Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. apríl 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: BN-3C/213/1999
Identifikačné číslo súdneho spisu:

Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobkýň 1/ I. D., bytom
T., S. XXXX/XX,. 2/ Mgr. A. K., bytom T., K. XXXX,. právne zastúpenej JUDr. M. G., advokátkou so sídlom
v B. N. B., A. H. XX. proti žalovaným 1/ J. J., bytom S. N. B. XX,. zastúpenému T. J., bytom S. N. B. XX,.

2/ T. J., bytom S. N. B. XX,. právne zastúpenej JUDr. M. K., advokátom so sídlom v T., M. R. X,. 3/ M.
K., bytom B. N. B., H. XXXX/X. o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Súd p r i p ú š ť a zmenu žaloby tak, že táto znie:

"Súd určuje, že parc. č. 355/1 zapísaná na LV č. 135 k.ú. S. N. B. v celosti a parcela č. 355/2 zapísaná
vo vložke č. 57, k.ú. S. N. B. v celosti sú spoločným dvorom všetkých účastníkov."

II. Konanie v časti o nároku žalobkyne v 1. rade s a z a s t a v u j e.

III. V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a .

IV. Vo vzťahu žalobkyne v 1. rade a žalovaných v 1. až 3. rade žiadny z účastníkov n e m á právo
na náhradu trov konania.

V. Žalobkyňa v 2. rade j e p o v i n n á zaplatiť náhradu trov konania žalovanému v 1. rade v sume
166,- Sk, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žalobkyňa v 2. rade j e p o v i n n á zaplatiť náhradu trov konania žalovanej v 2. rade v sume
13.828,- Sk, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám JUDr. M. K..

VII. Žalobkyňa v 2. rade j e p o v i n n á zaplatiť náhradu trov konania žalovanému v 3. rade v sume
196,- Sk, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

A. T., pôvodná žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade sa domáhali, aby súd určil, že každá z nich je
spoluvlastníčkou parcely č. 355/1 o výmere 385 m2, zapísanej na LV č. 135 k.ú. S. N. B., a to v podiele ?-

iny. Uviedli, že pôvodná žalobkyňa v 1. rade spolu s manželom nadobudli parcelu č. 32, zapísanú vo
vložke č. 57 k.ú. S. N. B.. Hoci predmetom prevodu mala byť celá parcela č. 32, nebola vcelku zameraná
geometrickým plánom a časť z nej zostala zapísaná v pozemno-knižnej vložke č. 57 a bola užívanáako spoločný dvor označený parcelným č. 355. Parcela č. 355 bola podľa názoru žalobkýň dlhodobo
užívaná už ich právnymi predchodcami spolu s právnymi predchodcami žalovaných. Bola považovaná
za spoločný dvor, čo vyplývalo zo skutočnosti, že parcela č. 32 susedí s parcelou č. 31, t.č. vo vlastníctve

žalovaných. Žalobkyne namietali, že žalovaní si bez akéhokoľvek právneho dôvodu dali z tejto parcely
odčleniť časť o výmere 385 m2, ako parcela č. 355/1 a na základe osvedčenia boli zapísaní do evidencie
nehnuteľností na LV č. 135. Žalobkyne poukazovali na to, že parcela č. 355 bola čiastočne vytvorená
z časti parcely 32 a z časti parcely 31 a oboma rodinami bola užívaná v nerozdielnom stave. Z tohto
pohľadu si preto nemohli žalovaní časť parcely odčleniť do výlučného vlastníctva. Žalobkyne boli toho

názoru, že získali k parcele č. 355 vlastnícke právo v podiele ?-ice vydržaním.

V priebehu konania A. T. zomrela, súd pokračoval ďalej v konaní s jej právnymi nástupkyňami, I. D., teraz
žalobkyňou v 1. rade a Mgr. A. K., ktorá zároveň je žalobkyňou v 2. rade, na základe údajov vyplývajúcich
z osvedčenia o dedičstve zo dňa 04.07.2000 v konaní 4D 132/00.

Žalovaní v 1. až 3. rade navrhli žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. Poukázali na to, že parcela č.
355, t.č. rozdelená na parcely č. 355/1 a 355/2 sa prakticky v rozdelenom stave užívala viac ako 10

rokov. Žalovaní iba formálne svoje vlastníctvo vysporiadali osvedčením. Novovzniknutá parcela č. 355/1
bola zameraná a vznikla z pôvodnej parcely č. 31, zapísanej vo vložke č. 9. To, čo zostalo z pôvodnej
parcely č. 355 je prakticky časť pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. 32.

V priebehu konania sa účastníci k predmetu sporu viac krát vyjadrovali.

