Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-4C/209/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hedviga Pikalíková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou v právnej veci navrhovateľov: 1/ J. Z.,

bytom S. T., G.. M. R. Š. XXX/XX-X,. 2/ S. Z., bytom S. T., S. XXX/XX,. 3/ M. Z., bytom S. T., G.. M. R.
Š. XXX/XX,. 4/ E. G., bytom S. T., S. XXX/XX,. 5/ M. P., bytom S. T., G.. M. R. Š. XXX/XX-X,. 6/ Z. P.,
bytom S. T., G.. M. R. Š. XXX/XX-X,. 7/ A. V., bytom S. T., G.. M. R. Š. XXX/XX-X,. 8/ H. V., bytom S.
T., G.. M. R. Š. XXX/XX-X,. 9/ E. S., bytom S. T., G.. M. R. Š. XXX/XX-X,. 10/ A. M., bytom S. T., G.. M.
R. Š. XXX/XX-XX,. 11/ R. P., bytom S. T., G.. M. R. Š. XXX/XX-XX,. 12/ M. P., bytom S. T., G.. M. R. Š.
XXX/XX-XX,. 13/ Mgr. J. L., bytom B., A. XX,. všetci zastúpení L. J., bytom T., G.. G. XXXX/XX,. proti
odporcom: 1/ Z. K., bytom S. T., G.. M. R. Š. XXX/XX-X,. 2/ Z. K., bytom S. T., G.. M. R. Š. XXX/XX-X,.

3/ D. K., bytom S. T., G.. M. R. Š. XXX/XX-X,. 4/ F. Č., bytom S. T., G.. M. R. Š. XXX/XX-X,. 5/ A. Č.,
bytom S. T., G.. M. R. Š. XXX/XX-X,. 6/ Ľ. B., bytom S. T., G.. M. R. Š. XXX/XX-XX,. 7/ D. S., bytom S.
T., G.. M. R. Š. XXX/XX-XX,. 8/ M. G., bytom S. T., G.. M. R. Š. XXX/XX-XX,. 9/ A. G., bytom S. T., G..
M. R. Š. XXX/XX-XX,. 10/ Ing. B. G., bytom S. T., G.. M. R. Š. XXX/XX-XX,. 11/ A. K., bytom S. T., G..
M. R. Š. XXX/XX-XX,. všetci zastúpení JUDr. M. C., advokátkou v N. M. N. V., P. XX, o navrátenie veci
do pôvodného stavu a o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa z a m i e t a .

II. Navrhovatelia sú p o v i n n í zaplatiť odporcom náhradu trov konania vo výške 29.476,-

Sk, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet práv. zást. odporcov vedený v S. S. N. M. N. V.,
č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia žiadali, aby súd zakázal odporcom využívať samostatné zdroje tepla umiestnené v bytoch
č. X, X, X, XX, XX, XX, XX a XX v dome č. s. XXX na ul. G.. M. R. Š. v S. T., ktoré sú vo
vlastníctve odporcov. Ďalej žiadali, aby súd určil, že odporcovia sú povinní pripojiť sa na stávajúci rozvod
ústredného kúrenia za odberným miestom v mieste odpojenia na jednotlivých stupačkových rozvodoch a
hydraulicky vyregulovať systém ústredného kúrenia za odberným miestom na vlastné náklady do 10 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň žiadali, aby súd určil, že odporcovia sú povinní spoločne

a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom škodu vzniknutú po odpojení, a to navrhovateľom č. 1-4 vo výške
28.042,10 Sk, navrhovateľom č. 5-6 sumu 28.317,30 Sk, navrhovateľom č. 7-8 sumu 22.061,60 Sk,
navrhovateľke č. 9 sumu 28.314,30 Sk, navrhovateľke č. 10 sumu 28.326,- Sk, navrhovateľom č. 11-12
sumu 28.316,80 Sk a navrhovateľovi č. 13 sumu 13.125,- Sk.

