Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2008

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/223/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomíra Mlynarčíková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou v právnej veci žalobcu:

S. B. D. L. M. so sídlom v L. M. XXX. XX,. K. XXXX, IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpený advokátkou JUDr.
J. Č. so sídlom v L. M. XXX. XX,. M. P. X,. proti žalovanémým: 1. R. D., nar. XX.X.XXXX,. bytom v L. M.
- P., S. XXX/XX. a 2. M. D., nar. X.X.XXXX,. bytom v L. M., J. XXX/X,. obaja žalovaní sú občania SR a
zastúpeníadvokátomJUDr.P.M.sosídlomvD.K.,R.XX,.ozaplatenie135.318,60Skspríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš 10.12.2002 sa žalobca domáhal, aby súd
rozhodol, že žalovaní sú mu povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 135.318,60 Sk s 15,5%
ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 4.4.2001 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil
tým, že na základe Zmluvy o výstavbe bytu č. 26/26/98 uzavretej medzi žalobcom a žalovanými
dňa 7.9.1998 žalobca zabezpečil pre žalovaných výstavbu trojizbového bytu s príslušenstvom,
nachádzajúceho sa na 5. nadzemnom podlaží bytového domu 26 b.j. na K. ulici v L. M.. Zápisnicou
o prevzatí bytu č. 26 - C10 zo dňa 12.2.2001 žalovaní byt prevzali. V článku IV. ods. 1 zmluvy bola
cena diela dohodnutá vo výške 1.269.020,- Sk. V ďalších ustanoveniach tejto zmluvy sa účastníci

dohodli, že obstarávateľ stavby má právo zmeniť dohodnutú cenu diela, pokiaľ nastanú konkrétne
skutočnosti ovplyvňujúce cenu diela. Podľa článku IV. ods. 3 zmluvy dohodnutá výška ceny za dielo
je ovplyvnená priemerným nárastom cien stavebných prác, materiálov a výrobkov spotrebovávaných
v SR, vydávaných Štatistickým úradom SR za rok 1997 pre rok 1998. Podľa uvedeného ustanovenia
zmluvy sa účastníci dohodli, že zbytkový objem prác v roku 1999 alebo v ďalších rokoch bude precenený
indexami štatistického úradu k prvému kvartálu 1998 (nie idnexami platnými v prvom kvartáli 1998)
v nových dohodnutých cenách. Podpísaním zmluvy žalovaní súhlasili s celým jej obsahom, teda aj s

tým, že cena diela bude menená v závislosti od aktuálnej výšky indexu rastu cien stavebných prác.
Preto nebolo dôvodné osobitným dodatkom k zmluve meniť cenu diela po každej zmene indexu nárastu
cien stavebných prác (teda každý štvrťrok), pretože táto zmena ceny diela bola už v článku IV. ods.
3 zmluvne dohodnutá. Pred podpisom zmluvy žalovaní doplnili u žalobcu text zmluvy s tým, že boli
upozornení na znenie a zmysel článku IV. ods. 3 a ods. 5 zmluvy a na skutočnosti, ktoré, ak nastanú,
ovplyvnia výšku ceny bytu uvedenú v článku IV. ods. 1 zmluvy. V zmysle článku IV. ods. 3 žalobca
žalovaným vyúčtoval zvýšenie rastu cien stavebných prác postupne faktúrami č. 20000178 zo dňa

21.11.2000, č. 20000205 zo dňa 25.1.2001, č. 20000286 zo dňa 5.3.2001, spolu zvýšenie ceny diela z
titulu rastu cien stavebných prác vo výške 77.806,90 Sk. K prvému kvartálu 1998 platil index 130,7, kprvému kvartálu 1999 boli ceny materiálu navýšené pomerom indexov: 1,103 (144,2 : 130 = 1,103), k
druhému kvartálu 1999 1,1316 (147,9 : 130,7 = 1,1316), k tretiemu kvartálu 1999 1,1591 (151,5 : 130,7
= 1,1591), k štvrtému kvartálu 1999 1,1775 (153,9 : 130,7 = 1,1775), k prvému kvartálu 2000 1,2096

(158,1 : 130,7 = 1,2096), k druhému kvartálu 2000 1,2234 (159,9 : 130,7 = 1,2234), k tretiemu kvartálu
2000 1,2387, k štvrtému kvartálu 2000 1,2555. Na základe dohody žalobcu so zhotoviteľom stavby S.,
a.s. L. M. sa ceny stavebných prác vykonaných v treťom a štvrtom štvrťroku 2000 zvýšili len indexami
platnými pre druhý štvrťrok 2000, čím všetky stavebné práce vykonané po 30.6.2000 boli ocenené tak,
aby dielo bolo dokončené do tejto doby. Zvýšenie ceny bytového domu ako celku počas výstavby o

príslušný index bolo rozpočítané na vlastníkov bytov podľa výmery jednotlivých bytov, čo je obvyklý
spôsob rozúčtovania zvýšenia ceny celého bytového domu o príslušný index. Ide o preukázateľný a
presný spôsob prepočtu na jednotlivých vlastníkov bytov, teda aj na žalovaných. Pre rozsiahlosť žalobca
tento výpočet nepriložil k žalobe. Po prvýkrát bol spôsob prepočtu indexu rastu cien a rovnako aj
spôsob prepočtu zvýšenej DPH zo 6% na 10% predložený vo zväzku do spisu Okresného súdu v
Liptovskom Mikuláši do skutkovo súvisiacej veci sp.zn. 13C 100/01. Podľa článku IV. ods. 5 sa žalobca

so žalovaným dohodol, že aj v prípade zmeny právneho predpisu týkajúceho sa výšky dane z pridanej
hodnoty, má žalobca ako obstarávateľ stavby právo meniť cenu diela. Z uvedeného dôvodu žalobca
vyúčtoval žalovaným postupne faktúrami č. 20000152 zo dňa 21.11.2000, č. 20000311 zo dňa 5.3.2001
a č. 20000230 zo dňa 25.1.2001 zvýšenie DPH so 6% na 10%, celkom vo výške 14.844,80 Sk. Faktúrou
č. 20000261 zo dňa 26.3.2001, splatnou 3.4.2001 vo výške 135.318,60 Sk žalobca žalovaným vystavil

konečnú faktúru, ktorú žalovaní nezaplatili. Dlžná suma pozostáva zo štvrtej zálohovej platby ceny bytu
vo výške 63.451,- Sk, ktorú boli žalovaní povinní žalobcovi zaplatiť vo výške 63.451,- Sk, ktorú boli
žalovaní povinní žalobcovi zaplatiť v zmysle článku IV. ods. 6. zmluvy, neuhradenej časti vyúčtovaných
indexov rastu cien stavebných prác a vyúčtovaného zvýšenia DPH. V konečnej faktúre bola zohľadnená
cena prác, ktoré boli žalovaným vyňaté z dodávky vo výške 13.720,- Sk a úspora za inžinierske siete

vo výške 4.760,- Sk a ďalej bola pripočítaná suma 3.650,- Sk z titulu vyhotovenia projektu dispozičných
zmien na žiadosť žalovaných v byte.

Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil najmä zmluvu o výstavbe bytu v dome č. 26/26/98 (čl.
5-10) a fotokópie faktúr, na ktoré odkazoval v žalobe (čl. 11 - 17).

Uznesenímzodňa19.2.2007č.k.11C/223/2002-78bolokonanieprerušenédoprávoplatnéhoskončenia

konania o dovolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 5.3.2003 č.
13C/100/2001-132 a rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co/344/04 zo dňa 12.4.2005 a proti
uzneseniu Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co/344/2004-247 zo dňa 9.6.2006 (opravné uznesenie), ktoré
boli podané v súdnom konaní na tunajšom súde pod sp.zn. 13C/100/2001.

Proti uzneseniu o prerušení konania podali žalovaní 1.a 2. odvolanie, ale Krajský súd v Žiline uznesením

zo dňa 30.7.2007 č.k. 5Co/131/2007-86 uznesenie Okresného súdu potvrdil.

Uznesením zo dňa 7.4.2008 č.k. 11C/223/2002-116 súd pokračoval v konaní, keď Najvyšší súd SR
rozsudkom zo dňa 28.1.2008 č.k. 1Cdo/235/2006, 1Cdo/239/2006 rozhodol o dovolaní žalobcu, čím
pominula prekážka, pre ktorú bolo konanie prerušené.

Žalobca prostredníctvom predsedu predstavenstva S. Z. (čl. 62-65) odkázal na prednes splnomocnenej

zástupkyne. Ďalej uvádzal, že k posledným platbám došlo zo strany žalovaných 1. a 2. v poslednom
kvartáli roku 2000. V tom čase mali schôdzu s ostatnými stavebníkmi pre nemožnosť pokračovania v
stavbe, lebo na to žalobca nemal peňažné prostriedky. Až potom došlo k ďalším úhradám. Cena bytu
mala byť určená po vyúčtovaní konečnou faktúrou ako úhrada celkových nákladov na výstavbu bytu v
dome, kde bol splátkový kalendár, zohľadnené nadštandardy, zvýšenie DPH a navýšenie cien o indexy

rastu cien. Špecifikáciu konečnej ceny uviedol žalobca v konečnej faktúre. Žalovaní 1. a 2. zaplatili
1.328.791,- Sk. Cena bytu ešte nebola zaplatená, pretože chýba zaplatenie položky 63.451,- Sk. Boli
však zaplatené iné vecné položky.Splnomocnená zástupkyňa žalobcu argumentovala ústne na pojednávaniach a písomne (čl. 66-68,
158-162) najmä, že predmetom konania je nedoplatok na vyúčtovaní ceny diela obstaraného žalobcom
pre žalovaných na základe zmluvy o výstavbe bytu v dome č. 26/26/98 uzavretej 22.9.1998. Na základe

tejto zmluvy (článok IV. ods. 7) žalobca vyúčtoval cenu diela faktúrou č. 20000261 zo dňa 26.3.2001,
splatnou 3.4.2001 so sumou nedoplatku vo výške 135.318,60 Sk s vecnou a číselnou špecifikáciou
vyúčtovania ceny diela. Faktúrou č. 2000126 zo dňa 18.8.2001 vyúčtoval žalobca žalovaným v súlade
s článkom IV. ods. 3 zvýšenie ceny stavebných prác a materiálov v období január 1999 až jún 2000 vo
výške 105.028,61 Sk, ktorú žalovaní v podstatnej časti v sume 100.000,- Sk dňa 24.10.2000 zaplatili

(VS - číslo faktúry), čím uznali jej dôvodnosť a preukázali svoju vedomosť o spôsobe tvorby ceny diela
článok IV. ods. 3 zmluvy. Faktúrou č. 20000100 vo výške 13.239,50 Sk žalobca vyúčtoval žalovaným
zvýšenie DPH so 6% na 10% za júl 1999 až jún 2000 (článok IV. ods. 3), ktorú žalovaní v celom
rozsahu uhradili, čím uznali právo žalobcu na účtovanie aktuálnej DPH. Dňa 22.3.2001 žalovaní uzavreli
so žalobcom dohodu o uznaní záväzku a spôsobe splácania dlhu, podľa ktorej je zrejmé, že žalovaní
mali vedomosť o tom, že okrem doposiaľ zaplatenej sumy za výstavbu bytu vo výške 1.328.791,10

Sk je tu ďalší existujúci dlh z toho istého dôvodu, napriek tomu, že žalovaní do tej doby zaplatili cenu
diela nad rámec ceny určenej v článku 4 ods. 1 zmluvy o výstavbe bytu v dome. Tento dôkaz má
význam pri vyhodnotení nespornej vedomosti žalovaných o tvorbe ceny diela s poukazom na článok
IV. ods. 3, 4, 5 zmluvy. Žalovaní nepreukázali tvrdenú absenciu slobodnej vôle pri podpise dohody
o uznaní záväzku a spôsobe splácania dlhu, teda nepreukázali dôvody absolútnej neplatnosti tohto

právneho úkonu z vyššie uvedeného dôvodu. Žalovaní nepredložili súdu dôkazy, ktorými by vyvrátili
právnu domnienku existencie uznaného dlhu. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj
dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Dôkazné bremeno je na
žalovaných. Žalobca v súlade s článkom IV. ods. 7 vyúčtoval žalovaným cenu diela konečnou faktúrou
2000261 vo výške 135.318,60 Sk, ktorú žalovaní a ani žiadnu z predchádzajúcich čiastkových faktúr

nevrátili a nerozporovali. Žalovaní 25.5.2001 uzavreli so ŠFRB B. záložnú zmluvu, ktorej predmetom
bol byt žalovaných a do tejto zmluvy žalovaní uviedli pre účely zriadenia záložného práva hodnotu
založenej nehnuteľnosti vo výške zhodnej s hodnotou vo vyúčtovaní ceny bytu, čím uznali správnosť
vyúčtovania ceny diela v zmysle zmluvy o výstavbe bytu. Žalovaní prostredníctvom svojho zástupcu
namietali protiprávnosť účtovania čiastkových vecných položiek tvoriacich cenu diela: indexu rastu cien

