Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. november 2010

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 13cC/255/1997

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Frimmelovou v právnej veci

navrhovateľa: Teletech s.r.o., Sabinovská 11, Bratislava, zastúpený JUDr. Slavom Uhrinom, advokátom,
Niťová 3, Bratislava, proti odporcom: 1. T. N., L. X, Q., 4. Teletechnik s.r.o., Košická 52, Bratislava, obaja
zastúpení JUDr. Miloslavom Šimkovičom, advokátom, Galandova 3, Bratislava, o vydanie vecí, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na vydanie vecí z a m i e t a.

Odporca v 1. rade zodpovedá navrhovateľovi v celom rozsahu za škodu spôsobenú na veciach
špecifikovaných v žalobe pod bodom 1., 3., 5., 6. a 9..

Súd návrh proti odporcovi vo 4. rade z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 31.07.1995 domáhal voči pôvodným odporcom: 1. T. N., 2. V. M., a 3. C.
M., rozhodnutia súdu, ktorým by súd odporcom uložil povinnosť vydať navrhovateľovi veci, špecifikované

v návrhu (v bodoch 1. až 10), a eventuálne, pre prípad, že by predmetné veci nebolo možné žalobcovi
vydať z dôvodu zničenia, straty či z akéhokoľvek iného dôvodu, žiadal odporcov zaviazať na zaplatenie
144.558,-Sk (4.798,45 eur). Odporcov tiež žiadal zaviazať na náhradu trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že v rokoch 1991 a 1992 sa stal vlastníkom vecí, špecifikovaných v návrhu, pričom
odporcav1.radeT.N.anebohýU.M.sauvedenýchvecívauguste1992vsídlenavrhovateľazmocnili,a
navrhovateľovi neboli napriek výzvam vrátené. Navrhovateľ nesúhlasil s výkonom zadržiavacieho práva
menovanými, ktorí dôvodili, že sa vecí zmocnili za účelom zabezpečenia ich podielu na zisku, a má za

to, že veci zadržali neoprávnene. Navrhovateľ sa právom vlastníka domáha ich vydania.

Súd uznesením zo dňa 14.09.1998, právoplatným dňa 03.11.1998, zastavil konanie v časti vydania vecí,
uvedených v návrhu pod bodmi 4., 7., 8. a 10., a to vŕtačky Q. U. XX D. v nadobúdacej hodnote 10.500,-
Sk, autorádia P. XXX v nadobúdacej cene 6.870,- Sk, autorádia B. XXXX v nadobúdacej cene 6.400,-
Sk, a sady skrutkovačov v nadobúdacej cene 5.155,- Sk.

Súd počas konania vyhovel návrhu navrhovateľa a pripustil v konaní pristúpenie Teletechnik s.r.o. ako
odporcu vo 4. rade uznesením zo dňa 03.04.2002.Navrhovateľ zobral počas konania svoj návrh voči odporcom 2. V. M., a 3. C. M. späť, preto súd
uznesením zo dňa 18.10.2006, právoplatným dňa 13.11.2006, konanie proti odporcom v 2. a 3. rade
zastavil s tým, že odporcom v 2. a 3. rade náhradu trov konania nepriznal.

V priebehu konania požiadal navrhovateľ o úpravu a rozšírenie eventuálneho petitu s odôvodnením, že
vzhľadom na plynutie času, ak ešte veci existujú, nemajú už žiadnu hodnotu. Taktiež uviedol, že trvá na
návrhu v celom rozsahu, avšak žiada, aby súd rozhodol podľa eventuálneho petitu s tým, že primárny
petit zamietne. Požadovaný úrok z omeškania odôvodnil tým, že ku dňu podania návrhu bol dvojnásobok
diskontnejsadzbyNárodnejbanky22%,avýškaúrokovzomeškaniasapočasdobyomeškanianemení.
Úroky z omeškania si uplatňuje spätne za tri roky.