Svoj návrh odôvodnili tým, že odporcovia sa svojvoľne bez ich súhlasu a v rozpore so zákonom č.
182/1993 Z. z. a so stavebným zákonom odpojili od centrálnej dodávky tepla pre potreby zabezpečenia
ústredného vykurovania svojich bytov. Po ich odpojení sa časť pôvodného rozvodu ústrednéhovykurovania v obytnom dome stala nadbytočná, čo spôsobilo narušenie hydraulickej stability celej
tepelnej sústavy a prevádzku rozvodu financujú len navrhovatelia.

Stupačkovénezaizolovanérozvodyústrednéhokúreniaprechádzajúajcezodpojenébyty,čímdochádza

k prestupu časti tepla do týchto bytov a toto teplo financujú tiež výhradne navrhovatelia.

Podľa výpočtu S. E. A., regionálnej pobočky T. by mali odporcovia v závislosti od polohy ich bytov v
bytovom dome doplácať na jeden byt 0,5% - 27% spotreby tepla.

Navrhovatelia poukázali na to, že zo strany odporcov došlo k neoprávnenému konaniu, čoho výsledkom
bolo nesprávne a nespravodlivé rozúčtovanie spotreby tepla. Navrhovateľom bola spôsobená škoda,
ktorej následky žiadali odstrániť týmto návrhom.

Odporcovia s podaným návrhom nesúhlasili, keď uviedli, že síce došlo z ich strany k postupnému
odpojeniu od centrálnej dodávky tepla a následnému zavedeniu lokálneho vykurovania v jednotlivých
bytoch, popierali však svojvoľnosť a protiprávnosť svojho konania. Uvedené vykonali na základe súhlasu
nadpolovičnej väčšiny ostatných vlastníkov bytov v dome. Neboli si vedomí toho, že by stavebné
úpravy vykonali v rozpore so stavebnými predpismi, nakoľko v čase ich realizácie bol povoľovací proces

jednoduchší, nebolo potrebné stavebné povolenie, ale iba ohlásenie stavebných úprav na príslušnom
mestskom úrade. Správca domu a súčasne i dodávateľ tepla spoločnosť T., s.r.o., S. T. s odpojením
súhlasil a boli vykonané všetky požadované revízie a skúšky.

Odporcovia popreli, že by zasiahli stavebnými úpravami do spoločných častí, resp. zariadení domu.
Žiadnym protiprávnym konaním nespôsobili navrhovateľom škodu, ak áno, škoda nebola riadne

preukázaná a tiež nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním odporcov a
vzniknutou škodou.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s LV č. 2695, k. ú. S. T., s Evidenčnými
listami pre výpočet náhrady za byt navrhovateľmi za rok 2003 a vyúčtovaním dodávky tepla, vodného a
stočného a ostatných služieb spojených s užívaním bytu za rok 2003, so Zmluvou o výkone správy zo

dňa 1.5.1997 a zo dňa 28.8.2000, s T. S. S., regionálnej pobočky T. z 10/2003, so znaleckým posudkom
č.4/2003Ing.M.V.,sospismiM.Ú.S.T.voveciohláseniastavebnýchúpravA.K.,D.S.,Ľ.B.aE.T.,Ing.
B. G., Z. K. s manželkou a F. Č. s manželkou a ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Účastníci sú (resp. boli) vlastníci bytov v obytnom dome s. č. XXX,. na ulici G.. M. R. Š. v S. T.. Ide o
obytný dom s počtom bytov 18.

V priebehu rokov 2000-2003 sa odporcovia odpojili od centrálnej dodávky tepla a vybudovali si lokálne
individuálne plynové vykurovanie vlastného bytu.