stavebných prác a zvýšenie DPH, pričom išlo o položky účtované po dohodnutom termíne výstavby.
Žalobca dáva do pozornosti súdu, že jednotlivé vecné položky tvoriace cenu diela nie sú samostatne
žalovateľné pohľadávky žalobcu. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie nedoplatku na
vyúčtovaní ceny bytu a nie jej jednotlivých položiek, ktorý nedoplatok žalovaní čiastočne zaplatili. Vo
všetkých skutkovo súvisiacich veciach Okresný súd Liptovský Mikuláš a Krajský súd v Žiline posúdili

záväzkový vzťah založený zmluvou o výstavbe bytu v dome ako zmiešanú, respektíve nepomenovanú
zmluvu s podstatnými prvkami zmluvy o dielo, vo vzťahu k cene diela s poukazom na ustanovenie §
636 OZ. V prejednávanej veci, tak ako ani v žiadnej inej súvisiacej veci, včítane veci 1Cdo/235/2006 a
1Cdo/239/2006 nebola preukázaná existencia listiny - rozpočtu vzťahujúceho sa na predmet zmluvy o
výstavbe bytu v dome č. 26/26/1998, ktorá je základnou skutkovou podmienkou pre posúdenie tvorby

ceny diela podľa rozpočtu. Z dojednania zmluvných strán o spôsobe tvorby ceny za zhotovenie diela
(článok IV. ods. 3, 4, 5) vyplýva, že cena diela nie je konečná. Preto žalobca predložil súdu prehľad
miery inflácie v Slovenskej republike, vydaný Krajskou správou Štatistického úradu SR, z ktorých
je zrejmá ročná miera inflácie, vždy v porovnaní s predchádzajúcim rokom, počnúc rokom 1995. V
roku 1998 nebolo možné určiť pevnú konečnú cenu veľkého stavebného celku, ako je polyfunkčný

dom na K. ulici v L. M., a teda ani pevnú cenu časti tohto celku - bytu žalovaných. Východiskom
pre odhad ceny je cena známa v čase uzavretia zmluvy. Súdu sa pri posúdení otázky podstatného
alebo nepodstatného prekročenia ceny diela určenej odhadom pridržiavali judikatúry (R3/1970), z
ktorej vyplýva, že za podstatné prekročenie ceny diela určenej odhadom možno považovať spravidla
prekročenie o 10 až 20%. Predmetný judikát bol vydaný v dobe plánovaného hospodárstva, systéme

socialistickej ekonomiky, stabilných cien a stabilných daňových zákonov po celé desaťročia, pokiaľ ide
o pomer prevýšenia ceny určenej odhadom o 10 až 20% je prekonaný a neaktuálny. Obtiažnosť určenia
ceny spočíva najmä v tom, že vývoj cien materiálov, energií a súvisiaceho daňového zaťaženia je
závislý od skutočnosti a udalosti, ktoré účastníci zmluvy ovplyvniť nemôžu. Z toho následne vyplýva aj
väčšia pravdepodobnosť značnejšieho prekročenia ceny určenej odhadom, ktorá je účastníkom zmluvy

pri jej uzavretí zrejmá. V prejednávanej veci je konečná cena diela po vyúčtovaní konečnou faktúrou
1.464.109,70 Sk a cena určená odhadom podľa článku IV. ods. 1 zmluvy je vo výške 1.269,20 Sk.
Účtovanie aktuálnej DPH v celkovej sume 28.084,30 Sk je právo žalobcu vyplávajúcim zo zmluvného
dojednania článok IV. ods. 3, preto by jej účtovanie nemalo ovplyvniť percento zvýšenia ceny diela,a to práve pre výslovnú dohodu účastníkov o spôsobe účtovania DPH v zmluve. V tejto časti cena
diela nie je určená odhadom, ale účastníkmi je stanovený spôsob, ako sa táto časť ceny diela bude
účtovať. Po odpočítaní hodnoty aktuálnej DPH na základe výslovnej dohody účastníkov v celkovej

hodnote 28.084,30 Sk od konečnej ceny diela a porovnaním tejto sumy s cenou diela určenej odhadom
(1.269.020,- Sk) je pomer prevýšenia cien v skutočnosti 13,16%, čo je podľa judikatúry v dolnej hranici
percentuálnej sadzby. Preto cena diela nebola prekročená podstatným spôsobom. Žalovaní dobrovoľne
zaplatili časť ceny bytu nad rámec ceny uvedenej v článku IV. ods. 1 zmluvy, vyúčtovanie ceny diela
na základe tzv. konečnej faktúry nerozporovali, faktúru s konečnou cenou bytu žalobcovi nevrátili a od

zmluvy o výstavbe bytu neodstúpili. Ak by súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci ide o podstatné
prekročenie ceny diela, potom žalobca dáva do pozornosti, že žalovaní po obdržaní konečnej faktúry
a teda po oznámení prekročení ceny diela, od zmluvy neodstúpili a nevyužitie práva podľa § 636 ods.
3 OZ žiadnym spôsobom nevysvetlili. Súdy v iných skutkovo súvisiacich veciach posúdili doručenie
vyúčtovania ceny diela konečnou faktúrou ako dostatočné oznámenie zhotoviteľovi o novo určenej cene.
Zástupkyňa žalobcu poukázala na dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov

(žalovaní 1., 2.), argumentovala, že práve dohoda o vyporiadaním BSM a zaradením sumy požadovanej
v tomto konaní aj s príslušenstvom do dohody o vyporiadaní BSM je dôkazom, že pohľadávku žalobcu
uznali. Keby žalovaní 1. a 2. jednoznačne neuznávali dlh voči žalobcovi, ktorý je predmetom súdneho
sporu, toto pasívum by sa neobjavilo v dohode o vyporiadaní BSM. Keďže aktíva boli rozdelené, byt
bol prikázaný do vlastníctva žalovaného 1., pokiaľ by súd zaviazal na plnenie spoločne a nerozdielne

obidvoch žalovaných, bolo by to voči žalovanej 2. v rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaný 1. vypovedal (čl. 62-65), že so žalobou nesúhlasí, celú dohodnutú sumu zaplatil. Dohodu
o uznaní dlhu podpísal pod nátlakom, lebo mu nechceli odovzdať kľúče a preto napísal aj dodatok k
podpisu, že sa dohodnú podľa zmluvy. Pokaľ by došlo k zmene ceny, museli by sa dohodnúť písomne. O
zmene ceny sa nedohodli. Boli mu predkladané jedine faktúry. Faktúru predloženú žalobcom (konečná