Súd pripustil zmenu eventuálneho petitu uznesením zo dňa 10.09.2009, právoplatným dňa 29.09.2009
s tým, že eventuálnym petitom sa navrhovateľ voči odporcom v 1. a 4. rade domáha zaplatenia 3.906,77
eur spolu s 22 % úrokom z omeškania ročne od 15.04.2006 do zaplatenia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú založené
v spise.

Odporca v 1. rade žiadal pôvodne návrh zamietnuť s odôvodnením, že veci, ktoré sú predmetom
žaloby, sa síce nachádzajú v jeho firme (odporca vo 4. rade), avšak s nebohým Náhlikom ich zadržali z
dôvodu, že sa jedná o časť vysporiadania medzi spoločníkmi. Uviedol, že s navrhovateľom a nebohým
Náhlikomchcelizaložiťspoločnosť,doktorejvložilikaždý60.000,-Sk.Sozakladanímspoločnostinemali
skúsenosť, a hoci zložili všetci rovnaké podiely, spoločníkmi sa nestali, a nikde nefigurovali. Vyriešili

tento stav uzavretím zmluvy o tichom spoločenstve. On i M. mali každý svoju samostatnú firmu, pričom
vykonávali práce na základe objednávky a po dohode s navrhovateľom ich faktúrovali na svoje firmy.
Keď v roku 1992 zistili, že ich navrhovateľ okráda, uvedené veci zobrali.

Odporca vo 4. rade žiadal návrh zamietnuť pre nedostatok pasívnej legitimácie.

Súd ustálil v konaní nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ (ako podnikateľ), odporca v 1. rade (ako tichý spoločník) a nebohý U. M. (ako tichý
spoločník) uzavreli dňa 12.08.1991 zmluvu o tichej spoločnosti podľa Hospodárskeho zákonníka v znení
zák. č. 103/1990 Zb.

V konaní bolo preukázané, že medzi navrhovateľom a tichými spoločníkmi došlo v bližšie nezistenom
čase, v lete 1992 k závažným rozporom, ktoré vyústili do odčerpania finančných prostriedkov odporcami

z účtu navrhovateľa v celkovej výške 718.970,- Kčs (preukázané prevodným príkazom zo dňa
03.08.1992). Následne, začiatkom augusta (dátum nebol v konaní ustálený), tichí spoločníci, odporca
v 1. rade a nebohý M., odniesli zo sídla navrhovateľa hnuteľné veci. Odnesené veci špecifikoval
navrhovateľ v žalobe.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal primárnym petitom vydania predmetných vecí, argumentujúc, že veci,

ktorých je vlastníkom, mu boli odňaté neoprávnene.

Odporca v 1. rade sa k žalobe písomne nevyjadril, na prvom pojednávaní dňa 01.10.1996 v tomto konaní
potvrdil, že s M. najskôr predisponovali peniaze a potom si odniesli veci. Uviedol, že zistili, že konateľ
navrhovateľa ich okráda, tak sa rozhodli, že veci, ktoré sú uvedené v žalobe, si zoberú. Taktiež potvrdil,
že všetky veci, ktoré sú uvedené v žalobe, sa nachádzajú v jeho novej firme. Uviedol, že veci považuje

za časť vysporiadania medzi spoločníkmi.Neskôr, počas konania naďalej trval na tom, že veci má u seba oprávnene, avšak zmenil argumentáciu
a niektoré veci, uvedené v žalobe poprel.

V konaní súd nepovažoval za sporné, že odporca v 1. rade spolu s M. zobrali zo sídla navrhovateľa

hnuteľné veci. Taktiež nepovažoval za sporné, že veci sa nachádzajú, resp. nachádzali u odporcu v 1.
rade v sklade jeho firmy Teletechnik s.r.o. (odporca vo 4. rade).

Veci, ktorých vydania sa primárnym petitom navrhovateľ domáha, boli v žalobe označené v poradí bodmi
1. až 10, pričom konanie o vydanie vecí pod bodom 4., 7., 8. a 10. bolo právoplatne zastavené.

