Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. november 2006

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 21CB/181/1993

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave pred samosudkyňou Mgr. Soňou Pekarčíkovou v právnej veci navrhovateľa:

Mgr. L. M., podnikatel, P. N.. XXX/XX,. XXX. XX. P. X-B.,. Č., IČO: XX. XXX. XXX,. právne zast. Mgr. Z.
M., advokátka, P. XX,. XXX. XX. P. XX,. proti odporcovi: O., a.s., M. N. XX,. XXX. XX. B., IČO: XX. XXX.
XXX,. právne zast.: JUDr. E. C., advokátka, S. XX,. XXX. XX. B., o zaplatenie 2.397.045,- Kč, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 298.057,- Sk, k rukám
právneho zástupcu odporcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 9.4.1993 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
392.692,50 Kčs. Následne svoj návrh dňa 12.12.1995 rozšíril, pričom uplatnil právo na zaplatenie

2.397.045,- Kč z titulu zaplatenia zmluvnej pokuty.

Svoj návrh odôvodnil tým, že účastníci tohto konania dňa 8.7.1992 podpísali Zmluvu o spolupráci, podľa
ktorej sa odporca zaviazal s účinnosťou od 1.6.1992 odoberať a distribuovať tovar od navrhovateľa cez
predajnú sieť odporcu za odmenu dohodnutú v predmetnej zmluve. Ďalej sa zmluvné strany dohodli,
že faktúry vystavené navrhovateľom sú splatné do šiestich týždňoch od dátumov ich vystavenia a pre
prípad, že by sa odporca s úhradou faktúry oneskoril, zaviazal sa zaplatiť zmluvnú pokutu 0,5% z dlžnej
čiastky za každý deň omeškania.

Na základe objednávky odporcu č.j. 115/92/JPS zo dňa 26.6.1992 prevzal odporca od navrhovateľa

dve tisíc kusov magnetofónových kaziet a 300 kusov CD nosičov za dohodnutú cenu Kčs 105 za
jednu magnetofónovú kazetu a Kčs 300 za jeden CD nosič podľa dodacieho listu zo dňa 8.7.1992.
Súčasne s tovarom prevzal aj faktúry č. 493 na Kčs 210.000. Čiastka 210.000,- Sk predstavuje hodnotu
odobratého tovaru zníženú o odmenu 30%, ktorá predstavuje z 300.000,- Kčs sumu 90.000,- Kčs. Na
základe rovnakej kúpnej zmluvy odporca prevzal dňa 29.7.1992 ďalších 985 ks CD nosičov bližšie
špecifikovaných podľa názvu v dodacom listu zo dňa 27.7.1992 a faktúre č. 530 na 206.850,- Kčs, ktorú
odporca prevzal dňa 29.7.1992.

Odporca však zakúpený tovar navrhovateľovi nezaplatil a z tohto dôvodu podľa návrhu navrhovateľa
vzniklo navrhovateľovi právo na zaplatenie 0,5% zmluvnej pokuty za každý deň omeškania. Odporca,
aby znížil svoj záväzok voči navrhovateľovi splatil navrhovateľovi časť svojho záväzku vlastným tovarom
podľa dodacieho listu 10924 zo dňa 29.4.1992 vyúčtovaný faktúrou č. 474/31 zo dňa 9.10.1992 v cene
56.267,50 Kčs s poznámkou „neplatiť“.Dokladom č. 11031 zo dňa 14.11.1992 s poznámkou „kompenzácia“ poslal odporca navrhovateľovi ďalší
tovar na splatenie svojho záväzku a dňa 19.11.1992 vystavil na tento tovar faktúru č. 582/31. Na faktúre
je v rubrike deň splatnosti spísaná „kompenzácia“. Navrhovateľ plnenie odporcu tovarom na splatenie

časti záväzku v celkovej pohľadávky voči odporcovi prijal.

Podľa vyjadrenia navrhovateľa odporca nevyužil svoje právo určiť navrhovateľovi na akú pohľadávku
poskytnuté prostriedky mieni započítať a preto navrhovateľ s poukazom na ust. § 330 ods. 1 Obch.
zákonníka použil podľa jeho názoru poskytnuté prostriedky na záväzok najskôr splatný a to najskôr na
jeho príslušenstvo.