faktúra) považuje za zdrap papiera. On už nemá nič platiť. V skutočnosti za byt zaplatil 1.328.791,- Sk
a dohodnutá cena bola 1.269.020,- Sk. Dohodu o uznaní záväzku podpísal, lebo s manželkou býval s
rodičmi, ktorí ich už vyháňali. Stavba sa o rok predĺžila. Byt bol prakticky dokončený. Bolo v ňom treba
kúriť, aby nedošlo k poškodeniu. So svojím otcom išiel do kancelárie za pánom K., aby mu odovzdal
kľúče, tento podmienil podpísaním dohody o uznaní dlhu. Hoci s tým nesúhlasil dohodu podpísal a preto

tam aj dal poznámku o finančnom vyrovnaní podľa zmluvy, lebo si myslel, že zmluvná cena za byt už
bola zaplatená. Na odovzdanie bytu boli volaní viackrát. Prvýkrát im kľúče neodovzdali, lebo odmietli
uznať dlh. Kedy sa to stalo si nepamätal. Ku konečnej faktúre sa vyjadroval len ústne a na schôdzach,
kde to namietali všetci stavebníci. Osobne to hovoril pánovi Z. a pánovi K.. K žalobcovi mal plnú dôveru,
byt chcel, na cene bytu sa dohodli a ako mu chodili faktúry tak ich platil. Až potom zistil, že preplatil

vyššiu cenu. Z toho dôvodu ďalej prestal platiť. V záložnej zmluve uviedol takú cenu bytu, ktorú uznával
aj žalobca 1.465.109,70 Sk, hoci s ňou nesúhlasil. Pre neho bolo podstatné, že dohoda o zvýšení a
znížení ceny nebola urobená písomne.

Žalovaná 2. žiadala žalobu zamietnuť a súhlasila s tým, čo uvádzal v tej dobe jej manžel - žalovaný
1. Žalovaná 2. sa k žalobe písomne vyjadrila listom zo dňa 18.9.2008, v ktorom uvádzala, že s

manželom (žalovaným 1.) sa rozviedli a majetkovo vysporiadali „dohodou o vysporiadaní zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 12.7.2007“. Žalovaný 1. prevzal aj záväzok
vyplývajúci zo súdneho konania sp. zn. 11C/223/2002.

Splnomocnený zástupca žalovaných 1. a 2. argumentoval, že faktúry na zvýšenú DPH a index rastu cien
boli vyúčtované neoprávnene v rozpore so zmluvou. Fakturované boli po termíne ukončenia diela. V

záverečnejfaktúrežalobcauvádzal,akéčiastkyboliuhradenéavakejvýške.Žalovaní1.a2.postupovali
podľazmluvy,zaplatilicelúcenuzabyt,vrátanecenyzaspoločnépriestoryapozemok.Cenu1.269.020,-
Sk zaplatili v lehote, či do konca v predstihu. Posledná čiastka 63.451,- Sk mala byť zaplatená až
po vydaní kolaudačného rozhodnutia a odovzdaní bytu. Má zásadne rozdielne stanovisko na právne
posúdenie celej veci ako žalobca. Najmä ohľadom dohody o uznaní dlhu, kedy v obdobnom prípade inej

žalovanej I. K. odvolací súd rozhodol tak, že dohodu o uznaní záväzku ako neplatnú odmietol. Odkázal
na stanovisko Najvyššieho súdu v dovolacom konaní, kde vec posúdil ako cenu určenú podľa rozpočtu.
Podpísanie dohody o uznaní záväzku podmieňovalo odovzdanie kľúčov od bytu, teda má vážne právne
vady, lebo žalovaný s bývalou manželkou chceli v byte bývať. Argumentoval aj tým, že rozpočet bolpredložený aj ďalším osobám, ktorých navrhol vypočuť ako svedkov (I. K., T. J., J. P.). Spájať dohodu
o BSM s vyhlásením o možných záväzkoch, o ktorých ešte nie je rozhodnuté je špekulatívne, lebo dlh
nebol preukázaný a ide len o možný dlh. Taktiež poukázal na zmluvu o výstavbe bytu v dome, kde sa

uvádzalipojmy(celkovérozpočtovénákladynavýstavbudomu).Zmluvuovýstavbebytuvdomepripravil
žalobca, cena určená v zmluve bola pevná, preto žalovaní nemajú žiadne nedoplatky. K dohode o zmene
ceny bytu medzi zmluvnými stranami nedošlo. Takéto zmeny museli byť urobené písomnou formou. V
článku II. bod 15 sa hovorí o celkových rozpočtových nákladoch na stavbu domu. Cena bytu v dome bola
stanovená z ceny určenej rozpočtom celého bytového domu podľa koeficientov v zmluve. Cena bola

stanovená podľa rozpočtu a každé prekročenie bol zhotoviteľ povinný dohodnúť so žalovanými. Záložnú
zmluvu pre účely vkladu pripravoval žalobca a aj cenu tam uviedol žalobca. Žalovaní vychádzali z toho,
že je to uvedené správne. Cena uvedená v návrhu na vklad záložného práva je tvrdením žalobcu.

Okrem výsluchu účastníkov súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedka R. D., otca žalovaného
1., ktorý potvrdil, že žalovaní 1. a 2. aj s dieťaťom bývali s ním v byte. Pri odovzdávaní kľúčov bol na nich
vyvíjaný nátlak, aby podpísali dohodu o vyrovnaní dlhu a tak dostali kľúče až po podpísaní tejto dohody.

Mohlo ísť o pána K., S. alebo M.. Žalovaní peniaze podľa rozpočtu zložili, nemali už čo doplácať.

Ďalej súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín v spise z čl. 1-216.

Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti mal súd za preukázané:

§ 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 15.7.1999
(ďalej iba ZVBNP)

(1)Tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov
v obytnom dome, práva a povinností vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinností vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

§ 4 ZVBNP

(1)Vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda po b/ na základe zmluvy o výstavbe

bytu, stavbe alebo nadstavbe.

§ 21 ZVBNP

(1)Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v dome môže vzniknúť na základe zmluvy o výstavbe,
stavbe alebo nadstavbe domu stavebníkmi.

(2)Vzájomné práva a povinností pri výstavbe, stavbe alebo nadstavbe domu si upravia (vlastníci bytov

a nebytových priestorov v dome) písomnou zmluvou.

(3)Na účinok zmluvy je potrebný zápis do katastra nehnuteľností.

§ 631 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.3.2004 (ďalej iba OZ)

Zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za
dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

§ 633 OZ

(1)Zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie
diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme.

(2)Od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, či je zhotoviteľ povinný vykonať ho osobne alebo či je
oprávnený dielo vykonať na svoju zodpovednosť.

§ 635 OZ(1)Ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady
do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne alebo ak práce
dodatočne písomne objednal.

