Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. október 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/126/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateliek 1/

Ing. T. B., bytom ČR, P. X,. Č. XX,. 2/ MUDr. H. K., bytom ČR, P. X,. N. S. XXX,. 3/ MUDr. H. N., bytom
ČR, P. X,. N. S. XXX,. 4/ O. P., bytom Č., P. X,. N. S. XXX,. všetky práv. zast. JUDr. M. K., advokátom
so sídlom T., M. R. X proti odporcom 1/ V. C. s. r. o., Ž. XXX,. IČO XXXXXXXX,. zast. opatrovníkom J.
B., G. XXX,. 2/ B. B., bytom K. - B. V. XXX,. práv. zast. G. R., advokátkou so sídlom T., J. X o zaplatenie
243.840 Sk s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Navrhovateľky 1/, 2/, 3/ a 4/ s ú p o v i n n é spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi 2/ trovy
konania vo výške 29.082,- Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcovi 1/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľky sa podaným návrhom domáhali od odporcov spoločne a nerozdielne zaplatenia čiastky
243.840,- Sk s prísl. titulom uznania dlhu, ktorý odporca 1/ a 2/ uznali dňa 09.10.2001.

Odporcovi 1/ nebolo možné doručiť písomnosti na adresu sídla uvedeného v Obchodnom registri,
iná adresa odporcu 1/ súdu nebola známa, preto súd v zmysle § 29 ods. 3 O. s. p. odporcovi
1/ ustanovil opatrovníka, ktorý sa však na termín pojednávania bez ospravedlnenia neustanovil, o
odročenie pojednávania nepožiadal. Za splnenia podmienok § 101 ods. 2 O. s. p. súd vec prejednal
a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Právny zástupca odporcu 2/ žiadal návrh voči odporcovi 2/ zamietnuť s odôvodnením, že odporca 2/
nie je vo veci pasívne legitimovaný, nakoľko uznanie dlhu podpísal v mene spoločnosti ako konateľ a

nie vo svojom mene ako fyzická osoba. Ohľadne článku 8 tohto uznania dlhu zastával právny zástupca
také stanovisko, že z danej slovnej formulácie nemožno vyvodiť, že by išlo o prevzatie dlhu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Zo zmluvy č. 120/2003 o nájme nebytových priestorov zo dňa 26.06.2000 ako i jej dodatku č. 1 zo dňa
26.01.2001 v spojení s listinou zo dňa 09.10.2001 označenou ako zmluva o uznaní dlhu a splatení tohtodlhu veriteľom vyplýva, že s odporcom 1/ ako nájomcom uzatvoril ako prenajímateľ predmetnú nájomnú
zmluvu ako i jej dodatok č. 1, z ktorých vyplývajúce nároky mali byť zabezpečené vyššie uvedeným
uznaním dlhu zo dňa 09.10.2001, nie vlastník nebytových priestorov ale osoba označená ako správca,

konajúca na základe plnej moci, avšak vo vlastnom mene.

Z článku 8 listiny zo dňa 09.10.2001 označenej ako zmluva o uznaní dlhu a splatení tohto dlhu veriteľom
súd zistil, že konateľ spoločnosti B. B. sa touto zmluvou veriteľom zaväzuje preto, aby sa spoločnosť
vyhla súdnemu vymáhaniu dlhu alebo konkurznému konaniu, že spoločnosť bude splátkový kalendár
dodržiavať, v opačnom prípade ako fyzická osoba garantuje, že v zmysle Občianskeho zákonníka § 531

ods. 2 tento dlh bude splatený.