Z tohto dôvodu dňa 11.11.1992 vystavil odporcovi debet-nótu č. 717-92 za omeškanie s platením faktúry
č. 493 za 85 dní v celkovej čiastke 89.250,- Kčs, od ktorej odpočítal hodnotu tovaru podľa odporcovej
faktúry č. 424/31 znejúcu na sumu 56.267,50 Kčs. Vyúčtovanie poplatku z omeškania (ako to nazval
navrhovateľ) č. 717-92 predstavovalo ku dňu 11.11.1992 32.980,50 Kčs.

Dňa11.11.1992vystavilnavrhovateľodporcoviďalšiudebet-nótuobjednávkuč.718-92znejúcunasumu
65.157,75 Kčs za 63 dní omeškania s platením faktúry č. 530.

Dňa 14.4.1993 doúčtoval navrhovateľ odporcovi poplatok z omeškania so zaplatením citovaných faktúr
dokladmi č. 718-92/1 na Kč 160.308,75 a č. 717-92/2 na Kč 134.243,50 k dátumu ich vystavenia, t.j. k
15.4.1993. Vo vyúčtovaní znížil celkovú čiastku o 28.506,- Kčs podľa faktúry odporcu č. 582/31. Takto
si pôvodne navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku v celkovej výške 392.692,50 Kč.

Navrhovateľ sa v konaní pred Krajským súdom v Bratislave sp. zn. 21 Cb 258/93 domáhal zaplatenia

ceny tovaru vo výške 416.850,- Sk s príslušenstvom. Krajský súd v Bratislave rozhodol svojím
rozhodnutím dňa 27.9.1995 č.k. 21 Cb 258/93-20 tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi
sumu 416.850,- Sk s prísl. Na základe uvedeného rozhodnutia navrhovateľ obdržal od odporcu sumu
574.466,17 Kč dňa 25.10.1995.

Po obdržaní istiny s príslušenstvom si navrhovateľ až k tomuto dátumu (25.10.1995) uplatnil Zmluvnú

pokutu, ktorú si v tomto konaní uplatnil v celkovej výške 2.397.045,- Kč.

Dňa 16.9.1996 rozhodol tunajší súd v predmetnej veci rozsudkom na základe ktorého zaviazal odporcu
zaplatiť žalovanú pohľadávku v celkovej výške 2.397.045,- Kč. Súčasne súd zaviazal odporcu na
náhradu trov konania.

Voči uvedenému rozhodnutiu sa odvolal odporca, ktorý žiadal odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím uznesením 4 Obo 364/98-101 zo dňa 12.3.1999 napadnutý
rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to z týchto dôvodov:

Žalobca si v tomto konaní uplatňuje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty zo Zmluvy o spolupráci
uzatvorenej dňa 8.7.1992 ktorej predmetom je odber a distribúcia tovaru navrhovateľa do predajní

odporcu v dohodnutom čase od 1.6.1992 do 31.12.1992. Uzatvoreniu tejto zmluvy predchádzalo
uzavretie kúpnej zmluvy na základe objednávky odporcu zo dňa 26.6.1992 a potvrdenia objednávky
navrhovateľom zo dňa 29.6.1992. Podľa obsahu týchto zmlúv za odporcu konal Ing. J. P. označený ako
vedúci O.. Je nepochybné, že odporca záväzok z kúpnej zmluvy plnil. Dodávku odporcovi vyúčtoval a
odporca kúpnu cenu v lehote splatnosti nezaplatil.

Keďže odporca od počiatku namietal, že Zmluva o spolupráci je podpísaná osobou ktorá na takýto úkon
nebola oprávnená a keďže súčasne Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uviedol, že v
obchodnom styku nie je obvyklé, aby Zmluvu o spolupráci prípadne zmluvnú pokutu na platnosť ktorej
Občiansky zákonník okrem písomnej formy stanovuje aj čo musí obsahovať uzatváral len pracovník
poverený určitou činnosťou.

Podľa názoru Najvyššieho súdu SR na takéto konanie je oprávnený štatutárny orgán prípadne jeho
splnomocnený zástupca a preto bolo úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní zistiť, kto bol
oprávnený v zmysle § 13 ods. 1 Obch. zákonníka v čase uzavretia zmluvy konať za odporcu a na základe
akého oprávnenia konal Ing. J. P..Súčasne odvolací súd uviedol, že je nesporné, že v Zmluve o spolupráci v bode 5 bola dohodnutá
Zmluvná pokuta vo výške 0,5% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Vzhľadom na to, že zmluvná
pokuta má charakter paušalizovanej náhrady škody nemožno ju pokladať za príslušenstvo pohľadávky.