(2)Ak v čase od uzavretia zmluvy do jej splnenia došlo k zmene cenového predpisu, podľa ktorého sa
cena dohodla, je zhotoviteľ na to povinný objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť
mu novú cenu.

(3)Objednávateľ je oprávnený po oznámení novej ceny od zmluvy odstúpiť; ak bez zbytočného odkladu
od zmluvy neodstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi novú cenu, ibaže k zvýšeniu ceny došlo po

prekročení dohodnutej doby vykonania diela.

§ 636 OZ

(1)Ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojednať pevnou sumou, musí sa určiť aspoň odhadom. Ak
zhotoviteľ dodatočne zistí, že bude treba cenu určenú odhadom podstatne prekročiť, je povinný na to
objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novourčenú cenu; inak nemá právo na
zaplatenie rozdielu v cene.

(2)Objednávateľ je oprávnený po oznámení novourčenej ceny od zmluvy odstúpiť; ak od zmluvy odstúpi,
je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa
pôvodne určenej ceny, len pokiaľ mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech. Odstúpením
od zmluvy nie je dotknuté právo objednávateľa na náhradu škody.

(3)Ak objednávateľ neodstúpi od zmluvy bez zbytočného odkladu, je povinný zaplatiť za poskytnutú

službu novourčenú vyššiu cenu.

§ 733 OZ

Zmluvouoobstaranívecisaobstarávateľzaväzujeobjednávateľoviobstaraťurčitúvec.Obstarávateľmá
právo vec obstarať aj prostredníctvom inej osoby. Objednávateľ je povinný obstarávateľovi za obstaranie
veci poskytnúť odmenu.

§ 734 OZ

O uzavretí zmluvy musí obstarávateľ vydať objednávateľovi písomné potvrdenie, v ktorom musí byť
uvedený predmet obstarania, jeho cena a doba obstarania.

§ 37 OZ

(1)Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

§ 149 OZ

(1)Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

§ 558 OZ

Ak niekto uzná písomne, že zaplatil svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v
čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh

uznal, vedel o jeho premlčaní.

Dňa 7.10.1998 (čl. 201-205)uzavreli žalobca, E. Š., I. N., J. R. s manželkou K., P. K. s manželkou V., L.
A. s manželkou A., D. F. s manželkou I., Ing. K. K., J. B., D. K., B. M., Ľ. K. s manželkou Z., M. R., M.
K., T. J. s manželkou P., J. P., J. B., K. T. s manželom V., I. H., M. S., J. S., J. G. a R. D. s manželkou M.
ako stavebníci zmluvu o výstavbe domu, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom L. M., Katastrálny

odbor 14.10.1998 pod č. V 2233/1998. Predmetom zmluvy bola dohoda stavebníkov o spôsobe
zabezpečenia výstavby a nadobudnutí vlastníctva k bytom v polyfunkčnom bytovom dome na ulici K., L.
M. s 26 bytmi (bytový dom) a k nebytovým priestorom - podnikateľským priestorom, ktoré sa nachádzajúv bytovom dome (článok II. 1.). Po dokončení a kolaudácii bytového domu nadobudnú stavebníci
zároveň s vlastníctvom bytov vlastníctvo spoločných častí v zmluvou určených spoluvlastníckych
podieloch (článok III. 4). Po dokončení a kolaudácii bytového domu nadobudnú stavebníci zároveň

vlastníctvo nebytových priestorov, vlastníctvo spoločných častí domu v spoluvlastníckych podieloch
určených zmluvou (článok III. 5). Žalobca ako vlastník nehnuteľností - parcely č. 2494/55 o výmere
1215 m2 v katastrálnom území L. M., Obec L. M., zapísané na liste vlastníctva č. 5224 Okresného
úradu L. M., odbor katastra nehnuteľností prehlásil a potvrdil, že po kolaudácii bytového domu prevedie
vlastníctvo predmetných parciel na stavebníkov do ich podielového spoluvlastníctva, pričom výška

spoluvlastníckych podielov je uvedená v bode 4 a 5 tohto článku zmluvy a to za cenu 500,- Sk/1m2 (III.
6.). Účastníci zmluvy sa dohodli, že dodávateľom (zhotoviteľom) bytového domu bude S. L. M., a.s. so
sídlom v L. M., J. XX,. IČO: XXXXXXXX. (článok IV. 2). Každý zo stavebníkov uzatvoril so S. B. D. L. M.
(obstarávateľom) samostatnú zmluvu o výstavbe bytu v dome. V tejto zmluve o výstavbe bytu v dome sú
precizované jednotlivé náklady a to podľa výšky nákladov prepádajúcich na konkrétny byt a z celkových
nákladov na zabezpečenie výstavby obytného domu a pomerne tomu veľkosti spoluvlastníckeho podielu

na spoločných častiach a zariadeniach domu a zastavanom pozemku (článok IV. 2 ods. 2 a 3).

Dňa 22.9.1998 uzavreli žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako „obstarávateľ“ zmluvu o výstavbe bytu
v dome č. 26/26/98. Predmetom zmluvy bola výstavba bytu do osobného vlastníctva v polyfunkčnom
bytovom dome: stavba 26 b.j. ulica K., L. M., ktorý bytový dom obsahuje 6 podnikateľských priestorov
so samostatnými vstupmi umiestnený do prvého nadzemného podlažia a časti druhého nadzemného

podlažia (článok II. 1.) Poloha bytu a popis bytu je v článku II. 3. Spoločné časti domu, spoločné
zariadenia domu a pozemok sú popísané v článku II. bod 4., 5. a 6. Objednávateľ - stavebník
(žalovaný) sa zaviazal dokončený byt prevziať a zaplatiť za zhotovenie dojednanú cenu za podmienok
dojednaných v zmluve (článok II. 8.). Predmetom plnenia žalobcu „obstarávateľa“ bolo zhotovenie
projektovej dokumentácie, inžinierska činnosť k zabezpečeniu výstavby, zabezpečenie zhotovenia diela