V uvedenom čase mali vlastníci bytov uzavretú Zmluvou o výkone správy so správcom T., S. T., ktorý
bol súčasne i dodávateľom tepla pôvodne pre všetky byty v obytnom dome. Podľa auditu predmetného
bytového domu predloženého navrhovateľmi, ktorý vykonala S. E. A., (S.) regionálna pobočka T.,

dochádza následkom odpojenia bytov z centrálneho vykurovania k zvýhodňovaniu užívateľa takéhoto
bytu na úkor ostatných, nakoľko naďalej získava určitú časť tepla dodávaného do objektu systémom
centrálneho vykurovania (prestupy tepla stenami, tepelný zásah z domových rozvodov tepla v jeho byte).
Náklady neodpojených bytov od centrálneho vykurovania sa podľa auditu neúmerne zvyšujú.

Úlohou znaleckého posudku predloženého navrhovateľmi objednaného S., R. pobočkou T., bolo posúdiť

legislatívnu zhodu pri odpojení sa niektorých vlastníkov bytov od centrálneho tepelného zdroja, pričom
znalec Ing. M. V. konštatuje, že došlo zo strany odpojených k porušeniu § 32 ods. 3 zákona č. 70/1998,
podľa ktorého nemôže individuálne vypovedať zmluvu o dodávke tepla z CTZ konečný spotrebiteľ tepla
(vlastník alebo nájomca bytu). Na základe dohody konečných spotrebiteľov je možné vypovedať zmluvu
o dodávke tepla pre celý dom prostredníctvom priameho odberateľa tepla podľa § 32 ods. 3 zák. č.

70/1998.Navyše znalec konštatuje, že odpojení porušili aj stavebný zákon v tom smere, že pri zmene stavebných
prvkov alebo technologických častí tepelno-technického zariadenia je potrebná zmena projektu tohto
zariadenia, ktorá musí byť odsúhlasená na príslušnom stavebnom úrade.

Za dotknuté spoločné časti a zariadenia domu považoval znalec stupačky ústredného kúrenia a teplej
úžitkovej vody (ÚK a TÚV).

Zo spisu M. Ú. S. T. súd zistil, že odporcovia - K., S., B., G. a K. ohlásili stavebnú úpravu "Úprava
plynoinštalácie, inštalácia kotla ÚK, vnútorné rozvody ÚK a odpojenie sa od centrálneho rozvodu ÚK" T.
S. T. s tým, že M. Ú. ako príslušný stavebný úrad na stavebné úpravy v rozsahu uvedenom v ohlásení
podľa § 57 zákona č. 50/1976 (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, oznámil, že súhlasí, a to

za predpokladu splnenia určitých podmienok a pripomienok.

Z uvedených spisov súd zistil, že vo všetkých je založený originál listiny "Prehlásenie" zo dňa 2.5.2000, v
ktorom podpísaní všetci vlastníci bytov dome s. č. XXX súhlasia s odpojením od centrálneho ústredného
vykurovania a zavedením lokálneho vykurovania prostredníctvom plynového závesného kotla v byte.
Touto listinou dostali súhlas všetci odporcovia okrem odporcu G., ktorý dostal súhlas od 15 vlastníkov

bytov v dome (z celkového počtu 18) samostatne.

Zospisuč.152zroku2006súdzistil,žeF.Č.smanželkoudodatočne9.1.2006ohlásilirovnakéstavebné
úpravy, ktoré vykonali už v roku 2001.

Akceptácia ohlásenia stavebných úprav zatiaľ týmto odporcom nebola doručená.

Odporcovia G. a K. ohlásenie stavebných úprav stavebnému úrade neurobili.

Podľa § 80 písm. b) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení
povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Navrhovatelia sa svojim návrhom domáhali zakázať odporcom využívať samostatné zdroje tepla
umiestnené v ich bytoch, ktorými sú vykurované ich byty a určiť odporcom povinnosť pripojiť sa
na stávajúci rozvod ústredného kúrenia za odberným miestom v mieste odpojenia na jednotlivých

stupačkových rozvodoch a hydraulicky vyregulovať systém ústredného kúrenia za odberným miestom
na vlastné náklady, a to titulom porušenia práva, v danom prípade zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, zákona č. 70/1998 Z.Z o energetike a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku(stavebný zákon).