Súd ustálil, že:

-navrhovateľjevlastníkomveci(1.)počítač,značkaW.J.XXXXXA.,monitorA.P.P.,XAVGA,klávesnica,

tlačiareň P. M. - XX, program A v nadobúdacej cene 61,989,40,- Sk, čo je preukázané faktúrou za
dodávku zo dňa 30.12.1991, vystavenou na navrhovateľa.

-navrhovateľ je vlastníkom veci (2.) kopírovací stroj, K. M. XXXX, v nadobúdacej cene 41.000,- Sk, čo
je preukázané faktúrou zo dňa 13.12.1991, vystavenou na navrhovateľa.

-navrhovateľ je vlastníkom veci (3.) vŕtačka W., s príslušenstvom 3 ks vrtákov, v nadobúdacej cene

26.863,- Sk, čo je preukázané faktúrou zo dňa 25.11.1991, vystavenou na navrhovateľa.

-navrhovateľ je vlastníkom veci (5.) 2 ks brašne servisných mechanikov v nadobúdacej cene 2.578,- Sk,
za obe spoločne, čo je preukázané navrhovateľom predloženou účtenkou za nákup zo dňa 17.12.1991.

-navrhovateľ je vlastníkom veci (6.) náradie brašní servisných mechanikov (P. - XXX, P. - XXX, P. - XXX,
P.- XXX), v nadobúdacej cene 10.788,- Sk, čo je preukázané faktúrou zo dňa 29.01.1992, vystavenou

na navrhovateľa.

-navrhovateľ je vlastníkom veci (9.) 2 elektrické skrutkovače Q. R., v nadobúdacej cene za kus 1.620,-
Sk, čo je preukázané navrhovateľom predloženými účtenkami za nákup zo dňa 30.12.1991.

Odporcovia v 1. a 4. rade rozporovali vlastníctvo navrhovateľa k veciam, uvedeným v bode 5. s tým, že
vzhľadom na účtenku nie je preukázané, že veci kúpil práve navrhovateľ. Poukázali tiež na to, že na

účtenke je uvedené 2x kufrík a navrhovateľ žiada vydať 2 ks brašne servisných mechanikov.

Súd sa s argumentáciou odporcov nestotožnil a má vlastníctvo predmetných vecí za preukázané,
nakoľko z tvrdenia navrhovateľa je zrejmé, že veci kúpil, vlastníctvo teda na ňho prešlo prevzatím týchto
vecí, a je potvrdené aj predložením dokladu o kúpe vecí, čo svedčí o tom, že práve navrhovateľ a nie
iná osoba veci zakúpil, keďže disponuje dokladom o ich kúpe. Súd sa stotožnil s tvrdením navrhovateľa,

že označenie vecí ako kufríky na účtenke a jeho označenie ako brašne, nie je pre konanie rozhodujúce,
nakoľko nákup preukázal, a označené kufríky boli v skutočnosti servisnými mechanikmi používané na
prenášanie náradia.

Odporcovia v 1. a 4. rade rozporovali aj vlastníctvo navrhovateľa k veciam, uvedeným v bode 9. s tým, že
vzhľadom na účtenku nie je preukázaný nadobúdateľ vecí, v žalobe nie je uvedená značka skrutkovačov,

a tiež iná nadobúdacia hodnota ako na účtenkách (1.340,- Sk).Súd sa s argumentáciou odporcov nestotožnil a má vlastníctvo predmetných vecí za preukázané,
nakoľko z tvrdenia navrhovateľa je zrejmé, že veci kúpil, vlastníctvo teda na ňho prešlo prevzatím týchto
vecí, a je potvrdené aj predložením dokladu o kúpe vecí, ktorý bol priložený už k žalobe ako dôkaz o

nákupe dvoch skrutkovačov, čo svedčí o tom, že práve navrhovateľ a nie iná osoba veci zakúpil, keďže
disponuje dokladom o ich kúpe. Dva elektrické skrutkovače považuje súd za riadne stotožnené.