- predmetu zmluvy na základe uzatvorenej zmluvy o dielo č. 34/LM/97 zo dňa 22.12.1997 so S. L. M.,
a.s. a v súlade s dohodou o nadštandardoch a prípadne vzájomne odsúhlasenými zmenami v súlade so
zákonmi, predpismi a normami, ktoré sú platné na území SR v priebehu výstavby (článok II. 9, 10). Medzi
zmluvnými stranami bolo dohodnuté, že žalovaný počas výstavby v termínoch, ktoré budú zo strany
žalobcu písomne oznámené, môže písomnou formou požadovať zmeny: dispozičného riešenia bytu

mimo fasády, nosných konštrukcií, hrubých rozvodov sanity a vzduchotechniky, typu vnútorných dvier a
zárubní, mimo zárubní a dverí vchodových, druhu podláh, druhu obkladov a dlažieb, typu zariaďovacích
predmetov a kompletačného vybavenia, rozvodov elektro a kompletačných zariadení, rozsah rozvodov
slaboprúdu výhradne u subdodávateľských firiem určených žalobcom. Na všetky vzájomné odsúhlasené
zmeny a nadštandardné riešenia bude vypracovaný cenový dodatok, ktorý bude uhradený do 14 dní po

podpísaní dodatku na základe vystavenej faktúry (článok II. 1.). Záväzok zhotoviť dielo bude splnený
odovzdaním diela žalobcom a jeho prevzatím žalovaným podľa podmienok dohodnutých v tejto zmluve
(článok II. 12.). Celkové rozpočtové náklady na stavbu domu sú vo výške 37.163.700,- Sk vrátane DPH,
ktorá suma zahŕňa náklady na polyfunkčný bytový dom 26B.J., príslušné inžinierske siete, projektovú
dokumentáciu a inžiniersku činnosť k zabezpečeniu výstavby (článok II. 15.). Čistá cena bytu, vrátane

podielu nákladov na projekt stavby a inžiniersku činnosť, vrátane DPH je 1.195.620,- Sk, z čoho
cena 1 m2 podlahovej plochy bytu predstavuje 14.810,- Sk (článok II. 20.). Podiel ceny vonkajších
úprav pozemku, prístupových ciest, parkovísk, prípojov inžinierskych sietí, a podielu projektu stavby a
inžinierskej činnosti, vrátane DPH je 53.280,- Sk, z čoho cena 1 m2 podlahovej plochy bytu predstavuje
660,- Sk (článok II. 21.). Celková cena bytu, vrátane DPH je v sume 1.248.900,- Sk (článok II. 22).

Cena pozemku predstavuje sumu 20.120,- Sk, ako v zmluve určený podiel z celkovej ceny pozemku
(článok II. 23.). Žalobca sa zaviazal zhotoviť dielo: termín začatia výstavby 09/1998, termín ukončenia
výstavby03/2000atermínkolaudačnéhorozhodnutia04/2000(článokIII.1).Zmenutermínubolomožné
dohodnúť písomnou formou - dodatkom ku zmluve medzi zmluvnými stranami (článok III. 3). Cena za
byt, vrátane spoločných priestorov, vrátane DPH bola dohodnutá na 1.248.900,- Sk, cena pomernej

časti pozemku 20.120,- Sk, celková cena 1.269.020,- Sk (článok IV. 1.). Do ceny diela sú zahrnuté
všetky náklady spojené so zhotovením diela podľa článku II. zmluvy (článok IV. 2.). Cena diela bola
zmluvnými stranami dohodnutá podľa zákona o cenách č. 18/1996 Zb. a vyhlášky č. 87/1996 Zb., v
cenách platných v roku 1997 so započítaním priemerného nárastu cien stavebných prác, materiálov a
výrobkov spotrebovávaných v SR, vydávaných Štatistickým úradom v SR za rok 1997, pre rok 1998.

Zbytkový objem prác v roku 1999 alebo v ďalších rokoch, bude precenený indexami Štatistického úradu,
k prvému kvartálu 1998, v nových dohodnutých cenách. V cenách je započítaná DPH platná v časepodpisu zmluvy. DPH bude účtovaná podľa platných predpisov v čase realizácie (článok IV. 3.). Cena
za dodávky a práce nad rozsah vymedzený článkom II. tejto zmluvy - naviac práce a zmeny, ktoré
budú dohodnuté formou nadštandardov k tejto zmluve nie sú zahrnuté v cene diela (článok IV. 4.).

Cenu diela mal obstarávateľ právo zmeniť v prípade zmeny zákonov, vládnych nariadení, ktoré sa budú
dotýkať predmetu diela s dôrazom na zmenu výšky DPH, vzniku iných nepredvídaných a jednoznačne
preukázaných nákladov počas výstavby v súvislosti s výstavbou (článok IV. 5.). V článku IV. 6. sa
zmluvné strany dohodli na platení zálohových platieb v celkovej výške 1.269.020,- Sk. Podľa článku IV.
7. celkové finančné vyrovnanie sa uskutoční faktúrou, ktorá bude vystavená po ukončení diela a v ktorej

budú odpočítané všetky zálohové platby a faktúry zo ŠFRB (štátneho fondu rozvoja bývania). Podľa
článku IV. 9. v prípade zmeny dohodnutej ceny bytu podľa predchádzajúcich ustanovení tejto zmluvy sa
nasledujúce platby ceny bytu upravia tak, aby táto úprava zahrnula zmenu ceny bytu. Podľa článku VII.
1. žalobca sa zaviazal, že v prípade nedodržania termínu odovzdania bytu zaplatí žalovanému zmluvnú
pokutu 500,- Sk za každý deň omeškania, maximálne 5% z ceny diela. Podľa článku VII. 2. žalobca sa
zaviazal, že v prípade neodstránenia vady v dohodnutom termíne v zápisnici z odovzdania a prevzatia

bytu, respektíve spoločných častí a zariadení bytového domu a neodstránenia vady v záručnej lehote,
v prijatom termíne zaplatí žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 500,- Sk za každý deň omeškania.
Podľa článku VII. 3. v prípade, že žalovaný je v omeškaní s plnením peňažných záväzkov dohodnutých
v tejto zmluve, má žalobca právo na úrok z omeškania v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka.
Podľa článku XI. 5. zmeny a doplnky zmluvy môžu byť urobené len po dohode strán, formou písomného

dodatku k zmluve.

V článku XI. 2. je uvedené: „Pokiaľ nebolo v tejto zmluve dohodnuté inak, platia v ostatnom príslušné
ustanovenia Obchodného zákonníka a predpisov súvisiacich“. Vzhľadom na takúto formuláciu nemôže
ísť o formu aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka podľa § 262 Obchodného zákonníka na
zmluvný (záväzkový vzťah) medzi účastníkmi (podnikateľ - občan), lebo prednostne platí to, čo bolo

dohodnuté v zmluve, ktorá sa riadi Občianskym zákonníkom a právnymi predpismi občianskeho práva,
vzhľadom na charakter účastníkov (žalovaný je občan) a účel zmluvy. Pokiaľ by chceli účastníci na
svoj záväzkový vzťah aplikovať Obchodný zákonník museli by to jednoznačne uviesť v zmluve, ale
potom by nemohli vylučovať aplikáciu Obchodného zákonníka („pokiaľ nebolo v tejto zmluve dohodnuté
inak“). Preto sa zmluva medzi účastníkmi riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nie obchodného

zákonníka.