Žalovaní v 1. až 3. rade spochybňovali aktívnu legitimáciu žalobkýň, s poukazom na to, že zo zápisov z

vložky č. 57 vyplýva, že v minulosti pri rôznych prevodoch zrejme došlo k pochybeniam, keď sa nakoniec
stalo, že spoluvlastníci zapísaní v tejto pozemno-knižnej vložke majú celkom v rozsahu 162/144. Okrem
toho i naďalej sú v pozemkovej knihe zapísaní vlastníci, ktorí nie sú účastníkmi konania a t.č. ich podiely
spravuje S. P. F..

Žalobkyňa v 2. rade tvrdila, že vytvorením parcely č. 355/1 žalovaní zabrali aj časť výmery z parcely č.

32, o ktorú sa potom táto parcela zmenšila. Pretože si ona sama nenechala vypracovať geometrický
plán, nevedela upresniť, v rozsahu akej výmery jej žalovaní zasahujú podľa jej názoru do vlastníctva.
Obe sporné strany sa zhodli v tom, že parcely č. 31 a 32 by mali mať rovnakú výmeru a hranica medzi
nimi by mala byť rovná. Žalobkyňa v 2. rade nevedela vysvetliť, prečo je nutné jej chýbajúcu výmeru
odčleniť z parcely č. 355/1 a nie z niektorej ďalšej susediacej.

V priebehu konania žalobkyňa v 1. rade v rozsahu svojho nároku zobrala žalobu späť. Súd preto v časti
o jej nároku konanie s použitím § 96 ods. 1 až 3 O.s.p. zastavil.

Žalobkyňa v 2. rade žiadala v priebehu konania, aby súd pripustil zmenu žaloby spôsobom ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku. Uviedla, že už v minulosti bolo konštatované, že parcely č. 355/1
a 355/2 boli pôvodne užívané ako spoločný dvor všetkých účastníkov. Naliehavý právny záujem na

požadovanomurčenívidelavtom,žezaterajšiehostavujejžalovaníakovlastníciparcelyč.355/1bránia
v užívaní jej nehnuteľnosti, napríklad v bezprostrednej blízkosti jej domu uskladňujú stavebný materiál.
Ak súd žalobe vyhovie, síce im v tom nebude môcť zabrániť, ale bude si môcť aj ona uskladniť svoje
veci v rámci spoločného dvora kde bude chcieť. Žalobkyňa v 2. rade považovala navrhované riešenie
za spravodlivé aj v tom smere, že všetci budú mať rovnaký podiel zo spoločného dvora.

Pretože výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom aj pre konanie o zmenenom návrhu, súd s
použitím § 95 ods. 1, 2 O.s.p. zmenu žaloby pripustil.

Žalovaní po zmenenej žalobe poukazovali na to, že takýmto spôsobom si už raz žalobkyňa v 2. rade
svoje práva uplatnila v inom súdnom konaní, ktoré skončilo späťvzatím návrhu z dôvodu, že neuniesladôkazné bremeno. Okrem toho i zmenenú žalobu pokladali za zásah do ich vlastníckych práv ničím
neodôvodnený, pokiaľ by žalobe súd vyhovel. Poukázali na to, že parcela č. 355 v minulosti jednoznačne
vzniklazčastipozemno-knižnýchparciel31a32,atobeztoho,žebyktomuvminulostiboldôvod.Ztoho

dôvodu preto k celej parcele č. 355 nemohla nikdy žalobkyňa uplatňovať vlastnícke nároky odvodené
od vlastníctva parcely č. 32.

Žalobkyňa v 2. rade opakovane poukazovala na to, že pôvodne pozemno-knižné parcely č. 31 a 32 mali
podľa zápisu z pozemkovej knihy rovnakú výmeru. V súčasnosti je pritom stav taký, že žalovaní vlastnia
parcely, vytvorené z pôvodnej parcely č. 31, celkom vo výmere 1.030 m2. Žalobkyňa by teda mala mať

rovnakú výmeru, pretože jej parcely sú vytvorené z pozemno-knižnej parcely č. 32, minimálne v rozsahu
1.030 m2. Vlastní však parcely vo výmere 637 m2 a aj keby jej pripadla terajšia parcela. č. 355/2, stále
by mala menej o 150 m2 ako žalovaní, z čoho jednoznačne vyplýva, že hranica rozdeľujúca pôvodnú
parcelu č. 355 nebola zameraná správne.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že skôr ako sa súd začne zaoberať dôvodnosťou nároku, musí
sa zaoberať tým, či je alebo nie je naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny
záujem je z pravidla daný vtedy, ak by bez požadovaného určenia bolo nejakým spôsobom právo
žalobcu ohrozené, prípadne ak by sa postavenie žalobcu stalo bez požadovaného určenia neistým. V
tomto prípade súd dospel k záveru bez toho, aby sa bližšie zaoberal predkladanými listinnými dôkazmi,

