Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. júl 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-6Cb/101/1997

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Bieliková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou v právnej veci

navrhovateľky: A. E., bytom V. č. XXX,. zast. JUDr. A. D., advokátkou, so sídlom S., N. O. XX,. proti
odporcovi: J. J., bytom M., N. XXX/X,. zast. JUDr. S. M., advokátkou, so sídlom N. M. N. V., Č.. A. X,.
o zaplatenie 423.167,50 Sk s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 73.338,- Sk, do rúk jeho
právnej zástupkyne JUDr. S. M., advokátky, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne voči odporcovi domáhala zaplatenia sumy
423.167,50Sk,akoajnáhradytrovkonania.Uviedla,žeodporcaakosúkromnýpodnikateľspolupodnikal

pod firmou E. A. J. v M., s tým, že mali predajňu potravín v S. A. M.. Odporca viedol predajňu v M.
a pre ňu objednal a prevzal tovar podľa doleuvedených faktúr a za tento nezaplatil. Ďalej uviedla, že
vzhľadom k tomu, že išlo o firmu E. A. J., dodávatelia po ukončení činnosti potravín v M. požadovali
úhradu od navrhovateľky. Navrhovateľka v splátkach úhrady vykonala a keď chcela, aby sa s odporcom
vyporiadali, tento uvedené odmietol. Ďalej uviedla, že keďže plnila za odporcu, požaduje o zaplatenie
nasledovných faktúr: faktúry č. 5236 vo výške 16.233,20 Sk, č. 90132 vo výške 19.603,60 Sk, č. 80310
vo výške 16.504,20 Sk, č. 80309 vo výške 12.310,- Sk, č. 90130 vo výške 31.620,70 Sk, č. 90133 vo
výške 45.799,20 Sk, č. 22223 vo výške 11.993,- Sk, č. 90131 vo výške 37.479,50 Sk, č. 508-1 vo výške

12.360,40 Sk, č. 133-1 vo výške 16.509,60 Sk a č. 921767 vo výške 202.764,- Sk, spolu vo výške
423.167,50 Sk.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že navrhovateľka v mesiaci máj 1993 začala prehovárať
odporcu, že je možné získať od pôvodnej majiteľky potraviny na M., chcela, aby spolupracovali, odporca
prispel sumou 200.000,- Sk, uviedol, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o združení. Chod
obchodu zabezpečovala navrhovateľka, v predmetnej predajni odporcu zastupoval jeho syn J. J.. Ďalej
uviedol, že neskôr začali medzi účastníkmi nezhody z dôvodu neuhrádzania faktúr, ich úhradu mala však

na starosti navrhovateľka. Rozpory vyústili tak, že na predajni bol odporca 05.11.1993 prítomný posledný
krát. Ďalej uviedol, že na začiatku spoločného podnikania sa založila knižka, v ktorej sa uvádzala tržba
a z tejto tržby sa v hotovosti uhrádzali faktúry, písomnosti a doklady robila výlučne navrhovateľka.

Po vykonanom dokazovaní tunajší súd rozsudkom zo dňa 31.10.2000 pod č.k. 6Cb/101/1997-46 návrh
navrhovateľky zamietol a uložil, aby zaplatila odporcovi náhradu trov konania.Krajský súd ako odvolací súd uznesením zo dňa 06.02.2002, č.k. 8Cob/62/2001-63, vyššie uvedený
rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku sa uvádza, že
odvolací súd dospel k záveru, že tunajší súd ako súd prvého stupňa nezistil riadne skutkový stav. Uložil

súdu prvého stupňa zamerať dokazovanie na zistenie, akým spôsobom bol upravený spôsob činnosti
účastníkov združenia, miera ich pracovnej účasti a spôsob poskytnutia peňazí pre účely združenia,
následne vzhľadom k zániku spoločného podnikania sa vysporiadať aj s majetkom a záväzkami
združenia, prípadne s ďalším okolnosťami, ktoré vyjdú najavo a budú sporné.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporcu, oboznámením faktúr č. 5236

zo dňa 22.11.1993, č. 90132 zo dňa 04.10.1993, č. 80310 zo dňa 28.09.1993, č. 80309 zo dňa
28.09.1993, č. 90130 zo dňa 04.10.1993, č. 90133 zo dňa 05.10.1993, č. 22223 zo dňa 25.10.1993,
č. 90131 zo dňa 04.10.1993, č. 508-1 zo dňa 18.10.1993, č. 133-1 zo dňa 05.10.1993 a č. 921767 zo
dňa 04.05.1993, príjmovými a výdavkovými dokladmi, peňažným denníkom, znaleckým dokazovaním
znalca z odboru účtovníctvo, výpisom zo živnostenského registra navrhovateľky a odporcu, zmluvy o
združení zo dňa 10.05.1993, výsluchom svedkov J. E., K. J. J., J. J. ml., Ing. M. Š., daňovým priznaním

navrhovateľky za rok 1993-1994, daňovým priznaním odporcu za rok 1993-1994, pričom zistil tento
skutkový stav:

Z výpisu zo živnostenského registra navrhovateľky a odporcu súd zistil, že títo boli podnikateľmi ku dňu
vzniku ich záväzkového vzťahu.