Žalobca so žalovaným 1. preukázateľne uzavrel dňa 12.6.2000 Dodatok č. 2 k Zmluve o výstavbe bytu
v dome č. 26/26/98 zo dňa 22.9.1998 k článku II. bod 11 o cenovom dodatku za sanitu v sume 2.304,-
Sk s DPH s tým, že ostatné články zmluvy ostávajú nezmenené (čl. 38).

Na preukázanie svojich tvrdení predložil žalobca fotokópie účtovných dokladov - zálohových faktúr

- prepočítanie indexov, dane z pridanej hodnoty, t.j. DPH a konečnú faktúru čl. 11-17. Ďalej správy
Štatistického úradu SR o miere inflácie čl. 163-165. Špecifikáciu ku konečnej faktúre čl. 32, prehľad
nákladov na bytový dom (26 b.j. K.) na základe fakturácie od dodávateľa - S. (čl. 36), fotokópiu
korešpondencie medzi žalobcom a žalovaným (čl. 60) a ostatné. Najvyšší súd SR rozhodol o dovolaní
žalobcu v obdobnom súdnom spore rozsudkom zo dňa 28.1.2008 č.k. 1Cdo 235/2006, 1Cdo 239/2006

v obdobnom súdnom spore o nárok zo zmluvy o výstavbe bytu, ktoré zmluvy sú identické, rozdielne
sú len osoby na zmluvnej strane objednávateľa, t.j. žalovaného (samozrejme vždy ide o iný byt,
za inú cenu, ale určenú podľa rovnakých pravidiel). V prípade dovolania na najvyššom súde išlo o
bytový dom a garáže v bytovom dome 14BJ na B. ulici v L. M.. Z odôvodnenia Najvyššieho súdu SR:
zmluva o výstavbe, stavbe alebo nadstavbe domu nie je zmluvou, ktorá zabezpečí aj zhotovenie veci -

domu (Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších zmien.
Zmluvou, smerujúcou k tomuto cieľu je predovšetkým zmluva o dielo. Najvyšší súd konštatoval, že
súdy nižších stupňov (okresný súd, krajský súd) správne posúdili zmluvu o výstavbe bytu a garáže v
dome ako zmiešanú zmluvu, obsahujúcu prvky zmluvy podľa zákona o vlastníctve bytov a zmluvy o
dielo. Zmluva o výstavbe bytu smerovala k zhotoveniu bytu. Žalobca označený ako obstarávateľ sa

zaviazal zabezpečiť zhotovenie diela - predmetu zmluvy na základe uzatvorenej zmluvy o dielo so S.
L. M., a.s. (zhotoviteľom). Nie je rozhodujúce formálne označenie účastníkov zmluvy, ani názov zmluvy
samotnej. Určujúci len je obsah vôle, ktorá bola prejavená. Tomu potom nezodpovedá argument žalobcu
o tom, že bol iba obstarávateľom výstavby bytu žalovaných. Podstatnou náležitosťou obstarávateľskej
zmluvy je jej odplatnosť (§ 733 OZ), čo v danom právnom vzťahu absentovalo. Z vôle účastníkovprejavenej v jednotlivých zmluvách (zmluvy o výstavbe domu a zmluvy o výstavbe bytu) vyplýva, že
žalobca konal ako zhotoviteľ diela, ktorý poveril jeho vykonaním na svoju zodpovednosť tretiu osobu.
Zmluvu, na základe ktorej uplatňoval svoj nárok, preto treba posúdiť aj ako zmluvu o dielo. Ďalej najvyšší

súd uvádzal: rozsiahlejšie dielo spravidla neumožňuje určiť cenu pevnou sumou alebo odhadom. Preto
ustanovenie § 635 umožňuje dohodnúť cenu podľa rozpočtu. Pri takto určenej cene bude pre jej výšku
rozhodujúce množstvo práce a náklady zahrnuté do rozpočtu. Práce a náklady, ktoré neboli zahrnuté do
rozpočtu, možno totiž účtovať iba vtedy, keď a/ ich objednávateľ písomne schválil, alebo b/ objednávateľ
práce dodatočne písomne objednal. Ustanovenie § 635 OZ pri dohode o cene predpokladá úplný

rozpočet. Požadovať zvýšenú cenu oproti cene určenej podľa rozpočtu môže zhotoviteľ iba v prípade
splnenia všetkých nasledovných predpokladov a to a/ ak v čase uzavretia zmluvy do jej splnenia došlo
k zmene cenového predpisu, podľa ktorého sa cena dohodla, b/ zhotoviteľ bez meškania objednávateľa
písomne upozorní na zmenu cenového predpisu a písomne mu oznámi novú cenu, c/ objednávateľ
bez zbytočného odkladu (od oznámenia zhotoviteľa) od zmluvy neodstúpil, d/ k zvýšeniu ceny nedošlo
po prekročení dohodnutej doby na vykonanie diela. V zmluve o výstavbe bytu si účastníci dohodli

cenu vo výške ..., ktorá pozostávala z ceny bytu, vrátane DPH ..., ceny garáže ... a ceny pomernej
časti pozemku ... (článok IV. 1.). Uvedená cena bola vypočítaná z celkových rozpočtových nákladov na
stavbu domu, ktoré boli stanovené na ... Sk,-, ktorá suma zahŕňala náklady na bytový dom ..., príslušné
inžinierske siete, projektovú dokumentáciu a inžiniersku činnosť k zabezpečeniu výstavby (článok II.
15.). Účastníci si ďalej dohodli, že zbytkový objem prác v roku ... alebo ďalších rokoch bude precenený

indexmi Štatistického úradu SR k ... v nových dohodnutých cenách.

Najvyšší súd posúdil, že zo znenia zmluvy vyplýva, že účastníci si dohodli cenu podľa rozpočtu.
Žalobca mohol požadovať zvýšenú cenu oproti cene určenej podľa rozpočtu iba za splnenia v zákone
stanovených podmienok, ktoré nesplnil. Ak teda odvolací súd žalobu zamietol, rozhodol vecne správne.

Ani v konaní, v ktorom rozhodoval o dovolaní najvyšší súd nebol k zmluve o výstavbe bytu priložený

rozpočet, zmluva o výstavbe bytu v dome len odkazovala na celkové rozpočtové náklady na stavbu
domu (článok II. 15).

