre výkon konkrétnej práce sa môžu meniť aj počas trvania pracovného pomeru. Nemožno
preto považovať uplatnenie nového znenia zákona o ochrane utajovaných skutočností za retroaktívne
len z toho pohľadu, že v čase vzniku pracovného pomeru bola právna situácia iná. Súd sa stotožnil s

názorom žalovaného v tom smere, že tak Trestný zákon ako Zákon o ochrane utajovaných skutočností
sú normy rovnakej právnej sily, a ak si aj v niečom odporujú, súd je ich znením viazaný. Nebolo zo strany
žalovaného možné neuplatniť otázku riešenia bezúhonnosti žalobcu len preto, že žalobca by mal byť
v zmysle zákona osobou, na ktorú sa hľadí, ako keby odsúdená nebola, pretože skutočnosťou naďalej
zostáva, že žalobca spáchal v minulosti úmyselný trestný čin. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.

Žalobca bol v tomto konaní neúspešným účastníkom, preto mu súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania celkom v sume 2.096,- Sk. Trovy žalovanému vznikli
nasledovne:

- pojednávanie dňa 17.02.2005 - 436,- Sk (cestovný lístok na trase B. - T. a späť - 328,- Sk, M. v B.
28,- Sk, stravné poskytované zamestnávateľom zamestnancovi v zmysle zákona č. 283/2002 Z.z. o
cestovných náhradách 80,- Sk)

- pojednávanie dňa 05.05.2005 - 436,- Sk (cestovný lístok na trase B. - T. a späť - 328,- Sk, M. v B.
28,- Sk, stravné poskytované zamestnávateľom zamestnancovi v zmysle zákona č. 283/2002 Z.z. o
cestovných náhradách - 80,- Sk)

- pojednávanie dňa 24.05.2005 - 488,- Sk (cestovný lístok na trase B. - T. s miestenkou - 200,- Sk,
cestovný lístok na trase T. - B. - 180,- Sk, M. v B. - 28,- Sk, stravné poskytované zamestnávateľom

zamestnancovi v zmysle zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách - 80,- Sk)

- pojednávanie dňa 31.10.2006 - 449,- Sk (cestovný lístok na trase B. - T. a späť - 360,- Sk,
stravné poskytované zamestnávateľom zamestnancovi v zmysle zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných
náhradách - 89,- Sk)

- pojednávanie dňa 19.12.2006 - 287,- Sk (cestovný lístok na trase T. - B. - 180,- Sk, M. v B. - 18,- Sk,

stravné poskytované zamestnávateľom zamestnancovi v zmysle zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných
náhradách - 89,- Sk).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si žalobca nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže sa žalovaný domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.