Navrhovateľ odôvodnil uvedenie nesprávnej nadobúdacej ceny v žalobe chybou v písaní, rozdiel je
len v nadobúdacej cene a cene požadovanej v žalobe (pričom v žalobe uvádza cenu nižšiu). Aj
s týmto odôvodnením sa súd stotožnil, nakoľko je nepochybné, že keď sa navrhovateľ v žalobe

domáhal primárnym petitom vydania dvoch skrutkovačov, ktorých vlastníctvo preukazoval dokladom o
ich nadobudnutí, priloženým k žalobe, je zrejmé, že žiadal vydať práve tieto dva skrutkovače bez ohľadu
na to, či sa v žalobe pomýlil pri uvedení nadobúdacej ceny.

Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní bolo preukázané výlučné vlastníctvo navrhovateľa k veciam, ktoré
sú predmetom konania, je vylúčené, že by tieto veci boli v spoluvlastníctve navrhovateľa a odporcu.
Odporca tento argument uviedol počas konania s poukazom na ustanovenie bodu 13 zmluvy o vytvorení

tichej spoločnosti, v zmysle ktorého sa má po zániku tichej spoločnosti majetok spoločnosti rozdeliť
rovnakým dielom medzi podnikateľa a tichých spoločníkov. Tu súd poukazuje na skutočnosť, že tichá
spoločnosť nemá právnu subjektivitu a nemôže vlastniť majetok, preto je spoluvlastníctvo vylúčené (s
poukazom na § 106u ods. 2 Hosp. zák. v znení zák. č. 103/1990 Zb.).

Navrhovateľ zotrval na tom, že odporca v 1. rade odniesol zo sídla odporcu všetky veci, ktoré sú

predmetom konania.

Odporca v 1. rade potvrdil, že odniesol zo sídla navrhovateľa veci pod bodom 1. s výnimkou tlačiarne
P. M. - XX (podľa jeho výpovede ju nemá, asi sa niekde stratila) a príslušenstva PC (printer káble, glas
optika a filter, a GM 6000), veci pod bodom 2., 3., veci pod bodom 6. s výnimkou náradia P. - XXX, P. -
XXX, a poprel odnesenie brašní pod bodom 5. a elektrických skrutkovačov pod bodom 9.

Súd dospel k záveru, že tvrdenia odporcu v 1. rade, že nezobral zo sídla navrhovateľa všetky veci, ktoré
sú predmetom konania, sú účelové. V tomto prípade má súd za to, že takéto tvrdenia odporcu v 1. rade
počas konania v rokoch 2009 a 2010 sú v zásadnom rozpore s jeho výpoveďou na prvom pojednávaní v
tomto konaní dňa 01.10.1996, kedy uviedol, že všetky veci, ktoré sú predmetom žaloby sa nachádzajú v
jeho novej firme v bezplatnom užívaní. Taktiež je takéto tvrdenie odporcu v 1. rade v rozpore so všetkými

listinnými dôkazmi do roku 2009, keďže v žiadnom podaní netvrdil, že niektoré veci nezobral, naopak,
vždy tvrdil, že všetky veci má vo svojej novej firme, prípadne v jej sklade.

Neobstojí ani jeho obrana, že v čase, keď potvrdil, že veci, ktoré sú predmetom žaloby, s M. odniesli,
nemal vedomosť o tom, o ktoré veci presne ide. Všetky veci boli špecifikované v návrhu i s nadobúdacou
cenou a ustálené nadobúdacími dokladmi. Žaloba mu bola riadne doručená dňa 12.09.1996, prvé

pojednávanie bolo 01.10.1996, preto súd vyhodnotil jeho výpoveď bezprostredne po oboznámení sa so
žalobou ako dôveryhodnú a pravdivú, a jeho tvrdenia po 13-tich rokoch ako účelové.

Z preberacieho protokolu zo dňa 09.02.2010 vyplýva, že odporca v 1. rade odovzdal a navrhovateľ od
neho prevzal nasledovné veci: kopírovací stroj K. M. XXXX, ktorý je funkčný, PC zn. W. S/N XXXXXXX
s programom T XXX, s klávesnicou a monitorom A. P. XXA XXXXX, ktorý je neodskúšaný.