Žalovaní 1. a 2. dňa 22.3.2001 podpísali so žalobcom listinu označenú ako dohoda o uznaní záväzku
a spôsobe splácania dlhu. Žalovaní uznali dlh (neuhradenú čiastku vo výške 136.319,- Sk a zaviazali
sa ho zaplatiť do 30.6.2001). Podľa tejto dohody sa nemenia nároky žalobcu zo zmluvy o výstavbe

bytu v dome č. 26/26/98, článok VII. ods. 3 Zmluvné strany potvrdili podpisom prejav ich slobodnej a
vážnejvôleneovplyvnenejtiesňouaninápadnenevýhodnýmipodmienkami.Žalovaný1.nadsvojpodpis
dohody o uznaní záväzku a spôsobe splácania dlhu dopísal „finančné vyrovnanie bude urobené podľa
zmluvy“. Aby bol právny úkon platný musí byť urobený vážne (§ 37 ods. 1 OZ). Súd musí na absolútnu
neplatnosť vždy prihliadať z úradnej povinnosti. Žalovaní 1. a 2. nechceli v dohode o uznaní záväzku

vyvolať aj právne následky, ktoré by v jeho dôsledku mali nastať „povinnosť žalovaných 1. a 2. plniť
žalobcovi sumu 136.319,- Sk“. Žalovaný 1. a 2. sledovali podpísaním dohody o uznaní záväzku vydanie
kľúčov od bytu a tým možnosť fakticky byt užívať, keďže žalobca podmieňoval odovzdanie kľúčov od
bytu uznaním záväzku, čo považoval súd za preukázané výpoveďou žalovaného 1. a svedka. Navyše z
dohody o uznaní záväzku je možné určiť len výšku dlhu, ale nie dôvod. Uznanie dlhu odkazuje na článok

VII. ods. 3 Zmluvy o výstavbe bytu v dome č. 26/26/98, v ktorom je upravené, že v prípade omeškania
objednávateľa s plnením peňažných záväzkov dohodnutých v zmluve, mal obstarávateľ právo na úrok z
omeškania v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. V obdobnom súdnom spore na tunajšom súde
sp. zn. 6C/106/2002 Krajský súd v Žiline v rozsudku č.k. 6Co/26/2008 zo dňa 26.5.2008 (čl. 190-194)
konštatoval, že určitsť písomného prejavu vôle je objektívna kategória a takýto prejav vôle by nemal

vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u osôb, ktoré nie sú účastníkmi zmluvného vzťahu.
Preto prisvedčil žalovanej, že nie je správny názor okresného súdu o určitosti dohody o uznaní záväzku
a spôsobe splácania dlhu a to, že je v nej zrejmý dôvod dlhu, a to zvýšenie ceny o dielo dohodnutej
v zmluve o výstavbe bytu, a to ani napriek tomu, že sa v tejto dohode táto zmluva spomína. Už táto
skutočnosť robí tento právny úkon neplatným.Uznanie dlhu patrí medzi inštitúty zabezpečenia záväzkov. Uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú právnu
domnienku, že dlh v čase uznania trval. Nie je samostatným dôvodom na plnenie, teda jeho následkom
nie je zánik pôvodného záväzku, ten stále trvá a je dôvodom na plnenie (titul).

Žalovaní trvali počas celého konania na tom, že platili cenu bytu tak ako bolo dohodnuté v zmluve.
Žiadne zvýšenie ceny bytu neakceptovali. Platili tým spôsobom, že uhrádzali faktúry, ktoré im predkladal
žalobca a až následne zistili, že zaplatili cenu vyššiu, ako bolo dohodnuté v zmluve medzi účastníkmi.
Preto podľa názoru súdu nedošlo k uznaniu dlhu čo do dôvodu a výšky.

Za podstatnú súd považoval vôľu žalovaných plniť, t.j. platiť cenu bytu dohodnutú na 1.248.900,- Sk
a za pozemok 20.120,- Sk, spolu 1.269.020,- Sk, z tohto hľadiska nepovažoval súd za relevantné,

aký variabilný symbol uvádzali žalovaní v príkazoch na úhradu, podľa označenia faktúr žalobcom. Za
podstatnú súd prejavuje vôľu žalovaných a tí, ako už bolo uvedené vyššie tvrdili, že platili cenu bytu, teda
nie zvýšenie dane z pridanej hodnoty, navýšenie ceny o tzv. indexy, čím rozporovali tvrdenie žalobcu,
že žalovaná suma pozostáva aj zo štvrtej zálohovej platby ceny bytu 63.451,- Sk, ktorú žalovaní 1. a 2.
považovali za zaplatenú. Žalovaní sú občania a zmluvu uzatvárali s podnikateľom (S. B. D.), je pravda,

že ich nik nenútil uzavrieť zmluvu, ale možno od nich očakávať iba určité všeobecné vedomosti a za
rozhodujúce preto súd nepovažoval, čo uvádzali žalovaní v príkazoch na úhradu ako variabilný symbol,
aby tak jednoznačne došlo k priradeniu úhrady na faktúru vystavenú žalobcom.

Čo sa týka dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po jeho zániku (rozvode),
vyporiadanie pohľadávok a záväzkov nezasahuje do práv a povinností tretích osôb. V časti VIII. (čl.

182) dohody o vyporiadaní zaniknutého BSM sa uvádza, že žalovaný 1. zo záväzkov vzniknutých
počas trvania manželstva preberá aj záväzok vyplývajúci zo súdneho konania vedeného na OS
Liptovský Mikuláš č.k. 11C/223/2002 vo výške 135.318,60 Sk s príslušenstvom. V čase uzavretia
dohody (12.7.2007) nebolo súdne konanie skončené, o záväzku ešte nebolo rozhodnuté a z takejto
formulácie vyporiadania záväzkov nie je možné vyvodiť uznanie záväzku čo do dôvodu a výšky voči

tretej osobe (žalobcovi). Preto považoval súd za bezpredmetné vypočúvať k tejto skutočnosti žalovanú
2. a advokátku, ktorá dohodu pripravila.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný zaplatil cenu za byt, vrátane spoločných priestorov s DPH
tak,akobolodohodnutévzmluveovýstavbebytuvdomeč.26/26/981.248.900,-Skcenupomernejčasti
pozemku 20.120,- Sk, spolu 1.269.020,- Sk. Preto súd žalobu, v ktorej sa domáhal žalobca peňažného

plnenia nad čiastku ceny bytu, spoločných priestorov a pozemnej časti pozemku 1.269.020,- Sk zamietol
s odkazom na odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu v obdobnom súdnom spore, lebo žalobca
nesplnil zákonné podmienky, aby mohol požadovať zvýšenú cenu oproti cene určenej podľa zmluvy.

O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sleduje, dátum, podpis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§
205 ods. 1 OSP).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2).