Z hmotno-právneho hľadiska treba použiť právnu úpravu účinnú v čase, kedy podľa tvrdenia

navrhovateľov došlo k porušeniu právneho predpisu a následne k vzniku zodpovednostného právneho
vzťahu.

Súd dospel k záveru, že odporcovia zákon č. 182/1993 Z. z., konkrétne uvádzané ustanovenia týkajúce
sa práv a povinností vlastníkov bytov platných v čase odpojenia od centrálneho vykurovania neporušili,
keď v zmysle § 11 ods. 4 a § 14 ods. 1 a 2 zákona dostali k tomuto súhlas od nadpolovičnej väčšiny

všetkých vlastníkov bytov v dome. Spoluvlastníci bytu majú jeden hlas pripadajúci na byt.

Pokiaľ ide o prehlásenie zo dňa 2.5.2000, ktorým navrhovatelia tento súhlas udelili, javili sa súdu tvrdenia
niektorých navrhovateľov na pojednávaní o tom, že podpisovali len prezenčnú listinu na schôdzi a
nie súhlas s odpojením ako účelové. Vychádzal predovšetkým z existencie niekoľkých originálov tejto
listiny založenej v spisoch M. Ú. S. T., pričom nie je bežné ani obvyklé, aby sa na schôdzi podpisovala

prezenčná listina niekoľkokrát. Ako pravdepodobnejšie a logickejšie sa súdu javilo tvrdenie odporcov o
tom, že uvedená listina bola podpisovaná nie na schôdzi, ale pri návštevách jednotlivých bytov v dome.
Svedčí o tom i doklad nazvaný Prezenčná listina zo schôdze konanej dňa 17.2.2000 bytovky XXX,.
ul. Š., s ktorej je zrejmé, že sa schôdza, ktorej predmetom bolo odpojenie od centrálneho vykurovania
konala, avšak inokedy. I keď niektorí navrhovatelia popreli pravosť svojho, resp. iného podpisu, súd satouto otázkou nezaoberal, nakoľko i pri ich absencii by podmienka rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny
vlastníkov bytov v dome splnená bola.

Pokiaľ namietal zástupca navrhovateľov formálne nedostatky prehlásenia, treba povedať, že zmeny v

zákone týkajúce sa vedenia schôdze a formy hlasovania boli v zákone č. 182/1993 prevedené až v
neskoršom období novelou č. 469/2005 Z. z. účinnou od 1.11.2005 a v čase podpisovania prehlásenia
tieto otázky ako aj forma súhlasu v zákone podrobne upravené ešte neboli.

Súd sa nestotožnil ani s názorom, že odporcovia porušili ustanovenia stavebného zákona.

Podľa § 57 Stavebného zákona, stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a
udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu

drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm.
a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný
úradmôžeurčiť,žeohlásenúdrobnústavbu,stavebnúúpravualeboudržiavacieprácemožnouskutočniť
len na základe stavebného povolenia. Stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie
práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti

ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý
situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému oznámeniu pripojí
overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú
úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný
úrad neurčí inak. Za deň ohlásenia sa považuje deň, keď bolo ohlásenie podané stavebnému úradu

alebo odovzdané na poštovú prepravu. Ak sa majú stavebné úpravy alebo udržiavacie práce uskutočniť
na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou, priloží stavebník k ich ohláseniu stavebnému úradu stanovisko
orgánu pamiatkovej starostlivosti. Oznámenie stavebného úradu nenahrádza rozhodnutia, stanoviská,
vyjadrenia, súhlasy alebo iné opatrenia dotknutých orgánov požadované podľa osobitných predpisov.
Stavebný úrad na to v oznámení upozorní stavebníka vrátane povinnosti dodržať pri uskutočňovaní a

užívaní stavby príslušné slovenské technické normy.

Z uvedeného je zrejmé, že M. Ú. S. T. ako stavebný úrad dospel k záveru, že v daných prípadoch
ohlásenia bolo možné tieto vykonať bez stavebného povolenia.