Vyššie uvedený skutkový stav považuje súd za preukázaný.

Sporným v konaní bolo, či odporca v 1. rade veci, ktoré sú vlastníctvom navrhovateľa, odniesol zo
sídla navrhovateľa a zadržiava ich oprávnene alebo bez právneho dôvodu. Počas konania obe strany
argumentovali rôzne, argumentáciu aj menili, avšak na záveroch svojich argumentácií zotrvali. Všetky
ich právne názory a závery sú obsiahnuté v obsiahlych písomných vyjadreniach k predmetu konania.Súd po právnej stránke vyhodnotil okolnosti ohľadom vzniku a zániku tichej spoločnosti nasledovne:

Navrhovateľ (ako podnikateľ), odporca v 1. rade (ako tichý spoločník) a nebohý U. M. (ako tichý
spoločník) uzavreli dňa 12.08.1991 zmluvu o vytvorení tichej spoločnosti podľa Hospodárskeho

zákonníkavznenízák.č.103/1990Zb.,vzmyslektorejsatichíspoločnícizúčastňovalinapodnikateľskej
činnosti podnikateľa (konateľ navrhovateľa) za podiel na zisku a strate.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Obo 118/95 zo dňa 26.09.1995 potvrdil rozsudok
Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 22Cb 2709/92 zo 17.11.1994, ktorým bol zamietnutý návrh
navrhovateľa (Teletech s.r.o.), ktorým sa domáhal voči odporcom T. N. a U. M. určenia, že medzi ním
a odporcami nevznikol právny vzťah zo zmluvy o tichej spoločnosti. Uvedeným rozhodnutím, ktoré je

pre tunajší súd záväzné, bolo teda zamietnutím návrhu vyslovené, že zo zmluvy právny vzťah vznikol
s odôvodnením, že účastníci mali záujem uzavrieť takú zmluvu, na základe ktorej sa budú zúčastňovať
na podnikateľskej činnosti podnikateľa za podiel na zisku a strate. Z ustanovenia § 106u ods. 1 Hosp.
zák. vyplýva, že zmluva musí obsahovať predovšetkým dohodu o výške podielu tichého spoločníka a
jeho podiel na zisku, prípadne strate spoločnosti. Tieto ustanovenia predmetná zmluva obsahuje.

V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že uvedeným rozhodnutím je prejudikované, že zmluva o
tichej spoločnosti bola riadne uzavretá, nakoľko obsahovala obligatórne náležitosti v zmysle Hosp. zák.
a vôľa zmluvných strán smerovala k jej uzavretiu.

Súd sa však nestotožňuje s tvrdením odporcov, že týmto rozhodnutím je prejudikovaná platnosť bodu
13 zmluvy, nakoľko o platnosti resp. neplatnosti tohto bodu sa v konaní nerozhodovalo, a prípadná

neplatnosť bodu 13 nemá vplyv na výrok vyššie uvedeného súdu, ktorý rozhodol, že právny vzťah zo
zmluvy o tichej spoločnosti vznikol, a nespôsobuje ani neplatnosť tejto zmluvy ako celku.

Podľa ustanovení Hosp. zák. v znení zák. č. 103/1990 Zb.:

O tichú spoločnosť ide, ak sa niekto majetkovým vkladom zúčastňuje na podnikateľskej činnosti inej
osoby (podnikateľa) za podiel na zisku aj strate určený zmluvou (§ 106u ods. 1).

Osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť sa stáva vlastníkom vkladu tichého spoločníka (§ 106v ods.
1).

Tichý spoločník nie je povinný zvýšiť svoj vklad nad sumu dojednanú v zmluve ani doplniť vklad
zmenšený stratou (§ 106v ods. 2).

Tichý spoločník má právo na rovnopis ročnej závierky a pri skúmaní jej správnosti má právo nahliadať

do obchodných kníh a obchodných spisov (§ 106w).

Ku koncu každého ročného obdobia vymedzeného zmluvou sa vypočíta zisk a strata a vyplatí sa tichému
spoločníkovi zisk jemu pripadajúci (§ 106x ods. 1).