Podľa§3ods.3zák.č.116/90Zb.onájmeapodnájmenebytovýchpriestorovzmluvamusímaťpísomnú
formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia,
a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v
objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý
čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Aby súd po právnej stránke správne posúdil samotnú dôvodnosť žalobného návrhu, bolo v danej veci
potrebné najskôr ustáliť, z akých hľadísk mal a mohol súd skúmať návrhom uplatnený nárok. S odkazom

na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 120/2003, podľa ktorého viazanosť návrhom v zmysle
§ 153 ods. 2 O. s. p. znamená nielen neprekročiteľnosť petitu, ale aj viazanosť skutkom, t. j. v návrhu
opísanými rozhodujúcimi skutočnosťami, z ktorých sa vyvodzuje uplatnený nárok, súd v danej veci
ustálil, že dôvodnosť navrhovateľmi uplatneného nároku možno skúmať len v súvislosti s nájomným
zmluvným vzťahom založeným vyššie uvedenou nájomnou zmluvou. Navrhovatelia totiž svoj nárok

odvodzovali výslovne a výlučne od tohto nájomného vzťahu, ktorý bol i základom zmluvy o uznaní dlhu,
v žiadnom prípade nie od iných skutočností.

Rešpektujúc zmienenú viazanosť návrhu a posúdiac skutkový stav podľa cit. ust. zákona súd vyslovil,
že žalobný návrh nie je dôvodný. Navrhovatelia svoj nárok odvodzovali od zmluvného vzťahu, ktorý pre
svoju platnosť obligatórne vyžaduje písomnú formu. V prípadoch, keď Občiansky zákonník vyžaduje k

platnosti právneho úkonu účastníka písomnú formu a spája ju so sankciou neplatnosti, je nevyhnutnou
náležitosťou tejto písomnej formy i správne hmotnoprávne uvedenie účastníka zmluvného vzťahu. Ako
vyplýva z vykonaného dokazovania, predmetnú nájomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa
26.06.2000 uzavrel na strane prenajímateľa nie vlastník nebytových priestorov, ale osoba označená ako
správca, konajúca na základe plnej moci, avšak vo vlastnom mene. Takýto postup však zák. č. 116/1990

Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a podporne ani Občiansky zákonník neumožňuje. V
zmysle § 22 a nasl. Občianskeho zákonníka sa každý môže dať pri právnom úkone zastupovať treťou
osobou na základe plnej moci, zástupca však vždy koná v mene zastúpeného, ktorému priamo z tohto
zastúpenia vznikajú práva a povinnosti. Z tohto dôvodu nemohol súd inak ako prejudiciálne vysloviť, že
uvedená nájomná zmluva je absolútne neplatná pre nedostatok formy.

Pokiaľjesprávnyzáversúdu,týkajúcisaposúdeniaplatnostiuvedenejnájomnejzmluvy,nezostávasúdu
iné konštatovanie ako to, že v posudzovanom prípade nemohlo dôjsť v zmysle ust. § 558 Občianskeho
zákonníka k uznaniu dlhu. Uznanie dlhu i keď je samostatným zabezpečovacím inštitútom má totiž
povahu akcesorického záväzku, ktorý je závislý od existencie a platnosti hlavného záväzku, v tomto
prípade predmetnej nájomnej zmluvy.

Z vyššie uvedených dôvodov musel súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť.Pre úplnosť možno konštatovať a súhlasiť s právnym názorom právneho zástupcu odporcu 2/, že článok
VIII.Zmluvyzodňa09.10.2001ouznanídlhuaplatenítohtodlhuveriteľom,niejeurčitý.Pretožeuznanie
dlhu je právnym úkonom, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť

určitosť tohto prejavu daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný, nestačí, že dlžníkovi, ktorý tento
právny úkon urobil, príp. veritelia, ktorým bol tento úkon adresovaný bol jasný, ak to nie je poznateľné
z textu listiny. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a taký prejav vôle by nemal
vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. Ak teda nie je určitosť prejavu daná
obsahom listiny, na ktorú je zaznamenaný, nejde o platný právny úkon tak ako je to aj v danom prípade.

Odporcovia, ktorí mali vo veci plný úspech, majú podľa § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov
konania. Trovy konania odporcu 2/ sú tvorené trovami právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby
po 6.650,- Sk, 1 úkon právnej služby po 1.662,- Sk a režijný paušál 5 x 164,- Sk. Odporca 1/ si náhradu
trov konania neuplatnil, preto mu ich náhrada priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohto práva po vyhlásení rozsudku účastníci
výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.