Odvolací súd uviedol, že z tohto dôvodu preto nebolo možné vykonať započítanie platby kúpnej ceny
na záväzok platiť zmluvnú pokutu.

Súd doplnil dokazovanie v naznačenom smere v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

Dňa 8.7.1992 bola medzi dodávateľom: R. zastúpeným V. M. a odberateľom: O. zastúpeným Ing. J. P.

(právna forma, IČO, bankové spojenie neuvedené) uzatvorená Zmluva o spolupráci predmetom ktorej
bol odber a distribúcia tovaru firmy R. do predajní odberateľa.

Podľa čl. 3 uvedenej zmluvy odberateľ bude túto činnosť vykonávať od dátumu účinnosti tejto zmluvy
t.j. od 1.6.1992 do 31.12.1992.

Podľa čl. 5 uvedenej zmluvy faktúry vystavené firmou R. mali dohodnutú splatnosť 6 týždňov od dátumu
vystavenia a súčasne v článku 5 uvedenej zmluvy bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,5% z

dlžnej čiastky za každý deň z omeškania.

Dňa 26.6.1992 bola vyhotovená objednávka zo strany odporcu spoločnosti O. a.s., B. ktorú vypracoval
Ing. J. P. ako vedúci O. a na základe tejto objednávky si objednal 2.000 ks CD nosičov a 2.000 ks
magnetófonových kaziet za dohodnutú cenu (MC-á 105,- Kčs, CD á 300,- Kčs).

Dňa 29.6.1992 potvrdil uvedenú objednávku navrhovateľ, pričom v liste zo dňa 29.6.1992 uviedol v bode

4, že Hospodárska zmluva, ktorej bude zaručená exkluzivita a vyššie uvedené podmienky dodávky bude
podpísaná v deň odovzdania tovaru.

Na základe uvedenej objednávky potom navrhovateľ dodal odporcovi tovar, ktorý vyfakturoval faktúrou
č. 493 splatnou 18.8.1992 a faktúrou č. 530 splatnou 9.9.1992, pričom vyfakturovaná čiastka úhrne
predstavuje sumu 416.850,- Kčs.

Keďže odporca neuhradil cenu za dodávku tovaru v 6 týždňovej lehote od dátumu vystavenia faktúr č.
493 a 530 a keďže navrhovateľ na základe uvedenej objednávky odporcovi dodal tovar dňa 29.4.1993
uplatnil si navrhovateľ na Krajskom súde v Bratislave voči odporcovi žalobu o zaplatenie dlžnej čiastky -
kúpnej ceny dodaného tovaru i spolu s príslušenstvom vo výške 416.850,- Sk spolu so 17,5% úrokom z
omeškania. Krajský súd v Bratislave svojím rozhodnutím zo dňa 12.10.1995 č.k. 21 Cb 258/93 zaviazal

odporcu na zaplatenie žalovanej pohľadávky (416.850,- Sk s prísl.), pričom na základe uvedeného
rozhodnutia odporca zaplatil sumu 574.466,17 Kč dňa 25.10.1995.

Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty pôvodne uplatnenej vo výške
392.692,50 Kč, pričom dňa 18.12.1995 svoju žalobu rozšíril z titulu nezaplatenia zmluvnej pokuty o sumu
2.004.352,-50 Kč, keďže istina vo výške 416.850,- Sk spolu s príslušenstvom, z ktorej bola vypočítaná

zmluvná pokuta bola zo strany odporcu uhradená až dňa 25.10.1995.

Celkovo si teda navrhovateľ od odporcu žiada zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 2.397.045,- Kč.

Navrhovateľ si cenu dodaného tovaru znižoval na základe zápočtu a to tým spôsobom, že dňa
11.11.1992 vystavil odporcovi debet-nótu č. 717-92 za omeškanie s platením faktúry č. 493, ktorá znela
na čiastku 89.250,- Kčs. Od uvedenej čiastky odpočítal hodnotu tovaru podľa odporcovej faktúry č.

424/31 znejúcu na sumu 56.267,50 Kčs. Vyúčtovanie poplatku z omeškania č. 71792 (ako túto označil
navrhovateľ) predstavovalo ku dňu 11.11.1992 32.982,50 Kčs.

Dňa 11.11.1992 vystavil navrhovateľ odporcovi ďalšiu debet-nótu č. 718-92 znejúcu na sumu 65.157,75
Kčs.