Tichý spoločník sa zúčastňuje na strate len do výšky svojho splateného vkladu alebo do výšky dlžného
vkladu. Vyplatený zisk sa nevracia ani pri neskoršej strate (§ 106x ods. 2).

Ak niet inej dohody, vklad tichého spoločníka sa nezvyšuje o nevybraný zisk (§ 106x ods. 3).

Tichá spoločnosť zaniká z dôvodov uvedených v §106e, 106l a ďalej v dôsledku právnej nespôsobilosti
podnikateľa (§ 106z).Z uvedených ustanovení je zrejmé, aké práva a povinnosti zo zmluvy o tichej spoločnosti zmluvným
stranámvznikliasúvzmyslezákonanárokovateľné.Zvykonanéhodokazovaniamásúdzapreukázané,
že v danom prípade zmluvné strany uzavreli výlučne zmluvu o vytvorení tichej spoločnosti a žiadnu inú

zmluvu a k vytvoreniu takejto spoločnosti smeroval aj ich úmysel. Je nepochybné, že odporca v 1. rade
a M. boli v skutočnosti "len" tichými spoločníkmi. Činnosti, ktoré vykonávali pre navrhovateľa, mu riadne
fakturovali ako podnikatelia (a navrhovateľ faktúry uhrádzal), čo vyplýva z tvrdenia samotného odporcu
v 1. rade. Ak by bolo v záujme zmluvných strán upraviť svoje vzťahy inou zmluvou (napr. o založení
obchodnej spoločnosti, konzorcia a pod.), nič im v tom nebránilo.

Sporná v konaní bola platnosť bodu 13 zmluvy o tichej spoločnosti, v zmysle ktorého sa má po

zániku tichej spoločnosti majetok spoločnosti rozdeliť rovnakým dielom medzi podnikateľa a tichých
spoločníkov. Účastníci konania uvedený bod zmluvy vykladajú rozdielnym spôsobom.

Súd dôkladne preskúmal predmetnú zmluvu a dospel k záveru, že vzhľadom na znenie celej zmluvy,
následnosť jednotlivých bodov a textové znenie, je ho potrebné vykladať tak, že po zániku tichej
spoločnosti sa má rovnakým dielom rozdeliť majetok práve tejto tichej spoločnosti.

Takto výklad bodu 13 zmluvy chápal podľa jeho vyjadrenia i konateľ navrhovateľa, ktorý uviedol, že
bod 13 pochopil tak, že po zániku tichej spoločnosti sa rozdelí zisk, ktorý považoval za majetok
tichej spoločnosti. Odporca v 1 rade bod 13 chápe ako rozdelenie majetku navrhovateľa. Zmluvu o
tichej spoločnosti vyhotovil s právničkou práve odporca v 1. rade. Tu treba prisvedčiť argumentácii
navrhovateľa, že ak ide o nejednoznačné dojednanie, ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré

možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala a na
ťarchu toho, kto taký výrazy použil (§ 20 ods. 2 Hosp. zák.). Súd poukazuje tiež na skutočnosť, že výklad
podľaodporcuv1.radenemáoporuvzákone,aakbysasúdstotožnilsjehovýkladom,spôsobilbyúplnú
nerovnováhu vzájomných práv a povinností zmluvných strán, neprihliadol by na princíp primeranosti.
Takýto výklad by bol aj v zrejmom rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu medzi práva tichého

spoločníka v žiadnom prípade nepatrí právo na rozdelenie majetku navrhovateľa, na podnikaní ktorého
mal podiel ako tichý spoločník. Takéto právo mu ani neprislúcha zo žiadneho zákonného ustanovenia.

Na základe výkladu tunajšieho súdu je nepochybné, že ustanovenie bodu 13 zmluvy o tichej spoločnosti
je neplatné, a to vzhľadom na § 21 ods. 1 Hosp. zák. s poukazom na § 106u ods. 2 Hosp. zák..