že žalobkyňa v 2. rade naliehavý právny záujem nepreukázala. Aj bez toho aby súd bližšie skúmal
opodstatnenosť aktívnej legitimácie žalobkyne v 2. rade a otázku, kto vlastne mal byť účastníkom v
tomto konaní na strane žalobcu z titulu vlastníckych vzťahov k parcele č. 32, bolo možné skonštatovať,
že určenie, že parcely č. 355/1 a 355/2 sú spoločným dvorom všetkých účastníkov, nič nevyrieši, naopak
právnu situáciu všetkých zúčastnených len skomplikuje. Ako vyplýva z vyjadrení žalobkyne v 2. rade v

priebehu konania, podstatou sporu medzi účastníkmi je prakticky len presvedčenie žalobkyne v 2. rade,
že odčlenením parcely č. 355/1 získali žalovaní väčšiu výmeru na jej úkor. Účastníci nespochybňovali, že
parcela č. 355 pôvodne vznikla z časti parciel 31 a 32 zrejme tak, že podiely z týchto parciel na výmere
parcely č. 355 by mali byť rovnaké. Ak teda žalobkyňa v 2. rade dospela k záveru, že parcela č. 355/1
má väčšiu výmeru, ako by mala mať, mala sa skôr domáhať určenia vlastníckeho práva v časti výmery

parcely č. 355/1. Ak by súd vytvoril ideálne spoluvlastníctvo všetkých účastníkov k parcelám č. 355/1,
355/2, dostali by sa všetci účastníci, nevynímajúc žalobkyňu v 2. rade, do situácie, ktorá by z právneho
hľadiska bola viac neistou ako je terajšia. Účelom určovacích žalôb pritom je, vyjasniť si existenciu
právneho vzťahu alebo práva a nie právne postavenie skomplikovať. Argument žalobkyne v 2. rade, že
po požadovanom určení bude môcť užívať celú plochu pôvodnej parcely č. 355, nemôže byť základom

argumentácie pre naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Požadované určenie je do určitej
miery absurdné i v tom, že ak by si v budúcnosti účastníci podielové spoluvlastníctvo chceli vysporiadať,
ušiel by sa žalobkyni v 2. rade len podiel ?-iny, pričom v súčasnosti má k dispozícii viacmenej polovicu
pôvodnej parcely č. 355, čo v žiadnom prípade nemôže byť v jej záujme.

Pretože žalobkyňa v 2. rade nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, súd jej

žalobu zamietol.

Pretože konanie o nároku žalobkyne v 1. rade bolo v dôsledku späťvzatia zastavené, o trovách konania
medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovanými v 1. až 3. rade súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p..

Žalobkyňa v 2. rade bola v konaní neúspešnou účastníčkou, súd jej preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalovaným v 1. až 3. rade, teda účastníkom, ktorí v konaní

úspešní boli.Žalovanému v 1. rade vznikli trovy konania celkom v sume 166,- Sk, čo zodpovedá cestovným nákladom
na pojednávanie 01.10.1999 v sume 48,- Sk a na pojednávanie 09.03.2007 v sume 118,- Sk.

Žalovanej v 2. rade vznikli trovy konania právnym zastúpením a nákladmi na cestovné. Trovy právneho

zastúpenia predstavovali celkom sumu 12.950,- Sk a boli priznané za 7 úkonov právnej pomoci v sume
1.850,- Sk (z hodnoty predmetu sporu 42.800,- Sk), ktorými boli prevzatie a príprava zastúpenia, účasť
na pojednávaní 15.01.2003, 20.02.2003, písomné podanie zo dňa 17.02.2003, účasť na pojednávaní
09.03.2007, písomné podanie zo dňa 02.04.2007, účasť na pojednávaní 17.04.2007. Okrem toho
vznikli žalovanej v 2. rade náklady spojené s cestovaním z miesta bydliska na súdne pojednávania,

celkom v sume 778,- Sk, ktoré boli uplatnené vo výške bežného cestovného v danom čase za účasť
na pojednávaniach dňa 01.10.1999, 17.01.2001, 29.10.2002, 13.01.2003, 20.02.2003, 09.03.2007,
17.04.2007, cestovné na S. K. B. n .B., dňa 12.03.2007, cestou do O. A. T. v roku 2002. 100,- Sk vznikli
žalovanej v 2. rade ako náklady za získanie LV č. 187 z 12.03.2007. Súd teda žalovanej v 2. rade priznal
celkom náhradu trov konania, 13.828,- Sk.

Žalovanému v 3. rade vznikli trovy za cestovné na pojednávania dňa 09.03.2007, 17.04.2007, v cene

bežného cestovného celkom vo výške 196,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 4 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčeniasudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si žalobkyňa nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozhodnutím, môžu sa žalovaní domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.