Zo zmluvy o združení súd zistil, že túto podpísali dňa 10.05.1993 navrhovateľka a odporca s tým, že ako

účel združenia je uvedené spoločné vykonávanie podnikateľskej činnosti v predajni potravín M., N. X.. V
zmluve sa ďalej uvádza, že o bežných záležitostiach rozhoduje každý z účastníkov samostatne a o iných
ako bežných záležitostiach rozhodujú účastníci spoločne. V bode 7 zmluvy sa uvádza, že evidencia
spoločného majetku, príjmov a výdavkov týkajúcich sa spoločnej činnosti sa vedie samostatne.

Navrhovateľka sa žalovanej sumy domáhala titulom vzájomného vyporiadania s poukazom na

uzatvorenú zmluvu o združení s tým, že zaplatila za tovar, ktorý bol objednaný a prevzatý odporcom, za
ktorý odporca nezaplatil. Uviedla, že požaduje zaplatenie nasledovných faktúr: 5236 vo výške 16.233,20
Sk, č. 90132 vo výške 19.603,60 Sk, č. 80310 vo výške 16.504,20 Sk, č. 80309 vo výške 12.310,- Sk,
č. 90130 vo výške 31.620,70 Sk, č. 90133 vo výške 45.799,20 Sk, č. 22223 vo výške 11.993,- Sk, č.
90131 vo výške 37.479,50 Sk, č. 508-1 vo výške 12.360,40 Sk, č. 133-1 vo výške 16.509,60 Sk a č.

921767 vo výške 202.764,- Sk. Navrhovateľka preukazovala dôvodnosť návrhu predložením uvedených
faktúr spolu s príjmovými a výdavkovými dokladmi, tiež predložením peňažného denníka. Odporca s
návrhom nesúhlasil. Spočiatku uvádzal, že hneď na začiatku spoločného podnikania s navrhovateľkou
bola založená knižka, v ktorej sa uvádzala tržba. Z tejto tržby sa v hotovosti uhrádzali faktúry s tým,
že navrhovateľka sama riadila predmetný obchod, bez nej sa neurobil žiadny administratívny úkon.

Poukázal na to, že dňa 05.11.1993 bol v predmetnom obchode poslednýkrát, v tom čase bol obchod v
dobrom stave. V konečnom dôsledku odporca popieral spoločné podnikanie s navrhovateľkou, takisto
popieral uzatvorenie zmluvy o združení s navrhovateľkou. Poukazoval na to, že chodieval do predmetnej
predajne len pomáhať svojmu synovi, ktorý nebol zamestnaný.

Podľa § 829 ods. 1 Obč. zák. niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie

dojednaného účelu. Podľa odseku 2 združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.

Podľa § 830 Obč. zák. každý z účastníkov je povinný vyvíjať činnosť na dosiahnutie dojednaného účelu
spôsobom určeným v zmluve a zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť
dosiahnutie tohto účelu.

Podľa § 833 Obč. zák. poskytnuté peniaze alebo iné veci určené podľa druhu sú v spoluvlastníctve

všetkých účastníkov v pomere k ich výške, a to oznámením o ich oddelení od ostatného majetkuúčastníka alebo odovzdaním poverenému účastníkovi. Veci jednotlivo určené sú bezplatným užívaním
všetkých účastníkov.

Podľa § 835 ods. 1 Obč. zák. podiely na majetku získané spoločnou činnosťou sú rovnaké, ak zmluva

neurčuje inak. Podľa ods. 2 zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní spoločne a
nerozdielne.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ods. 2 premlčujú sa všetky majetkové práva s
výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú

skôr než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 40 ods. 2 Obč. zák. písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