Tichá spoločnosť nemá právnu subjektivitu a teda nemôže vlastniť majetok, preto je rozdelenie majetku

tichej spoločnosti nemožným plnením.

Podľa § 21 ods. 1 veta prvá, Hosp. zák. je právny úkon neplatný, pokiaľ sa svojím obsahom alebo účelom
prieči právnemu predpisu alebo pokiaľ právny predpis obchádza alebo ak jeho predmetom je nemožné
plnenie.

Podľa § 106u ods. 2 Hosp. zák. podnikateľ prevádzkuje činnosť pod svojím obchodným názvom (firmou),

ktorý nesmie ani naznačovať, že by z dôvodu účasti tichého spoločníka malo ísť o obchodnú spoločnosť,
inak ručí tichý spoločník tretím osobám osobne, spoločne a nerozdielne. Tichá spoločnosť sa nezapisuje
do podnikového registra.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom neobstojí tvrdenie odporcu v 1. rade, že veci navrhovateľa zobral
a zadržiava oprávnene, nakoľko že sa jedná o časť vysporiadania medzi spoločníkmi, pričom riadne

vysporiadanie doposiaľ neprebehlo.V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na výpoveď samotného odporcu v 1. rade, ktorý uviedol,
že po tom, ako s M. zistili, že ich navrhovateľ okráda, predisponovali finančné prostriedky a následne
zobrali hnuteľné veci zo sídla navrhovateľa a odniesli ich do firmy odporcu v 1. rade.

Súd dospel k záveru, že (i v prípade výkladu bodu 13 podľa odporcov) nie je možné vyhodnotiť
zadržiavanie vecí odporcom v 1. rade ako oprávnené.

Podľa § 129j ods. 1 ods. 2 Hosp. zák. organizácia, ktorá je inak povinná vydať hnuteľnú vec, ktorú má z
vôlepovinnejorganizácieoprávneneuseba,môžejuzadržať,abyzabezpečilasvojusplatnúpohľadávku
voči organizácii, ktorej je povinná vec vydať. Zádržné právo pre určitú pohľadávku môžu organizácie
vopred zmluvne vylúčiť. Zádržné právo neprislúcha organizácii, ktorej oprávnená organizácia pri

odovzdaní veci uložila, aby s ňou naložila spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s výkonom zádržného práva.
Zádržné právo neprislúcha ani v prípade, ak bola vec svojmocne alebo ľstivo odňatá.

Z uvedeného je zrejmé, že odporca v 1. rade nepreukázal v konaní žiadnu splatnú pohľadávku voči
navrhovateľovi a vecí sa zmocnil svojpomocne, teda jeho konanie bolo jednoznačne a v súčasnosti stále
je protiprávne a zádržné právo mu neprislúcha.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zistený skutkový stav je nepochybné, že tichá spoločnosť
zanikla.Súdvkonaníustálil,žepresnýdátumzánikutichejspoločnostijepreposúdeniekonaniaodporcu
v 1. rade nepodstatný, súd sa prikláňa k záveru, že tichá spoločnosť zanikla výpoveďou navrhovateľa
(§ 106l písm. b) Hosp. zák.) zo dňa 14.08.1992, doručenou odporcovi v 1. rade a M. najneskôr dňa
20.08.1992 (s poukazom na vyjadrenie PZ odporcu v 1. rade a M. zo dňa 20.08.1992, ktorým na výpoveď

reaguje) a uplynutím šesť-mesačnej výpovednej lehoty podľa § 129a HZ.

Keďže v konaní účastníci považovali za sporný bod č. 13 zmluvy o tichej spoločnosti a prípadné
nároky, z neho vyplývajúce, súd rozhodol na návrh účastníkov o právnom základe žaloby medzitýmnym
rozsudkom, ktorým vyslovil, že právny základ žaloby je daný, nakoľko v konaní bolo ustálené, že
navrhovateľ má k veciam, ktoré sú predmetom konania vlastnícke právo (toto nadobudol podľa § 132

ods. 1 Občianskeho zákonníka) a teda aj právo na vydanie vecí podľa § 131 ods. 1 OZ od odporcu v 1.
rade ako neoprávneného držiteľa. Medzitýmnym rozsudkom je odstránená neistota v právnych vzťahoch
vyplývajúcich zo zmluvy o tichej spoločnosti a zachovaná hospodárnosť konania.

