Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. október 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: BN-4C/72/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu J. M., bytom

Z. XXX,. právne zastúpeného P. T., advokátom so sídlom v B. N. B., N. XXXX/XX. proti žalovanému
M. A., s.r.o., M. C. XX,. IČO XXXXXXXX,. právne zastúpenému J.. J. Š., advokátom so sídlom v T., Š.
XXXX/X. o zaplatenie 114.376,- Sk s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiťžalobcovi108.607,-Sk,atodo3dníodprávoplatnostitohtorozsudku.

Konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania s a z a s t a v u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 37.850,- Sk, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku k rukám P. T..

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu 114.376,- Sk s príslušenstvom.
Uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v k.ú. Z., pričom tieto nehnuteľnosti dlhodobo užíva

žalovaný, resp. jeho právny predchodca. Celková výmera týchto nehnuteľností predstavuje 40.368 m2.
Pretože k uzavretiu nájomnej zmluvy ohľadne týchto nehnuteľností doposiaľ nedošlo, žiadal žalobca
ročné nájomné podľa ustanovenej vyhlášky č. 465/91 Zb., ktoré podľa tohto predpisu predstavuje 1,- Sk
za m2. V tejto sadzbe potom nájomné predstavovalo za obdobie od 01.03.2001 do 31.12.2003 žalovanú
sumu, ktorú doposiaľ žalovaný žalobcovi neuhradil.

Po podaní žaloby žalovaný uhradil sumu 5.769,- Sk, v tejto časti preto žalobca zobral žalobu späť a súd
potom v tejto časti konanie s použitím § 96 O.s.p. uznesením zo dňa 08.06.2004 zastavil.

Žalovaný nemal výhrady voči tomu, že nehnuteľnosti žalobcu v určenom rozsahu užíva, a rovnako
nepoprel, že nedošlo medzi nimi k uzavretiu zmluvy o nájme. Mal výhrady voči výške žalobcom

žiadaného nájomného, pre tieto výhrady napokon ani nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, ktorý
žiadal sumu neprimerane vysokú. Podľa názoru žalovaného nájom 1,- Sk za m2 prenajatej pôdy je z
ekonomického hľadiska neúnosný, mal za to, že aj žalobcovi by malo byť platené nájomné tak ako
ostatným vlastníkom pôdy, konkrétne maximálne 1,6 % z ceny pôdy, čo v prípade pôdy žalobcu je 3,97
Sk za 1 m2.

Dňa 01.07.2004 vo veci súd prvého stupňa rozhodol takým spôsobom, že žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 169,- Sk a v zostávajúcej časti bol návrh zamietnutý. Súd prvého stupňa zisťovalobvyklé ceny nájmu v rozhodnom období u iných poľnohospodár-skych družstiev a ustálil nájom v
hodnote 1,2 % z hodnoty pôdy, čo znamenalo ročný nájom 1.923,132 Sk. Súd pritom vychádzal z § 17
ods. 1 písm. f/ vyhlášky č. 465/91 Zb., ktorá stanovuje pre takýto prípad v spornom období maximálnu

cenu nájmu v hodnote 1,- Sk za m2.

Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca odvolanie, keď dospel k záveru, že súd prvého stupňa
nesprávne právne posúdil vec. Poukázal na to, že medzi účastníkmi vznikol nútený nájom zo zákona, a
pokiaľúčastnícineuzavrelizmluvuonájme,ohľadnevýškynájomnéhoplatilvtedyplatnýcenovýpredpis,
konkrétne vyhláška MF SR č. 465/1991 Zb., ktorý určoval výšku ceny nájmu od 0,- do 1,- Sk za m2

pôdy. Žalobca mal za to, že ak sa cena nájmu má určiť súdnym rozhodnutím v rámci právnym predpisom
povoleného rozpätia, je potrebné nariadiť k tejto otázke znalecké dokazovanie.

K odvolaniu sa žalovaný vyjadril tak, že ani pri nájme, ktorý vznikol zo zákona, nemožno cenovým
predpisom určené rozpätie nájomného chápať ako sankčnú povinnosť užívateľa.

KrajskýsúdvTrenčíneuznesenímzodňa22.03.2005č.k.17Co285/04-78rozsudoksúduprvéhostupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že správne

bol súdom prvého stupňa vyhodnotený vzťah medzi účastníkmi ako nútený nájom poľnohospodárskej
pôdy, vzniknutý na základe § 22 ods. 2 zákona č. 229/91 Zb. v znení neskorších predpisov a správne
bolo poukazované na cenový predpis k tomuto vzťahu sa viažuci, ktorým je vyhláška č. 465/91 Zb. v
znení noviel. Súdu prvého stupňa však vytkol, že bez relevantného dôvodu tento predpis nebol použitý
tak, ako z jeho znenia vyplýva, ale bol urobený výklad, naznačujúci, že ide o akési spojenie ceny nájmu