Odporca v priebehu konania vzniesol námietku premlčania, z tohto dôvodu súd nezisťoval existenciu

uplatneného práva (po vznesení námietky premlčania). Súd je však toho názoru, že pre posúdenie,
či je nárok navrhovateľky uplatnený voči odporcovi premlčaný, bolo potrebné vysporiadať sa so
skutočnosťou, či účastníci konania uzatvorili zmluvu o združení, ak áno, akým spôsobom. Pokiaľ Krajský
súd uložil tunajšiemu súdu v predmetnej veci zamerať dokazovanie na zistenie, akým spôsobom bol
upravený spôsob činnosti účastníkov združenia, mieru ich pracovnej účasti a spôsob poskytnutia peňazí

pre účely združenia, súd uvedené skutočnosti nezisťoval, resp. ich zisťoval v konaní v čase pred
vznesenou námietkou premlčania, ale súd tieto v predmetnom rozsudku nevyhodnocuje vzhľadom na
podanú námietku premlčania.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi bola písomne uzatvorená zmluva o združení
zo dňa 10.05.1993, ktorú účastníci uzatvorili za účelom spoločného vykonávania podnikateľskej činnosti

v predajni potravín M., N. X.. Súd je toho názoru, že pokiaľ odporca popieral uzatvorenie tejto písomnej
zmluvy o združení, resp. uzatvorenia akejkoľvek ústne uzatvorenej zmluvy s navrhovateľkou, jeho
tvrdenia sú účelové. Súd tu poukazuje najmä na jeho vyjadrenia urobené prostredníctvom právneho
zástupcu, kde výslovne tvrdí, že prispel sumou 200.000,- Sk, ktorú navrhovateľke odovzdal v mesiaci
máj 1993 s tým, že medzi účastníkmi bola uzatvorená aj zmluva o združení, ďalej, v ktorých uvádza,

„že hneď na začiatku spoločného podnikania sa založila knižka, v ktorej sa uvádzala tržba“. Odporca
ničím nepreukázal, že predmetná zmluva zo dňa 10.05.1993 bola antidatovaná tak, ako tvrdil. Spoločné
podnikanie účastníkov v rámci predmetného združenia bolo podľa názoru súdu preukázané i výpoveďou
svedkov J. E., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že účastníci spolu obchodovali, tiež výpoveďou v tom
smere, že odporca chodieval do predmetného obchodu, kde vykonával určité práce. Súd považuje

výpoveď svedkyne K. J. J., manželky odporcu, za účelovú, pokiaľ vo svojej výpovedi uvádzala,
že predmetná zmluva bola antidatovaná. Spoločné podnikanie účastníkov v rámci združenia bolo
preukázané i výpoveďou svedka J. J. mladšieho („...myslím si, že otec, teda odporca, išiel do podnikania
aj z dôvodu, aby som sa vrátil domov“, pričom z kontextu výpovede J. J. ml., syna odporcu, vyplýva, že
išlo o spoločné podnikanie účastníkov v predmetnej predajni). Existenciu združenia účastníkov vo svojej

výpovedi potvrdil i M. Š., ktorý uviedol, že robí účtovníctvo pre združenie, a to konkrétne navrhovateľky
a odporcu, pričom robil účtovníctvo len v súvislosti s týmto a iné ich podnikateľské aktivity nepoznal.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že faktúra č. 5236 vo výške 16.233,20 Sk zo dňa 22.11.1993
bola uhradená dňa 06.12.1993 (výdavkový pokladničný doklad č. 12017, príjmový pokladničný doklad
zo dňa 06.12.1993, č. 90132 zo dňa 04.10.1993 na sumu 19.603,60 bola uhradená dňa 16.11.1993

(výdavkový pokladničný doklad č. 11064, príjmový pokladničný doklad zo dňa 16.11.1993), č. 80310
vo výške 16.504,20 Sk zo dňa 28.09.1993 bola uhradená dňa 16.11.1993 (výdavkový pokladničnýdoklad č. 11078, príjmový pokladničný doklad zo dňa 16.11.1993), č. 80309 vo výške 12.310,- Sk
zo dňa 28.09.1993 bola uhradená dňa 16.11.1993 (výdavkový pokladničný doklad č. 11079, príjmový
pokladničný doklad zo dňa 16.11.1993), č. 90130 vo výške 31.620,70 Sk zo dňa 04.10.1993 (výdavkový

pokladničný doklad č. 11066, príjmový pokladničný doklad zo dňa 16.11.1993), č. 90133 vo výške
45.799,20 Sk zo dňa 05.10.1993 (výdavkový pokladničný doklad č. 11065, príjmový pokladničný doklad
zo dňa 16.11.1993), č. 22223 vo výške 11.993,- Sk zo dňa 25.10.1993 (výdavkový pokladničný doklad
č. 11068, príjmový pokladničný doklad zo dňa 16.11.1993), č. 90131 vo výške 37.479,50 Sk zo dňa
04.10.1993 (výdavkový pokladničný doklad č. 11067, príjmový pokladničný doklad zo dňa 16.11.1993),

