Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. máj 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 7C/139/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Berec

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Františkom Berecom v právnej veci žalobcu S. C. L., s. r. o.

so sídlom T., M. XX/X,. IČO XX. XXX. XXX. proti žalovanému T. S. K. so sídlom T., H. X,. IČO XX.
XXX. XXX,. zastúpenému Mgr. R. Š., PhD., advokátom, T., K. P. XX. o zaplatenie 542.536,70 Sk s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania 69.850,- Sk a zaplatiť ich Mgr. R. Š., PhD.,
advokátovi, T., K. P. XX,. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia 542.536,70 Sk z titulu náhrady škody
spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne od 21.03.2004 do zaplatenia. Žalobca uviedol, že na

základe zmlúv o postúpení pohľadávky nadobudol pohľadávku voči žalovanému vo výške 407.741,70
Sk a pohľadávku vo výške 134.795,- Sk. Obe pohľadávky vznikli titulom náhrady škody - ušlého zisku
z prenájmu nehnuteľností. Predmetné nehnuteľnosti zakázalo M. T. prevádzkovať po tom, ako došlo
k zrúteniu časti hradného múru T. H., ktorého vlastníkom je žalovaný. Počas zákazu prevádzkovania
nehnuteľnostíneplatilinájomcovianájomné,čopredstavujeušlýziskprenajímateľov. Žalobca poukázal
na to, že žalovaný neudržiaval stavbu v súlade so stavebným zákonom a jedným z dôvodov pádu
hradného múru bolo jeho trvalé podmáčanie spôsobené tým, že k nemu bola navezená zemina.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril a túto žiadal ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že

zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti, preto nemôže byť daná zodpovednosť
žalovaného za škodu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu
tak, ako to tvrdí žalobca. Podľa žalovaného nie je medzi pádom hradného múru a vzniknutou škodou
príčinná súvislosť ako jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Rovnako
v danom prípade chýba zavinenie žalovaného, nakoľko nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré možno od neho objektívne požadovať. Žalovaný poukazoval aj na skutočnosť, že
vlastníkom T. H. bol v čase pádu hradného múru len niekoľko mesiacov.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, výpoveďou žalobcu, oboznámením odporu proti

platobnému rozkazu, zmluvy o postúpení pohľadávok medzi J. S.. F. C., s. r. o. a žalobcom zo dňa
18.03.2004, listu J. S. F. C., s. r. o. žalovanému zo dňa 08.03.2004, označeného „uplatnenie náhrady za
ušlý zisk - výzva na plnenie“, zmluvy o postúpení pohľadávok medzi L. V. s manželkou R. V. a žalobcom,
listu L. V. a jeho manželky žalovanému zo dňa 08.03.2004, označeného „uplatnenie náhrady za ušlý zisk- výzva na plnenie“, podnájomnej zmluvy č. 2003/002-NZ, dodatku k podnájomnej zmluve č. 2003/002-
NZ, nájomnej zmluvy medzi L. V. s manželkou R. V. a O. J. s manželkou M. J. zo dňa 01.06.2001,
opatreniaM.T.zodňa08.03.2003,opatreniaM.T.zodňa28.04.2003,opatreniaM.T.zodňa10.07.2003,

statického posudku Ing. J. Z. a zistil tento skutkový stav:

Z podnájomnej zmluvy č. 2003/002-NZ a dodatku k tejto podnájomnej zmluve súd zistil, že nájomca
J. S. F. C., s. r. o. prenajal podnájomcovi Ing. P. M. - P. S.-M.. O. S., nebytové priestory, a to: „R.
F.“ na M. XX/X. v T., za ktorú bol podnájomca povinný platiť nájomné 100.000,- Sk/mesačne, „S. K.
F.“ na M. XX/X. v T., za ktorú bol podnájomca povinný platiť nájomné 50.000,- Sk/mesačne a „L. T.