na základe dohody a na základe zákonnej úpravy, čo nie je dobre možné. Pretože v tomto prípade nešlo
o bezdôvodné obohatenie, nebolo potrebné vykonávať dokazovania na obvyklú cenu nájmu. Pokiaľ
oceňovací predpis určoval maximálnu cenu a bolo teda možné sa pohybovať v určitom rozpätí, potom
bolo potrebné vykonať na cenu nájmu znalecké dokazovanie. Podľa názoru krajského súdu ďalej nebolo
dosť dobre zistiteľné, prečo žiada žalobcu určiť cenu nájmu podľa stanov z roku 1991, keď nájomné sa

požaduje za celkom iné obdobie. Ak je predpisom striktne stanovené akým spôsobom sa má cena nájmu
zisťovať za daných podmienok, nemôže súd voľnou úvahou použiť iný právny predpis alebo obidva
predpisy spojiť. Krajský súd súdu prvého stupňa uložil v ďalšom konaní dôsledne vychádzať z toho, že
nájom vznikol zo zákona, a že postup je v takom prípade ďalej zákonom upravený.

Pokiaľ sa má nájomné určiť v rámci istého rozpätia v závislosti na rôznych činiteľoch, potom sa skutočne

k výške nájmu môže vyjadriť znalec.

V ďalšom konaní žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie úrokov z omeškania a ustálil žalovanú
sumu na 108.607,- Sk, čo bola suma pôvodne žalovaná znížená o zaplatených 5.769,- Sk, v ktorej časti
bolo konanie právoplatne zastavené. Žalobca zotrval na svojej pôvodnej argumentácii a trval na tom, že
v prípade účastníkov ide o nútený nájom, kde účastníci dobrovoľne neuzavreli zmluvu o nájme, preto

by nájomné malo byť určené podľa právneho predpisu. Podľa jeho názoru by bolo proti logike vykladať
§ 17 vyhlášky 465/91 Zb. tak, že určuje rozpätie, bolo potrebné vykladať toto ustanovenie tak, že tento
predpis určuje fixnú sadzbu 1,- Sk za m2, a to aj napriek tomu, že sa najmä z ekonomických dôvodov
toto nájomné javí žalovanému ako privysoké. Pokiaľ ide o nezrovnalosti týkajúce sa toho, že žiada cenu
nájmu podľa predpisov platných v roku 1991, poukázal žalobca na to, že od svojho počiatku bol vzťah

medzi účastníkmi núteným nájmom a od svojho začiatku až do roku 2003 platil právny stav maximálne
1,- Sk za m2. Otázku znaleckého dokazovania ponechal žalobca na zvážení súdu, podľa jeho názoru
povinnosť ho vykonať priamo z rozhodnutia krajského súdu nevyplývala, ďalšie dôkazy nenavrhol.

Žalovanýzotrvalnatom,ženájomnézaobdobieod01.03.2001do01.03.2004uspokojilvcelomrozsahu
sumou 5.769,- Sk, ktorú sumu určil spôsobom ako je vyššie uvedené. Naďalej žiadal žalobu zamietnuť.

Upresnil, že v apríli 2004 bola poľnohospodárska pôda žalobcovi na jeho žiadosť vyčlenená a od tejto
doby ju už žalobca využíva. Žalovaný navrhol vykonať na určenie ceny obvyklého nájomného znalecké
dokazovanie tak, ako to vyplynulo z rozhodnutia krajského súdu.Pokiaľ ide o zistený skutkový stav veci, tento bol aj podľa názoru účastníkov dostatočne zistený v
pôvodnomprvostupňovomkonaní,konieckoncovvkonkrétnychúdajochnebolimedziúčastníkmižiadne
rozpory. Žalobca je vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k.ú. Z., zapísaných na LV č. 639,700.

Žalovaný z týchto nehnuteľností užíva poľnohospodársku pôdu o výmere 40.368 m2, pričom doposiaľ
medzi účastníkmi nebola uzavretá nájomná zmluva o nájme poľnohospodárskej pôdy. Žalovaný, resp.
jeho právny predchodca, túto pôdu užívali prakticky nepretržite a bola v jeho užívaní aj v čase, kedy
vstúpil do platnosti zákon č. 229/91 Zb.. Cena poľnohospodárskej pôdy žalobcu užívaná žalovaným bola
zistená sumou 3,97 Sk za 1 m2.

Podľa § 22 ods. 2 veta prvá zákona č. 229/91 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému
poľnohospodárskemu majetku, ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom (poľnohospodárskeho a
lesného pozemku) nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom, keď bol
pozemok podľa druhej časti zákona vydaný, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno vypovedať k 1.
októbru bežného roka.

Zákon. Č. 229/1991 Zb. nadobudol účinnosť dňa 24.06.1991.