č. 508-1 vo výške 12.360,40 Sk zo dňa 18.10.1993 (výdavkový pokladničný doklad č. 2 zo dňa
03.01.1994), č. 133-1 vo výške 16.509,60 Sk zo dňa 05.10.1993 (výdavkový pokladničný doklad č. 1 zo
dňa 03.01.1994, potvrdenie o úhrade zo dňa 14.12.1993) a č. 921767 vo výške 202.764,- Sk v čiastkach
102.764,- Sk dňa 09.12.1993 a 100.000,- Sk v januári 1994.

Po vznesení námietky premlčania zo strany odporcu nebolo potrebné zisťovať, resp. vyhodnotiť
dokazovania v tom smere, z akých prostriedkov boli predmetné faktúry navrhovateľkou zaplatené, i keď

v tomto smere bolo v konaní vykonané znalecké dokazovanie s tým, že znalec bol ustanovený pred
vznesením námietky premlčania.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vzhľadom na to, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva
o združení písomnou formou, nebolo nijako preukázané, že táto zmluva zanikla, resp. že sa inak
skončila účasť odporcu v združení (vystúpenie, vylúčenie) podľa § 838 ods. 1, 2 Obč. zák. Súd preto

vychádzal zo skutkového stavu, že predmetná zmluva o združení stále trvá (§ 40 ods. 2 Obč. zák.).
Pokiaľ navrhovateľka uplatnila voči odporcovi žalovanú sumu za takéhoto skutkového stavu to mohlo
byť len titulom vzájomného vysporiadania účastníkov združenia s poukazom na § 835 ods. 2 Obč. zák.
v spojení s § 511 ods. 1 a 3 Obč. zák. Súd je toho názoru, že navrhovateľka ako solidárna dlžníčka je
oprávnená od odporcu požadovať náhradu, pokiaľ dlh, tak, ako v konaní tvrdila, sama uhradila, avšak na

uvedené sa vzťahuje všeobecná trojročná premlčacia lehota. Keďže v predmetnej veci vzniesol odporca
námietku premlčania, bolo potrebné skúmať začiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby,
ktorá pre daný zmluvný vzťah prichádzala do úvahy a ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz. Ak čas splnenia dlhu nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí tak, ako je to v danom prípade, je odporca podľa ustanovenia § 536 Obč. zák.

povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal, teda keď mohla navrhovateľka
ako veriteľ svoje právo vykonať - požiadať o plnenie dlhu. O plnenie dlhu mohla navrhovateľka požiadať
hneď, ako dlh vznikol - teda ihneď po zaplatení tej-ktorej vyššie uvedenej faktúry. To znamená, že
začiatok plynutia premlčacej doby tu nastal deň nasledujúci po zaplatení tej-ktorej faktúry tak, ako sú
uvedené vyššie. Faktúry boli zaplatené tak, ako je uvedené vyššie s tým, že návrh v predmetnej veci bol

podaný dňom 19.05.1997, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty.

Z tohto dôvodu súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd priznal úspešnému odporcovi plnú náhradu trov konania

vo výške 73.338,- Sk. Trovy konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia, a to za 4 úkony právnej
pomoci, 1 úkon á 8.881- Sk (podľa vyhlášky 163/2002 Z.z)., a to za úkony prevzatie veci, účasť na
pojednávaní dňa 29.06.2004, 28.09.2004, 13.10.2004, 4 x paušál á 136,- Sk, ide o paušál v spojení s
uvedenými úkonmi, ďalej za 4 úkony právnej pomoci, 1 úkon á 9.150,- Sk (podľa vyhlášky č. 655/2004
Z.z.), a to za úkony - účasť na pojednávaní dňa 25.10.2005, 13.12.2006, 12.06.2007 a 04.07.2007,

1 x paušál á 150,- Sk, 1 x paušál 164,- Sk, 2 x paušál 178,- Sk. Súd nepriznal právnej zástupkyni
odporcu v rámci náhrady trov právneho zastúpenia náhradu za odporcom uplatnený úkon - návrh na
vykonanie dokazovania zo dňa 27.10.2004 vo výške 9.018,- Sk, pretože podľa názoru súdu nejde o
účelne vynaložené trovy vzhľadom na to, že právna zástupkyňa odporcu, resp. odporca, mohli uvedený
návrh na doplnenie dokazovania predniesť na pojednávaní.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho

súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej

veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník

nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu,

dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.

2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu

podľa osobitného predpisu.