F.“, za ktorú bol podnájomca povinný platiť nájomné 50.000,- Sk/mesačne. Doba podnájmu uvedených
nebytových priestorov bola dohodnutá na obdobie od 01.03.2003 do 31.12.2005, v prípade letnej terasy
od 01.04.2003 do 30.09.2003.

Z nájomnej zmluvy medzi prenajímateľmi L. V. s manželkou R. V. a nájomcami O. J. s manželkou M. J.
zo dňa 01.06.2001 súd zistil, že prenajímatelia prenajali nájomcom nehnuteľnosti, a to: rodinný dom na
M. ul. XX/X. v T. na parc. č. 1226/2 a pozemok parc. č. 1226/2 v k. ú. T., za ktoré boli nájomcovia povinní

platiť nájomné vo výške 632.202,- Sk/ročne. Doba nájmu bola dohodnutá na obdobie od 01.06.2001
do 31.12.2006.

Zo zhodných tvrdení účastníkov a statického posudku súd zistil, že v dňoch 06.03.2003 a 07.03.2003
došlo k zrúteniu severnej vetvy západného opevnenia T. H., ktorého vlastníkom bol v tom čase žalovaný.

Zo statického posudku Ing. J. Z. súd zistil, že hlavnou príčinou zrútenia hradného múru bol štruktúrny

rozpad stavebného materiálu muriva v dôsledku dlhodobého nepriaznivého pôsobenia erózie. Ďalšie
príčiny havárie boli nedostatočná kvalita použitého murovacieho materiálu, neexistencia povrchového
odvodnenia horného hradu, postupné zasypanie rubovej strany hradby zeminou. Samotný tlak zeminy
a vody z rubovej strany hradby však jej zrútenie primárne nespôsobil.

Z opatrení M. T. zo dňa 08.03.2003, 28.04.2003 a 10.07.2003 súd zistil, že M. T. vydalo zákaz prevádzky

F., ktorý nadobudol účinnosť dňom 08.03.2003. Dôvodom zákazu prevádzky bola pretrvávajúca hrozba
páduďalšejčastiopevneniaT.H.aP.F.bolavlokaliteohrozenéhoúzemia.Dňa28.04.2003M.T.povolilo
prevádzku objektu F. s výnimkou vonkajšej terasy, ktorú M. povolilo sprevádzkovať od 02.07.2003.
Objekt F. bolo teda zakázané prevádzkovať v čase trvania vyššie uvedených nájomných vzťahov, čím
bolo obmedzené právo nájomcov užívať vec dohodnutým spôsobom.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok medzi J. S. F. C., s. r. o. a žalobcom zo dňa 18.03.2004 a z listu J.
S. F. C., s. r. o. žalovanému zo dňa 08.03.2004, označeného „uplatnenie náhrady za ušlý zisk - výzva
na plnenie“ súd zistil, že žalobca dňa 18.03.2004 nadobudol pohľadávku na náhradu škody vo výške
407.741,70 Sk, ktorá škoda predstavuje ušlý zisk na nájomnom.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok medzi L. V. s manželkou R. V. a žalobcom a z listu L. V.

a jeho manželky žalovanému zo dňa 08.03.2004, označeného „uplatnenie náhrady za ušlý zisk -
výzva na plnenie“ súd zistil, že žalobca dňa 18.03.2004 nadobudol pohľadávku na náhradu škody vo
výške 134.795,- Sk, ktorá škoda predstavuje ušlý zisk na nájomnom. Postúpením oboch uvedených
pohľadávok sa žalobca stal nositeľom práva na náhradu škody.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.Podľa § 673 Občianskeho zákonníka nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci,
ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania
nedohodol primerane povahe a určeniu veci.

Podľa § 674 Občianskeho zákonníka ak nájomca môže užívať prenajatú vec z dôvodov
uvedených v § 673 iba obmedzene, má nájomca nárok na primeranú zľavu z nájomného.
Prenajímateľ si však musí započítať náklady, ktoré ušetril, a cenu výhod, ktoré mal z toho, že nájomca
užíval vec len obmedzene.