Súd sa nezaoberal otázkou, či došlo k porušeniu právnych predpisov zo strany M. Ú. S. T., a tým
prekročeniu jeho kompetencií. Jednoznačne vyhodnotil, že v žiadnom prípade však nedošlo k porušeniu

ustanovení stavebného zákona zo strany tých odporcov, ktorí ohlásenie vykonali.

Porušenie ohlasovacej povinnosti odporcov v 3/ a 8/ - 9/ rade je vecou stavebného úradu, ktorý má
možnosť použitia príslušných sankcií, nepatrí však do právomoci súdu rozhodovať o uložení povinnosti
vyplývajúcej z porušenia takéhoto predpisu.

Podľa ust. § 32 ods. 3 zákona č. 70/1998 o energetike, platného v čase odpájania sa odporcov z

centrálnehokúrenia(zákonplatildo1.1.2005)priamyodberateľteplamôževypovedaťzmluvuododávke
tepla, ak výpoveď písomne oznámi dodávateľovi tepla aspoň tri mesiace pred požadovaným skončením
dodávky tepla.

Podľa názoru súdu je výklad tohto ustanovenia v znaleckom posudku nesprávny, keď znalec nemožnosť
odpojenia od dodávateľa tepla odvodzuje práve z tohto ustanovenia. Toto pojednáva o možnosti

priameho odberateľa tepla (správcu obytného domu) vypovedať zmluvu o dodávke tepla. O možnosti
alebo nemožnosti výpovede zmluvy o dodávke zo strany konečného spotrebiteľa (vlastníka bytu) tento
zákon nehovorí a ani nemôže, nakoľko konečný spotrebiteľ s dodávateľom tepla žiadnu zmluvu uzavretú
nemá. Žiadne z ustanovení tretej hlavy - Zásobovanie teplom - tohto zákona nehovorí o možnosti alebo
zákaze odpojenia sa. V konečnom dôsledku by takýto zákaz mohol mať protisúťažný následok, a to

obmedzeniemožnostivstupu inýchsubjektovnatrhsdodávkouteplaateplejúžitkovejvodyaupevnenie
postavenia monopolného dodávateľa tohto tovaru v konkrétnom meste. Alternatívne spôsoby dodávkytepla a vykurovania úžitkovej vody vytvárajú konkurenčný tlak na dominanta na efektívnejšiu výrobu
tepla, aby bol konkurencie schopný.

Pokiaľ sa teda navrhovatelia domáhali určenia povinnosti odporcom práve titulom porušenia uvedených

právnych predpisov, súd dospel k jednoznačnému záveru, že týmto návrhom nie je možné vyhovieť.

Navrhovatelia sa súčasne domáhali zaplatenia majetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, a to titulom
zodpovednosti za škodu.

Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri
ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa

tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Aj tento návrh posúdil súd ako nedôvodný, a to na základe vyššie uvedených skutočností.

Už prvá podmienka vzniku zodpovednosti za škodu - protiprávne konanie nebola v danom prípade u
odporcov preukázaná.

Súd sa nezaoberal ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu, a to aj z pohľadu
hospodárnosti konania, keď dospel k záveru, že k porušeniu právnej povinnosti nedošlo.

Pokiaľ ide o odporcov v 3/ 8/ a 9/ rade, títo síce porušili zákon tým, že si nesplnili svoju ohlasovaciu
povinnosť, toto konanie však nie je v príčinnej súvislosti so škodou, pokiaľ by súd pripustil, že k nejakej
škode vôbec došlo.