Súd primárny návrh na vydanie vecí zamietol čiastočne v časti kopírky K. M. XXXX z dôvodu, že odporca
v 1. rade počas konania predmetnú kopírku navrhovateľovi vydal a kopírka je funkčná, preto v tejto časti

žaloby odporca splnil žalovanú povinnosť vec vydať. Táto argumentácia platí i v prípade PC zn. W. S/N
XXXXXXX s programom T XXX, s klávesnicou a monitorom A. P. XXA XXXXX, ktorý bol taktiež vydaný,
i keď nie je doposiaľ zrejmé, či je kompletný a riadne funkčný alebo znehodnotený, čo bude predmetom
znaleckého dokazovania.

Vo zvyšnej časti súd primárny návrh na vydanie vecí zamietol z dôvodu nemožnosti plnenia podľa

primárneho petitu, nakoľko podľa vyjadrenia odporcu v 1. rade veci u seba nemá, resp. sa niekde stratili,
prípadne boli znehodnotené užívaním.

Súd preto v ďalšom konaní rozhodne v zmysle eventuálneho petitu o náhrade škody, ktorej výšku
je potrebné ustáliť. Preto v tomto rozsudku konštatuje, že odporca v celom rozsahu zodpovedá
navrhovateľovi za škodu na veciach, ktoré sú predmetom konania, s výnimkou vydanej a funkčnej

kopírky.

Po právoplatnosti tohto rozsudku bude vykonané dokazovanie za účelom ustálenia presnej výšky škody,
spôsobenej navrhovateľovi odporcom v 1. rade, veci, ktoré boli vydané a v súčasnosti sa nachádzajú
u znalca, budú skúmané a znaleckým dokazovaním bude ustálené, či boli vydané v celom rozsahu, čisú funkčné alebo znehodnotené, u vecí, ktoré vydané neboli, bude znaleckým dokazovaním určená ich
hodnota ku dňu ich odňatia navrhovateľovi.

Súd návrh proti odporcovi vo 4. rade zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie.

Navrhovateľ v konaní odôvodnil návrh voči odporcovi vo 4. rade tým, že odporca v 1. rade
na pojednávaní dňa 01.10.1996 uviedol, že veci ktoré sú predmetom sporu, sa nachádzajú v jeho firme
(odporca vo 4. rade), kde sú v bezplatnom užívaní. Keďže odporca vo 4. rade veci v zmysle výpovede
odporcu v 1. rade užíva, tak ich aj fakticky drží, preto sa voči odporcovi v 4. rade domáha vydania veci
podľa primárneho petitu. Tieto tvrdenia navrhovateľ žiadnym dôkazom nepreukázal. Odporca v 1. rade
uviedol, že veci sa nachádzajú v sklade spoločnosti Teletechnik s.r.o., ale nikdy netvrdil, že uvedená

spoločnosť veci zadržiava. Veci boli uložené na toto miesto odporcom v 1. rade, nakoľko ich nemal kde
umiestniť a je oprávnený ich kedykoľvek vyzdvihnúť.

Z uvedeného vyplýva, že sklad spoločnosti Teletechnik s.r.o. je len miestom uloženia vecí zadržaných
odporcom v 1. rade.

Súd má za preukázané, že odporca vo 4. rade veci navrhovateľa nezobral, nedrží ich, ani ich protiprávne

nezadržiava. Navrhovateľ ani odporcu vo 4. rade nikdy na vydanie vecí nevyzýval. Skutočnosť, že
odporca v 1. rade veci uložil v sklade odporcu vo 4. rade, nezakladá pasívnu legitimáciu odporcu vo
4. rade v tomto konaní.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho)
alebo obsadenia súdu,

b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.
2 o. s. p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.