Dňa 14.4.1993 doúčtoval navrhovateľ odporcovi poplatok z omeškania so zaplatením citovaných faktúr

dokladmi číslo 718-92/1 na Kčs 160.308,50 a č. 717-92/2 na Kčs 134.243,50 ku dňu 15.4.1993. Vo
vyúčtovaní znížil celkovú čiastku o 28.506,- Kčs podľa faktúry odporcu č. 582/31.Odporca takýto zápočet v rámci tohto konania namietal, pričom uviedol, že zmluvná pokuta netvorí
príslušenstvo pohľadávky a preto navrhovateľ nebol oprávnený s poukazom ust. § 330 ods. 1
Obchodného zákonníka započítať odporcom poskytnuté prostriedky na úhradu príslušenstva, keďže

zmluvnápokutatýmtonieje.Ďalejodporcanamietalskutočnosť,žeZmluvuospoluprácizodňa8.7.1992
podpísal Ing. J. P., ktorý nebol štatutárnym orgánom odporcu a nebol ani splnomocnený na takéto
zaväzovanie odporcu. Poukázal pritom okrem iného na ust. § 20 ods. 2 Obč. zákonníka a to v tom
zmysle, že za právnickú osobu môže vykonávať právne úkony aj iní zamestnanci a členovia len vtedy,
ak je to ustanovené vo vnútorných predpisoch spoločnosti vzhľadom k ich pracovnému zaradeniu.

Ing. J. P. ako vedúci odborný ekonóm - vedúci vnútorného obchodu podpísal Zmluvu o spolupráci
nad rámec svojej pracovnej činnosti nebol oprávnený na takéto podpisovanie, nakoľko obvykle pre
odporcu bolo podpisovanie vždy pánom Ing. I. B., vtedajším generálnym riaditeľom odporcu, ktorý bol na
takéto konanie oprávnený. Na preukázanie svojich tvrdení odporca predložil listinné dôkazy. Súčasne
odporca uviedol, že v danom prípade v prípade podpisu Zmluvy o spolupráci Ing. P. nie je splnená ani
druhá kumulatívna podmienka vyplývajúca z ustanovenia § 20 ods. 2 druhá veta Obč. zákonníka a to,

že navrhovateľ nemohol vedieť o prekročení kompetencií pána Ing. J. P. pri podpise tejto Zmluvy o
spolupráci. Má za to, že navrhovateľ sa mal náležite starať o preverenie skutočnosti, kto je oprávnený
konať za odporcu, keďže Ing. J. P. mu nedal žiadne splnomocnenie a ani nebol členom štatutárneho
orgánu, čo bolo evidentné z výpisu z obchodného registra. Má za to, že navrhovateľ si nesplnil svoju
prevenčnú povinnosť preveriť oprávnenie konajúcej za druhú zmluvnú stranu.

Súčasne namietal aj neurčitosť právneho úkonu - Zmluvy o spolupráci, nakoľko zmluvné strany nie sú
jasne definované, nie je zrejmé medzi kým bola uzatvorená táto zmluva, nakoľko aj samotné meno
odberateľa je v danom prípade skomolené. Nie je jasné z obsahu zmluvy či zmluvu uzatvárala fyzická
osoba alebo právnická osoba, nakoľko zmluva neobsahuje údaje o právnej forme zmluvných strán a z
týchto dôvodov namieta aj samotnú platnosť uvedenej Zmluvy o spolupráci.

Súčasne namieta aj skutočnosť, že Zmluva o spolupráci pôsobí retroaktívne, keďže bola uzatvorená
dňa 8.7.1992, avšak podľa Zmluvy mala byť účinná odo dňa 1.6.1992, pričom namietal že z hľadiska
právnej istoty zmluvných strán nemôže takáto zmluva pôsobiť retroaktívne.

Súčasne namietol skutočnosť, že zmluva nie je dostatočne určitá je uzavretá v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku (najmä ust. o zmluvnej pokute, ktoré je podľa názoru odporcu

neprimerané).

Na záver odporca namietol aj skutočnosť, že navrhovateľ si uplatňuje žalovanú čiastku v českých
korunách, pričom právny vzťah bol založený v čase platnosti meny Kčs a uplatnenie si žalovanej
pohľadávky v Českých korunách a nie Slovenských korunách nemá oporu v zákone.