Práv.zást.odporcovvyčíslilatrovypráv.zastúpeniaažiadala,abysúduložilneúspešnýmnavrhovateľom
povinnosťnahradiťtrovypráv.zastúpeniatak,ženavrhovateliav1/-4/radesúpovinnízaplatiťodporcom
sumu 99.568,- Sk spoločne a nerozdielne, navrhovatelia v 5/ - 6/ rade sumu 99.568,- Sk spoločne a
nerozdielne, navrhovatelia v 7/ - 8/ rade sumu 99.568,- Sk spoločne a nerozdielne, navrhovateľka v
9/ rade sumu 99.568,- Sk, navrhovateľka v 10/ rade sumu 99.568,- Sk, navrhovatelia v 11/ - 12/ rade

sumu 99.568,- Sk spoločne a nerozdielne a navrhovateľ v 13/ rade sumu 78.448,- Sk. Pri vyčíslení trov
práv. zastúpenia vychádzala práv. zást. odporcov z ust. § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, § 13 ods. 3, 4, § 14
ods. 1, písm. a, c, d/ a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanú právnu službu.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkov, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov
konania celkom alebo sčasti priznať.

Súd dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti danej veci, ale aj okolnosti na strane účastníkov konania,
nemožno priznať náhradu trov konania vo výške, ako si ich uplatnila právna zástupkyňa odporcov.

Súd zobral do úvahy najmä skutočnosť, že právna zástupkyňa síce zastupovala 11 odporcov, avšak
títo v konaní tvorili nerozlučné spoločenstvo. Každý úkon právnej pomoci robila právna zástupkyňa
pre všetkých odporcov spoločne a bránila ich práva ako celku. V konaní išlo o spoločné práva a
povinnosti účastníkov, rozsudok sa musel týkať všetkých účastníkov, ktorí vystupovali na jednej strane,
a bolo vylúčené priznať právo prípadne uložiť povinnosť len niektorému z nich. Právna zástupkyňa

teda nezastupovala každého z odporcov samostatne, nebránila záujmy každého z nich osobitne. Súd
potom za použitia vyššie uvedených ust. O.s.p. a vyhlášky č. 655/2004 Z. z. priznal práv. zást. odporcov
trovy právneho zastupovania tak, ako by zastupovala len jedného účastníka - nerozlučné spoločenstvo.
Žaloba obsahovala 3 petity, pričom pri dvoch z nich nebolo možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v
peniazoch. Za jeden takýto úkon právnej služby je základná sadzba tarifnej odmeny 1.260,- Sk (§ 11ods. 1 vyhlášky). Pri treťom petite, v ktorom navrhovatelia žiadali zaplatiť náhradu škody od odporcov,
a to spoločne a nerozdielne (nerozlučné spoločenstvo odporcov) spolu vo výške 176.503,10 Sk je za
jeden úkon právnej pomoci základná sadzba tarifnej odmeny 5.945,- Sk (§ 10 ods. 1 vyhlášky).

Podľa § 13 ods. 4 vyhlášky sa pri spojení dvoch alebo viacerých vecí základná sadzba tarifnej odmeny
určenej z tarifnej hodnoty veci z najvyššou hodnou zvyšuje o polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny,
ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Odmena právnej zástupkyne za jeden úkon
právnej pomoci v zmysle citovaného ust. činí 5.945,- Sk + 2x polovica zo sumy 1.260,- Sk. Spolu 7.205,-
Sk. Právna zástupkyňa si trovy právneho zastúpenia vyčíslila za 4 úkony právnej služby, a to prevzatie

a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe a 2x účasť na pojednávaní. Za 4 úkony právnej pomoci patrí
právnej zástupkyni odmena vo výške 28.820,- Sk, k tomu režijný paušál 4x po 164,- Sk, spolu 656,- Sk.
Súd potom aj po zvážení okolností na strane navrhovateľov, z ktorých väčšina sú starobní dôchodcovia
vovysokomveku,dospelkzáveru,žepriznáodporcomnáhradutrovkonaniaspoluvovýške29.476,-Sk.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho

súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

" sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

" ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

" účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

" v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

" sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

" účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

" rozhodoval vylúčený sudca,

" súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

" konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

" súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

" súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

" doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)," rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.)

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu

podľa osobitného predpisu.