Vzhľadom na to, že dôvodom uplatneného nároku bola náhrada škody, skúmal súd splnenie základných
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to existenciu porušenia právnej povinnosti, existenciu

škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Z vykonaného
dokazovania mal súd za preukázanú existenciu škody (ušlý zisk). V danom prípade nemohli nájomcovia
užívať nehnuteľnosti dohodnutým spôsobom, teda neboli povinní platiť nájomné, resp. mali nárok na
zľavu z nájomného, a to podľa miery obmedzenia užívania. Opakom tohto práva nájomcov bol zánik
nároku (časti nároku) prenajímateľov na nájomné v dohodnutej výške, čím na ich strane

nedošlo k predpokladanému prírastku v ich majetkovej sfére. Tento prírastok by za obvyklého priebehu
udalostí nastal, a keďže sa tak nestalo, je nedosiahnutý prírastok v majetkovej sfére prenajímateľov ich
ušlým ziskom.

Po preukázanej existencii škody súd skúmal existenciu ďalšieho nevyhnutného predpokladu pre vznik
zodpovednosti za škodu, teda či na strane žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti vo vzťahu

k žalobcovi. V žalobe, ktorou žalobca uplatnil nadobudnuté právo na náhradu škody a v priebehu
konania žalobca uvádzal, že žalovaný porušil povinnosti, stanovené stavebným zákonom. Žalobca
neuviedol konkrétne konanie alebo opomenutie žalovaného, ktoré by bolo porušením týchto povinností
a ani nenavrhol vykonať dôkazy, ktoré by preukázali porušenie právnej povinnosti žalobcom. Žalobca
za príčinu pádu hradného múru považoval podmáčanie hradného múru od navezenej zeminy. Ani tu

nepreukázal, že tento stav je výsledkom protiprávneho konania alebo opomenutia žalovaného. Okrem
toho tlak zeminy a vody z rubovej strany múru jeho zrútenie primárne nespôsobil.

Žalobca ako nadobúdateľ pohľadávky na náhradu uvedenej škody teda v konaní neuniesol dôkazné
bremeno, keď nepreukázal, v akom konaní (opomenutí) žalovaného spočívalo porušenie právnej
povinnosti, majúce za následok vznik škody. Bez preukázaného porušenia právnej povinnosti nemožno

žalovaného považovať za zodpovedného za vzniknutú škodu a žalobcovi priznať nárok na jej náhradu,
preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Pre nepreukázanie porušenia právnej povinnosti na
strane žalovaného ako jednej zo základných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu,
súd ďalšiu podmienku, a to príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody,
neskúmal. Z rovnakého dôvodu sa súd nezaoberal žalovaným tvrdenou absenciou zavinenia z jeho

strany. Treba poukázať i na to, že znemožnenie užívať nehnuteľnosti bolo vyvolané až opatrením M. T.,
ktorým zakázalo nehnuteľnosti pod hradom užívať.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd prizná náhradu trov,
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, a
to proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu proti

neúspešnému žalobcovi patrí uplatnená plná náhrada trov konania v sume 69.850,- Sk. Táto suma
predstavuje náhradu za zaplatený súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 27.125,-
Sk a trovy právneho zastúpenia 2 x 10.075,- Sk + DPH 3.829,- Sk za prevzatie a prípravu zastúpenia a
podanie odporu proti platobnému rozkazu v roku 2004 + 2 x 136,- Sk režijný paušál, 1,5 x 10.150,- Sk +
DPH 2.893,- Sk za účasť na pojednávaní dňa 11.05.2007 a účasť na pojednávaní (vyhlásenie rozsudku)

dňa 15.05.2007 + 2 x 178,- Sk režijný paušál.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2

rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42
ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si žalobca nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, môže sa žalovaný domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.