Z týchto dôvodov preto žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie na základe listinných dôkazov založených v spise ako i na základe vyjadrení
účastníkov konania a dospel k tomuto záveru:

Dňa 8.7.1992 bola uzatvorená Zmluva o spolupráci medzi dodávateľom R. zastúpeným V. M. a
odberateľom O. zastúpeným Ing. J. P. (v zmluve označený ako P.) pričom z uvedenej zmluvy nie je
zrejmé, či zmluvu uzatvárali osoby fyzické alebo právnické, nakoľko u dodávateľa ako i odberateľa nie je

uvedená právna forma, respektíve títo zmluvní partneri nie sú označení v súlade s § 9 Obch. zákonníka.

Z uvedeného dôvodu preto bolo potrebné ako prvotnú vyriešiť predbežnú otázku platnosti Zmluvy o
spolupráci zo dňa 8.2.1992.

Súd dospel k záveru, že uvedená Zmluva je neplatná a to z týchto dôvodov:

V obchodnom styku nie je obvyklé, aby Zmluvu o spolupráci prípadne zmluvnú pokutu na platnosť, ktorej

Občianskej zákonník (§ 544, 545) okrem písomnej formy stanovuje aj čo musí obsahovať, uzatváral len
pracovník poverený určitou činnosťou (§ 15 Obchodného zákonníka). Na takéto konanie je oprávnený
štatutárny orgán prípadne jeho splnomocnený zástupca.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I platnému k dátumu 8.7.1992 (deň
uzatvorenia Zmluvy o spolupráci č.l. 133) vyplýva, že v mene spoločnosti koná predstavenstvo vovšetkých veciach. V mene spoločnosti sú oprávnení konať všetci členovia predstavenstva spoločnosť
zaväzujú súhlasným prejavom vôle najmenej dvoch členov predstavenstva. Podpisovať za spoločnosť
vo všetkých veciach sú oprávnení všetci členovia predstavenstva, pričom je potrebný podpis vždy dvoch

členov predstavenstva. Podpisovanie za spoločnosť sa vykoná tak, že k vytlačenému alebo napísanému
názvu spoločnosti a funkcie podpisujúcich pripoja podpisujúci svoj podpis.

Podľa ust. § 13 ods. 1 Obch. zákonníka, ak podnikateľom je fyzická osoba koná osobne alebo
prostredníctvom zástupcu. Právnická osoba koná prostredníctvom štatutárneho orgánu alebo za ňu
koná zástupca.

Podľa ust. § 20 ods. 2 Obč. zákonníka za právnickú osobu môžu robiť aj právne úkony aj iní pracovníci
alebo členovia pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na
ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie vznikajú práva a povinnosti
právnickej osobe len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy ak ide
o prekročenie o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

Podľa § 15 Obch. zákonníka kto bol pri prevádzkovaní poverený určitou činnosťou je splnomocnený na

všetky úkony ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

Ako bolo už vyššie uvedené z výpisu z Obchodného registra jednoznačne vyplýva spôsob, akým
zmluvná strana môže zaväzovať svoju spoločnosť. V danom prípade bolo nevyhnutné, aby Zmluvu o
spolupráci uzatvorili súhlasným prejavom vôle najmenej dvaja členovia predstavenstva.

Z výpisu z Obchodného registra platného ku dňu 8.7.1992 jednoznačne vyplýva, že Ing. J. P. nebol

členom štatutárneho orgánu - predstavenstva.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že interný predpis odporcu, ktorý by umožňoval Ing. P. ako
vedúcemu vnútorného obchodu uzatvárať Zmluvy tohto typu neexistuje a preto pri posudzovaní
oprávnenia konať, súd mohol vychádzať iba z ust. § 13 Obch. zákonníka v spojení s § 20 ods. 2 Obč.
zákonníka, pričom má súd za to že Ing. J. P. i s poukazom na pracovnú zmluvu (čl. 144), ktorá bola v

rámci dokazovania predložená súdu nevyplýva takéto oprávnenie.

Ing. J. P. nebol splnomocnený na podpísanie takejto zmluvy, vnútorné predpisy, ktoré by ho oprávňovali
v tom čase neexistovali a teda ani z uvedeného dôvodu mu toto oprávnenie nevzniklo.