Podľa § 4 nariadenia vlády č. 208/94 Z.z. v znení noviel pri nájomnom vzťahu, ktorý vznikol podľa
osobitného predpisu, a pri ktorom predmetom nájmu sú poľnohospodárske pozemky, sa v prípade, že sa
prenajímateľ a nájomca nedohodnú inak, určí sa výška nájomného podľa osobitného predpisu (vyhlášky
č. 465/91 Zb.).

Podľa § 17 ods. 1 písm. f/ vyhlášky MF SR č. 465/91 Zb. maximálna ročná výška nájomného za

nájom pozemkov prenajatých na iné ako podnikateľské účely včítane poľnohospodárskej výroby, okrem
pozemkov uvedených v odseku 2, je za pozemky v obciach uvedených v § 15 ods. 1 písm. g/ (do 2.000
obyvateľov) 1,- Sk za m2 .

V tomto prípade súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi na základe právneho predpisu vyššie
citovaného vznikol nútený nájom, a to dňom účinnosti zákona č. 229/1991 Zb., pričom účastníci

neuzavreli nikdy nájomnú zmluvu ako to zákon č. 229/91 Zb. pre takéto prípady predpokladal. Absencia
zmluvy o nájme potom znamenala aj absenciu dohody účastníkov o výške nájmu, ktorú by mal žalovaný
žalobcovi zaplatiť. Pre tento prípad potom bolo potrebné vychádzať z ceny nájmu, ako ju určuje cenový
predpis, platný v čase vzniku nájmu, konkrétne vyhlášku č. 465/91 Zb..

Podľa názoru súdu výška nájomného by mala počas celej doby trvania nájomného vzťahu byť v tomto

prípade určená podľa predpisov platných v čase vzniku núteného nájmu, teda podľa predpisov platných
po nadobudnutí účinnosti zákona č. 221/91 Zb., teda predpisov platných v roku 1991, pretože medzi
účastníkmi vznikol nájom dňom účinnosti zákona č. 229/91Zb.. Právny predpis zároveň rieši aj situáciu,
kedy účastníci núteného nájmu vzniknutého zo zákona neuzavrú zmluvu o nájme a rieši, v akej výške má
byť platené nájomné v takomto prípade. Vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu, ktorý

uviedol, že nie je nutné zisťovať obvyklé nájomné, pretože v tomto prípade sa nejedná o bezdôvodné
obohatenie, súd na zistenie obvyklého nájomného nevykonal ďalšie dokazovanie, v tomto prípade
dokazovanie znaleckým posudkom, ako navrhoval žalovaný. Pri určení ceny nájmu vychádzal z vyššie
citovaného osobitného predpisu, vyhlášky č. 465/1991 Zb., ktorý na daný prípad určil sadzbu maximálne
1,- Sk na 1 m2 pôdy. V otázke výkladu tohto právneho predpisu sa súd stotožnil so žalobcom, ktorý

vyložil túto formuláciu nie je ako rozpätie, ale ako striktné určenie ceny nájmu pôdy za 1 m2. Tento
cenový predpis pritom neobsahuje žiadne ďalšie kritéria, podľa ktorých by sa cena nájmu mala v
konkrétnom rozpätí pohybovať. Súd mal za to, že uvádzaný cenový predpis má riešiť situáciu, ktorá
vznikne, ak nedôjde k uzavretiu zmluvy o nájme, a má ju riešiť takým spôsobom, aby nedochádzalo
medzi potenciálnymi zmluvnými stranami k ďalším nezhodám. Z tohto pohľadu určenie iba maximálnej

ceny a nie ceny spornú situáciu nerieši, naopak komplikuje, a nemohlo byť úmyslom zákonodarcu neistú
právnu situáciu riešiť ďalším neistým spôsobom. Z týchto dôvodov súd určil cenu nájmu sumou 1,- Sk
za 1 m2, a tým v celom rozsahu žalobe vyhovel.Pretože žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania späť, v tejto časti súd s použitím
§ 96 ods. 1 až 3 O.s.p. konanie zastavil.

Žalobca bol v tomto konaní úspešným účastníkom, preto mu patrí podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada rov

konania. Žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania celkom v sume
37.850,- Sk. Žalobcovi vznikli trovy konania zaplatením súdnych poplatkov celkom v sume 11.147,-
Sk a nákladmi na právne zastúpenie. Trovy právneho zastúpenia spočívali v úkonoch právnej pomoci
a ďalších náhradách realizovaných v prvom prvostupňovom konaní vo výške 20.732,- Sk a v ďalšom
konaní prvostupňového súdu po zrušení veci v sume 4.700,50 Sk za 1 úkon právnej pomoci (účasť

na pojednávaní 27.10.2006), režijný paušál 164,- Sk, 2 krát polhodina straty času celkom 546,- Sk a
cestovné 372,- Sk, celkom boli náklady druhého prvostupňového konania 5.973,- Sk.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný
súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže sa žalobca domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.