Súčasne s poukazom na § 15 Obch. zákonníka t.j. na obvyklosť takejto činnosti vzhľadom na pracovné
zaradenie takéhoto subjektu má súd za to, že v danom prípade nemožno aplikovať uvedené ust. nakoľko

samotný navrhovateľ na pojednávaní dňa 21.11.2006 uviedol, že sa jednalo o ojedinelú zmluvu, k ďalším
zmluvám už nedošlo a osoba, ktorá uzatvárala za navrhovateľa Zmluvu o spolupráci Ing. J. P. nepoznala
ani v rámci bežného obchodného styku, táto osoba bola pre ňu osobou neznámou.

T. ako bolo už vyššie uvedené pre Z. o spolupráci a súčasne aj Zmluvu o zriadení zmluvnej pokuty
nie je obvyklé, aby takéto zmluvy a záväzky uzatváral len pracovný poverený určitou činnosťou, pričom

súd má za to, že na takéto konanie je oprávnený len štatutárny orgán prípadne týmto orgánom alebo
vnútornými predpismi splnomocnený zástupca.

Z predložených listinných dôkazov zo strany odporcu jednoznačne vyplýva, že Zmluvy o spolupráci
uzatvárané inými s subjektami boli výslovne uzatvárané za odporcu Ing. I. B. riaditeľom ako i zmluvy
inéhotypunapr.Zmluvyozapožičanímobilnéhotelefónu,Zmluvyopodaníapoužitíumeleckéhovýkonu,

Zmluvy o nájme a iné ktoré v zásade uzatváral Ing. I. B. ako riaditeľ odporcu. I z tohto dôvodu súd
podporne poukazuje na skutočnosť, že Ing. P. nebol oprávnený na uzatvorenie Zmluvy o spolupráci,
nakoľko sa jedná o zmluvu väčšieho rozsahu, nakoľko obsahovala i ustanovenie o zmluvnej pokute.

Súd má za to, že v danom prípade nie je naplnená ani druhá kumulatívna podmienka vyplývajúca z ust. §
20 ods. 2 druhá veta Obč. zákonníka a to, že navrhovateľ nemohol vedieť o prekročení kompetencií pána

Ing. J. P. pri uzatváraní zmluvy o spolupráci. Keďže takúto zmluvu uzatváral navrhovateľ s odporcom
po prvý krát a osoba Ing. J. P. bola navrhovateľovi neznáma ako i pre osobu, ktorá zmluvu uzatvárala,
navrhovateľ si nesplnil svoju povinnosť overiť si skutočnosť vyplývajúcu mu zo zákona kto je oprávnený
konaťzaspoločnosťatojednoduchýmnahliadnutímdovýpisuzobchodnéhoregistra.Ztohtodôvodunieje naplnená druhá podmienka a to skutočnosť, že navrhovateľ nemohol vedieť o prekročení oprávnení
konať za odporcu zo strany Ing. J. P..

Ďalším dôvodom neplatnosti tejto zmluvy je aj samotná neurčitosť tohto právneho úkonu, nakoľko v

Zmluve o spolupráci je na strane odberateľa uvedená spoločnosť O. - I.. J. P. (bez uvedenia IČA,
bankového spojenia, ale najmä právnej formy tohto subjektu). Z uvedenej zmluvy teda nevyplýva,
či zmluvu uzatvárala osoba fyzická alebo právnická, keďže už v čase uzatvorenia zmluvy existovala
spoločnosť O. a.s.

Podľa § 9 ods. 1 Obch. zák. obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko, obchodné meno

fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania.

Podľa ods. 2 cit. ust. obchodné meno obchodných spoločností a družstva je názov pod ktorým sú
zapísané v obchodnom registri to platí aj pre právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného registra
na základe osobitného zákona. Súčasťou obchodného mena je aj dodatok označujúci právnu formu.

Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že obchodným menom odporcu je O. a.s. so sídlom M. N. XX,.
B., IČO: XX. XXX XXX.

Zmluva o spolupráci takéto označenie neobsahuje nie je uvedená ani právna forma ani IČO spoločnosti
a meno konajúcej osoby je tak isto neurčité, skomolené.

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

Podľa § 39 Obč. zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje

zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Keďže uzatvorená Zmluva o spolupráci bola uzatvorená v rozpore s ust. § 13 ods. 1 Obch. zákonníka
a súčasne v rozpore s § 20 ods. 2 Obč. zákonníka a § 15 Obchodného zákonníka z tohto dôvodu ako
i pre svoju neurčitosť je uvedená zmluva neplatná.

Predmetom tohto konania je zaplatenie zmluvnej pokuty.

Podľa § 544 ods. 1 Obč. zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu je účastník ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ods. 2 cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška
pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Zmluva o spolupráci nevyžaduje pre svoju platnosť písomnú formu, avšak ust. § 544 ods. 2 Obč.
zákonníka výslovne vyžaduje pre platnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute písomnú formu.

Podľa § 40 ods. 1 Obč. zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme ktorý vyžaduje zákon alebo
dohoda účastníkov je neplatný.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.

V danom prípade tento písomný právny úkon (Zmluva o spolupráci) nebol podpísaný oprávnenou
osobou konajúcou za spoločnosť odporcu s poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že nebola
dodržaná písomná forma zmluvného dojednania o zmluvnej pokute a preto aj z tohto dôvodu je uvedená
zmluva neplatná.

Z týchto dôvodov preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súvislosti s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že odporca
bol v konaní plne úspešný súd mu priznal právo na náhradu trov konania a to takto:

Predmetom konania bola zmluvná pokuta v navrhovateľom uplatnenej výške 2.397.045,- Kč, ktorá
predstavuje ku dňu 20.11.2006 sumu 3.053.835,- Sk.Trovy boli odporcovi priznané nasledovne:

Úkony právnej pomoci vykonané do 1.4.2002, ktoré sú za jeden úkon právnej pomoci vyčíslené vo výške
5.160,- Sk (§ 13 ods. 1 Vyhlášky č. 240/1990 Zb.). Počet a špecifikácia právnych úkonov je nasledovná:

- príprava a prevzatie zastúpenia JUDr. T. C. dňa 06.12.1995 vrátane prvej porady s klientom,

- vyjadrenie odporcu k návrhu navrhovateľa zo dňa 10.09.1996,

- účasť na pojednávaní právneho zástupcu odporcu dňa 16.09.1996,

- vyjadrenie odporcu k stanovisku navrhovateľa zo dňa 18.09.1996,

- odvolanie odporcu proti rozsudku Mestského súdu v Bratislave č. 21 Cb 181/93,

- príprava a prevzatie zastúpenia JUDr. Erikou Csekes dňa 01.02.2000 vrátane prvej porady s klientom,

- účasť na pojednávaní právneho zástupcu odporcu dňa 20.7.2001,

- písomné podanie na súd týkajúce sa zaslania dokladov a informácií zo dňa 27.7.2001,

- účasť na pojednávaní právneho zástupcu odporcu dňa 26.10.2001,

- vyjadrenie odporcu k stanovisku navrhovateľa zo dňa 04.01.2002.

Celkovo 10 úkonov právnej pomoci ( 10 x 5.160,- Sk, t.j. spolu 51.600,- Sk).

Úkony právnej pomoci vykonané od 1.1.2005, ktoré sú za jeden úkon právnej služby vyčíslené vo výške
18.850,-Sk(§10ods.1Vyhláškyč.655/2004Z.z.).Početašpecifikáciaprávnychúkonovjenasledovné:

- porada s klientom dňa 07.09.2006 v rozsahu 1 hod. (porada s klientom bola nevyhnutná vzhľadom
na dlhodobé nekonanie vo veci a vzhľadom na zmenu majoritného akcionára odporcu, ku ktorej došlo
v priebehu roku 2005,

- účasť na pojednávaní právneho zástupcu odporcu dňa 10.10.2006,

- vypracovanie právneho rozboru veci zo dňa 26.10.2006 (viď prílohu),

- písomné podanie na súd týkajúce sa návrhu na rozhodnutie o predbežnej otázke zo dňa 20.11.2006,

- účasť na pojednávaní právneho zástupcu odporcu dňa 21.11.2006.

Celkovo 6 úkonov právnej služby (6 x 18.850,- Sk, t.j. spolu 113.100,- Sk + 19% DPH je spolu celkom

134.589,- Sk.

- náhrada výdavkov v súlade s § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., vo výške 188,- Sk za každý úkon
právnej služby uskutočnený po 1.1.2005 (6 x 188,- Sk)

..................................................................................................spolu vo výške 1.128, Sk

- zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie vo výške....................................110.740,- Sk

Trovy spolu......................................................................................................298.057,- Sk

Ďalšie trovy odporcovi nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia

rozsudku na Krajskom súde v Bratislave.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha / § 205 ods. 1 OSP/.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti

musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov, tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné / § 43 ods. 2 OSP/.